Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 18, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 1P/258/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111243918
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníkova

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1111243918.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred samosudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou v právnej veci

navrhovateľa A.. E. V., nar. XX.X.XXXX, bytom M.R. Y. XX, XXX XX F., zastúpený Doc. JUDr. Vlastou
Kovalančíkovou, CSc., advokátkou, so sídlom Mierové námestie 3, 903 01 Senec proti odporkyni H..
Z. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX L., toho času I. 9, XXX XX L., zastúpená Niku
& partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava o zníženie
výživného na manželku takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 4220,99 eura na účet
právneho zástupcu odporkyne advokátskej kancelárie NIKU & partners, s.r.o. a to do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.12.2011, domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti
voči odporkyni určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 8C 55/2010-269 zo dňa
10.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 15Co 8/2011-293 zo dňa 30.3.2011
alternatívne zníženia výživného voči odporkyni zo sumy 2000 eur na 30 eur mesačne od podania návrhu
a zmeny rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 8C 55/2010-269 zo dňa 10.11.2010 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 15Co 8/2011-293 zo dňa 30.3.2011, zároveň žiadal do troch
dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Návrh odôvodnil tým, že jednou zo zásadných skutočností, z ktorých Okresný súd Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 8C 22/2010 i Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.
15Co 8/2011 vychádzali, bola Dohoda o úprave vzťahov medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi, ktorú
účastníci navzájom a ich plnoletý syn E. uzavreli dňa 21.7.2009.

Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že dňa 27.06.2008 bola uzavretá Zmluva o úvere medzi
spoločnosťou R. R. H., a.s. ako dlžníkom a O. U., a.s. ako veriteľom. J. zmluvou sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 143.816.150,- Eur po splnení všetkých podmienok čerpania úveru.
Jednou z nich bolo zabezpečenie záväzku veriteľa záložným právom na akcie materskej spoločnosti

dlžníka R. B.V., 1079 LH C.. Po založení akcií v prospech financujúcej banky bolo nutné, aby došlo k
prevodu už založených akcií z akcionára E. na navrhovateľa. Predpokladom zmeny v osobe držiteľa
akcií bolo zároveň i prevzatie záväzku vyplývajúceho z už založených akcií. Tieto právne úkony boli
zároveň podmienkami uvoľnenia úverového financovania zo strany O., a.s., ktorý úver spoločnosťR., a.s. potrebovala za účelom úspešnej realizácie projektu výstavby a prevádzky S.. V uvedenom
čase bol navrhovateľ jedným z vedúcich manažérov spoločnosti, preto na poskytnutí úveru vo výške
143.816.150,- Eur mal záujem. Keďže navrhovateľ bol v tom čase ženatý, účastníčkou týchto právnych

úkonov nevyhnutne musela byť i odporkyňa. Navrhovateľ teda požiadal odporkyňu ako svoju manželku
o podpis súhlasu manželky s tým, aby navrhovateľ uzavrel veriteľom vyžadované zmluvy. Následne
predložilaodporkyňanavrhovateľovinapodpisužspomínanúDohoduoúpravevzťahovmedzimanželmi
a medzi rodičmi a deťmi, s tým, že udelenie súhlasu manželky podmienila uzavretím Dohody o úprave
vzťahov medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi. Touto dohodou sa navrhovateľ zaviazal platiť

odporkynivýživné2.000,-Eurmesačne,okremtohoposkytnúťjejjednorazovépeňažnéplnenievovýške
12.000,- Eur a ďalej jej mal poskytnúť nové motorové vozidlo, prípadne vozidlo nie staršie ako 3 roky
kategórie SUV značky Mercedes. Na výživu plnoletého syna E. sa navrhovateľ uzavretím citovanej
Dohody zaviazal prispievať sumou 10.000,- Eur ročne (prípadne i viac o ďalších 10.000,- Eur ročne) a na
výživu mal. dcéry R. sumou 500,- Eur mesačne. Ďalej sa navrhovateľ zaviazal až do času vyporiadania
BSM platiť všetky režijné náklady súvisiace s prevádzkou rodinného domu na I. (v ktorom navrhovateľ

už nebýval), a to pod hrozbou zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.000,- Eur v prospech odporkyne.
I keď príjem navrhovateľa bol v tom čase nadpriemerný, navrhovateľ označil dohodu za uzavretú v
tiesni a podmienky v nej boli pre neho evidentne nápadne nevýhodné. Dohodu o úprave vzťahov medzi
manželmiamedzirodičmiadeťmipodpísalnavrhovateľdňa21.7.2009.Bezprostrednepotom,eštevten
istý deň, podpísala odporkyňa navrhovateľovi súhlas manželky s tým, aby navrhovateľ mohol uzavrieť

bankou požadované zmluvy.

V dôsledku pretrvávajúcich nezhôd účastníkov ústiacich až do úplného a trvalého rozvratu manželstva
opustil navrhovateľ spoločnú domácnosť a v júli 2009 podal na Okresnom súde Bratislava II návrh
na rozvod manželstva. Od uvedeného obdobia odporkyňa navrhovateľa i celé jeho okolie obťažuje
a navrhovateľa očierňuje. Odporkyňa - napriek tomu, že sa o navrhovateľovi vyjadruje výlučne

negatívne - pravdepodobne za účelom vlastného majetkového prospechu zámerne spôsobuje prieťahy
v rozvodovom konaní. Napriek tomu, že odporkyňa je spôsobilá zabezpečiť si finančné prostriedky
na živobytie vlastnou prácou, nemá skutočný záujem pracovať, ale finančne využíva navrhovateľa.
Navrhovateľ uviedol, že dokonca navrhol odporkyni, aby ich spoločný nehnuteľný majetok prenajala za
účelom dosiahnutia príjmu z prenájmu, ktorý by si celý mohla ponechať odporkyňa. Odporkyňa však

túto možnosť bez akéhokoľvek relevantného dôvodu odmietla, namiesto toho radšej i naďalej požaduje
od navrhovateľa nemalé výživné. V prípade odporkyne, podľa názoru navrhovateľa nie je možné pri
otázke výživného prihliadnuť ani na starostlivosť o rodinu a domácnosť, nakoľko navrhovateľ v spoločnej
domácnosti s odporkyňou už dlhodobo nežije. Navrhovateľ udáva, že v danom prípade existujú
dôvody pre zrušenie výživného na manželku, nakoľko trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči

odporkyni by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ súčasne uviedol, že ak súd dospeje k
záveru, že výživné navrhovateľa na odporkyňu nie je v rozpore s dobrými mravmi, existujú tu dôvody na
zníženie výživného na manželku vyplývajúce zo zásadnej zmeny pomerov na strane navrhovateľa.

Podľa tvrdenia navrhovateľa, v čase rozhodovania súdov o určenie výživného na manželku vychádzali
súdy z možností, schopností a majetkových pomerov navrhovateľa, ktorý pracoval pre R., a pre

spoločnosť R.. Príjem navrhovateľa dosahoval výšku cca 7.800,- EUR mesačne. Pracovný pomer
navrhovateľa u zamestnávateľa R., a.s. však trval do 16.8.2010, kedy navrhovateľ bol nútený ukončiť
u tohto zamestnávateľa pracovný pomer dohodou. Dňa 22.8.2011 dostal navrhovateľ výpoveď z
pracovného pomeru i u druhého zamestnávateľa R., a.s. v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka
práce. Táto obchodná spoločnosť totiž prijala navrhovateľa do zamestnania v roku 2007 za účelom

uvedenia výrobného závodu "H." do skúšobnej prevádzky. Keďže toto uvedenie závodu do prevádzky
bolo úspešne ukončené, ďalšie trvanie pracovného pomeru navrhovateľa stratilo opodstatnenie a
zamestnávateľ riešil tento stav výpoveďou navrhovateľa z pracovného pomeru pre jeho nadbytočnosť.
Pracovný pomer navrhovateľa u zamestnávateľa R. a.s. skončil dňom 31.10.2011. V období 10/2010
- 09/2011 čistý príjem odporcu predstavoval 93.474,13 EUR. Dňa 31. 10. 2011 uzatvoril navrhovateľ

pracovnú zmluvu so zamestnávateľom U., na dobu určitú, a to od 1.11.2011 do 30.6.2012 v rozsahu
15 hodín týždenne a mzdou 320,- EUR brutto. Navrhovateľ v priebehu mesiaca prišiel o obe svoje
zamestnania a tým i o príjem, ktorý z týchto pracovných pomerov dosahoval. Z dôvodu zlej ekonomickej
situácie bol navrhovateľ nútený predať i osobný automobil a svoje bývanie vyriešil nasťahovaním sa
k matke. Navrhovateľ tvrdí, že nemá iné reálne možnosti získania ďalších príjmov. Navrhovateľ nie je

výlučným vlastníkom žiadneho majetku ani majetkových práv, ktoré by mohol akýmkoľvek spôsobomzhodnotiť za účelom dosiahnutia príjmu. Titulom dedenia navrhovateľ nadobudol v F. do podielového
spoluvlastníctva nehnuteľnosti v katastrálnom území F., zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV
č. XXX, všetky o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Všetok ostatný majetok vlastní spoločne s

odporkyňouvrámcibezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,odporkyňavšakrezolútneodmietatento
majetok využiť za účelom dosiahnutia príjmu, hoci by to predstavovalo pre oboch účastníkov aj ich deti
optimálne riešenie.

Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť, vo svojom písomnom vyjadrení
doručenom súdu dňa 22.1.2013 uviedla, že s navrhovateľom bol síce v októbri 2011 skončený pracovný

pomer v spoločnosti R. a.s. výpoveďou, avšak spochybňuje obsah výpovede a poukazuje na to, že
navrhovateľ, ktorý tam vykonával niekoľko rokov okrem iného aj funkciu podpredsedu predstavenstva,
zrazu stratil spôsobilosť, resp. kvalifikačné predpoklady pre výkon tejto práce v spoločnosti. Navrhovateľ
nevyužil žiadne právne cesty na svoju ochranu, nebola mu ponúknutá náhradná práca, ktorú spoločnosť
mubolapovinnáposkytnúťzatúistúmzdu.Navyšesámnavrhovateľpotvrdil,žemu spoločnosťvyplatila
v prospech jeho účtu odstupné v mesiaci november 2011 sumu vo výške 50.000 EUR. Týmto sa podľa

odporkyne navrhovateľ bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu. Navrhovateľ podľa vyjadrenia odporkyne nepredložil žiadny relevantný dôkaz v konaní,
ktorý by jednoznačne a nespochybniteľne preukazoval jeho tvrdenia o výraznej zmene jeho pomerov od
poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti na manželku. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ naďalej
užíva a jazdí tie isté motorové vozidlá (Mercedes Benz G, BMW M5) , ktoré užíval aj v čase rozhodovania

KrajskéhosúduvBratislave.Doposiaľvšaknaneplatípoistnéazelenékartysúvystavenénajehoosobu
bez ohľadu na osoby držiteľov, na ktorých sú evidované. Navrhovateľ nebol schopný riadne vysvetliť
rozpor v jeho tvrdeniach, t.j. na otázku z akých peňazí v skutočnosti žije, keď na jednej strane tvrdí, že
jeho jediným súčasným príjmom je vyplácaná dávka v nezamestnanosti v sume 1.000 EUR mesačne, no
súčasne je podľa aktuálnych právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov na výživu detí a manželky

povinnýprispievaťcelkovousumou1.630EUR,ktorúpovinnosťsiriadneplníodseptembra2012,pričom
z kontokorentného úveru, ktorý mu poskytla V. a.s. v mesiaci november v sume 25.000 EUR vyčerpal
sumu iba 1.848 EUR. Za ďalší nepriamy dôkaz, že navrhovateľ disponuje dostatočným majetkom, resp.
majetkom vo vysokej hodnote, je podľa odporkyne aj skutočnosť, že keď Okresný súd Bratislava I jeho
návrh na zníženie výživného na maloletú Soňu zamietol, navrhovateľ nepodal odvolanie.

Odporkyňa poukázala na skutočnosť, že má vysoké výdavky spojené so zabezpečením réžie rodinného
domu, v ktorom žije spolu s maloletou R. a synom E. ako aj s jej osobnými výdavkami. Musela si vziať
pôžičku, aby dokázala zaplatiť aspoň energie v dome. Navrhovateľ jej znemožnil získať príjem z nájmu
spoločnéhodomunaÚdolnejulicivBratislaveauzavretienájomnejzmluvyzmaril,pričomzospoločného
bytu na D. ju s deťmi vyhodil. Konaním navrhovateľa je teda opäť nútená znášať vyššie náklady. Uviedla,

že navrhovateľ bez jej súhlasu a vedomia uzavrel záložnú zmluvu na ich spoločný majetok - rodinný
dom na I. ktorým zabezpečil pohľadávku veriteľa voči jeho osobe v sume 2.000.000 EUR, ktorú si zobral
ako pôžičku údajne na vyporiadanie BSM. Navrhovateľ rovnako bez jej vedomia a súhlasu uznal údajný
dlh voči kamarátovi z roku 2001 vo výške 38.500.000 Sk, a sám spísal notársku zápisnicu - exekučný
titul, podľa ktorej je vedená na uspokojenie pohľadávky exekúcia predajom nehnuteľného majetku -

rodinného domu na I.. Takéto konanie navrhovateľa odporkyňa označuje za konanie odporujúce dobrým
mravom. Navrhovateľ žil a naďalej žije v nadštandardných pomeroch, požíva vysokú životnú úroveň,
na ktorej sa ako manželka bola počas trvania manželstva oprávnená sa podieľať. Žiadna podstatná
zmena, ktorá by v živote navrhovateľa od poslednej úpravy výživného nastala, a ktorá by mohla mať
vplyv na prehodnotenie výšky výživného, nebola vyvolaná bez jeho priameho zavinenia.

Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom, rodným listom maloletej Soni a plnoletého syna Jána,
výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi - rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
8C/55/2010-289, zo dňa 10.11.2010 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.15Co/8/2011-293
zo dňa 30.3.2011; potvrdením o zamestnaní navrhovateľa u zamestnávateľa Správa služieb
diplomatickému zboru, a.s. zo dňa 16.8.2010; pracovnou zmluvou navrhovateľa u zamestnávateľa U.,

a.s. zo dňa 31.10.2011; potvrdením o príjme navrhovateľa za obdobie 10/2010 - 09/2011 od bývalého
zamestnávateľa R., a.s.; výpoveďou z pracovného pomeru navrhovateľa od zamestnávateľa R., a.s. zo
dňa22.8.2011;výpisomzLVč.XXXX;LVč.XXXX;zLVč.XXX;(LVč.XXXX,LVč.XXXX,LVč.XX);kópiou
kúpnej zmluvy preukazujúca predaj osobného motorového vozidla navrhovateľa, spisom tunajšiehosúd sp. zn. 1P/77/2010, sp. zn. 1P/259/2011 a 21C/315/2009, kópia Dohody o úprave vzťahov medzi
manželmi a medzi rodičmi a deťmi zo dňa 21.7. 2009; kópiou zmluvy o predaji a prevode akcií zo dňa
7.4.2011 s prekladom; súhlasu manželky (odporkyne) zo dňa 21.7.2009 , Uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici 15CoP/58/2012 -412 zo dňa 6.9.2012, z notárskej zápisnice pod č. N 2331/2012,
Nz 28154/2012, NCR1s 28767 spísanej dňa 7.8.2012 notárkou E., záložnou zmluvou zo dňa 9.6.2012,
fotografiami predloženými navrhovateľom, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ a odporkyňa manželstvo uzavreli dňa 25.07.1986 pred H.. Účastníci konania sú štátnymi

občanmi Slovenskej republiky, odporkyňa má ruskú národnosť. Navrhovateľ pracoval od roku 1997 v
diplomatických službách, preto sa rodina často sťahovala z miesta na miesto. Odporkyňa spolu s deťmi
sprevádzala navrhovateľa do miest výkonu jeho prác, z toho dôvodu vykonávala iba príležitostné práce
nezodpovedajúce jej kvalifikácii (má pedagogické vzdelanie v odbore biológia, chémia). V roku 2001
sa rodina vrátila do L., kde manželia kúpili starší rodinný dom na Údolnej ulici, o ktorého rekonštrukciu
sa organizačne starala odporkyňa. Ekonomicky bola závislá na manželovi, pretože ako uviedla, bolo

pre ňu veľmi obtiažne zabezpečiť si prácu v jej odbore, ktorú fakticky do tej doby z dôvodu spôsobu
života rodiny nevykonávala. Navrhovateľ v konaní 1P/77/2010 o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva uviedol, že manželka nemala veľký
záujem sa realizovať, uznal, že bola na ňom ekonomicky závislá a ani v období už vážne narušených
vzťahov ju neprestal finančne podporovať, nakoľko cítil zodpovednosť za to, že ju presvedčil, aby prišla

na Slovensko za ním. Potvrdil, že jej posielal na účet 40.000,- Sk, hradil všetky výdavky spojené s
užívaním domu, hradil rodinné dovolenky, tenisové tréningy detí, aj ich jednorazové výdavky. Od roku
2008 manželia nebývali v spoločnej domácnosti, navrhovateľ odišiel do Strážskeho, kde sa realizoval
projekt - výstavba S. za 200 mil. EUR a kde pracoval ako generálny riaditeľ. Dňa 22.7.2009 podal
navrhovateľ návrh na rozvod.

Z manželstva účastníkov konania sa narodila maloletá R., nar. XX.X.XXXX, ktorá v školskom roku
2012/2013 študuje v druhom ročníku D. a plnoletý syn E., študent Y.Rozsudkom Okresného súdu
BratislavaII8C55/2010-269zodňa10.11.2010vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvBratislave15Co
8/2011-293 zo dňa 30.3.2011 bola navrhovateľovi určená vyživovacia povinnosť platiť výživné k rukám
odporkyne vo výške 2000 eur mesačne od 1.4.2010. Z obsahov spisov a pripojených rozsudkov súd

zistil, že pri určení výživného na manželku súdy vychádzali z jednak z možností a schopností povinného,
jeho príjmov a celkových majetkových pomerov ako aj oprávnených potrieb oprávnenej.

Rozsudkomtunajšiehosúdu 21C/315/2009-300,zodňa28.2.2012bolomanželstvorodičovrozvedené.
Na čas po rozvode manželstva súd maloletú R. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, súd otcovi určil povinnosť platiť výživné vo výške 800

eur mesačne a výživné na tvorbu úspor vo výške 300 EUR mesačne. Proti rozsudku podala odvolanie
odporkyňa, navrhovateľ odvolanie nepodal proti žiadnemu z výrokov citovaného rozsudku.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom 14Co 208/2012-336 zo dňa 21.8.2012 rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutých častiach vo výroku o rozvode manželstva, vo výroku o zverení maloletej do opatery, vo
výroku o určení výživného na maloletú, vo výroku o práve otca stretávať sa s maloletou a vo výroku o

náhrade trov konania potvrdil.

Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave nadobudol
právoplatnosť v časti výroku o rozvode manželstva dňa 07.09.2012.

Rozsudkom tunajšieho súdu 1P/259/2011 zo dňa 01.10.2012 bol návrh navrhovateľa - otca maloletej
na zníženie výživného na maloletú R. zamietnutý, rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.12.2012,

navrhovateľ proti rozsudku tunajšieho súdu odvolanie nepodal.Odporkyňa v konaní preukázala, že navrhovateľ si dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť voči
plnoletému synovi Jánovi Tušimovi, ktorý bol nútený domáhať sa svojho nároku návrhom na určenie
výživného. Konanie je vedené pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 5P/9/2012. Uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici 15CoP/58/2012-412 zo dňa 6.9.2012, súd rozhodol o predbežnom opatrení tak,
že navrhovateľovi určil povinnosť platiť výživné na plnoletého syna E. 500 EUR mesačne.

Navrhovateľ a odporkyňa sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to rodinného domu na I.,
bytu X., pozemku v K.Ú. X.. Hodnotu svojho majetku navrhovateľ odhaduje vo výške 2 500 000 eur.

Na Okresnom súde Bratislava I je vedené konanie sp. zn. 11C/138/2012 medzi účastníkmi konania
H. o vylúčenie odporcu z užívania domu.

Na Okresnom súde Bratislava I je súčasne vedené konanie pod sp. zn. 24C/234/2012 medzi účastníkmi
konania H. proti 1. H., s.r.o. a 2 A., o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa navrhovateľka
domáha určenia neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 09.06.2012, uzatvorená medzi žalovanými 1. a 2.,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 12.11.2012 pod V 16149/2012.

Na Okresnom súde Zvolen je vedené konania pod sp. zn. 11C 328/2012 medzi účastníkmi konania H.

o určenie neplatnosti vyhlásenia odporcu o uznaní záväzku, súhlasu s vykonateľnosťou a exekúciou
vykonaného formou notárskej zápisnice zo dňa 07.08.2012 pod č. N 2331/12, Nz 28154/12 a NCR1s
28767/12, ktorým sa navrhovateľka domáha určenia, že právne úkony odporcu uvedené v jeho
vyhlásení ako povinnej osoby o uznaní záväzku a súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou podľa § 41
ods. 2 Exekučného poriadku v celosti pod bodom 1/, 2/, a 3/ v Notárskej zápisnici pod č. N 2331/2012,

Nz 28154/2012, NCR1s 28767 spísanej dňa 7.8.2012 notárkou E., sú neplatné.

Z obsahu pripojených spisov tunajšieho súdu súd zistil, že odporkyňa bola zamestnaná od 1.4.2008
v spoločnosti H. s.r.o., od septembra 2009 jej spoločnosť vyplácala mesačne 266 EUR. Konateľom
spoločnosti bol a je synovec navrhovateľa. Navrhovateľ bol zamestnaný v R., a.s., kde pracoval na
skrátený pracovný úväzok, v roku 2009 mu bola za 12 mesiacov vyplatená mzda 5.516,65 EUR, v roku

2010 za mesiace 1 - 6, 194,45 EUR. Súčasne pôsobil v pozícii generálneho riaditeľa v spoločnosti R.
a.s., ktorá mu vypláca mzdu v roku 2009 8.189 EUR netto mesačne (zahrnuté celoročné odmeny),
2010 za mesiace 1-6, vo výške 7.615 EUR netto mesačne. V novembri 2011 menovaná spoločnosť
vyplatila podľa tvrdenia samotného navrhovateľa v prospech jeho účtu odstupné v sume 50.000 EUR.
Pôsobí taktiež ako člen správnej rady X., s čím je spojená 1 krát ročne odmena cca 2.000 EUR a

pravidelné zahraničné výjazdové zasadnutia, na ktoré pozýval aj svoje deti. Navrhovateľ do konca roka
2009 platil úhrady za bývanie v dome 700 EUR, za byt 200 EUR mesačne. Na výživu manželky platil
výživné 2000 EUR. Synovi E. posielal 1000 EUR mesačne a na výživu maloletej prispieval 700 až 1300
EUR mesačne, okrem toho jej platil náklady na tenis 600 EUR mesačne. Navrhovateľ sa od roku 2010
žiadnym spôsobom nepodieľa na úhrade výdavkov spojených s užívaním rodinného domu.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že žiada, aby súd rozhodol o zrušení výživného na manželku,
pretože výživné bolo určené na základe Zmluvy medzi vtedy manželmi, ktorá bola získaná a uzavretá
pod nátlakom a vydieraním. Manželstvo od začiatku bolo podľa jeho mienky uzavreté s vypočítavosti
manželky, aby sa mohla vysťahovať z vtedy z komunistického Ruska. Navrhovateľ tvrdil, že v čase ich
zoznámenia bývalá manželka bola polosirota, ušla od matky, bývala v ubytovni, nechala sa vydržiavať

inými mužmi, prerušila štúdium. Manželstvo bolo poznačené konfliktami z dôvodu, že on bol povinný
finančne zabezpečovať rodinu, avšak manželka nezabezpečovala fungovanie a existenciu zdravého
rodinného prostredia. Uviedol, že počas ich pobytu v L. od roku 1997 do roku 2000 správanie odporkyne
prekročilo medze únosnosti s cieľom poškodiť a ponížiť jeho osobu. Odporkyňa sa ho už v tomto období
snažila ponižovať, poškodzovať a znevažovať v očiach kolegov a blízkych, udržiavaním intenzívneho

milostného vzťahu so ženou, ktorú predstavovala ako svoju priateľku. Navrhovateľ predloženými
fotografiami chcel dokázať neštandardnú blízkosť dvoch žien, pričom poukazoval, že išlo o správanie
dvoch 40 ročných žien, matiek a nie 18 ročných dievčat. Išlo o obdobie, kedy v Bulharsku žili ako rodina,
navrhovateľpracovalakoriaditeľbanky.Navrhovateľchcelztakéhotoprostrediaodísťa trirokysa snažilrozviesť. Platenie výživného svojej manželke vníma ako krivdu. Odporkyňa chcela o ňom vytvoriť dojem
násilníka, sexuálneho devianta a agresora. V čase, keď bol riaditeľom Štátnych hmotných rezerv, volala
z utajeného čísla jeho podriadenej a tým mu znepríjemňovala život. Údajne šírila o ňom reči, že spáva s

manželkou svojho nadriadeného vedúceho úradu MZV SR. Odporkyňa už v roku 2000 podávala na jeho
osobu rôzne vykonštruované trestné oznámenia pre fyzické útoky. Uviedol, že nie odporkyňa, ale on bol
počas trvania manželstva obeťou psychického aj fyzického týrania. V roku 2009 ho v neskorých nočných
hodinách zobudila a útočila naňho hryzením, škrtila ho retiazkou, bol ošetrený lekárom. Opakované
uhryznutie do pleca svedčí o intenzite útoku, škrtenie retiazkou vníma ako rozhodnosť a pripravenosť

udusiť ho. Druhý útok manželka vykonala panvicou, udrela ho raz do hlavy, o obidvoch útokoch urobil
oznámenie na polícii. Útok panvicou je podľa neho útok zbraňou s cieľom vážne zraniť. Z domu sa
vraj musel odsťahovať, pretože mal dôvodnú obavu o svoj život. Manželka naňho zaútočila aj golfovou
palicou, ktorú mala schovanú v manželskej posteli, tiež sa ho pokúšala zhodiť zo schodov. Podľa
jeho názoru primárnym záujmom odporkyne bolo získať kontrolu nad rodinným majetkom, ktorého
hodnotu odhadol na 2.500.000 EUR. Odporkyňa ho donútila podpísať v roku 2009 Dohodu o úprave

vzťahov medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi, ktorá sa týkala výšky výživného, ktorú bol nútený
podpísať a až na základe tejto dohody bola vraj ochotná podpísať súhlas manželky so založením
už založených akcií vo výške 226.000.000 EUR. Podľa navrhovateľa jednoznačným dôkazom, že si
odporkyňa bola vedomá, že dohoda bola uzatvorená pod nátlakom vydierania je skutočnosť, že po
jeho odstúpení z Dohody odporkyňa nepožiadala súd o určenie jej právoplatnosti. Odporkyňa v máji

2012 podpísala bez jeho vedomia nájomnú zmluvu s vplyvným slovenským podnikateľom o prenájme
domu, z domu sa vysťahovala a dom odovzdala k prenájmu. Odporkyňa podľa jeho názoru výživné z
jeho strany nepotrebovala, súdne konania ako aj jeho povinnosť platiť výživné využívala ako nátlakový
prostriedok na dosiahnutie konečného cieľa ovládnutie celého rodinného majetku. Odporkyňa podľa
tvrdenia navrhovateľa vykonáva prácu realitnej maklérky a nie je odkázaná na výživné. Skutočnosť, že

odporkyňa nepotrebuje výživné, preukazuje tým, že synovi dala v júni 2012 sumu 2.500 EUR v hotovosti
a podľa neho vedie nákladný spôsob života, užíva luxusný dom, kde mesačné prevádzkové náklady sú
500 EUR. Tým, že na internete odporkyňa zverejnila domáce video, v ktorým dokumentuje domáci teror,
týmto mu podľa jeho názoru výrazným spôsobom obmedzila príležitosť nájsť si prácu. Predložil súdu
stav svojho účtu, ktorým preukazoval, že je v mínuse a nie je pravdou, že žije nákladným spôsobom

života. Tvrdil, že žije v F. so svojou matkou v jej starom dome. Na otázku súdu, aké má navrhovateľ
mesačné výdavky uviedol, že nemá peniaze a teda údajne nemá náklady. Aj keď ich vraj nevyčísloval
uviedol, že 1100 EUR platí výživné na Soňu, 500 EUR na E., 120 EUR náklady na byt na D. vrátane
dlhu 2000 EUR. Navrhovateľ uviedol, že ho živí jeho matka, ktorá je dôchodkyňou, v L. sa stravuje
prostredníctvom kamarátov na ich pozvania, tvrdí, že si nekupuje oblečenie, nebol u lekára dva roky.

Na dotaz súdu pôžičku vo výške 38.500.000 .- Sk od pána J. vysvetlil, že si túto vzal s cieľom kúpy,
prestavby a zariadenia rodinného domu. Pôžičku údajne uviedol ako svoj príjem v bezpečnostnom
dotazníku podaného pre Národný bezpečnostný úrad napriek tomu, že nespochybnil, že v roku 2001
mal aj príjem z predaja akcií bulharskej banky v sume 38.000.000.- Sk. Zároveň uviedol, že notársku
zápisnicu, v ktorej uznal dlh voči p. J. z roku 2001, spísali až 07.08.2012.

Navrhovateľ je od 1.7.2012 evidovaný ako nezamestnaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
evidencia trvá, v mesiaci január 2013 bolo ukončené vyplácanie dávky v nezamestnanosti. Z obdobie od
01.07.2012 bola navrhovateľovi do 01.01.2013 vyplatená dávka v nezamestnanosti spolu 6323, 60 EUR.

Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dôvodil tým, že zmena pomerov jeho strane
nastala k 31.10.2011, kedy s ním bol ukončený pracovný pomer v spoločnosti R., a.s. a ku dňu 1.11.2011

nastúpil pracovať do spoločnosti U. a.s., kde mal uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú do
30.6.2012 za mzdu 325 EUR brutto. Úlohou navrhovateľa v spoločnosti U. bolo vyhľadávanie projektov,
zamerané na nájdenie vhodného výrobného programu, v prípade, že by takýto program našiel, mal sa
stať projektovým riaditeľom už konkrétneho programu. Do ukončenia trvania pracovného pomeru sa
navrhovateľovi podľa jeho vyjadrenia nepodarilo takýto program nájsť a preto ku dňu 30.6.2012 s ním

bol ukončený pracovný pomer.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že pochádza z dobrej rodiny, kde sa vždy zakladalo na vzdelaní a
slušnom správaní, jej matka má dve vysoké školy, otec bol inžinier. V čase, keď sa s navrhovateľom
stretli, študovala a pracovala v F., patriacemu Ministerstvu zdravotníctva, čo si vyžadovalo jejbezúhonnosť. Nekomentovala fotografie založené navrhovateľom, uviedla len, že má veľa priateľov,
ktorých má rada a s ktorými pestuje dlhoročné vzťahy. Skutočnosti, ktoré tvrdí navrhovateľ o jej útokoch
na jeho osobu, boli v skutočnosti konania na jej obranu. Už v júni 2009 ju polícia vyzvala, či nehodlá

na manžela podať trestné oznámenie, keďže do ich domácnosti bola opakovane privolávaná polícia.
V septembri 2009 bolo vznesené obvinenie voči navrhovateľovi pre týranie blízkej a zverenej osoby,
avšak vec bola vrátená prokuratúrou na došetrenie. Nie je pravdou, že by pokorne znášala útoky zo
strany navrhovateľa, počas manželstva viackrát chcela odísť. Ešte v roku 1991 v C. sa dohodli, že
odíde a syna bude vychovávať sama. Počas ich spolužitia v L. sa situácia opakovala, navrhovateľ bol

agresívny, napätý, viackrát ju vyhodil zo spoločnej domácnosti, musela sa vysťahovať. Predložila list
napísaný navrhovateľom vlastnou rukou, kde sám píše o svojich neprijateľných osobných vlastnostiach,
ako nekompromisnosť, krutosť, tvrdosť, surovosť. Čo sa týka Dohody, ktorú podpísali ako manželia,
navrhovateľka udáva, že ich vzťah nebol dobrý, často bola u nich polícia, navrhovateľ sa jej vyhrážal
exekúciou a dlhmi a nevedel, že bude od nej potrebovať súhlas manželky. Sám vtedy povedal, že jej
nechá dom a byt a že má podpísať súhlas. Keďže mu neverila, po doporučení právnika spísala Dohodu,

v ktorej nebolo nič, čo by jej a deťom predtým nesľuboval. Navrhovateľka má vážne zdravotné problémy
a jej možnosti zamestnať sa sú sťažené. Je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a prácu si
hľadá. V manželstve ju posledné roky udržali iba deti a skutočnosť, že nemala kam odísť a bola na
manželovi finančne závislá. V lete 2012 po vážnych útokoch zo strany navrhovateľa, kedy ich syn
schudol 10 kíl, bola nútená požiadať kanceláriu prezidenta SR o pomoc, ktorí dozerali činnosť polície

v trestných veciach.

Na priestupkovom oddelení OOPZ v konaní č. ObU-BA-OVVS3-2012/14576 Pr - 1912/1-2012-KN/V76,
Obu-BA-OVVS3-2012/14577 Pr-1913/1-2012KN/V76 sú riešené obvinenia navrhovateľa voči odporkyni
z ohovárania a osočovania a vec zatiaľ nie je z dôvodu podania sťažnosti skončená. Čo sa týka firmy,
ktorú navrhovateľ udáva a v ktorej mala byť podľa jeho udania zamestnaná, uviedla, že ide o firmu ktorá

rozbieha svoju činnosť na Slovensku a ktorá ju oslovila z dôvodu, že dobre ovláda ruský jazyk. S touto
firmou však nemá však nič spoločné, nevie sa vyjadriť či firma prosperuje, či zarába. Čo sa týka jej
výdavkov, ktorých rozpis založila do spisu, sú to reálne výdavky, ktoré pre svoj život potrebuje a tieto
vyčíslila na sumu 2147 EUR mesačne, vrátane výdavkov spojených s bývaním. V súčasnosti však má
finančné problémy, nemá príjmy, finančné prostriedky si požičiava a jej dlhy narastajú. Súdu predložila

zmenku na výšku 5000 EUR, ktorou preukazuje nevyhnutnosť získania prostriedkov na nevyhnutné
výdavky spojené s bývaním.

Právna zástupkyňa odporkyne navrhla, aby súd návrh na zrušenie výživného ako nedôvodný zamietol.
Odmietla tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa uzatvárala manželstvo s vypočítavosti, podľa jej názoru,
neobstoja tvrdenia navrhovateľa o konaniach odporkyne ktorými navrhovateľ trpel. Navrhovateľ ich

nielenže hodnoverne nepreukázal, ale ak by sa skutočne spôsobom opisovaným navrhovateľom
odporkyňa správala, mohol alebo mal možnosť sa dožadovať právnej ochrany. Podľa jej názoru
nevysvetlil, prečo pri takomto konaní odporkyne ktoré ho údajne obťažovalo, podal návrh na rozvod
manželstva až po 24 rokoch. Tvrdenia navrhovateľa o útokoch odporkyne označila za vymyslené a
účelové. Spochybnila hodnotu akcií, ktorými navrhovateľ preukazoval hodnotu zálohu. Poukázala na

neuplatnené právo navrhovateľa domáhať sa určenia neplatnosti Dohody zo dňa 21.07.2009 podľa
ustanovenia § 80 c O.s.p. a § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že na návrh samotného navrhovateľa
odporkyňa uzavrela nájomnú zmluvu k rodinnému domu účastníkov s úmyslom presťahovať sa
spolu s deťmi do spoločného bytu na D. a nájomné z domu použiť pre potreby rodiny a synovho
štúdia. Navrhovateľ však svojim agresívnym konaním tento zámer odporkyne zmaril. Do pozornosti

súdu dala, že zmluva o úvere predložená a uzavretá navrhovateľom na kontokorentný úver v sume
25.000 EUR dňa 8.11.2012 je zabezpečená zmluvou o založení zaknihovaného podielového listu,
čo je dôkazom o majetkových pomeroch navrhovateľa. Predložila súdu žiadosť o otvorenie konta
a dva pokyny navrhovateľa z roku 2008, ktorými navrhovateľ vkladal do podielových fondov sumu
2.500.000.-Sk.Predložila asistenčnúkartuvozidlaznMercedesG, naktoromnavrhovateľnaďalejjazdí,

potvrdenie o priebehu zamestnaní odporkyne zo Sociálnej poisťovne, jej zdravotnú dokumentáciu, ktorá
preukazuje sťažené podmienky sa zamestnať, doklad o zaradení odporkyne do evidencie uchádzačov a
zamestnanie a súčasne čestné vyhlásenie spoločnosti W.,. s.r.o., že odporkyni nie sú z tejto spoločnosti
vyplácané žiadne príjmy. Súčasne predložila nájomnú zmluvu spoločnosti H. s.r.o., ktorou prenajala
rodinný dom na R. nájomcovi do roku 2015 za sumu 8000 € plus DPH mesačne. Podľa jej názoru, nie

je to odporkyňa, ktorá sa chová v rozpore s dobrými mravmi, ale sám navrhovateľ sa snaží neplatnýmiprávnymiúkonmizaťažiťbezsúhlasuavedomiaodporkynespoločnýmajetok. Predložilanadôkaz súdu
notársku zápisnicu, ktorú podpísal navrhovateľ dňa 07.08.2012 ako exekučný titul, v ktorom sa zaviazal
splatiť údajný dlh voči svojmu priateľovi H. v sume vo výške 1.277.965, 88 €, ktoré si ešte vo výške

38.500.000.-Sk mal požičať od menovaného v roku 2001. V tejto veci je vedená už exekúcia na návrh
p. J. a bol vydaný exekučný príkaz. Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že navrhovateľ súčasne bez
vedomia odporkyne a jej predchádzajúceho súhlasu uzavrel so spoločnosťou H., s.r.o., ktorej konateľom
je synovec navrhovateľa a ktorú spoločnosť navrhovateľ jeho prostredníctvom fakticky ovláda, záložnú
zmluvu zo dňa 09.06.2012, ktorou v prospech menovanej spoločnosti založil spoločný rodinný dom

účastníkov a touto zabezpečil údajnú pôžičku, ktorú mu mala poskytnúť menovaná spoločnosť vo výške
2.000.000 EUR, za účelom vyporiadania jeho BSM. Právna zástupkyňa upovedomila súd, že odporkyňa
bola nútená na svoju ochranu podniknúť právne kroky podaním žalôb na súdy. Záverom poukázala na
uznesenie KS v Banskej Bystrici, spisová značka 15CoP/58/2012 zo dňa 06.09.2012, v ktorom KS v
Banskej Bystrici podrobne analyzuje majetkové pomery navrhovateľa, jeho možnosti a schopnosti, ktoré
sú významnými pre posúdenie otázky vo veci výživného tak na maloleté deti, ako aj na plnoletého syna

a manželku.

Podľa § 78 ods. 1 až 3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 cit. zák. výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

Súd pri posúdení dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, s ohľadom na vykonané
dokazovanie a posúdenie zmeny pomerov dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.

Súd sa nestotožnil s obranou navrhovateľa, že dôvodom na zrušenie výživného je konanie odporkyne

voči navrhovateľovi, ktoré podľa navrhovateľa vykazuje znaky rozporu s dobrými mravmi. Je nesporné,
že z dôvodu vážne narušených vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré viedli k podaniu návrhu na
rozvod manželstva zo strany navrhovateľa, dochádzalo k vzájomne vyvolaným konfliktným situáciám,
ktoré boli opakovane riešené za asistencie polície. Súd však vykonaným dokazovaním nezistil a
navrhovateľ hodnoverne nepreukázal, že práve odporkyňa svojím neprimeraným až agresívnym

správaním ohrozovala navrhovateľa na jeho živote a zdraví. Navrhovateľ ním označované skutočnosti
dostatočne nepreukázal listinnými dôkazmi. Za takéto súd nemohol a ani nemal dôvod vyhodnotiť
navrhovateľom do spisu založené fotografie. Súd pri vyhodnotení prednesov navrhovateľa v tomto
konaní s porovnaním jeho prednesov v konaniach pred tunajším súdom sp. zn. 1P/77/2010 a sp. zn.
1P/259/2011 zistil v týchto podstatné rozpory a preto obranu navrhovateľa v tomto smere posúdil ako

účelovú. V roku 2010, kedy prebiehalo konanie pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 1P/77/2010
navrhovateľ tvrdil, že si bol vedomý, že odporkyňa bola na ňom ekonomicky závislá, avšak ani v období
vážne narušených vzťahov ju neprestal finančne podporovať z dôvodu ním pociťovanej zodpovednosti
voči nej a rodine, keďže ju presvedčil, aby ho nasledovala tak na Slovensko ako aj počas budovania
jeho diplomatickej kariéry. Uvedené tvrdenie je v priamom rozpore s jeho vyhláseniami v tomto konaní

a opisom ich vzájomných vzťahov. Súd po oboznámení sa s tvrdeniami navrhovateľa v konaní o rozvod
manželstva vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/315/2009 konštatuje, že ani v tomto konaní,
kde súd zisťoval príčiny rozvratu vzťahov, navrhovateľ nepoukazoval na konania odporkyne, na ktoré
sa odvoláva v tomto konaní. Tvrdenia navrhovateľa o konaní odporkyne, ktoré podľa jeho názoru
odporujú dobrým mravom, neboli ním označované ani v konaní pred Okresným súdom Bratislava II, sp.

zn. 8C/22/2010 a to aj napriek tomu, že tieto sa mali stať ešte za trvania manželstva účastníkov predpodaním samotného návrhu na rozvod manželstva. Skutočnosti označované navrhovateľom nezistil
ani odvolací súd pri prejednaní odvolania navrhovateľa v konaní sp. zn. 15Co/8/2011, ktorý svojím
rozsudkomzodňa30.03.2011napadnutý rozsudoksúduprvéhostupňaourčenívýživnéhonamanželku

ako vecne správny potvrdil.

Ak navrhovateľ za jeden z najzávažnejších dôvodov konania odporkyne v rozpore s dobrými mravmi
označuje uzavretie Dohody o úprave vzťahov medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi, ktorú účastníci
navzájom a ich plnoletý syn E. uzavreli dňa 21.7.2009, súd konštatuje, že navrhovateľ po odstúpení
od tejto dohody mal možnosť domáhať sa právnej ochrany žalobou a súčasne uplatniť svoje právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia proti odporkyni. Takéto právo navrhovateľ nielenže nevyužil ale na
základe takto podľa neho neplatne uzavretej dohody svoje záväzky dobrovoľne plnil. Súd sa nestotožnil
s tvrdeniami navrhovateľa, že jediným podkladom pre určenie výživného na manželku bola zo strany
súdovuzavretácitovanádohoda,keďžezobsahuspisovaodôvodnenírozhodnutísúdovjenesporné,že
tak súd prvého stupňa aj odvolací súd vychádzali jednoznačne z rozsiahleho dokazovania a posúdenie
vykonaných dôkazov vyhodnotili tak jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom vychádzali

z možností a schopností navrhovateľa a jeho celkových majetkových a zárobkových pomerov.

Naopak z dôkazov predložených odporkyňou na pojednávaní súd konštatuje, že práve navrhovateľ bez
vedomia a súhlasu odporkyne za trvania manželstva urobil úkony smerujúce k poškodeniu odporkyne
a takéto konanie je možné posúdiť za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Z notárskej zápisnice pod
č. N 2331/2012, Nz 28154/2012, NCR1s 28767 spísanej dňa 7.8.2012 notárkou E. v Notárskom úrade

so sídlom v Bratislave súd zistil, že navrhovateľ túto podpísal ako exekučný titul, v ktorom sa zaviazal
splatiť dlh voči H. vo výške 1.277.965, 88 EUR, ktorý vznikol vo výške 38.500.000.-Sk v roku 2001.
Súd súčasne z evidencie nehnuteľností zistil, že na základe tejto notárskej zápisnice je na návrh p. J.
vedená exekúcia na majetok účastníkov konania. Navrhovateľ dôvodil súdu, že dôvodom na požičanie
peňazí v roku 2001 bola potreba kúpy a rekonštrukcie rodinného domu účastníkov, pričom súd z kópie

bezpečnostného dotazníka vyplneného vlastnou rukou navrhovateľa pre NBÚ zistil, že sám navrhovateľ
za rok 2001 priznal z predaja akcií U. v počte 1.198.000 ks príjem vo výške 38.000.000 Sk. ( spis OS
BA I sp. zn. 1P/259/2011, č.l. 205). Podľa názoru súdu je nepravdepodobné, aby pri príjme navrhovateľa
v roku 2001 si navrhovateľ musel požičať sumu v rovnakej výške na kúpu a rekonštrukciu domu.

Zároveň súd mal za preukázané, že navrhovateľ bez vedomia odporkyne a jej predchádzajúceho

súhlasu uzavrel so spoločnosťou H. s.r.o. ktorej konateľom je synovec navrhovateľa, záložnú zmluvu
zo dňa 9.6.2012, ktorou v prospech menovanej spoločnosti založil rodinný dom účastníkov na I. a
touto zabezpečil pôžičku ktorú mu poskytla menovaná spoločnosť vo výške 2.000.000 EUR, za účelom
vyporiadania jeho BSM. Aj toto konanie navrhovateľa súd posúdil za účelové, pretože navrhovateľ
nepreukázal jediný dôvod potreby takejto pôžičky na účel, ktorý udáva, keďže doposiaľ nebola súdu

preukázaná žiadnym z účastníkov konania akákoľvek iniciatíva smerujúca k vyporiadaniu zaniknutého
BSM účastníkov.

Pokiaľ súd porovnal pomery navrhovateľa a jeho možnosti a schopnosti v čase poslednej úpravy
výživného na manželku rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.03.2011 so súčasným
stavom, dospel k záveru, že k zmene, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného v súlade so zákonom

nedošlo na strane ani jedného z účastníkov konania. Ak by takýmto dôvodom mala byť skutočnosť,
že navrhovateľ pred podaním samotného návrhu na zníženie výživného ukončil pracovný pomer
u zamestnávateľa spoločnosti R., a.s. ku dňu 31.10.2011, je súd toho názoru, že v tomto prípade
navrhovateľ nepreukázal, že vynaložil všetko úsilie, ktoré možno spravodlivo od neho očakávať na
zotrvanie u zamestnávateľa v pracovnom pomere čo aj na inej pracovnej pozícii, ktorú mu bol

zamestnávateľ povinný ponúknuť a teda súd vyhodnotil, že navrhovateľ sa bez vážneho dôvodu vzdal
výhodnejšieho príjmu a majetkového prospechu.

Rovnako súd konštatuje, že nemal u navrhovateľa za preukázané podstatné zníženie jeho možností
a schopností získať pracovnú pozíciu s primeraným ohodnotením, zodpovedajúcim jeho dlhoročným
skúsenostiam, odborným a jazykovým znalostiam. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadny dôkaz oaktívnom hľadaní práce a súčasne ani lekárske potvrdenie, ktoré by preukazovalo jeho zníženú
schopnosť uplatniť sa na trhu práce.

Z vyjadrenia navrhovateľa súd zistil, že spoločnosť R., a.s. vyplatila navrhovateľovi v novembri

2011 sumu vo výške 50.000 EUR. Takto prijatú sumu súd vyhodnotil spolu s vyplatenou dávkou
v nezamestnanosti za dostatočnú, aby si navrhovateľ mohol do mesiaca august 2012 plniť svoju
vyživovaciu povinnosť voči odporkyni, ako aj voči maloletej R.

Súd taktiež nemal dôvod zohľadniť tvrdenia navrhovateľa o jeho súčasných príjmoch, keď z jeho
samotných vyjadrení vyplýva, že jeho nevyhnutné výdavky vysoko prevyšujú ním uvádzané mesačné
príjmy. Podľa stavu navrhovateľom predloženého disponibilného zostatku na účte kontokorentného

úveru, prevzatého v novembri 2012 v celkovej výške 25.000 EUR súd zistil, že navrhovateľ z tohto úveru
za obdobie dvoch mesiacov čerpal 1848, 52 EUR, čo nezodpovedá ani výške výživného stanoveného
rozhodnutiami súdov na jeho deti.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
15CoP/58/2012 zo dňa 06.09.2012, ktoré súd pri posudzovaní tohto rozsudku zohľadnil.

V konaní odporkyňa preukázala, že je naďalej nezamestnaná bez nároku na dávku v hmotnej núdzi,
jej zdravotný stav nie je priaznivý, čo preukázala lekárskymi správami. Vyhlásením spoločnosti W. s.r.o.
bolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľa o údajných príjmoch odporkyne z tejto spoločnosti. Odporkyňa
mala za trvania manželstva účastníkov vysoké výdavky, ktoré sa jej v súčasnosti neznížili a ktoré
súviseli najmä s prevádzkou rodinného domu. Odporkyňa preukázala a sám navrhovateľ túto skutočnosť

nespochybnil, že mala záujem podľa návrhu navrhovateľa získať príjem z prenájmu rodinného domu
na I. Tento zámer odporkyne však preukázateľne navrhovateľ zmaril, čím znemožnil odporkyni získať
zdroj na pokrytie jej nevyhnutných výdavkov. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ má k
dispozícii spoločný byt na D. ktorý po rekonštrukcii neužíva, žije so svojou matkou v F. ako udáva, pričom
túto nehnuteľnosť tak ako v minulosti nevyužíva na prenájom, za účelom zvýšenia svojho príjmu. Súd má

za to, že navrhovateľ disponuje aj inými príjmami, ako v konaní vykazoval aj vzhľadom na skutočnosť,
že sa proti rozsudku o rozvode manželstva v časti výživného na maloletú R., ktorým mu bola určená vo
februári 2012 vyživovacia povinnosť v celkovej výške 1100 EUR a ani voči rozsudku tunajšieho súdu o
zamietnutí jeho návrhu na zníženie výživného na maloletú Soňu neodvolal.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že zmena pomerov na strane navrhovateľa, ktorou

dôvodil a ktorá by mala v zmysle zákona znamenať zníženie výšky výživného nenastala. Súd obranu
navrhovateľa v súvislosti s jeho zárobkovými možnosťami a schopnosťami a jeho majetkovými pomermi
považoval za účelovú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia v rámci konania pred súdom prvého stupňa.

Odporkyňa sa dala v konaní zastupovať právnym zástupcom NIKU & partners, s. r. o., so sídlom Prokopa
Veľkého 51, 811 04 Bratislava, advokátskou kanceláriou, na základe plnomocenstva zo dňa 18.05.2012.Súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 4.220,99 eur.

Trovy právneho zastúpenia vo výške 4.220,99 eur pozostávajú z vyčíslených úkonov právnej pomoci
podľa § 10 ods. 1, § 14 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keď tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci je

665,57 eur vyčíslená zo 120.000 eur t.j. z hodnoty opakujúceho sa plnenia podľa § 10 ods. 3 Vyhlášky
č. 655/2004 Z.z.

Úkony právnej pomoci pozostávajú:

z úkonov právnej pomoci á 665,57 eur účtované podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písmeno a, c, a z úkonov
právnej pomoci á 166,39 eur účtované podľa § 14 ods. 5 písmeno b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

- prevzatie a príprava zastúpenia 18.05.2012 - 665,57 eur

- účasť na pojednávaní dňa 21.01.2013 (2x každé začaté dve hodiny) - 1.331,14 eur

- účasť na pojednávaní dňa 23.01.2013 (2x každé začaté dve hodiny) - 1.331,14 eur

- účasť na pojednávaní dňa 18.02.2013 (1/4 zo 665,57 eur) - 166,39 eur

z paušálnych súm náhrad a výdavkov

- 1 x paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2012 á 7,63 eur - 7,63 eur

- 2 x paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2013 á 7,81 eur - 15,62 eur

Tarifná odmena advokáta bola s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20% (3.517,49 eur + 703,498 eur).

Súdprivyčíslenínáhradyzaprávnezastúpenieodporkynevychádzalzpísomnéhovyúčtovaniaprávnym
zástupcom odporkyne, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu v sume 4.220,99 eur.

Súd posúdil predmetné vyúčtovanie trov právneho zastúpenia odporkyne a dospel k záveru, že toto je
v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, trojmo na podpísanom súde.

Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis