Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoP/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210180
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313210180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú B. A., nar.
XX. X. XXXX a maloletú A. A., nar. XX. X. XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpených kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, Kukorelliho 1, Humenné, detí rodičov:
P. A., nar. XX. X. XXXX, bytom F. XXXX/XX, O. a B. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom X. F. X, O., právne
zastúpenej Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou, Kukorelliho 60, Humenné, o návrhoch rodičov na
zmenu výšky výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10P/203/2003
- 98 z 18. 12. 2013, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bol zamietnutý
návrh otca na zníženie výživného, ako aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrhy otca i matky na zmenu výšky výživného pre
maloleté deti. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že posledná úprava výšky výživného pre maloleté deti
bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Humenné 22P/62/2010 z 27. 4. 2011, ktorým bol otec
zaviazaný prispievať na výživu mal. B. sumou 60,- eur mesačne a na výživu mal. A. sumou 50,- eur
mesačne k rukám matky. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 3. 6. 2011. Matka podala dňa 15. 8.
2013 na súd návrh, ktorým žiadala o zmenu súdom určenej vyživovacej povinnosti tak, že sa domáhala

zvýšenia výživného na mal. B. na sumu 150,- eur mesačne a na mal. A. na sumu 100,- eur mesačne.
Tento jej návrh bol zapísaný pod sp. zn. 19P/259/2013. Matka návrh odôvodnila tým, že od poslednej
úpravy v súvislosti s vekom detí stúpli aj výdavky na uspokojenie ich potrieb, pričom obe deti navštevujú
materskú školu.

Ajotecpodalnávrhnaúpravuvýškyvýživnéhostým,žeonžiadalvýživnéznížiťnasumucelkom90,-eur
pre obe deti. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho príjem sa už dlhodobejšie pohybuje na úrovni životného
minima a nie je schopný ďalej plniť výživné v predtým určenej výške. Súd prvého stupňa uznesením z

26. 8. 2013 spojil obe veci týkajúce sa návrhov rodičov na zmenu výživného na spoločné konanie.

Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch rozhodnutia konštatuje, že z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti bola matka na materskej
dovolenkeapoberalarodičovskýpríspevokvovýške164,22eurmesačneiprídavkynaobedetivovýške
42,50 eur mesačne. V súčasnosti je na materskej dovolenke s mal. K. Z., nar. XX. X. XXXX a poberárodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne i prídavky na tri deti vo výške 69,30 eur mesačne.
Otec maloletých detí pracoval v čase posledného rozhodnutia o výživnom v spoločnosti D.I.SEVEN
Services, s.r.o. ako bezpečnostný pracovník strážnej služby a podľa obsahu spisu 22P/62/2010 mal

už vtedy na základe uzavretej pracovnej zmluvy i na základe Dohody o vykonaní práce celkový čistý
priemerný príjem vo výške 366,74 eur mesačne. Aj naďalej v tejto spoločnosti pracuje a podľa potvrdenia
zamestnávateľa z 21. 3. 2013 bol jeho čistý príjem za posledné tri mesiace vo výške 380,39 eur
mesačne.Vporovnanísrokom2011satakmiernezvýšiljehopríjemajemuďalšiavyživovaciapovinnosť
nepribudla. Maloleté deti sú naďalej v predškolskom veku a zatiaľ nenastúpili na povinnú školskú

dochádzku. Aktuálne v čase rozhodovania súdu prvého stupňa boli s matkou vo V. B..

Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch rozhodnutia po citácii ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 78 ods. 1, 3
Zák. o rodine zdôraznil, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom je možné zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Výživné je možné zmeniť v prípade zmeny pomerov, ktorá môže nastať tak na strane rodičov,
ako aj na strane maloletých. Zníženia výživného sa môže povinný domáhať, ak u neho nastane taká
zmena pomerov, ktorá by znemožňovala platiť výživné v pôvodnej výške. Pre zníženie výživného však

platia prísnejšie kritéria, lebo s pribúdajúcim vekom sa u dieťaťa zvyšujú výdavky a narastajú náklady
na ich živobytie. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť a sú povinní so svojím majetkom nakladať hospodárne bez akéhokoľvek rizika tak, aby sa ho
nezbavovali za účelom zníženia výživného. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd
neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri posudzovaní výšky výživného súd berie

do úvahy celé majetkové pomery povinného rodiča a jeho schopnosti a možnosti výživné poskytovať.
Majúc na zreteli túto právnu úpravu súd prvého stupňa uzavrel, že pri zistení ich aktuálnych pomerov
a ich porovnaním s pomermi pri poslednej úprave výživného sa pomery na strane maloletých detí, ani
na strane ich rodičov podstatným spôsobom nezmenili. Deti sú síce vekovo staršie, ale výška príjmov
i výdavkov otca neumožňuje prispievať na ich výživu vyšším výživným ako doteraz. Za takéhoto stavu

súd návrh matky na zvýšenie výživného i návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa aplikáciou ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, podal
odvolanie otec. Poukazuje na to, že návrh na zníženie výživného dal z toho dôvodu, že jeho plat sa
už dlhšiu dobu pohybuje na úrovni životného minima a nie je schopný platiť výživné v predtým určenej

výške. Má náklady aj na oblečenie, obuv a lieky pre maloleté deti, pretože matka im takéto oblečenie, či
obuv v čase styku s ním nedáva, a to napriek tomu, že on platí riadne výživné. Pravidelne platí mesačne
výživné 110,- eur, nájomné vo výške 195,11 eur, inkaso 43,- eur, spláca aj pôžičku po 40,- eur mesačne,
ktorá mu bola poskytnutá vo výške 1.000,- eur. Okrem toho v súvislosti s plnením pracovných povinností
využíva aj otcove auto a náklady na benzín predstavujú u neho 50,- eur mesačne. Matka detí, ak je v

hmotnej núdzi, nemusí platiť ani náklady na škôlku. Deti pritom do materskej škôlky už nechodia od 18.
9. 2013, pretože toho istého dňa ich matka odišla do T.. Ústne od neho mala súhlas na vycestovanie
na jeden mesiac. Do 6. 1. 2014 sa však ešte z T. nevrátili. Ak zaplatí výživné i všetky účty neostáva
mu už ani na stravu, ani na oblečenie a drogériu. Žiada preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a znížil mu výživné z jeho strany na maloleté deti. K odvolaniu pripája doklady o platbách

inkasa, výpisy zo svojho účtu, na ktorom sú pohyby o prijatých platbách od jeho zamestnávateľa i jeho
výdavkoch na platenie pôžičky, ale aj doklady o zmenách jeho pracovnoprávnych zmlúv uzavretých so
spoločnosťou D.I.SEVEN a.s. i so spoločnosťou D.I.SEVEN Service, spol. s r.o.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že podľa jej názoru výdavky na uspokojenie
základných potrieb maloletých dcér sa neustále zvyšujú. Ani dôkazy, ktoré otec predkladal v priebehu

konania na súde prvého stupňa nemôžu privodiť rozhodnutie súdu o znížení výživného. V odvolaní
otec neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali mať za následok zrušenie rozsudku a vrátenie veci
na nové konanie. Súd prvého stupňa vykonal všetky otcom navrhnuté dôkazy, ktoré v konečnom
dôsledku nedávali dôvod na zníženie výživného, a to v dôsledku prihliadnutia na oprávnené potreby detí
vzhľadom na ich vek, duševný, intelektuálny a fyzický vývoj. Je nutné rešpektovať aj právo maloletých

detí spočívajúce v práve na primerané zabezpečenie zo strany ich rodičov vzhľadom na ich oprávnené
potreby. Matka preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.Kolízny opatrovník vyjadrenie k podanému odvolaniu nepodal.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd uverejnil na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods.

3, § 211 ods. 2 O.s.p.). Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že uplatnené
odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutých výrokov rozhodnutia súdu
prvého stupňa. V tejto súvislosti treba uviesť to, že výrok rozsudku prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý
návrh matky na zvýšenie výživného, nebol napadnutý odvolaním. V tomto výroku teda rozhodnutie
súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením, ani povinnosťou odvolacieho súdu

v tomto odvolaním nenapadnutom výroku rozsudok súdu prvého stupňa preskúmavať (§ 159 ods. 1,
2, § 206 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa aj z obsahu rozsudku
22P/62/2010 - 99 z 27. 4. 2011 (č.l. 10 - 14 spisu sp. zn. 19P/259/13) správne uzavrel, z akých pomerov
sa vychádzalo pri predchádzajúcej úprave výšky výživného pre maloleté deti. Otec maloletých detí v
čase predchádzajúceho rozhodnutia, ale aj v čase terajšieho rozhodovania o návrhu rodičov na zmenu

vyživovacej povinnosti bol v pracovnoprávnom vzťahu v spoločnosti D.I.SEVEN a.s., resp D.I.SEVEN
Services, s.r.o. Z dokladov, ktoré samotný otec predložil na preukázanie svojho príjmu vyplýva, že
aktuálne v roku 2013 poberal príjem od spoločnosti D.I.SEVEN Services s.r.o., a to na základe Dohody
o vykonaní práce, ale aj na základe riadnej pracovnej zmluvy a okrem toho poberal príjem na základe
DohodyovykonanípráceodspoločnostiD.I.SEVENa.s..Ajkeďotecdoprílohovejobálkysúdnehospisu

predložildôkazylenopríjmochzDohodyovykonanípráce,súdupredložilajvýpisyzosvojhoúčtu,podľa
ktorých mu vyplácaný plat bol poukazovaný na jeho bankový účet. Údaje v potvrdeniach o príjmoch
korešpondujú aj s príjmami, ktoré sú uvedené vo výpisoch z bankových účtov, ktoré otec predložil.
Vo výpisoch z týchto bankových účtov sú nižšie sumy s tým, že pri porovnaní s výplatnými páskami,
ktoré sú založené v prílohovej obálke, išlo o rozdiely súvisiace so stravnými lístkami, ktoré otcovi boli

poskytované a suma zaplatenia ceny týchto stravných lístkov je potom odpočítaná od čistého príjmu
otca. Bez akýchkoľvek pochybností však možno uzavrieť, že aj z týchto dokladov, ktoré otec predložil,
pri porovnaní s jeho príjmami v čase poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene jeho
príjmovýchpomerovztýchtopracovnoprávnychvzťahov.Obsahspisunesvedčíaniovýraznejšejzmene
v jeho majetkových pomeroch. Otec maloletých detí tak, ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia,

aj teraz býva v 3-izbovom byte, ktorý je vlastníctvom jeho rodičov. Aj náklady súvisiace s užívaním
tohto bytu sú správcom bytov účtované na účet vlastníka bytu L. A.. Otec detí platí výživné. Oproti
predchádzajúcemu rozhodnutiu možno konštatovať aj plnenie pôžičky, ktorú otec mal poskytnutú od
nebankovej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s..

Občiansky súdny poriadok v § 159 ods. 3 určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže

sa prejednávať znova (prekážka „res iudicatea“ - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď
nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku
odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne
zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus
sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo

plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. §
78ods.1Zák.orodine.Podľatohtoustanoveniadohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,
ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou
je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď

sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia
pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd
nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne
o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel
súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Aktuálne nie je

možné v tomto konaní preskúmavať správnosť či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim
rozhodnutím. Právne relevantným pre rozhodnutie o podanom návrhu otca je len to, či sa výrazne, trvale,
nie krátkodobo, alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených alebo na strane povinného,
ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.Z ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine vyplýva, že pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá sama osebe nemôže odôvodniť zmenu
výšky výživného.

Tak ako je už uvedené vyššie, oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu sa príjmové pomery otca
nezlepšili a ani nezhoršili. Ak došlo ku poklesu jeho príjmu, podľa dokladov, ktoré predložil od
svojich zamestnávateľov, išlo len o pokles v minimálnej výške. Ak by mal súd konajúci o návrhu
otca na zníženie výživného hodnotiť predchádzajúce rozhodnutie, tak ako je už uvedené vyššie, šlo
by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Nemožno

len z argumentácie otca o tom, že príjem, ktorý je v zásade totožný s príjmom, aký bol v čase
predchádzajúceho rozhodnutia, mu už na plnenie vyživovacej povinnosti nestačí. Pri nezmenení jeho
pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu neprichádza teda do úvahy ani zníženie výživného. Ak
teda súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného, odvolací súd sa s týmto záverom
stotožňuje a v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Potvrdzoval sa aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Záver o nepriznaní náhrady

trov konania žiadnemu z účastníkov mal oporu v aplikácii ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Podobne aj vo vzťahu k trovám odvolacieho konania je dôvod, aby pri aplikácii ust. § 224 ods. 1 v spojení
s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. bol privodený záver o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Veci týkajúce sa úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je možné začať
ajbeznávrhuavtakýchtokonaniachvzásadežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.