Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 1, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202849
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8716202849.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v prácnej veci žalobkyne A. P., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom I., na V. č. XXXX/XX, zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom
so sídlom Poprad, Murgašova 86/1, IČO: 37 877 291, proti žalovanej E. X., nar. XX.X.XXXX, bytom C.,
R. č. XXX/X, o určenie neplatnosti závetu s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.

Slovenská republika má voči žalobkyni nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. O výške trov Slovenskej
republiky rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 1.4.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia, že závet poručiteľa Z. P.,
nar. X.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, podľa ktorého jedinou dedičkou majetku poručiteľa je žalovaná, je
neplatný.
Návrh odôvodnila skutočnosťou, že žalovaná predložila v dedičskom konaní závet poručiteľa neb. Z. P.,
v ktorom jej poručiteľ odkázal všetok svoj majetok. Žalobkyňa v odôvodnení svojho návrhu ďalej uviedla,
že závet je písaný písmom odlišným od písma poručiteľa, taktiež podpis poručiteľa je iný ako na ďalších

listinách a navyše poručiteľ bol opakovanie liečený pre abúzus alkoholu, trpel poruchami psychiky a
správania, stredne ťažkou depresívnou poruchou s úzkostnými stavmi, bol nerozhodný s obsedantnými
a schizoidnými tendenciami. Podľa žalobkyne poručiteľ v čase uvedenom v závete nebol spôsobilý na
právne úkony, preto je závet neplatným. Na pojednávaní konanom dňa 01.07.2016 žalobkyňa navrhla
v predmetnej veci nariadiť znaleckého dokazovanie a to jednak znalcom z odboru psychiatrie na
posúdenie spôsobilosti poručiteľa v čase údajného popisu v závete a taktiež z odporu písmoznalectva
s tým, že berú na vedomie povinnosť zloženia preddavku na trovy znaleckého dokazovania.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne vyjadrila, poprela skutkové tvrdenia žalobkyne a uviedla, že
závet bol spísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa. Osobne nebola pri tom, keď poručiteľ závet
spisoval, závet jej poručiteľ odovzdal za prítomnosti svojej bývalej manželky A. P., rod. X.. O liečení
poručiteľa a jeho vzťahu k alkoholu žalovaná vedela. Navrhla žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, závetom, výsluchom svedkýň N. R., Z. S., znaleckými posudkami

PhDr. Igora Grajcara a JUDr. MUDr. Jána Uhrina a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, z
čoho zistil tento skutkový stav:4. Zo závetu zo dňa 19.9.2010 súd zistil, že uvedeným ručne písaným závetom poručiteľ všetok svoj
hnuteľnýanehnuteľnýmajetokzanechalžalovanej.Závetjepodpísanýmenomapriezviskomporučiteľa,
obsahuje rovnako aj dátum podpisu.

5. Zo znaleckého posudku PhDr. Igora Grajcara č. 2/2018 súd zistil, že podpis poručiteľa je vysoko
pravdepodobne pravým, ale nespontánnym vlastnoručným podpisom, ktorý pravdepodobne mohol byť
najskôr pozmenený objektívnymi okolnosťami (účinok ethylu), event. Písaný druhovo odlišne od jeho
spontánnych podpisov preto, aby nebolo pochýb o identite poručiteľa v závete. Na doplňujúcu otázku

znalec uviedol, že poručiteľ použil podpis nie spontánny, ale čitateľný, avšak rozdiely nemali žiadny
identifikačne hodnotný význam.

6. Zo znaleckého posudku JUDr. MUDr. Jána Uhrina č. 130/2018 súd zistil, že poručiteľ síce trpal
syndrómom zvislosti od alkoholu, jeho osobnosť bola emočne nestabilná a impulzívna, avšak v období
podpisu závetu netrpel duševnou chorobou alebo poruchou, netrpel demenciou ani ťažkým organickým

psychosyndrómom. Jeho konanie v rozhodnom čase nebolo podstatne ovplyvnené syndrómom
závislosti od alkoholu ani emočne nestabilnou poruchou osobnosti. Pri spísaní závetu bol schopný
plánovito a racionálne rozhodovať a konať a mohol si byť plne vedomý následkov svojho úkonu.

7. Z odborného vyjadrenie MUDr. Beáty Kantorovej zo dňa 24.10.2018 súd zistil, že v čase spísania

závetu nemal poručiteľ defektné mnestické a kognitívne funkcie, organické zmeny nedosahovali takú
hĺbku, pri ktorej by jeho schopnosti neboli dostatočné na spísanie závetu.

8. Z výsluchu svedkyne N. R., dcéry žalobkyne a sestry poručiteľa, súd zistil, že poručiteľ niekoľko rokov
bol alkoholikom. Absolvoval protialkoholické liečenie 4-krát, 1-krát absolvoval psychiatrické liečenie

v Plešivci. Kvôli alkoholu prišiel o prácu, o manželstvo, o majetok. Poručiteľ bol, podľa svedkyne,
nezodpovedný, manipulovateľný. Napriek liečeniam bez alkoholu nevydržal. So žalovanou a jej rodinou
mal neb. zlý vzťah, v listoch mal popisovať, ako nenávidí otca žalovanej, že sa stretáva s jeho ženou,
so svojou sestrou a prepisujú majetky, chcú ho obrať o všetko. Poukázala na to, že závet je písaný iným
písmom, ako zvyšok osobnej korešpondencie nebohého.

9. Z výsluchu svedkyne Z. S., dcéry žalobkyne a sestry poručiteľa, súd zistil, že taktiež táto svedkyňa
potvrdila abúzus alkoholu poručiteľom, potvrdila tiež opakované liečenia a rozvrat osobného života
poručiteľa či zlý vzťah k rodinným príslušníkom žalovanej.

10. Z pripojených spisov Okresného súdu Poprad sp. tn. 4T/119/2013, 5T/32/2009 a 2T/108/2011 súd
zistil, že aj keď bol u poručiteľa opakovane konštatovaný abúzus alkoholu, pri opakovaných vyšetreniach
a znaleckých posúdeniach nebolo u poručiteľa konštatované zníženie príčetnosti či existencia duševnej
poruchy či choroby.

11. Z osobnej korešpondencie poručiteľa súd zistil, že poručiteľ pociťoval krivdu od svojho okolia a
navyše zrejme používal iný typ ručného písma, avšak vzhľadom na záver znaleckého posudku PhDr.
Igora Grajcara sú uvedené konštatovania pre rozhodnutie vo veci irelevatné.

12. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

13. Podľa ust. § 46l ods. l Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto
dôvodov. Podľa ods. 2 citovaného ust., ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto
neho dediči zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť z dedičstva, nadobúdajú zvyšnú časť
dedičia zo zákona.

14. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

15. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,

kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

16. Podľa § 476a Občianskeho zákonníka vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou
rukou, inak je neplatný.17. Podľa § 477 Občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely
alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí,

že podiely sú rovnaké.

18. Podľa § 481 Občianskeho zákonníka ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.

19. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

21. Z. X.XX.XXXX zomrel poručiteľ Z. P., syn žalobkyne, po ktorom sa začalo na tomto súde dedičské
konanie pod sp.zn. 11D/178/2015. Poručiteľ zomrel so zanechaním holografného závetu, na základe

ktoréhoceléjehodedičstvománadobudnúťzávetnýdedič-žalovaná.Žalobkyňazávetneuznala,žaloba
o neplatnosť závetu napadla na súd dňa 1.4.2016 s tým, že podľa žalobkyne poručiteľ v čase spísania
závetu nebol na tento úkon spôsobilým.

22. Z výsledkov dokazovania mal súd riadne preukázané, že napádaný závet spĺňa všetky formálne

a obsahové náležitosti a nebolo preukázané, že by pri jeho zriadení zostaviteľ závetu - poručiteľ Z.
P. nekonal vážne a slobodne, resp. že by ho zriadil pod nátlakom alebo v tiesni. Závet poručiteľa
neodporuje svojim obsahom alebo účelom zákonu, neobchádza ho a neprieči sa dobrým mravom. Tento
právny úkon je urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala v konaní na
tú skutočnosť, že poručiteľ zriadil závet v čase, keď nebol spôsobilý na zriadenie takéhoto závetu, z

vykonaného znaleckého dokazovania mal súd preukázané, že poručiteľ bol v čase spísania závetu plne
spôsobilý na jeho zriadenie. Netrpel duševnou poruchou, a to ani prechodnou, ktorá by zapríčinila jeho,
hoci aj dočasnú, nespôsobilosť na urobený právny úkon. Pokiaľ teda žalobkyňa namietala spôsobilosť
poručiteľa na zriadenie závetu resp. to, že nebol urobený slobodne a vážne, tieto skutočnosti súdu
nijakým spôsobom nepreukázala.

23. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ktorá znamená, že tá strana sporu,
ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky musí túto skutočnosť tvrdiť a k tvrdenej
skutočnosti predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti

s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od
zisteníznavrhnutýchavykonanýchdôkazov.Navrhnutédôkazymôžuvyznieťajakonepoužiteľnézdroje
informáciívovzťahukuplatnenejsúdnejochrane,bezzreteľanaprocesnépostavenieúčastníka.Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na
súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj

iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.

24. Podstatný význam pre posúdenie toho, či žalobca konal alebo nekonal pri zriadení závetu v duševnej
poruche môžu mať závery, ku ktorým dospel súd zo znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie
je síce dôkazom, ktorý má súd zhodnotiť ako každý iný dôkaz, ak sa však od výsledku dôkazu

znalcom odchýli, musí svoj postup presvedčivo odôvodniť (alternat. R 4/1969). Znalec je osobou, ktorá
prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje skutočnosti a samotným znaleckým posudkom
alebo vo výsluchu pred súdom sa súd oboznamuje s výsledkom posúdenia tých skutočností, posúdenie
ktorých mu bolo uložené. Súdom ustanovený znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrin v znaleckom posudku
konštatoval, že konanie poručiteľa v rozhodnom čase nebolo podstatne ovplyvnené syndrómom

závislosti od alkoholu ani emočne nestabilnou poruchou osobnosti, pri spísaní závetu bol schopný
plánovitoaracionálnerozhodovaťakonaťamoholsibyťplnevedomýnásledkovsvojhoúkonu.Uvedené
závery potvrdil aj v rámci výsluchu a žalobkyňa nepredložila jediný dôkaz, ktorým by závery znalca
spochybnila.

25. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovomkonanízaloženénaprejednacejzásade,ktorájevyjadrenávcitovanomustanovení§čl.8C.s.p.Sporové
konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou
účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán

sporu.

26. Aby mohla žalobkyňa v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu,
spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol
po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobkyne je daný. Pri zisťovaní skutkového

stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak
žalobkyňa potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho
nemôže v konaní uspieť.

27. Nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že závet zo dňa 19.9.2010 bol riadne
podpísaný Z. P., poručiteľom, a žalobkyňa v konaní neprodukovala dôkazy o tom, že by tento úkon Z. P.

nevykonal slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku a žalobu zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.s.p. a nakoľko v konaní úspešná žalovaná si trovy
neuplatnila, súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. O trovách štátu súd rozhodne

podľa § 262 C.s.p. samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.