Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/264/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812213913
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812213913.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobkyne: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXX, S., zastúpenej JUDr.
Petrom Gdovinom, advokátom v Humennom, Námestie slobody č. 12, proti žalovanému: SLOVAKIA
ENERGY, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Plynárenská č. 7/A, zastúpenej Capitol Legal Group, s.r.o. so
sídlom Bratislava, Kollárovo námestie č. 20, o zaplatenie 777,32 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Vranov n/Topľou č.k. 11C 387/2012 - 112 zo 06.09.2013 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že žalobkyni sa prisudzuje náhrada trov 1. stupňového konania vo výške 105,89
Eur a žalovaný je povinný ju zaplatiť JUDr. Petrovi Gdovinovi, advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazaviazalžalovanéhozaplatiťžalobkynináhradutrovkonania

pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo
výške 115,43 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Vychádzal zo zistenia, že v danej právnej veci bol návrh podaný dňa 04.12.2012 dôvodne, pričom
žalovaný uhradil sumu 8 Eur, 150 Eur, 12,66 Eur a 495,32 Eur dňa 23.02.2013, teda spolu 665,98
Eur. Dňa 05.03.2013 uhradil sumu 20,64 Eur. Dňa 21.03.2013 uhradil žalovaný ešte sumu 215,79 Eur,
ohľadom ktorej žalovaný uviedol, že ide o úhradu trov konania. Potvrdil, že je pravdou, že ešte dňa
06.03.2012 žalovaný uhradil sumu 20 Eur. Teda spolu žalovaný uhradil sumu 706,62 Eur a sumu 215,79

Eur, pričom sa malo jednať o trovy konania podľa špecifikácie platby žalovaného.

Po opätovnom preskúmaní veci súd dospel k záveru, že nie je možné jednoznačne podľa predložených
listín zistiť, či skutočne v celom rozsahu bola žaloba podaná dôvodne. Žalovaný uznal len sumu 665,98
Eur, ktorú aj počas konania uhradil. Uhradil ešte sumu 20 Eur a 20,64 Eur. Zvyšok žalovanej sumy, resp.
jej dôvodnosť počas konania poprel. Podľa predložených listín nie je možné bez riadneho prejednania
veci ako takej zistiť, či skutočne v celom rozsahu bola žaloba podaná dôvodne alebo nie. Žalobca

nepredložil všetky potrebné doklady a navyše vyriešenie tejto otázky bolo možné len po riadnom
prejednaní veci a po vykonaní potrebného dokazovania vo veci.

Na základe uvedeného mal súd za to, že žaloba bola dôvodná do sumy 706,62 Eur, ktorú žalovaný
uhradil počas konania. Z tejto sumy preto súd vychádzal pri vyčíslení trov právneho zastúpenia, kde
základná sadzba tarifnej odmeny pri tejto sume je 51,45 Eur. Zvyšok žalovanej sumy ostal sporný. Súd
ďalej prihliadol na to, že sumu 215,79 Eur žalovaný uhradil na trovy konania, ako to vyplýva z jeho

vyjadrenia a označenia tejto platby.Celkové trovy konania u žalobkyne, na ktoré má nárok, pozostávajú zo sumy 50 Eur za zaplatený súdny
poplatok a z trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej služby, vrátane režijného paušálu

a DPH, čo predstavuje sumu 236,68 Eur. K trovám ďalej patrí aj náhrada cestovného v súvislosti s
účasťou právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 20.03.2013 v sume 39,33 Eur. Spolu takto
trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 236,68 Eur z titulu odmeny za poskytnuté právne služby
zo sumy 47,34 Eur, ktorá predstavuje DPH a zo sumy 39,33 Eur, ktorá predstavuje náklady na cestovné,
vrátane DPH, čo spolu na trovách právneho zastúpenia predstavuje sumu 331,22 Eur.

Keďže na trovy konania žalovaný uhradil sumu 215,70 Eur, trovy právneho zastúpenia, ktoré je ešte

žalovaný povinný uhradiť, predstavujú sumu 115,43 Eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobkyne odmenu za dva úkony právnej služby, a to čiastočné
späťvzatie návrhu a rozšírenie návrhu, nakoľko má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,
nejde o účelné úkony. Rozšírenie žalobného návrhu bolo žalovanému doručené až 16.08.2013.

Proti uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie obaja účastníci.

Žalobkyňa poukázala na to, že záväzok žalovaného voči žalobkyni ku dňu podania žalobného návrhu
predstavoval sumu 727,30 Eur. Následne, vzhľadom k tomu, že za mesiac december 2012 žalovaný
strhol z účtu žalobkyne ďalšiu zálohovú platbu vo výške 50 Eur, došlo zo strany právneho zástupcu
žalobkyne k rozšíreniu žaloby na sumu 777,32 Eur. Až po podaní žaloby a jej následnom rozšírení,
zaplatil žalovaný žalobkyni sumu 215,79 Eur a až po pojednávaní na Okresnom súde vo Vranove n/

Topľou uhradil žalovaný žalobkyni dňa 22.03.2013 sumu 12,66 Eur, 150 Eur, 495,32 Eur a sumu 8 Eur.
Tým, že žalovaný uhradil žalobkyni celú žalovanú istinu aj s úrokmi, bola žaloba podaná dôvodne. Z
toho dôvodu treba mať za to, že tak rozšírenie žalobného návrhu zo dňa 17.12.2012, ako aj čiastočné
späťvzatie návrhu zo dňa 05.03.2013, boli odôvodnenými, opodstatnenými a účelnými úkonmi právnej
pomoci a spôsobil ich svojim správaním žalovaný. Žalobkyňa predsa nemôže za to, že bolo rozšírenie

žalobného návrhu žalovanému doručené až dňa 16.08.2013, to je snáď výlučnou chybou súdu. Je
pozoruhodné, ako nekriticky a bez ďalšieho posúdenia sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že sumu
215,79 Eur, ktorá bola poslaná žalobkyni 19.03.2013, je určená na zaplatenie trov právneho zastúpenia,
keď v tom čase nebolo zrejmé, v akej výške budú jeho trovy.

Pokiaľ má žalovaný pochybnosti o výške žalovanej istiny a z toho vyplývajúcich úrokov z omeškania,

môže súd nariadiť znalecké dokazovanie ohľadne množstva spotrebovanej elektrickej energie a jej ceny,
ako aj ďalších poplatkov, ktoré si žalovaný neoprávnene účtoval a fakturoval. V prípade, že súd uzná, že
uzavretá zmluva je neplatná, bude zaujímavé zisťovať výšku sumy, ktorú po odpočítaní nákladov bude
žalovaný povinný vrátiť žalobkyni. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd uznesenie zmenil a priznal
žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 426,29 Eur.

Žalovaný poukázal na to, že v konaní pretrvávala zrejmá nesprávnosť argumentácie žalobkyne v tom,
ako aj v ďalších smeroch týkajúcich sa skutočnej sumy dlžnej pohľadávky, čo je zrejmé z údajov
prezentovaných žalovaným, najmä v tomto odvolaní, pričom to platí pre celé obdobie od 01.07.2011 do
12.10.2012, počas ktorého bolo odberné miesto žalobkyne v bilančnej skupine žalovaného.

Súd prvého stupňa sa v uznesení zo 06.09.2013 riadne vyporiadal so skutkovým stavom, čo do otázky

zistenia dlžnej istiny a špecifikácie úkonov právnej služby, za ktoré priznával nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia.Konajúci súd však žiadnym spôsobom pri priznávaní trov nezohľadnil pomer úspechu a neúspechu
žalobkyne, ktorý táto mala v konaní. Je pritom nepochybné, že žalobkyňa bola v nie malej časti konania
neúspešná a celkove dosiahla úspech maximálne vo výške 70 %, to znamená, že trovy konania mohli

byť žalobkyni priznané maximálne len do výšky 70 % zo sumy základnej sadzby tarifnej odmeny za
každý jednotlivý úkon a taktiež aj za priznanú náhradu cestovných výdavkov. Na základe toho navrhol,
aby odvolací súd uznesenie zmenil a priznal žalobkyni náhradu trov konania len do výšky 70 % zo súm
priznaných súdom prvého stupňa.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.

2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

V predmetnej veci je potrebné predovšetkým konštatovať, že na základe zmluvy o predaji podniku
uzavretejmedzipôvodnýmžalovanýmEnergetickéCentrum,a.s.aobchodnouspoločnosťouSLOVAKIA
ENERGY, s.r.o. stala sa táto obchodná spoločnosť, teda SLOVAKIA ENERGY, s.r.o. vlastníčkou podniku
pôvodne patriaceho obchodnej spoločnosti Energetické Centrum, a.s. a na základe toho vstúpila do

všetkých práv a povinností pôvodného žalovaného s účinnosťou od 01.10.2013, vrátane účastníctva v
tomto konaní na strane žalovaného v zmysle § 92 ods. 2 O.s.p., na základe ktorého došlo k tzv. zmene
účastníkov konania na základe rozhodujúcej právnej skutočnosti, ktorou je spomínaná zmluva o predaji
podniku z 23.09.2013, ktorá je účinná od 01.10.2013.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však

pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
žalovaný (§ 146 ods. 2 O.s.p.).

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

V predmetnej veci súd prvého stupňa správne poukázal na ustanovenie § 96 ods. 1, 2 O.s.p., v

dôsledku ktorého bola žaloba vzatá späť v predmetnej veci, a to pre správanie žalovaného, ktorý sumy
uplatňované v tomto konaní uhradil, pričom súd prvého stupňa ustálil, že žaloba bola dôvodná do
sumy 706,62 Eur, ktorú žalovaný uhradil počas konania. V závislosti od toho, riadiac sa ustanovením §
146 ods. 2 O.s.p. (ktorý súd prvého stupňa cituje v odôvodnení svojho uznesenia), priznal súd prvého
stupňa žalobkyni náhradu trov konania vychádzajúc z tejto istiny, ktorá bola preukázaná ako dôvodná

a uhradená žalovaným.

Tento postup však nemožno považovať za úplne správny, pretože v zásade je potrebné v otázke náhrady
trov konania v predmetnej veci vychádzať z ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., veta druhá a vyhodnotiť,
že pre správanie žalovaného bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, avšak táto žaloba
nebola podaná zo strany žalobkyne dôvodne v celom rozsahu, ale len do sumy spomínaných 706,62

Eur a v závislosti od toho je potrebné pri aplikácii § 146 ods. 2 O.s.p. veta druhá, podporne použiť aj
ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhodnotiť aj pomer úspechu a neúspechu v konaní so zreteľom na
späťvzatie žaloby.

V priebehu konania vo viacerých podaniach totiž žalovaný jednoznačne deklaroval, že uznáva nároky
žalobkyneuplatňovanévtomtokonanílendosumy706,62Eur,zatiaľčožalobkyňaupravilasvojužalobu

nazákladeostatnéhopodaniavovecinasumu777,32Eur.Vzávislostiodtohoniejemožnékonštatovať,
že by bola žaloba zo strany žalobkyne podaná dôvodne v celom rozsahu a ako taká vzatá späť pre
správanie sa žalovaného. Žalovaný totiž od počiatku v zmysle vyššie uvedeného trval na dôvodnosti
nárokov žalobkyne len do sumy 706,62 Eur a poukázal síce aj ďalšiu sumu 215,79 Eur, ale s výslovnou
výhradou, že ide o sumu poukazovanú na trovy uplatňované žalobkyňou v tomto konaní.V závislosti od toho nemôže obstáť argumentácia žalobkyne spočívajúca v tom, že žalovanou bola
uhradená celá suma uplatňovaná žalobkyňou v tomto konaní, a preto dôvodne vzala celú žalobu späť.

V skutočnosti bola v zmysle vyššie uvedeného vzatá späť žaloba na sumu 777,32 Eur a žalovaným

uznaná len do sumy 706,62 Eur. Z toho je potrebné vypočítať pomer úspechu a neúspechu účastníkov
v tomto konaní, pričom suma 706,62 Eur predstavuje 91 % z pôvodne uplatnenej sumy 777,32 Eur a v
závislosti od toho je pomer úspechu a neúspechu účastníkov v tomto konaní daný rozdielom medzi 91
% a 9 %, teda hodnotou 82 % úspechu na strane žalobkyne.

Trovy konania boli súdom prvého stupňa správne ustálené na sumu 331,22 Eur, ktorá pozostáva z trov
právneho zastúpenia, vrátane nákladov na cestovné, stratu času a DPH.

Ako základ pre výpočet náhrady trov konania je potrebné zobrať do úvahy sumu, ktorá bola v konečnom
dôsledku predmetom konania na základe ostatného doplňujúceho návrhu žalobkyne urobeného v tomto
konaníaustálenánasumu777,32Eur,pričomajpriuvažovanístoutosumouakovýpočtovýmzákladom,
v zmysle § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. je potrebné uvažovať s odmenou za jeden úkon právnej pomoci vo
výške 51,45 Eur. Preto je celková vypočítaná suma 331,22 Eur (vrátane režijného paušálu, nákladov na

cestovné, náhradu za stratu času a DPH) ustálená súdom prvého stupňa správne, avšak z tejto sumy
je možné priznať len 82 %, čo predstavuje sumu 271,68 Eur.

Z tejto sumy však žalovaný v priebehu konania zaplatil sumu 215,79 Eur, ktorú nepochybne s označením
účelového určenia poslal na adresu žalobkyne ako náhradu trov konania, z čoho vyplýva, že v konečnom
dôsledku zostáva žalobkyni zaplatiť na trovách konania sumu 55,89 Eur, pokiaľ ide o trovy právneho

zastúpenia.

Naviac,jepotrebnéuvažovaťajsosúdnympoplatkomvovýške50Eur,čoznamená,žecelkovánáhrada
trov konania predstavuje takto sumu 105,89 Eur na strane žalobkyne v priebehu prvostupňového
konania.

V súlade s ustanovením § 220 O.s.p. preto odvolací súd uznesenie zmenil a ustálil celkové trovy

konania na strane žalobkyne na sumu 105,89 Eur, pričom v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p.
uložil žalovanému ako účastníkovi, ktorý má zaplatiť náhradu trov konania žalobkyni, aby túto náhradu
poukázal priamo právnemu zástupcovi žalobkyne.

Náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná žiadnemu z účastníkov v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 224 ods. 1 O.s.p., nakoľko žiaden z účastníkov nemal v štádiu odvolacieho konania vo veci úspech.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.