Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 6, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/97/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709212489
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1709212489.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: N. T., D..T..,

R. X, XXX XX P., S.: XX XXX XXX proti žalovanému: T. Q., V.. XX.X.XXXX, R. A. XX, XXX XX Y.,
zast. opatrovníkom: N. E., T. B. N. T. Y., za účasti vedľajšieho účastníka 1/ na strane žalovaného:
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154,
zast.: JUDr. Jozef Kemp, advokát, Námestie Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, za účasti
vedľajšiehoúčastníka2/nastranežalovaného:Persec,o.z.,Zelinárska2,82101Bratislava,IČO:42270
511 a za účasti vedľajšieho účastníka 3/ na strane žalovaného: Združenie na podporu práv spotrebiteľov,
občianske združenie, Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 42 264 979 o zaplatenie sumy 645,59 eur

s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 313,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne od 3.4.2008 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 99,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne
od 3.4.2008 do zaplatenia zastavuje.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V. Žalobcovi sa vracia súdny poplatok vo výške 6 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 27.11.2009 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 645,59 eur s
príslušenstvomanáhradytrovkonania.Nazdôvodneniesvojhonárokuuviedol,žesožalovanýmuzavrel

dňa 8.5.2006 zmluvu o pripojení č. D. a toho istého dňa dodatok k zmluve a dňa 2.11.2009 zmluvu
o pripojení č. D. a toho istého dodatok k zmluve. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal
žalovanému 1 kus SIM karty, ktorá umožňuje využívať telekomunikačné služby. V zmysle uzavretého
dodatku odpredal žalobca žalovanému mobilný telefón v počte 1 ks za kúpnu cenu 0,03 euro/kus.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných
v období od 21.11.2007 do 22.1.2008, čím porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve je
povinnýzaplatiťžalobcovizmluvnúpokutuvovýške331,94eur.Pohľadávkažalobcuvočižalovanémukudňu podania žaloby pozostávala z neuhradených služieb vo výške 313,65 eur a z nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 19.8.2013 uviedol, že žiada priznať sumu 313,65 eur za neuhradené

služby a sumu 232 eur z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla za odpredané mobilné telefóny. Uviedol,
že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou, to znamená, že predstavuje škodu, ktorú žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón za
cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tým, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas

dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. V časti zaplatenia sumy 99,94 eur
spolu s príslušenstvom zobral žalobca žalobu späť.

Žalovanému súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, nakoľko žalovaný sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný jeho pobyt nie je súdu
známy. Opatrovník žalovaného sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Písomným podaním zo dňa 15.1.2013 oznámil vedľajší účastník 1/ vstup do konania na strane

žalovaného.

Písomným podaním zo dňa 30.8.2013 oznámil vedľajší účastník 2/ vstup do konania na strane
žalovaného.

Písomným podaním zo dňa 14.12.2012 oznámil vedľajší účastník 3/ vstup do konania na strane
žalovaného.

Súd v súlade s § 156 O.s.p. zverejnil na úradnej tabuli súdu oznámenie, že v predmetnej právnej veci
bude dňa 6.12.2013 vyhlásený rozsudok s poukazom na § 115a O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie zmluvou o pripojení zo dňa 8.5.2006 č. D., dodatkom k zmluve
o pripojení zo dňa 8.5.2006, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou
č. XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných telekomunikačných služieb,

pokusom o pokonávku zo dňa 19.3.2008 a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 8.5.2006 zmluvu o pripojení č. D., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné zmluvné podmienky a dňa 8.5.2006 aj dodatok k tejto zmluve.

Žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu za poskytnutie služieb za obdobie 21.11.2007 -
22.1.2008, čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle vyššie uvedených zmlúv. Žalobca preto pokusom o

pokonávku zo dňa 19.3.2008 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a
vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou
úhradou.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá

nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa žalobca zaviazal
poskytovať žalovanému telekomunikačné služby. Súčasne s touto zmluvou uzavreli účastníci aj dodatok,
na základe ktorého vznikol žalobcovi záväzok zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného mobilného
telefónuzakúpnucenu0,03eurazáväzokžalovanéhozotrvaťvzmluvnomvzťahupodobu24mesiacov.
Žalovaný napriek využívaniu služieb žalobcu neuhradil faktúry za mesačné poplatky za služby.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť platiť za poskytnuté služby, na ktorú sa
v zmluve zaviazal, súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu
313,65 eur za neuhradené služby. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania v súlade s nariadením vlády
SR č. 87/1995 Z.z., a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s 8,5%
ročným úrokom z omeškania od 3.4.2008, kedy žalovanému uplynula lehota na dodatočné plnenie v

zmysle pokusu o pokonávku zo dňa 19.3.2008.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 232 eur označenej ako náhrada škody, súd uvádza, že žalobca po
tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že i) predmetné ustanovenie
(o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, ii) vzhľadom
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho

zákonníka povinnosti žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných
pokút, iii) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú, pristúpil k
zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo
výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 232 eur a tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú

porušením povinností žalovaného.

Žalobca poukazuje na článok III bod 3.7 dodatku, podľa ktorého „účastník vyhlasuje, že si je vedomý,
že mobilný telefónny je mu predávaný za cenu uvedenú v článku 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby

poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v
tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode
2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj prípadný
obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu)“.Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že tohto sa domáha dôvodu
porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností (zmluvná alebo záväzková zodpovednosť) a môže tiež vzniknúť z porušenia
iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť). Pre vznik zodpovednosti za
škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie prvého predpokladu,
atoprotiprávnyúkonžalovaného.Vychádzajúczoskutkovéhovymedzeniažaloby,žalobcanepreukázal,
že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu dvadsiatich štyroch mesiacov. Pri tomto závere
súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (Doba platnosti
a ukončenie zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných

služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy
zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo
zánikom účastníka.

Podľa článku 2 bodu 2.1 Všeobecných podmienok (Zmluva o pripojení. Aktivácia služieb) - spoločnosť
poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa článku 2 bodu 2.6

Všeobecných podmienok je zmluva uzatvorená dňom jej podpísania.

V tejto súvislosti súd poukazuje na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomne uzavretá
dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie
písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že
platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, čím nie je daný prvý predpoklad vzniku

občianskoprávnej zodpovednosti.

Pokiaľ sa jedná o druhý predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti - vznik škody, k tomu súdu
poukazuje na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá

nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlým ziskom je ujma spočívajúca v tom, že u

poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Podľa tvrdenia žalobcu škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenejškode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva mobilné telefóny
zanižšiuakoskutočnúcenu.Účelsledovanýžalobcombolomožnédosiahnuťinýmspôsobom(napríklad

podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenu mobilného telefónu tak nie
je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom
a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu deklarovaný prehodnotením
jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal

dojednanú kúpnu cenu.

Z vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik
občianskoprávnej zodpovednosti, pretože v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného
v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej
škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej
ceny.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 232 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,5% ročne od 3.4.2008 do zaplatenia zamietol.

Žalobca podaním zo dňa 19.8.2013 zobral konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 99,94 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 3.4.2008 do zaplatenia späť a žiadal konanie v tejto časti
zastaviť. Na základe dispozičného úkonu žalobcu súd zastavil konanie v uvedenej časti v súlade s § 96

ods. 1 O.s.p. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím konania nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu
došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej.

V súvislosti s čiastočným zastavením konania súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku podľa
§ 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v zmysle
ktorého sa poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania

vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh,
odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný
rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého k mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo.

Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 313,65 eur s príslušenstvom a žalovaný bol úspešný v
časti zaplatenia sumy 331 eur.

Vzhľadom na pomerný úspech žalobcu a žalovaného súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).