Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 30, 2013

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 11Cb/71/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5305208422
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pytliaková Dr.

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2013:5305208422.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Adriánou Pytliakovou, PhD., v obchodno-právnej veci

navrhovateľa: Henryk Kaczorowski Fabryka Mebli „PIASKI" so sídlom Piaski 1C, 63-645 Leka
Opatowska, Poľská republika, IČO: 250571045, právne zastúpeného JUDr. Ireneuszom P. Giebelom,
advokátom, Sladovnícka 22, 917 01 Trnava proti odporcovi: H. Č., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom
B.A. XXXX, XXX XX F. X. F., právne zastúpeného Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom, Advokátska
kancelária, Veľká Okružná 39, Žilina, v konaní o zaplatenie 4.716,13 € (142.078,40 Sk) s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.716,13 € (142.078,40 Sk) spolu s 13 % úrokom

z omeškania ročne od 28. 7. 2005 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo
výške 3.011,65 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ireneusza Piotra Giebla, advokáta,
Advokátska kancelária Trnava, v lehote troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania, ktorý bol Okresnému súdu v Čadci doručený dňa 27.
12. 2005, domáhal sa voči odporcovi zaplatenia pohľadávky vo výške 142.078,40 Sk (4.716,13 €) spolu
s úrokom z omeškania vo výške 13 % od 28. 7. 2005 až do zaplatenia titulom nezaplatenia faktúry VAT
č. 874/05/W zo dňa 28. 4. 2005 na sumu 14.411,04 PLN, splatnou dňa 27. 7. 2005. Odporca predmetnú
faktúru neuhradil.

Na základe žaloby a k nej pripojených príloh súd vydal dňa 27. 3. 2006 pod spisovou značkou 4Rob
214/2005 vo veci platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalovanú sumu spolu s 13 %
úrokom z omeškania a trovami konania.

Proti citovanému platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom tvrdil, že spolupráca medzi ním
a žalobcom bola na základe zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 27. 5. 2003 a jej
dodatkov, v zmysle ktorej priestory veľkoskladu žalovaného boli veľkoskladom žalobcu. Podľa dodatku
ku zmluve celkový objem tovaru, ktorý mohol mať na sklade, bol limitovaný vo výške 400.000,-- PLN.
Ďalej uviedol, že splatnosť faktúr bola len formálnou záležitosťou, a to z dôvodu Zákona o účtovníctve

Poľskej republiky, a tiež z dôvodu, že žalobca by si bez dátumu splatnosti nemohol uplatniť návratku
dane z pridanej hodnoty.Vovecisúdrozhodolmedzitímnymrozsudkomč.k.11Cb71/2006-85zodňa15.11.2006,ktorýmvyslovil
právny názor, že nie je daný právny základ nároku navrhovateľa proti odporcovi na zaplatenie kúpnej
ceny 142.078,40 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 28. 7. 2005 až do zaplatenia.

V dôsledku podania odvolania navrhovateľom Krajský súd v Žiline uznesením spisová značka 13Cob
124/2007 zo dňa 12. 12. 2007 medzitímny rozsudok Okresného súdu v Čadci zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Rozsudkom zo dňa 25. 3. 2009 po vykonaní ďalšieho dokazovania žalobný návrh žalobcu bol
zamietnutý. Uznesením Krajského súdu Žilina spisová značka 14Cob 143/2009 zo dňa 8. 4. 2010

rozsudok prvostupňového súdu bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu preskúmania
námietok o neplatnosti dodatku č. 1, či sa účastníci dodatkom skutočne riadili, a či došlo k jeho
realizácii, naplneniu v rámci obchodnej praxe účastníkov konania. V danom smere súd vykonal ďalšie
dokazovanie, v zmysle ktorého rozsudkom zo dňa 13. 12. 2010 žalobný návrh zamietol s povinnosťou
navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania. Uznesením Krajského súdu Žilina spisová značka
14Cob 113/2011 zo dňa 13. 3. 2012 prvostupňový rozsudok bol vrátený na ďalšie konanie. V zmysle

intencií rozhodnutia druhostupňového súdu súd vykonal dokazovanie, vychádzal zo záverov krajského
súdu v predmetnom rozhodnutí.

Z pretlmočených dôkazov mal súd preukázané, že žalovanému bol jednotlivo dodaný tovar - nábytok,
čo do druhu a ceny špecifikovaný, vo faktúre č. VAT 874/05/W zo dňa 28. 4. 2005. Dokladom o
dodaní tovaru je špecifikácia dodaného tovaru č. l. 41 a medzinárodný nákladný list CMR č. l. 9

potvrdený pracovníkmi žalovaného. Dodaný tovar v cenovom vyjadrení predstavoval sumu 142.078,40
Sk. Súčasťou skutkového stavu bola aj dohoda zmluvných strán obsiahnutá vo faktúre „vyhlasujem,
že akceptujem túto faktúru, a tým uznávam v nej obsiahnutý záväzok. Do momentu úplnej výhrady
tejto faktúry tovar ostáva vlastníctvom žalobcu.“ Vykonaným dokazovaním, predovšetkým výsluchom
fakturantky a účtovníčky žalovaného, dokladmi, faktúrami a účtovnými dokladmi žalovaného mal súd

preukázané, že žalovaný tovar predával zákazníkom svojím menom, a nie menom žalobcu, predával
ho na svoj účet, a nie na účet žalobcu. Žalovaný v konaní nepreukázal vrátenie ani jednej nepredanej
zásielky od 3. 11. 2003 doteraz s výnimkou reklamovaných zásielok. Tým nepreukázal hmotnoprávny
základ pre ustálenie právneho vzťahu na základe komisionárskej zmluvy, a taktiež platby provízie z účtu
žalobcu na účet žalovaného.

Po skutkovej stránke súd ustálil vykonaným dokazovaním skutkový stav v rovine vykonaných dôkazov
predložených žalobcom, z ktorých mal súd preukázané, že obsahové náležitosti faktúry boli známe
odporcovi, boli vyhotovované účastníkmi obchodno-právneho záväzkového vzťahu, na znak súhlasu s
obsahom faktúry poverili obidvaja podnikatelia svojich zodpovedných pracovníkov vypĺňaním ďalších
náležitostí faktúry, množstva, ceny, dátumu dodania, termínu splatnosti. Pracovníčka žalovaného

pečiatkou a podpisom prejavila v mene žalovaného súhlas s tým, že preberá tovar dodaný žalobcom
v ním uvedenom druhu, množstve, cenách, lehotách, s dohodnutou lehotou splatnosti uvedenou vo
faktúrach.

Nakoľko zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu jednoznačne vyplynul záver, že nebol preukázaný
skutkový stav, ktorý by zodpovedal komisionárskej alebo sprostredkovateľskej zmluve, nebolo možné

aplikovaťprávotýkajúcesakomisionárskejasprostredkovateľskejzmluvy,konkrétnedodatokč.1zodňa
3. 11. 2003. Na základe výsledkov dokazovania súd mal za to, že preukázaný skutkový stav zodpovedal
uzavretej kúpnej zmluve s výhradou vlastníckeho práva.

V rámci ďalšieho dokazovania právny zástupca žalovaného predložil súdu písomné vyjadrenie, v ktorom
poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o kúpnej

cene, a teda k určeniu kúpnej ceny došlo len jednostranne zo strany predávajúceho. Dohoda o cene
musí existovať už v čase obdržania objednávky žalovaného a jeho akceptácia zo strany žalobcu,
keďže samotné dodanie tovaru a potvrdenie prijatia tohto tovaru na faktúre je už len realizáciou kúpnej
zmluvy. Podľa žalovaného podpísaním faktúry došlo iba k potvrdeniu odovzdania a prijatia tovaru
v nej špecifikovaného, a bez ďalšieho nie je možné vyvodiť záver o dohode o výške kúpnej ceny.

Keďže absentuje dohoda účastníkov o kúpnej cene ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, nedošlok platnému uzatvoreniu právneho úkonu kúpnej zmluvy, ktorá absencia zakladá absolútnu neplatnosť
právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobu
v celom rozsahu zamietol s povinnosťou žalobcovi nahradiť žalovanému trovy súdneho konania.

Súd v konaní ako dôkaz vykonal aj oboznámenie sa s pripojeným spisom OS Čadca spisová značka
4Cb 60/2006, v rámci ktorého súdneho konania už bolo rozhodnuté o žalobnom nároku žalobcu, v
zmysle ktorého bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi v konaní uplatnenú pohľadávku s povinnosťou
nahradiť trovy konania, pričom nesporne bol preukázaný skutkový stav zodpovedajúci uzavretej kúpnej
zmluve s výhradou vlastníckeho práva. V danom smere súd poukazuje aj na rozhodnutie, a to rozsudok

Krajského súdu Žilina spisová značka 13Cob 360/2010 zo dňa 27. 10. 2011, ktorým prvostupňový
rozsudok bol potvrdený.

Z hľadiska dôkaznej sily poukazuje súd na tú skutočnosť, že listinné dôkazy, o ktoré opiera svoj
nárok na zaplatenie kúpnej ceny žalobca, sú nesporne vierohodné, podpísané zástupcom žalobcu, i
žalovaného (medzinárodný nákladný list - CMR, faktúra, objednávka, špecifikácia dodaného tovaru,
faktúra). Vychádzajúc z pôvodných dôkazov žalobcu súd dospel k záveru, že k zmene skutkového stavu

nedošlo. V danom smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

Prvostupňový súd na zistený skutkový stav aplikoval Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe
tovaru oznámený pod číslom 160/1991 Zbierky, a to za aplikácie článku 11 predmetného dohovoru.

Podľa článku 11 Dohovoru OSN zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne, a
nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti. Možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami

včítane svedkov.

Podľa článku 14 ods. 1 Dohovoru návrh na uzavretie zmluvy určený jednej alebo niekoľkým určitým
osobám je ponukou, ak je dostatočne určitý a prejavuje vôľu navrhovateľa, aby bol zaviazaný v prípade
prijatia. Návrh je dostatočne určitý, ak je v ňom označený tovar, a ak výslovne alebo nepriamo určuje
množstvo a kúpnu cenu tovaru, alebo obsahuje ustanovenia umožňujúce ich určenie.

Podľa článu 30 Dohovoru predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň
vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento dohovor za podmienok ustanovených
zmluvou a týmto dohovorom.

V zmysle dohovoru došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, podľa ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému
tovar, čo do druhu, ceny, množstva, vyšpecifikovaný vo faktúre VAT č. 874/05/W zo dňa 28. 4. 2005

splatnou dňa 27. 7. 2005, na základe objednávky žalovaného. V zmysle článku 30 Dohovoru súd mal
nesporne preukázané dodanie tovaru v skutkovej rovine, ktorý vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu
v Žiline. Keďže dodanie tohto tovaru bolo nesporne preukázané špecifikáciou dodaného tovaru na č.l.
41 spisu zo dňa 31. 5. 2005 v spojení s medzinárodným nákladným listom CMR zo dňa 28. 4. 2005 (č.l.
7), a nespornými tvrdeniami účastníkov konania. Nakoľko žalovaný po celú dobu konania nespochybnil

dodanie tovaru v uvedenom množstve, druhu, cenovom vyjadrení. Nesporné boli aj tvrdenia v tej časti,
žepodpisompotvrdilžalovanýprevzatietovaruvrozsahušpecifikáciedodanéhotovarupodľadodacieho
listu, CMR a faktúry. Sporné bolo len, že dodaný tovar nezodpovedá vždy objednávke. Predmetom
súdneho konania nebol tovar v celom rozsahu objednávky, pretože predmetom konania v každom spore
bola len tá časť objednaného tovaru, ktorý skutočne žalovaný prevzal, a ktorý mu bol aj fakturovaný, čo

potvrdil podpisom zodpovedný pracovník. Žalobca so žalovaným v rámci predmetných faktúr uzatvoril
platnú dohodu o výhrade vlastníckeho práva, na ktorú dohodu súd aplikoval zákonné ustanovenie § 445
Obchodného zákonníka, a teda slovenský právny poriadok.

Podľa § 445 Obchodného zákonníka strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne
vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckehopráva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným
zaplatením kúpnej ceny.

Z platnej dohody o výhrade vlastníckeho práva obsiahnutej vo faktúre žalobca má právo voľby, či

bude požadovať zaplatenie kúpnej ceny alebo vydanie tovaru. Žalobca domáhal sa zaplatenia kúpnej
ceny už podaním žalobného návrhu, z čoho vyplýva, že realizoval právo voľby na zaplatenie kúpnej
ceny. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, na tvrdenia, že došlo k
uzatvoreniuplatnejkúpnejzmluvy,podľaktorejtovardodalžalovanémuvrozsahužalovanejkúpnejceny,
s poukazom na článok 53 Dohovoru vznikla povinnosť žalovanému za dodaný tovar zaplatiť kúpnu cenu.

Vzhľadom k tomu, že kúpnu cenu nezaplatil žalovaný, nastalo jeho omeškanie, pre ktorú skutočnosť
súd mu priznal 13 % úrok z omeškania ročne od 28. 7. 2005 až do zaplatenia, a to za aplikácie článku
98 Dohovoru.

Pokiaľ aj v konaní spisová značka 4Cb 60/2006 bolo vykonané znalecké dokazovanie formou ohliadky
tovaru, nebolo podstatné a rozhodné stav fyzickej existencie alebo neexistencie tovaru, pre zaplatenie
kúpnej ceny ktorého sa domáhal žalobca, keďže dodanie tovaru bolo nesporne preukázané. Žalovaný

nepredával tovar v mene žalobcu, ale vo svojom mene.

Vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu súd ustálil podľa Dohovoru aj obranu odporcu spočívajúcu
v uplatnení zodpovednosti za vady tovaru a započítania pohľadávok. Pokiaľ ide o reklamáciu vád,
po skutkovej stránke počas celej doby žalovaný nepredložil reklamáciu, doručenku, z ktorej by bolo
zrejmé, že v záručnej lehote reklamoval konkrétne vady, že uplatnil konkrétne právo zo zodpovednosti

za vady. Súd mal za to, že nepreukázal existenciu vád daného tovaru a ich uplatnenie v záručnej
lehote zákonným spôsobom podľa článku 38 Dohovoru, preto jeho právo zaniklo. Povinnosťou odporcu
bolo tovar hneď prevziať a maximálne do dvoch rokov od dodania uplatniť právo zo zodpovednosti za
vady dodaného tovaru. Pokiaľ ide o obranu týkajúcu sa započítania pohľadávok, počas celého konania
odporca nekonkretizoval tvrdenie, ktoré pohľadávky započítal s ktorými pohľadávkami žalobcu, kedy

došlo k započítaniu, na základe akého právneho úkonu. Je nesporné, že na neexistujúci skutkový stav
týkajúci sa započítania nie je možné aplikovať právo.

Vzhľadom na právne zdôvodnenie žalobného nároku žalobcu súd mal za to, že žalovaný nepreukázal
tvrdenia uvádzané v závere svojho vyjadrenia prostredníctvom svojho právneho zástupcu smerujúce k
preukázaniu neplatnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy z dôvodu neexistujúcej dohody o cene predaného

tovaru. Súd sa nestotožnil v celom rozsahu s tvrdeniami obsiahnutými vo vyjadrení právneho
zástupcu žalovaného, nakoľko priamymi dôkazmi žalobcu bolo nesporne preukázané uzatvorenie
obchodnoprávneho záväzkového vzťahu objednávkou, dodaním tovaru v cenových reláciách s odkazom
k dodaciemu listu CMR a príslušným faktúram. Uvedené skutočnosti súd v konaní mal za preukázané
a nesporné, na základe ktorých ustálil zistený skutkový stav, a subsumoval ho pod príslušné články

dohovoru OSN o zmluvách, o medzinárodnej kúpe tovaru oznámeného pod číslom 160/1991 Zbierky
zákonov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.
V konaní úspešný bol žalobca, ktorému bola priznaná náhrada trov konania za jednotlivé úkony právnej
pomoci v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Zbierky zákonov, a to:

I. Tarifná odmena právnej pomoci

- prevzatie a príprava zastupovania - 1 úkon á 170,97 €

(5.150,- Sk)

- písomne podanie návrhu na súd - 1 úkon á 170,97 €

- vyjadrenie k odporu - 1 úkon á 170,97 €

- účasť na pojednávaní 15.11.2006 - 1 úkon á 170,97 €- podanie odvolania voči medzitýmnemu rozsudku 170,97 €

- účasť na pojednávaní 17.3.2008- 1 úkon á 170,97 €

- odvolanie navrhovateľa voči rozsudku z 6.5.2009 - 1 úkon á 170,97 €

- účasť na pojednávaní 04.08.2010 - 1 úkon á 170,97 €

- vyjadrenie k posudku z 16.08.2010 - 1 úkon á 170,97 €

- účasť na pojednávaní 13.12.2010 - 1 úkon á 170,97 €

- podanie odvolania voči rozsudku - 1 úkon á 170,97 €

- účasť na pojednávaní 30.01.2013 - 1 úkon á 170,97 €

4x režijný paušál po 5,44 € (164,- Sk),1x 5,90 € (178,- Sk),

1x 6,30 € (190,- Sk), 1x 6,95 €, 3x 7,21 €, 1x 7,41 €,

1x 7,81 € 77,76 €

3x DPH vo výške 33,85 €, 1x 20% DPH vo výške 35,68,

1x 20 %DPH vo výške 35,76 € 161,62 €

------------------------

Spolu I: 2.051,64 €

II. súdny poplatok

- za návrh na začatie konania (7.100,- Sk) 235,68 €

- za podanie odvolania 282,50 €

- za podanie odvolania 282,50 €

III. účelné vynaložené náklady

na úradný preklad dokladov z poľského do slovenského jazyka 159,33 €

(4.800,- Sk)

-----------------------

Spolu: 3.011,65 €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,

je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.