Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/103/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113209779
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5113209779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

V. O., C.. XX.XX.XXXX, S. I. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, proti odporcovi: B. O., C..
XX.XX.XXXX, S. I. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o výživné manželky takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať jej na výživu ako
manželke sumou 3,- eur mesačne so zročnosťou do 10. dňa v mesiaci vopred, a to od 01.03.2013, z
a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresnom súde Žilina dňa 26.03.2013 domáhala vydania
rozsudku, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť prispievať jej na výživu ako manželke sumou 3,- eur

mesačne so zročnosťou do 10. dňa v mesiaci vopred, a to od 01.03.2013.

Návrh navrhovateľka odôvodnila skutkovo tak, že dňa 28.08.2004 bolo uzavreté manželstvo účastníkov.
Z manželstva sa narodil syn R. O. Q.Ň. XX.XX.XXXX a syn B. O. Q. XX.XX.XXXX. Ďalej uviedla, že
je vedná na úrade práce a osobne sa stará o maloleté deti účastníkov. Jej mesačný príjem pozostáva
iba z rodinných prídavkov vo výške 46,20 eur. Odporca po predchádzajúcich nezhodách medzi nimi,
vyplývajúcich z toho, že nadviazal známosť s inou ženou sa od 01.03.2013 nestará o ich domácnosť
a ani nijako neprispieva na jej chod. Neprispieva ani na maloletých synov. Je vedený ako dlhodobo
dobrovoľne nezamestnaný a nemá žiadny príjem a ani žiaden záujem zamestnať sa. Odporca si neplní

voči nej svoju vyživovaciu povinnosť.

Navrhovateľka ako listinné dôkazy predložila po podaní návrhu sobášny list účastníkov a potvrdenie o
poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2013.

Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený náhradne podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p. písomne nevyjadril.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 27.08.2013. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca sa na
pojednávanie bez ospravedlnenia neúčasti a žiadosti o odročenie pojednávania neustanovil, pričom mu
bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p., súd
pojednával v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala v plnom rozsahu na podanom návrhu. Na pojednávaní už
neprodukovala žiadne ďalšie skutkové tvrdenia a len predložila potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Žilina (ďalej len „ÚPSVaR Žilina“) zo dňa 26.04.2013 č. sp. ZA1/OBVHN/SOC/2013/64945,rozhodnutie ÚPSVaR Žilina zo dňa 27.03.2013 č. ZA1/OBVHN/SOC/2013/64945, Z2013/83762/Bu.I. a
rozhodnutie ÚPSVaR Žilina zo dňa 10.07.2013 č. z: 2013/186422/Bu.III.

Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými navrhovateľkou,

pričom zistil nižšie uvedený skutkový stav.

Účastníci konania uzavreli dňa 28.08.2004 manželstvo, čo mal súd preukázané z ich sobášneho listu
(č. l. 12 spisu). Keďže v konaní nevyšlo najavo, že by toto manželstvo zaniklo, súd vychádzal z toho,
že manželstvo naďalej trvá.

Ďalej mal súd z vyššie uvedených rozhodnutí ÚPSVaR za preukázané, že účastníkom sa narodili z
manželstva maloletý syn R. O. Q. XX.XX.XXXX a maloletý syn B. O. Q. XX.XX.XXXX.

Z potvrdenia ÚPSVaR Žilina zo dňa 26.04.2013 č. sp. ZA1/OBVHN/SOC/2013/64945 vyplýva, že
navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v zmysle zákona č. 599/2003 Z. z.
spolu s posudzovanými osobami R. O., C.. XX.XX.XXXX a B. O., C.. XX.XX.XXXX, a to od 01.03.2013
a evidencia trvá.

Ďalej súd z rozhodnutia ÚPSVaR Žilina zo dňa 27.03.2013 č. ZA1/OBVHN/SOC/2013/64945,

Z2013/83762/Bu.I. zistil, že ÚPSVaR Žilina týmto rozhodnutím rozhodol o štatúte navrhovateľky ako
občana v hmotnej núdzi a priznal jej preddavkovo dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej v sume
138,30 eur od 01.03.2013.

Podľa ust. čl. 4 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, všetci členovia rodiny majú
povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie

hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským
a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.
Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby

životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore
s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa

sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Podľa ust. § 120 ods 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo

veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. oslabilo v našom civilnom procese zásadu súdom zisťovanej absolútnej
materiálnej pravdy, tzv. skutočného stavu veci a zakotvilo zásadnú kontradiktórnosť súdneho konania.
Účastníci konania majú tak povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené je

výnimočne oslabené znením ust. druhej vety § 120 ods. 1 O.s.p., že súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V zásade
však teda účastníci v plnej miere znášajú dôkazné bremeno v celom priebehu sporového konania.

Koncepcia ponímania rodiny a manželstva je v našej spoločnosti a našom právnom poriadku založená
na tradičnej filozofii, že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti. Táto filozofia je
zakotvená vo vyššie citovaných ustanoveniach čl. 4 Základných zásad, ako aj § 18 a § 19 zákona č.

36/2005 Z. z. o rodine. Zákonná úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle ust. § 71
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine je tak premietnutím spomínanej koncepcie manželských vzťahov.
Uvedená vyživovacia povinnosť je koncipovaná na zásade rovnosti životnej úrovne manželov tak v
rovine kultúrnej, ako i hmotnej a taktiež na zásade potencionality, ktorá je závislá od možností a
schopností oboch manželov. Rovnako by táto povinnosť mala byť posudzovaná v kontexte súladu s

dobrými mravmi.

Súd návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti odporcu k nej posudzoval v zmysle vyššie
uvedených ust. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a uvedeného výkladu podstaty tohto druhu vyživovacej
povinnosti.

Navrhovateľa tak v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie hmotno-právnej podmienky

pre priznanie žalovaného nároku podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, t. j., že
životná úroveň účastníkov je rôzna v dôsledku toho, že si odporca voči nej neplní vyživovaciu povinnosť.
Navrhovateľka však v konaní neprodukovala žiaden dôkaz na preukázanie takejto skutočnosti.
Obmedzila sa len na tvrdenie, že je nezamestnaná a nemá príjem okrem prídavkov na deti a
preddavkovo vyplácanej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej vo výške 138,30 eur mesačne. Svoj

návrh v podstate odôvodňovala len tým, že je inak nezamestnaná a odporca jej neprispieva na vedenie
domácnosti a na výživu detí. Preukázaná skutočnosť, že navrhovateľka je nezamestnaná, však nie je
bez ďalšieho postačujúcou na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť. Súd poukazuje na to, že maloleté
deti účastníkov sú už v školskom veku. Navrhovateľke tak zrejme bráni zamestnať sa len situácia na
trhu práce. Pokiaľ, ako tvrdila navrhovateľka, je aj odporca nezamestnaný, nie je predpoklad, že by

bola životná úroveň oboch účastníkov ako manželov iná. Navrhovateľka v zásade neprodukovala v
konaní žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývala rozdielnosť tejto životnej úrovne. V ďalšom neprodukovala
žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývala potencionalita akéhokoľvek príjmu odporcu z vykonávania práce
v akejkoľvek forme (či už zo závislej činnosti, alebo z podnikania). Pokiaľ sa týka poukazu na to, že
odporca neprispieva ani na výživu maloletých detí, táto okolnosť môže mať relevanciu len vo vzťahu k

povinnosti odporcu voči maloletým, avšak nijakým spôsobom nemôže odôvodňovať uloženie povinnosti
odporcovi prispievať na výživu navrhovateľke.

V konečnom dôsledku aj s poukazom na žiadanú sumu výživného 3,- eurá mesačne a k skutočnosti, že
navrhovateľke sú preddavkovo poskytované dávky v hmotnej núdzi, mal súd za to, že návrh bol podaný
len z dôvodu splnenia podmienok pre priznanie dávky v hmotnej núdzi podľa ust. § 27 ods. 3 zákona č.

599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Navyše podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. možno priznať len odo dňa začatia konania a už
len z tohto dôvodu musel súd návrh v časti, ktorým sa navrhovateľka domáhala výživného za obdobie
od 01.03.2013 do 25.03.2013, zamietnuť.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. a

odporcovi náhradu trov konania nepriznal, aj keď by mu táto vzhľadom na plný úspech v konaní podľa
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. prislúchala, a to z dôvodu, že si v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
nárok na náhradu trov konania návrhom neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.