Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Adriana Konkolovská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/20/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912210561
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:6912210561.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté deti: T. S., nar. XX.X.XXXX a G. S., nar. X.X.XXXX
v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti
rodičov: J. T., nar. X.XX.XXXX, bytom Y., Ž. XXA/X a G. S., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XX, t. č. Š. XXX
o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
r o z h o d o l :
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. deti T. S., nar. XX.X.XXXX zo sumy 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne na 70,- eur a na mal. G. S., nar.
X.X.XXXX zo sumy 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne na
70,- eur a to počnúc od 23.7.2013.
Výživné je z r o č n é vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota XXC/XX/XXXX zo dňa 9.6.2011 v časti o
výživnom na mal. deti.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Matka maloletých detí sa svojím písomne podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti
otca a to zo sumy 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté deti na 110,- eur
jednotlivo na mal. deti odo dňa rozhodnutia súdu. Poukázala na to, že naposledy súd rozhodoval o
výživnom rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote XXC/XX/XXXX dňa 26.7.2011. Od tohto
obdobia v zmysle vyjadrenia matky došlo k zmene pomerov na strane mal. detí a to tým, že mal. G. od
septembra 2012 začala navštevovať 1. ročník ZŠ a mal. G. začala navštevovať 3. ročník ZŠ.
Otec s navrhovanou výškou výživného nesúhlasil. Uviedol, že nie je vedený ako uchádzač o
zamestnanie a pracuje na základe dohody o vykonaní práce. Poukázal na to, že ak sa mu podarí
zamestnať je ochotný prispievať aj vyšším výživnom ako doteraz. Žiadal však návrh zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so správou ODI
ORPZ Rimavská Sobota, oznámenie zo SK Rimavská Sobota, správa zo šetrenia bytových pomerov zo
dňa 2.7.2013, okamžité skončenie prac. pomeru zo dňa 20.8.2012, pracovná zmluva zo dňa 15.8.2012,
platový výmer R. J. zo dňa 30.12.2011, mzdový list otca od 1/2012 do 8/2012, výpoveď otca zo dňa23.5.2013, potvrdenie o mzde od S., D.. O. .M.. a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil
tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota XXC/XX/XXXX
zo dňa 9.6.2011 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a bola súdom schválená rodičovská
dohodavzmyslektorejsamal.detizverilidoosobnejstarostlivostimatkyaotcovibolauloženápovinnosť
platiť výživné po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa . V čase
rozhodovania bol otec mal. detí evidovaný na ÚPSVaR v Rimavskej Sobote avšak nárok na dávky v
hmotnej núdzi nemal . Matka mal. detí bola v čase rozhodovania na rodičovskej dovolenke s mal. G.
a poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10,- eur a PND vo výške 44,02,- eur. V súčasnej dobe
matka mal. detí je evidovaná ako nezamestnaná . Nepoberá žiadnu podporu len prídavky na deti. Inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Žije v spol. domácnosti so svojim manželom, ktorý pracuje vo firme D. R.
E. T. a jeho čistý mesačný príjem predstavuje v priemere 600,- eur mesačne. Aj manžel matky má ďalšie
dve mal. deti. Matka nemá žiaden majetok. Otec je v súčasnej dobe nezamestnaný , nie je evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie a pracuje na dohodu o vykonaní práce. Poukázal na to, že jeho odmena
predstavuje 2,- eur / hod pričom môže za jeden mesiac odpracovať 29 hodín. Dohodu o vykonaní práce
uzatvoril so spoločnosťou S., D.. O..M.. O. D. a jeho príjem predstavuje mesačne 34,02,- eur . Vedľajší
príjem nemá. Na základe prac. zmluvy zo dňa 15.8.2012 pracoval u spol. Panorama Slovakia, s. r.o. .
Predmetná prac. zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.10.2012. Dňa 20.8.2012 bol pracovný
pomer otca mal. dieťaťa skončený okamžitým skončením prac. pomeru podľa § 68 ods. 1 písm b)
( t. j. porušenie prac. disciplíny zvlášť hrubým spôsobom). Tento prac. pomer skončil dňom 17.8.2012.
Čistá mzda otca v uvedenej firme za 4 mesiace predstavovala 457,70,- eur. Otec mal. dieťaťa nevlastní
žiadne nehnuteľnosti, je držiteľom mot. vozidla škoda pickup LX nákladné vozidlo a s predloženého
zoznamu vozidiel vyplýva, že na uvedenom mot. vozidle je 26 blokácií z dôvodu rôznych exekúcií. Mal.
deti navštevujú ZŠ . G. 1 ročník a T. 3. ročník. V škole sa stravujú raz za týždeň v stredu keď majú krúžky
za čo matka platí obom mesačne spolu 13,- eur. S mal. G. navštevuje ambulanciu imunológa. Mal. G.
berie lieky, ktoré nie sú drahé.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmenapomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami
na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť
takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad
nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí
zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj
zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.
Vdanomprípadesúdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,že návrhmatkynazvýšenie
výživného je dôvodný, avšak nie v plnom rozsahu. Je potrebné poznamenať, že zmenu súdneho
rozhodnutia je oprávnená matka požadovať v prípade, ak dôjde k zmene pomerov. V danom prípade mal
súd za preukázané, že na strane otca mal. detí došlo k zmene pomerov a to tým, že v čase rozhodovania
Okresného súdu v Rimavskej Sobote bol otec nezamestnaný a bol bez príjmu. V súčasnej dobe pracuje
na dohodu s vyššie uvedeným príjmom . Súd však poznamenáva, že otec mal. dieťaťa tým, že s ním
bol rozviazaný prac. pomer okamžitým skončením prac. pomeru v spol. Panorama, s. r. o. sa vzdal bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku a majetkového prospechu s poukazom na ust.
§ 75 ods. 1 Zák. o rodine. Súd pri určovaní výživného zisťuje aj dôvod ukončenia posledného prac.
pomeru , ktorý v danom prípade bol na základe § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Súd vzhľadom na túto
situáciu posudzoval celkovú majetkovú situáciu otca. Zistil, že otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť avšak
zistil, že je finančne zaťažený 24 exekúciami. Táto skutočnosť opäť len svedčí tomu, že otec mal. detí
berie na seba neprimerané majetkové riziká. K zmene pomerov došlo aj na strane mal. detí a to v prípade
mal. T. tým, že začala navštevovať 3. ročník ZŠ a mal. G. 1. ročník ZŠ. V čase predchádzajúceho
rozhodovania obidve deti boli predškolského veku. Skutočnosť, že začali navštevovať školu nepochybne
svedčí nárastu výdavkov na mal. deti nielen v oblasti ošatenia a obuvi, ale aj v oblasti zabezpečovania
škol. potrieb. Na strane matky došlo k takej zmene pomerov, že sa stala nezamestnanou po MD a
momentálne je evidovaná bez podpory. Žije však v spol. domácnosti so súčasným manželom, ktorý
má príjem vo výške 600,- eur a táto skutočnosť ovplyvňuje životnú úroveň aj mal. detí , keďže manžel
matky zabezpečuje fin. potreby rodiny. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že
primeraná výška výživného jednak z dôvodu zmeny pomerov na strane detí ako aj z dôvodu správania
sa otca mal. detí , predstavuje 70,- eur v prípade oboch mal. detí. Súd poznamenáva, že výživné je
prednostná pohľadávka a vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia voči mal. deťom . Skutočnosť, že
otec nemá vykazovaný príjem a je zaťažený množstvom exekúcií , však neznamená, že sa zbavuje
vyživovacej povinnosti. Súd výživné určil v zmysle návrhu matky odo dňa vyhlásenia rozsudku . Súd
návrh matky na zvýšenie výživného na sumu po 110,- eur neakceptoval, nakoľko táto výška výživného
sa javí byť neprimerane vysoká.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.