Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 4, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208058
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717208058.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu R. Z., nar. X.X.XXXX,

bytom Q., proti žalovanému H. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., N. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Petrom
Piatnikom, advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 29/69, IČO: 42 090 903, v spore o vrátenie
2 550,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaný zaviazaný

povinnosťouvydaniabezdôvodnéhoobohateniavsume2.550,-eurspríslušenstvom.Dôvodompodania
žaloby je skutočnosť, že z účtu žalobcu počas trvania manželstva manželka žalobcu na účet žalovaného
realizovalaúhrady,oktorýchžalobcanevedel.Jednalosaoúhradyvobdobírokov2005až2008.Vrámci
konania o vyporiadanie BSM sa žalobca dozvedel, že jeho bývalá manželka, dcéra žalovaného, na účet
žalovaného realizovala platby na úhradu záväzkov manželov voči svojim rodičom, z titulu užívania bytu
a splácania úveru. Nakoľko žalobca nemal v čase realizácie o platbách vedomosť, domáha sa vydania
bezdôvodného obohatenia podanou žalobou.

2.Žalovanýpoprelžalobnétvrdeniažalobcuavzniesolnámietkupremlčanianároku.Uviedol,ženakoľko
domácnosť žalobcu a dcéra žalovaného nehospodárila riadne a nehradila služby spojené s užívaním
bytu, opakovane musel domácnosti žalovaného poskytovať prostriedky na bežnú réžiu. Podľa dohody
zase žalobca s manželkou splácali stavebný úver poskytnutý na meno žalovaného. Navrhol žalobu
zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise, z
čoho zistil tento skutkový stav:

4. Z obsahu spisu Okresného súdu Poprad vedeného pod sp. zn. 20C/447/2012, predovšetkým
zápisnice z pojednávania zo dňa 16.9.2014 (č.l. 27) súd zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému
nároky, ktoré vznikli z titulu platieb poukázaných bývalou manželkou žalobcu a súčasne dcérou
žalovaného na účet žalovaného a tieto boli určené na úhradu záväzkov z titulu užívania bytu. Žalovaný

v predmetnom konaní ako svedok potvrdil existenciu dlhov za neuhradené platby spojené s užívaním
bytu vo vlastníctve žalovaného a jeho manželky, ktorý však užíval žalovaný s manželkou.
Na pojednávaní dňa 28.10.2014 (č.l. 29) bývalá manželka žalobcu potvrdila, že sumou 1.600,- Sk
mesačne hradila splátky stavebného úveru žalovaného, ktorý jej zase dával hotovosť na ich úhradu.5. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

6. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

8. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

9. Podľa § 60 C.s.p. stranami sú žalobca a žalovaný.

10. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.

11. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať, pričom bezdôvodným obohatením je - okrem iného - majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných

formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

14. Podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak
súd účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol námietku premlčania
namietať.

15. V prejednávanej veci nebolo sporné, že v období rokov 2005 až 2008 z účtu žalobcu, počas trvania
manželstva, manželka žalobcu na účet žalovaného realizovala úhrady. Tieto následne identifikovala ako
splátky stavebného úveru. Okamih realizovaných úhrad nebol medzi stranami sporným.

16. Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach §§ 100 až 114 Občianskeho zákonníka je

okrem stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura)
aj snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a
prispieť k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva,
žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na

vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný
subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.
Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho
súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či
dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním

subjektívneho práva veriteľom. Podľa súčasnej právnej teórie i praxe samotným uplynutím premlčacej
doby v spojení s nevykonávaním práva oprávneným subjektom sa na právnom vzťahu dlžníka a veriteľa
v zásade nič nemení. Právo veriteľa (aj keď premlčané) naďalej existuje a povinnosť dlžníka splniť dlh
naďalej trvá.Subjektívne právo veriteľa zostáva i po márnom uplynutí premlčacej doby vybavené nárokom
ako kvalitatívnou zložkou subjektívneho práva zaručujúcou jeho vynútiteľnosť na súde alebo inom
príslušnom orgáne, prípadne vynútiteľnosť svojpomocou oprávneného. Márne uplynutie premlčacej

doby má za následok vznik oprávnenia pre dlžníka vzniesť pred súdom námietku premlčania a spôsobiť
tak zánik nároku. Pokiaľ dlžník námietku premlčania skutočne účinne vznesie, dochádza v okamihu
jej vznesenia k zániku nároku. V medziobdobí od okamihu, v ktorom sa právo premlčalo, do okamihu
účinne vznesenej námietky premlčania ide o tzv. podmienený nárok, to znamená nárok, ktorý môže na
základe námietky premlčania zaniknúť (Eliáš K. a kol. : Občanský zákoník - Velký akademický komentář,

1. svazek. Linde Praha, a.s., 2008, str. 415).

17. Citované ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka upravuje dĺžku premlčacej doby v prípadoch
bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že premlčacia doba je určitý časový úsek, nestačí stanoviť
jej dĺžku a koniec, ale je treba stanoviť aj jej začiatok, to znamená od ktorého okamihu začína plynúť.
V tomto smere je ust. § 107 Občianskeho zákonníka stanovené, že právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo
možné dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde alebo u rozhodcovského orgánu, t.j. keď sa
právo stalo nárokom (actio nata). Nie je rozhodné, z akého dôvodu - či subjektívneho alebo objektívneho
- tak veriteľ neurobil (napr. že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka ako choroba).

Actio nata (žalovateľnosť, alebo možnosť úspešne uplatniť právo žalobou) nastáva vo väčšine prípadov
splatnosťou dlhu, t.j. dňom, kedy mal dlžník po prvý raz dlh splniť, resp. začať s jeho plnením.

18. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že pokiaľ došlo k realizácii úhrad v rokoch 2005 až 2008 aj bez
vedomia žalobcu, začala plynúť premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po dni realizácie jednotlivých

úhrad, teda jednotlivé splátky sa premlčali v období rokov 2008-2011. Žaloba vo veci samej bola podaná
dňa 20.7.2017, teda po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu
zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému súd priznal

trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle § 262 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosťo maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.