Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 14, 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45P/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212200707
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7212200707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci maloletých S. I., R..

XX.XX.XXXX, K. I., R.. XX.XX.XXXX, zastúpených Úradom práce, soc. vecí a rodiny ako kolíznym
opatrovníkom, deti rodičov matky: K. I., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XX, J., zast. JUDr. Ing. Petrom Holéczym,
advokátom, so sídlom na Vojenská 5, Košice, a otca C. I., R.. XX.X.XXXX, D. W. XX, na návrh matky,
v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom takto

r o z h o d o l :

Mal. S. R.. XX.XX.XXXX a K. R.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. S. sumou 130,- eur mesačne a výživu mal. K. sumou 120,- eur
mesačne vždy do 20. -dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc dňom 10.1.2012 do budúcna.

Dlžné výživné za obdobie od 10.1.2012 do 30.9.2012 na mal. Jakuba spolu v sume 1.082,26 eur,

súd otcovi povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15,- eur mesačne popri bežnom
výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty
výhody splátok.

Dlžné výživné za obdobie od 10.1.2012 do 30.9.2012 na mal. K. spolu v sume 995,16 eur, súd otcovi
povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15,- eur mesačne popri bežnom výživnom
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody
splátok.

Otec je oprávnený sa stýkať s mal. deťmi S. O. K. každú párnu nedeľu vždy od 9,00 hod. do 17,00 hod..

Obaja rodičia sú povinní mal. deti riadne pripravené, odovzdať v uvedenom čase druhému z rodičov

pred bytom matky.

Účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.1.2012 domáhala, aby jej súd zveril maloleté deti
do osobnej starostlivosti, zaviazal otca prispievať na výživu maloletého S. sumou 160 eur mesačne a na
maloletého K. sumou 140 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, dlžné výživnézaobdobieod1.12.2010doprávoplatnostirozsudkupovolilotcovisplácaťvsplátkachpo150emesačne
spolu s bežným výživným, zároveň žiadala, aby matku zaviazal podávať otcovi informácie o maloletých
deťoch pravidelne vždy k poslednému dňu v mesiaci o zdravotnom stave maloletých, ich školských aj

mimoškolských aktivitách a iných podstatných okolností týkajúcich sa detí, a styk otca s deťmi aby súd
upravil neobmedzene pri rešpektovaní denného režimu detí. Matka v návrhu uviedla, že s odporcom
sa zosobášili dňa 27.7.2007 pred Matričným úradom K. Č. J. - I. K. po jednoročnej známosti z lásky, z
manželstva pochádzajú ich dve maloleté deti S. O. K., v manželstve začalo dochádzať k nezhodám a
hádkam koncom augusta 2009, samotné problémy súviseli s financovaním domácnosti a s nadmerným

požívaním alkoholických nápojov zo strany otca maloletých detí, v súčasnej dobe už nevednú spoločnú
domácnosť, matka opustila spoločnú domácnosť a odišla z podnájmu späť k svojej matke, od decembra
2010 spolu nehospodária. Matka ďalej uviedla, že v súčasnosti je materskej dovolenke, všetky výdavky
na synov a náklady s ich výchovou hradí sama zo svojho príjmu, ktorým je len dávka v materstve a
rodičovský príspevok a ostatné sú návratné pôžičky od jej matky. Poukázala na skutočnosť, že otec
maloletých jej nijakým spôsobom neprispieva na výživu maloletých, ani na chod domácnosti, niekedy jej

symbolicky poskytne nejaké peniaze na deti, jeho skutočný príjem jej však nie je známy, pričom výška
jej príjmu jej nepostačuje ani na úhradu bežných nevyhnutných výdavkov.

Otec sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril, hoci mu tento bol riadne a včas doručený a
to dňa 15.5.2012.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, rodnými

listami maloletých detí, správou kolízneho opatrovníka o ,,prešetrení rodinných pomerov", sobášnym
listom, správou Sociálnej poisťovne, pobočka J., potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
odpisom mzdových listín otca, a zistil tento skutkový stav:

Matka na pojednávaní dňa 14.9.2012 predniesla, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, a v
jeho zmysle navrhuje, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k mal. S., R.. XX.XX.XXXX O. K.,

R.. XX.XX.XXXX tak, že mal. deti zverí do jej osobnej starostlivosti a otcovi určí povinnosť prispievať
na ich výživu mesačne čiastkami tak, ako je to pôvodne uvedené v návrhu, teda na mal. S. sumou
160 eur mesačne, a na mal. K. sumou 140 eur mesačne od 1.12.2010, úpravu styku otca s deťmi
nežiada vzhľadom na skutočnosť, že sa na styku vedia rodičia dohodnúť. Ako dôvody hodné osobitného
zreteľa pre určenie vyživovacej povinnosti spätne uviedla, že od tohto dátumu nežijú rodičia v spoločnej

domácnosti a výživné si uplatňuje od doby, od kedy prestali spolu s otcom mal. žiť a starostlivosť o
deti zabezpečuje sama. Vo svojej výpovedi potvrdila skutočnosti ňou uvádzané v návrhu, a zároveň
dodala, že pokiaľ bola tehotná s S. aj po jeho narodení, boli ich vzťahy v poriadku, mali všetko, čo
potrebovali, neskôr, keď kúpili rodinný dom vo C., odišiel v septembri 2009 otec mal. na dobu dvoch
mesiacov zo spoločnej domácnosti a práve počas toho leta 2009 začal viac piť. Ani následne, keď sa

vrátil do spoločnej domácnosti nechodieval včas domov, zistila neskôr, že jej klamal, taktiež sa začalo
stávať, že z roboty prichádzal opitý. K starostlivosti o deti uviedla, že túto zabezpečovala výhradne
sama a nesúhlasí s tým, aby boli deti s otcom, resp. sa s ním stretli bez jej prítomnosti, pretože je
otec nezodpovedný a nemôže sa na neho spoľahnúť. Ohľadom styku otca s deťmi ďalej uviedla, že od
decembra 2010, teda o času, kedy nežijú v spoločnej domácnosti, otec sa s nimi stretával veľmi zriedka,

väčšinou musela iniciovať stretnutie ona, pretože sa s deťmi nechcel stretnúť. Tieto návštevy boli krátke,
vždy za jej prítomnosti, kedy otcovi nechala voľný priebeh, aby mohol s deťmi robiť čo chce, venovať
sa im, ale vždy bola prítomná.

Vo vzťahu k svojím súčasným zárobkovým a majetkovým pomerom uviedla, že poberá rodičovský
príspevok 195,- eur, okrem toho poberá prídavky na deti 45,- eur mesačne a práve teraz začala pracovať

brigádnicky na dohodu, kde pracuje približne 4 hod. denne, s hodinovou sadzbou v čistom 1,80 eur, teda
za mesiac zarobí približne 150,- eur, avšak v súčasnosti to nevie ani zdokladovať, ani upresniť, pretože
takouto formou začala pracovať iba pred týždňom. Býva spolu s deťmi u svojich rodičov, jedná sa o 3-
izbový byt, kde býva ona s deťmi a jej rodičia, pričom náklady na bývanie nájom a inkaso činia spolu cca
360,- eur a z tohto ona prispieva rodičom čiastkou 170,- eur. Poukázala na podanie zo dňa 10.9.2012,

v ktorom podrobne uviedla tieto skutočnosti.Čo sa týka výdajov, tie taktiež rozpísala v písomnom podaní zo dňa 10.9.2012 a na týchto tvrdeniach
zotrváva. Chcela by však doplniť, že ešte neuviedla výdaje, ktoré má v súvislosti s bývaním, keďže na
úhradu inkasa vynaloží mesačne 170,- eur, ktoré pozostávajú z platieb za elektrinu, plyn a nájomné.

Z podania matky doručeného tunajšiemu súdu dňa 10.9.2012 vyplýva, že matka poberá prídavky na
deti v súčasnosti vo výške 45,08 eur nezačne, a rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur nezačne,
taktiež uviedla, že výdavky na maloleté deti sú rôzne, predovšetkým sú to výdavky na stravu, poplatky
za škôlku, benzín na dopravu do škôlky, poistka,. Lieky, oblečenie a drogériu, hračky a iné výdavky,
u maloletého S. je to v priemere za obdobie od januára do septembra 2012 - 374,- eur nezačne a u
maloletého K. za to isté obdobie vynaložila finančné prostriedky v sume priemerne 302,- eur mesačne.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí so zverením maloletých do osobnej starostlivosti matky,
avšak žiada, aby bol zároveň upravený styk s mal. Deťmi tak, aby sa s nimi mohol stretávať každý druhý
víkend od soboty napr. 10,00 hod. do nedele napr. 18,00 hod. alebo to môže byť aj skorší čas, aby deti
mali priestor na prípravu do školy, čo sa týka vyživovacej povinnosti, nesúhlasí s navrhovanou výškou
160,- a 140,- eur, podľa jeho názoru je schopný na základe svojich možností uhradiť výživné vo výške

100,- eur na každé z detí. Nesúhlasí s tvrdením matky, že sa nevie o deti riadne postarať, chodieva za
nimi jeden až dvakrát za týždeň, taktiež pokiaľ to bolo potrebné napr. aj k lekárke a podobne, čo sa týka
jeho príjmov uviedol, že od apríla 2011 brigádoval, od septembra 2011 do decembra 2011 pracoval v
B..I.. I., jednalo sa o prácu na dohodu, kde túto prácu ukončil z dôvodu, že namiesto 15 zmien, ktoré mal
mať, mal iba 7 - 8 zmien, jeho príjem bol približne 360,- eur. Ďalej uviedol, že má živnosť, v mesiacoch

máj až august mu boli fakturované čiastky, ktoré boli aj uhradené, z týchto prostriedkov mal aj výdaje,
teda v čistom za toto obdobie zarobil 1.000,- eur, v súčasnosti začal pracovať, prácu bude vykonávať buď
na dohodu alebo živnosť, jeho čistý mesačný príjem z tohto by sa mal pohyboval v rozmedzí od 500 do
1.000,- eur podľa výkonnosti, zatiaľ nevie predložiť žiadnu písomne uzatvorenú zmluvu, pretože mu ešte
nebola doručená, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Okrem S.

O. K. nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti ani žiaden ďalšie príjmy. K jeho výdavkom uviedol,
že má určité exekúcie a pozdĺžnosti, ktoré musí splácať, uhrádza poplatky za bývanie, el. energiu vo
výške 60-70,- eur mesačne, okrem toho musí zakúpiť drevo na zimu, kde jedna fúra stojí 250,- eur, v
súčasnosti taktiež nepravidelne prispieva matke mal. na chod domácnosti a na výdaje, je to vždy podľa
možností a podľa potrieb, presné čistky uviesť nevedel.

Čo sa týka starostlivosti a príspevkoch na deti, uviedol, že matke dával peniaze alebo niečo zakúpil, ak
to bolo potrebné, nevie uviesť presné čiastky, ani dátumy, koncom júla alebo začiatkom augusta matke
poslal bankovým prevodom 50,- eur, ale žiadne predchádzajúce platby presne špecifikovať nevie.

Matka uviedla, že otec prispel na potreby detí od januára 2012 doposiaľ sumou 100,- eur.

Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, doručenom súdu dňa

17.4.2012 a teda navrhuje, aby mal. boli zverení do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určená
vyživovacia povinnosť, ktorej výšku ponecháva na zvážení súdu, keďže mu nie sú známe podrobné
majetkové a zárobkové možnosti otca, taktiež v zmysle posúdenia odôvodnených potrieb maloletých,
zohľadňujúc, že sa jedná o menšie deti vo veku 2 a 3 roky, navrhol, aby bol styk s deťmi upravený počas
víkendu bez toho, aby deti prespávali u otca a pokiaľ nebudú zistené iné skutočnosti mal za to, že styk

s otcom je v záujme maloletých detí.

Zo správy o ,,prešetrení rodinných pomerov" Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízneho
opatrovníka doručenej súdu dňa 17.4.2012 vyplýva, že rodičia mal. nežijú v spoločnej domácnosti,
spolužitie prerušili v decembri 2010, od tohto obdobia starostlivosť o deti zabezpečuje matka, s deťmi
býva u svojich rodičov v 3-izbovom byte, ktorý je kompletne a účelne zariadený, matka nemá záujem

obnoviť spolužitie, v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a s celkovou starostlivosťou o deti jej
pomáhajú rodičia, maloletý S. navštevuje Materskú školu D. X C. J., poplatok za škôlku je vo výške
cca 45,- eur mesačne, zároveň platí poistku vo výške 25,- eur mesačne, a maloletý nosí okuliare,výdavky sú pri výmene rámov, maloletý K. je v celodennej starostlivosti matky, taktiež má výdavky s ním
spojené v súvislosti s bežnými ochoreniami a s výmenou rámov na okuliare. Otec detí býva v rodinnom
dome u svojej matky od decembra 2011 je nezamestnaný, naposledy pracoval ako SZČO do decembra

2011, kde mal príjem cca 300-400,- eur mesačne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kolízny opatrovník
navrhol zveriť maloletých do osobnej starostlivosti ich matky a otca zaviazať k vyživovacej povinnosti vo
vzťahu k maloletým podľa odôvodnených potrieb maloletých, ako aj zárobkových možností a schopností
otca.

Z potvrdenia úradu práce, soc. vecí a rodiny vyplýva, že matka je poberateľkou prídavkov na deti v

súčasnosti vo výške 45,08 eur mesačne a taktiež poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur
mesačne.

Z odpisov mzdových listín otca vyplýva, že tento bol zamestnaný v spoločnosti Q. I. I..W..V.. od 5.9.2011
do 30.11.2011 na dohodu o vykonaní práce, pričom za uvedené obdobie predstavoval jeho priemerný
čistý mesačný príjem sumu cca 119 eur.

Zo správy spoločnosti P., I..W..V.. zo dňa 23.2.2012 vyplýva, že otec bol v ich firme prihlásený na

dohodu o vykonaní práce od 18.10.2011 do 31.12.2011, ale neodpracoval ani jednu hodinu, takže nemal
vyplatenú žiadnu odmenu.

Zo správy Sociálne poisťovne, pobočka J., zo dňa 23.5.2012 vyplýva, že otec mal. nie je vedený v
evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného u žiadneho zamestnávateľa a taktiež nepoberá
dávku v nezamestnanosti, ani nemocenské dávky a nie je registrovaný ako samostatne zárobkovo činná

osoba.

Z matkou predložených fotokópií faktúr, kde je dodávateľom otec mal. a odberateľom K. S. - K., vyplýva,
že tieto boli vystavené na sumu 780,- eur v apríli 2010, 930,- eur v marci 2010, 780,- eur vo februári
2010, 320,- eur za január 2010 a faktúry, kde je odberateľ spoločnosť K.-I. J. I..W..V.., tieto sú vystavené
na sumy 816,- eur za október 2010, 1.074,- eur za september 2010, 1.272,- eur za august 2010, 978,-

eur za júl 2010, 465,- eur za jún 2010 a 790,- eur za máj 2010.

Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 ods. 4 cit. zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich

schopností, možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 ods. 1 cit. zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení
alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez
návrhu, ak sa zmenia pomery.

Vzhľadom na zhodný prejav vôle účastníkov, súd rozhodol o zverení maloletých S. do osobnej

starostlivosti matky, nakoľko táto sa v súčasnej dobe osobne o maloletých osobne stará a nie je dôvod
na pochybnosť, že aj v budúcnosti sa o mal. náležite postará a zabezpečí mal. zdravý vývoj.

V danom prípade navrhovateľka žiadala určiť výživné spätne ku dňu 1.12.2010, aj keď návrh na úpravu
rodičovských práv a povinností bol súdu doručený dňa 10.1.2012, pričom dôvody hodné osobitného
zreteľa viedla v tom, že výživné si chcela uplatniť od doby kedy s otcom detí nežijú v spoločnej

domácnosti a o maloletých sa stará sama. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že v zmysle
cit. ust. § 77 ods. 1 zákona o rodine je možné právo na výživné priznať aj za dobu troch rokov
spätne pred začatím súdneho konania, avšak iba v prípade ak sú tu preukázané dôvody hodné
osobitného zreteľa. Takáto sprísnená zákonná úprava smeruje k tomu, aby oprávnené osoby podávali
návrhy bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Existenciu dôvodov hodných

osobitného zreteľa je potrebné účastníkmi preukazovať a súdom posudzovať podľa konkrétnych
okolností jednotlivých prípadov, kde napríklad za takýto relevantný dôvod sa môže považovať zlý
zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť návrh. Dôkazné bremeno v tejto otázke
zaťažuje navrhovateľa, ktorý žiada určenie výživného spätne pred podaním návrhu. V tomto prípade
súd má zato, že navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa,

keďže síce poukázala na to, že k zmene jej situácie došlo, podľa jej názoru už 1.12.2010, ale neuviedla
žiadne relevantné dôvody pre ktoré návrh na zvýšenie nepodala bezprostredne po tejto udalosti ale až
v januári 2012. Súd je preto toho názoru, že neboli splnené podmienky na zmenu výšky výživného pred
10. 1. 2012 (pred dňom podania návrhu) a vyživovaciu povinnosť otca určil až od tohto dňa.

Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca zohľadnil predovšetkým primerané potreby maloletých

detí a osobnú starostlivosť matky o deti, ktorá poberá len rodičovský príspevok a prídavky na deti,
(pričom sa snaží brigádnickou formou si privyrobiť, kde príjem plynúci z tejto činnosti na dohodu činí cca150,- eur), čo nestačí na všetkých výdajov spojených so zabezpečovaním ich každodenných potrieb.
Zároveň súd vychádzal aj zo zárobkových možností otca, ktorého príjem je síce nepravidelný, keďže
pracuje ako živnostník, avšak v súčasnosti bude vykonávať prácu na dohodu alebo na živnosť, pričom

podľa jeho vyjadrenia jeho príjem by mal byť pohyblivý podľa výkonnosti od 500,- do 1.000,- eur/mesiac.
Zároveň súd zohľadnil jeho výdaje tak, ako sú vyššie popísané. S poukazom na uvedené súd určil výšku
vyživovacej povinnosti otca k maloletým v súlade s ust. § 62 ods. 3 cit. zákona, za obdobie od 10.1.2012
t.j. od podania návrhu, v sume 130 eur mesačne na výživu mal. S. a v sume 120 eur na mal. K., vždy do
20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, nakoľko mal za to, že takto určená výška výživného

je v súlade s ust. § 62 ods. 2 cit. zákona o rodine.

Zároveň súd rozhodol aj o dlžnom výživnom na mal. S. a to za obdobie od 10.1.2012 (t.j. od podania
návrhu) do 30.9.2012 (t.j. do konca mesiaca, v ktorom bolo rozhodnuté vo veci samej) vo výške
1.082,26 eur a na mal. K. v sume 995,16 eur, ktoré súd vzhľadom na finančnú situáciu otca povolil
mu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15,- eur mesačne popri bežnom výživnom, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok v súlade

s ust. § 160 ods. 1 O.s.p.

Dlžné výživné na mal. S. súd vypočítal nasledovne: 130,- eur:31 dní január = 4,19 x 22 dní (od 10.1.2012
do 31.1.2012), činí 92,25 eur (výživné za január) + 130,- eur x 8 mesiacov (február - september 2012)
= 1.040,- eur. Spolu výživné za celé obdobie od 10.1.2012 do 30.9.2012 by bolo 1.132,26 eur, od ktorej
sumy súd odpočítal 50,- eur, ktoré už boli uhradené otcom (otec uhradil spolu na obe deti za toto obdobie

100,-eur(2x50),apretosúdnavýživuS.započítal50,-euranavýživuK.50eur).Nazákladeuvedeného
dlžné výživné činí 1.082,26 eur.

Dlžné výživné na K. súd vypočítal nasledovne: 120,- eur:31 dní január = 3,87 eur x 22 dní (od 10.1.2012
do 31.1.2012) činí 85,16 eur (výživné za január 2012) + 130,- eur x 8 mesiacov (február 2012 až
september 2012) = 960,- eur. Spolu výživné za celé obdobie by bolo 1.045,- eur, od ktorej sumy súd

odpočítal 50,- eur, ktoré už boli uhradené otcom. Na základe uvedeného dlžné výživné činí 995,16 eur.

Súd nemohol odpočítať vyššiu čiastku ako už uhradené výživné, nakoľko takúto úhradu zo strany otca
matkanepotvrdilaaotecnevedelúhraduvyššejsumypreukázať(neuniesoldôkaznébremenovovzťahu
k týmto svojim tvrdeniam).

Taktiež vzhľadom na zhodný prejav vôle účastníkov súd upravil styk otca s maloletými deťmi každú

párnu nedeľu v čase vždy od 9.00 hod. do 17.00 hod., pričom určil, že obaja rodičia sú povinní mal. deti
riadne na styk pripraviť a odovzdať druhému z rodičov pred bytom matky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého súd nepriznal
účastníkom právo na náhradu trov, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti
rodičov a detí od poplatku oslobodené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutiealebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).