Rozhodnutie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by JUDr. Dušan Pagáč

Judgement form – Rozhodnutie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/119/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5707209570
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2008:5707209570.7

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudcom JUDr. Dušanom Pagáčom v právnej veci navrhovateľa: Ing. S. F., nar.
XX.X.XXXX,. bytom ul. Z. č. XX,. M., právne zastúpený JUDr. I. S., avokát so sídlom ul. V. N. č. X,.
M. proti odporcovi: Ú. P. S. V. a R. v M., ul. N. č. X,. M., IČO: XX. XXX. XXX,. v konaní o zaplatenie
478.529,- Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 313.184,- Sk a 9 % úrok z omeškania ročne z tejto

sumy od 26.9.2006 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu JUDr. I. S. náhradu trov
konania vo výške 56.400,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu trovy konania 13.946,- Sk, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ uviedol, že odporca u ktorého bol zamestnaný, rozviazal s ním pracovný pomer výpoveďou

dňa 9.5.2000. Rozsudkom Okresného súdu v Martine, č.k. 11C 437/00-327 zo dňa 26.4.2005 v spojitosti
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 23Co 324/2005 zo dňa 28.3.2006 súd určil, že výpoveď
odporcu zo dňa 9.5.2000 daná navrhovateľovi je neplatná a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu
trvá. Pretože navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, a súd určil, že
jeho pracovný pomer trvá, uložil súd odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od
1.8.2000 do 1.8.2004 v sume 507.840,- Sk. Týmto návrhom na začatie konania si navrhovateľ uplatnil

nárok na náhradu mzdy za ďalšie obdobie a to od 1.8.2004 do 31.7.2006 a to v sume 478.529,- Sk.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že dňa 1.8.2004 bolo odporcovi
vydané živnostenské oprávnenie, na základe ktorého začal podnikať a preto mu od uvedeného dátumu
náhrada mzdy nepatrí a návrh na začatie konania žiadal zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa,
vypočutím právneho zástupcu odporcu, spisom Okresného súdu Martin, sp.zn. 11C 437/00, listinami

založenými v spise, znaleckým dokazovaním a zistil:

Rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. 11C 437/00-327 zo dňa 26.4.2005 v spojitosti s rozsudkom
KrajskéhosúduvŽilinesp.zn.23Co324/2005 zodňa28.3.2006vsporenavrhovateľaIng.S.F.protiÚ.P.
S. V. a R. v M. v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy bolo rozhodnuté,
že výpoveď odporcu Ú. P. S. V. a R. v M., daná navrhovateľovi Ing. S. F. dňa 9.5.2000 je neplatná ajeho pracovný pomer trvá. Ďalej bolo rozhodnuté, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu
mzdy za obdobie od 1.8.2000 do 1.8.2004 v sume 507.840,- Sk.

Návrhom na začatie konania zo dňa 13.5.2007 uplatnil navrhovateľ právo na náhradu mzdy z dôvodu

neplatného rozviazania pracovného pomeru aj za ďalšie obdobie a to od 1.8.2004 do 1.8.2006 vo výške
478.529,- Sk. Podaním zo dňa 1.2.2008 navrhovateľ svoj návrh na začatie konania zmenil a navrhol,
aby mu odporca zaplatil sumu 312.580,- Sk s príslušným úrokom z omeškania.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 5.2.2008 navrhovateľ svoj návrhom na začatie konania opäť
zmenil a v konečnom dôsledku žiadal, aby mu odporca zaplatil sumu 313.184,- Sk a to za obdobie
od 1.8.2004 do 1.8.2006 s 9 % úrokom z omeškania ročne od 26.9.2006. Návrh na začatie konania v

časti o zaplatenie 165.949,- Sk zobral navrhovateľ späť a žiadal konanie zastaviť. Uznesením č.k. 21C
119/2007-128 zo dňa 5.2.2007 súd konanie následne v tejto časti zastavil.

Odporca vo svojom podaní zo dňa 22.10.2007 uviedol, že právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré určilo,
ževýpoveďodporcudanánavrhovateľovijeneplatnáapracovnýpomernavrhovateľatrvá,akceptuje,ale
náhradu mzdy, ktorú si navrhovateľ uplatnil za obdobie od 1.8.2004 do 13.6.2005 mu nepatrí a navrhol,

aby mu ju súd nepriznal. Z týchto dôvodov odporca vo svojom podaní vyčíslil nárok navrhovateľa na
náhrady mzdy len za obdobie od 14.6.2005 do 1.8.2006 v sume 172.641,- Sk.

Pretože výška prípadného nároku navrhovateľa na náhradu mzdy bola medzi účastníkmi sporná a na
určenie jej výšky boli potrebné odborné znalosti, súd ustanovil znalca Ing. M. P.. Súdny znalec vypočítal
pravdepodobný zárobok navrhovateľa za obdobie od 1.8.2004 do 2.8.2006 vo výške 313.275,- Sk.

Podľa § 251 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj
pracovno-právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z
nich vznikli a právne úkony urobené pred 1.4.2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Pretože odporca dal navrhovateľovi výpoveď dňa 9.5.2000, otázka neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru a nároky z neho vyplývajúce sa posudzujú podľa doterajších právnych predpisov, teda podľa

Zákonníka práce č. 65/1965.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce (z.č. 65/1965 Zb.), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú
výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí

zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo keď dôjde
k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada
mzdy, presahuje 6 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa, jeho povinnosť nahradiť mzdu za

ďalší čas, primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom
rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam
vykonával, aký zárobok dosiahol, alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Z predchádzajúcich rozhodnutí súdov mal súd preukázané, že pracovný pomer s navrhovateľom
odporcarozviazalneplatne,ažemuvznikolnároknanáhradumzdyzaobdobieod1.8.2000do1.8.2004.

Bolo potrebné posúdiť, či navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu mzdy aj za obdobie od 1. 8. 2004 do
2. 8. 2006 , tak ako si to navrhovateľ uplatnil. Podľa ust.§ 61 ods. 1 v tom čase platného Zákonníka práce, by takýto nárok navrhovateľovi patril až do dňa
právoplatného rozhodnutia súdu o tom, že navrhovateľ s ním neplatne rozviazal pracovný pomer t.j.
do dňa 2.8.2006. Do uvedeného dňa si tento nárok navrhovateľ aj uplatnil. Súd sa musel vyporiadať

s námietkou odporcu, za obdobie od 1.8.2004 do 13.6.2005 mal navrhovateľ živnostenské oprávnenie
a náhrada mzdy mu nepatrí, pretože navrhovateľ v tomto období podnikal. Súd pri rozhodovaní o
tom, či priznať navrhovateľovi náhradu mzdy prihliadal najmä na to, či odporca bol v danom období
zamestnaný, akú prácu vykonával a aký zárobok dosiahol, alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa vhodné zamestnanie snažil nájsť. Navrhovateľ sa zúčastnil

mnohých výberových konaní uchádzačov o zamestnanie. Písomné dôkazy o tom sa nachádzajú v
spise vedenom na Okresnom súde Martin, sp.zn. 11C 437/00 na čísle listu 281 až 314. Na výberových
konaniach bol navrhovateľ neúspešný a vhodné zamestnanie sa mu nájsť nepodarilo. Prekážkou pri
hľadaní zamestnania v M. a okolí bola aj skutočnosť, že referencie o odporcovi boli nepriaznivé, pretože
bol s ním protiprávne rozviazaný pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny. Pri posudzovaní
otázky, prečo sa nepodarilo navrhovateľovi nájsť vhodné zamestnanie, je potrebné vziať do úvahy aj

situáciu v danom období na trhu práce v M. a v okolí. Na trhu práce v M. a okolí je záujem najmä o
mladšie osoby s nižším vzdelaním. Keď si navrhovateľ hľadal prácu, mal už vyše 50 rokov. Podľa údajov
štatistického úradu, okres M. patrí medzi okresy s najvyšším počtom nezamestnaných vysokoškolsky
vzdelaných ľudí. V tejto situácii sa navrhovateľ snažil uplatiť v podnikaní a to tak, že mienil prenajímať
starší dom, ktorý zdedil po rodičoch. Za tým účelom mu bolo aj vydané živnostenské oprávnenie č.

XXXXXXXXX. zo dňa 18.6.2004 účinné od 1.8.2004. V súvislosti s tým navrhovateľ získal od štátu aj
aktivačný príspevok na podporu podnikania. Podnikanie však navrhovateľovi nevyšlo, pretože na opravu
domu nemal dostatok finančných prostriedkov. Z daňového priznania navrhovateľa k dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2004 súd zistil, že navrhovateľ mal príjmy vo výške 53.267,- Sk a výdavky vo
výške 53.267,- Sk. Jednalo sa o aktivačný príspevok od štátu, ktorý dostal na podporu podnikania a

následne ho musel vrátiť. Z daňového priznania navrhovateľa k dani z príjmov fyzickej osoby za rok
2005 súd zistil, že navrhovateľ nemal žiadny príjem. Z týchto dôvodov navrhovateľ svoje „podnikanie“
dňa 13.6.2005 ukončil aj formálne. V danej situácii, keď odporca s navrhovateľom rozviazal protiprávne
pracovný pomer a navrhovateľ mal vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom deťom, ktoré študovali na
vysokej škole, by súd nepovažoval aj prípadný príjem získaný prenájmom vlastnej nehnuteľnosti za

dôvod pre nepriznanie náhrady mzdy. Za dôvod pre nepriznanie náhrady mzdy súd nepovažoval ani
skutočnosť, že navrhovateľ v čase od 12.5.2006 do 30.6.2006 pracoval na základe dohody o vykonaní
práce u svojej manželky v novinovom stánku a to za odmenu 2.000,- Sk.

Na základe týchto skutočností mal súd preukázané, že navrhovateľ v danej situácii urobil všetko, čo bolo
od neho možné očakávať, aby získal vhodné zamestnanie, prípadne aby získal finančné prostriedky v

podnikaní. Vykonaným dokazovaním neboli preukázané dôvody, v dôsledku ktorých by súd podľa § 61
ods. 2 Zákonníka práce náhradu mzdy navrhovateľovi za obdobie od 1.8.2004 do 2.8.2006 obmedzil,
alebo túto náhradu nepriznal. Súd podľa

§ 61 ods. 1 Zákonníka práce, priznal navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy z dôvodu neplatného
rozviazaniapracovnéhopomeruatovovýške313.184,-Sktak,akotonavrhovateľžiadal.Súdvychádzal

z pravdepodobného zárobku, ktorý by navrhovateľ dosahoval, keby s ním odporca nebol pracovný
pomerneplatnerozviazal.Súdnyznalecvypočítalpravdepodobnýzárobokzauvedenéobdobievovýške
313.275,- Sk, teda o 91,- Sk viac než v zmenenom návrhu na začatie konania žiadal navrhovateľ. Súdny
znalec pri výpočte pravdepodobného zárobku vychádzal z predpokladu, že odporca by sa stal štátnym
zamestnancom. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Žiline, ktorý vyslovil v odôvodnení svojho

rozsudku č.k. 23Co 324/2005 zo dňa 28.3.2006, v spore tých istých účastníkov, sa podanie návrhu o
určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru v tejto veci, považuje za podanie žiadosti o prijatie
do štátnej služby. Znalcom vypočítaný pravdepodobný zárobok, je temer zhodný s náhradou mzdy
vypočítanou odporcom v jeho podaní zo dňa 22.10.2007.

Z týchto dôvodov považoval súd návrh navrhovateľa na náhradu mzdy v dôsledku protiprávneho

rozviazania pracovného pomeru za odôvodnený a navrhovateľovi priznal nárok na náhradu mzdy za
obdobie od 1.8.2004 do 2.8.2006 vo výške 313.184,- Sk.Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania a to podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z.).

Navrhovateľ vyzval odporcu, aby mu náhradu mzdy zaplatil do 25.9.2006. Z toho dôvodu súd priznal
navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 26.9.2008 až do
zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 56.400,- Sk. Náhrada trov konania pozostáva z náhrady

trov právneho zastúpenia a to za prvých 5 úkonov právnej pomoci z hodnoty úkonu predmetu sporu
478.529,- Sk po 9.650,- Sk a jeden úkon právnej pomoci za účasť na pojednávaní dňa 23.9.2008
z hodnoty predmetu sporu 313.184,- Sk v sume 8.150,- Sk. Pri rozhodovaní o trovách konania súd
prihliadol aj na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Náhradu

trov konania zaplatí odporca navrhovateľovi na účet právneho zástupcu JUDr. I. S. (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Súd zaviazal odporcu zaplatiť trovy štátu vo výške 13.946,- Sk. Trovy štátu pozostávajú zo znaleckej
odmeny súdneho znalca Ing. M. P.. O trovách štátu súd rozhodoval na základe ustanovenia 148 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého má štát podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,
ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporca bol v spore

neúspešný a preto mu vznikla povinnosť trovy štátu zaplatiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie

exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.