Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45P/43/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212205554
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212205554.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľky T. J., L..

XX.XX.XXXX, O.. L., J. F. XXXX/X, T., X. I.. W. O., S., D. D. Š. XX, T. proti M. J. J., L.. XX.X.XXXX, J. Y.
Č.. XX A. Q. J., X. S. &. O. B. V. D..O..M.., X.. S. S. T. I.. T. S., za účasti mal. X., L.. XX.X.XXXX, C.. J.,
L.. XX.X.XXXX, C.. I., L.. XX.X.XXXX S. C.. C., L.. XX.X.XXXX, zastúpených Úradom práce, soc. vecí
a rodiny Košice II ako kolíznym opatrovníkom v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a
povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

Manželstvo navrhovateľky T. J., O.. L. uzatvorené s odporcom J. J. K. X.X.XXXX zapísané v Knihe
manželstiev Matričného úradu T. - K. Y. E. X. X, O. XXXX, L. D. XXX, G. G. Č. XX rozvádza.

Maloletú X. L.. XX.X.XXXX, C. J. L.. XX.X.XXXX, C. I. L.. XX.X.XXXX, C. C. L.. XX.X.XXXX pre čas po

rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok.

Otecjepovinnýprispievaťnavýživumaloletýchdetísumou400,-eurspolu,t.j.sumou100,-eurnakaždé
maloleté dieťa mesačne vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.2.2012 domáhala, aby súd rozviedol jej
manželstvo s odporcom, zveril jej mal. X., L.. XX.X.XXXX, C.. J., L.. XX.X.XXXX, C.. I., L.. XX.X.XXXX
S. C.. C., L.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti a zaviazal odporcu prispievať na výživu mal. detí na

každého z nich po 100,- eur mesačne vopred k rukám matky. Styk mal. detí s otcom na čas po rozvode
upraviť nežiadala. K priebehu manželstva uviedla, že s odporcom sa spoznala keď mala 18 rokov. Po
štvorročnom vzťahu otehotnela a táto skutočnosť, ako aj vedomosť o tom, že sa im narodia štvorčatá
ovplyvnila jej rozhodnutie vydať sa. Po narodení detí odporca prestal chodiť do práce a začal podnikať.
Odporca sa pri nakladaní s peniazmi ako aj v starostlivosti o chod rodiny správal veľmi nezodpovedne.
V dôsledku zlého hospodárenia odporcu a jeho následného zadlženia situácia dospela až k predaju
bytu v novembri 2010. Už od septembra 2010 však bývali v byte otca navrhovateľky, kde s maloletými

deťmi žije doposiaľ. Ďalej navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že odporca od času kedy začal
podnikať jej dával peniaze len zriedkavo a vždy len podľa vlastného uváženia. Odkedy odporca skončil
so svojimi podnikateľskými aktivitami, rezignoval aj na hľadanie iného vhodného zamestnania. Odporca
od ukončenia svojho podnikania na zabezpečovanie potrieb rodiny občas dával malé sumy, napr. vovýške 10 eur a raz prispel sumou 400 eur. Inak sa o potreby rodiny nijako nezaujímal. Agresívne črty
povahy odporcu sa začali prejavovať ihneď po založení rodiny. Jeho prvotná agresivita spočívala najmä
v slovných útokoch na navrhovateľku, ktoré potom prerástli do fyzických útokov voči navrhovateľke. K

takýmto útokom dochádzalo neraz aj v prítomností detí. Odporca fyzicky napádal aj maloleté deti. K
podaniu návrhu na rozvod navrhovateľka sa definitívne rozhodla po tom, čo odporca ju dňa 9.12.2011
napadol tak, že päsťami bil do hlavy, nadával a kričal, že ju zabije. Maloleté deti boli svedkami incidentu.
Ďalej uviedla, že odporca na výživu detí dobrovoľne neprispieva a tak všetky výdavky spojené so
zabezpečovaním potrieb mal. detí hradí navrhovateľka sama. Okrem platieb za byt, stravu, ošatenie,

obutie či hygienické potreby pre mal. deti uhrádza ešte poplatky spojené s umiestnením mal. detí v
materskej škole, ktoré predstavujú mesačne sumu približne 95,2 eur, na stravu a ďalších 28 eur za
rodičovské príspevky.

Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril na pojednávaní dňa 4.12.2012 v tom zmysle, že
nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva ako aj so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti matky.
V priebehu konania však na pojednávaní dňa 21.3.2013 sa k návrhu na rozvod pripojil a súhlasil so

zverením mal. detí do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil však s navrhovanou výškou výživného
100,- eur na každé dieťa.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.2.2013 hodnotil možnosť sanácie
manželského spolužitia rodičov ako nereálnu.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento

skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX E. T., pričom u oboch účastníkov sa jedná o prvé
manželstvo, obaja sú štátni občania SR. Z manželstva pochádzajú 4 deti - štvorčatá a to mal. X., L..
XX.X.XXXX, C.. J., L.. XX.X.XXXX, C.. I., L.. XX.X.XXXX S. C.. C., L.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné
bydlisko účastníkov je v T. L. A.. F. Č.. XXXX/X.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 5.5.2010 č.k. 21P/283/2009 súd zveril mal. deti do osobnej
starostlivosti matky, ktorú ustanovil za ich majetkovú opatrovníčku a zo strany otca určil pre každé dieťa
výživné od 1.5.2010 do budúcnosti vo výške 30 % životného minima, ktoré je povinný posielať matke
vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 4.12.2012 predniesla, že s odporcom sa zoznámili v roku 2001, v

roku 2005 uzatvorili manželstvo a deti sa narodili v septembri 2005. Ich vzťahy sa postupne zhoršovali
a napätie sa postupne stupňovalo. Navrhovateľka za jednu z príčin považuje to, že odporca odišiel zo
zamestnania, pretože chcel podnikať, avšak nenaplnili sa jeho predstavy, v dôsledku čoho sa zhoršila
ich finančná situácia. Ďalším dôvodov bolo, že odporca uprednostňoval kamarátov pred rodinou,
nepomáhaljejanisostarostlivosťouodeti.Problémy vyvrcholilivobdobí,keď prišliobyt,ktorýdostaliod

mesta, pretože v tom čase dlhy narástli tak, že exekútor im byt zablokoval a museli ho predať, aby dlhy
vysporiadali. Taktiež čo sa týka majetkových problémov, mali dve autá, z čoho jedno auto odporca predal
a za druhé auto neuhrádzal leasing, a tak prišli aj o druhé auto. Uviedla, že v dôsledku tejto situácie
odporca bol stále nervóznejší a agresívnejší, navrhovateľka chodila do zamestnania, starala sa o deti,
pričom odporca jej v tom nepomáhal. V decembri 2011 došlo dokonca k fyzickému ublíženiu zo strany

odporcu,ktorýzbilnavrhovateľkutak,žebolanútenáutiecťavolaťpolíciu,vdôsledkučohobolodporcovi
uložený aj podmienečný trest odňatia slobody. Od tohto obdobia nežijú v spoločnej domácnosti. Ďalej
navrhovateľka uviedla, že odporca jej aj vulgárne nadával a to aj pred deťmi, taktiež sa jej vyhrážal
pred deťmi. Ďalším problémom bola tá skutočnosť, že odporca dlho nepracoval a ani sa nesnažil
hľadať si prácu. Odkedy nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka uviedla, že boli v kontakte, avšak

má v súčasnosti určitý psychický blok. Navrhovateľka uviedla, že situáciu riešila aj s psychológom,
najmä vo vzťahu k deťom, keďže aj deti mali z uvedenej skúsenosti traumu. Uviedla, že keď je odporca
zo zahraničia doma, býva u svojej matky a aj deti sa radi stretávajú s babkou. Čo sa týka plneniavyživovacej povinnosti od februára 2012 ďalej navrhovateľka predniesla, že odporca prispieva na výživu
mal. detí mesačne väčšinou v sume 300,- eur ale stalo sa, že to bolo 200,- alebo 250,- eur. Rozhodnutím
Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/283/2009 mal. deti boli zverené do starostlivosti matky a otcovi

určenápovinnosťprispievaťnaichvýživuvýživnýmvminimálnezákonomstanovenejvýške.Otecsiteda
vyživovaciu povinnosť plní nad rámec takto stanoveného výživného. K svojim súčasným zárobkových
a majetkových pomerom uviedla, že je zamestnaná na dohodu, kde jej čistý mesačný príjem činí okolo
101,- eur. Okrem toho poberá rodinné prídavky na 4 deti, čo činí spolu mesačne 90,- eur. Nevlastní
žiaden nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty, okrem detí pochádzajúcich z tohto

manželstva, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spolu s deťmi býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jej otca,
je to 3-izbový byt. Z titulu bývania je potrebné uhrádzať mesačne 270,- eur, čo uhrádza jej otec ako
vlastník a navrhovateľka mu prispieva mesačne rôznymi čiastkami podľa svojich možností, je to približne
30,- eur mesačne. Všetky deti navštevujú 1. ročník ZŠ, stravujú sa v školskej jedálni, kde mesačne
uhrádza cca 80,- eur, navštevujú školskú družinu, kde uhrádza 8,80 eur na jedno dieťa, čo činí 35,20
eur. Okrem toho majú mimoškolské aktivity, kde uhrádila jednorázovo za 4 mesiace od septembra do

decembra 80,- eur spolu na všetky deti. Okrem toho na začiatku školského roka jednorázovo uhradila
spolu za všetky deti ZRPŠ 15,- eur a ešte triedny fond 8,- eur na každé dieťa. Čo sa týka výdajov okrem
toho má ešte bežné výdaje, v súvislosti so stravou, hygienou a ošatením, ktoré uhrádzam zo svojich
príjmov a výživného, ktoré jej uhrádza odporca. Občas s výdavkami vypomáhajú jej rodičia a matka
odporcu. Ďalej navrhla zohľadniť výdaj 119,- eur za pôžičku, ktorú si zobrali spoločne s odporcom a

táto je uhrádzaná z účtu otca navrhovateľky. Ako ďalšie výdaje uviedla výdaj na MHD 18,- eur mesačne
a výdaj za zákonnú poistku na auto, ktoré užíva.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 21.3.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila, že
od posledného pojednávania došlo k zmene tým, že uzatvorila dňa 19.3.2013 nový pracovný pomer so
D. a to na dobu neurčitú s hrubou mzdou 337,- eur. Ďalej navrhovateľka doplnila svoje mesačné výdaje

o cenu mliečnej desiaty pre deti, čo spolu mesačne činí 40,- eur.

Vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 4.12.2012 odporca uviedol, že sa nezdržiavam na
adresesvojhotrvaléhobydliskaatohočasusa nezdržiavaaninaadresevY.Č..XX.ZdržiavasavL.,kde
však nemá žiadnu stálu adresu. Potvrdil pravdivosť účastníckej výpovede navrhovateľky. Predniesol,
že sa snažil podnikať, spočiatku mu to vychádzalo, neskôr došlo k určitým zmenám v dôsledku čoho

skutočne nastali problémy, mal v tom čase 30 zamestnancov a keď nebol dostatok financií bol to na
neho veľký tlak. Snažil sa podnikať v reštauračných službách, avšak aj tam sa mu postupne prestalo
dariť, tržba výrazne klesla a takto sa to nabaľovalo, nechcel navrhovateľku s týmto zaťažovať, snažil sa
to riešiť sám, avšak situácia vyvrcholila tým spôsobom, že mali exekúcie a je pravda, že vtedy útechu
hľadal u kamarátov, pretože si myslel, že mu pomôžu, avšak nestalo sa tak. Uviedol, že sa vtedy dostal

do strašných problémov, bol skutočne nervózny a aj agresívny. Ako ďalší problém vidí to, že svokra
teda navrhovateľkina mama sa im do všetkého starala, dá sa povedať, že 5 rokov u nich bývala a aj
toto spôsobovalo určité problémy v ich vzťahu. Uviedol však, že podľa jeho názoru je možná obnova
ich spolužitia uznal si svoju vinu, uviedol, že navrhovateľku a deti má veľmi rád, a preto by chcel, aby
manželstvo nebolo rozvedené. Čo sa týka práce v zahraničí uviedol, že od 2.1.2012 začal pracovať v L.

ako montér stabilných hasiacich zariadení, ktorú prácu vykonával aj na Slovensku a pre ktorú prácu má
aj odbornosť. Jedná sa o trvalý pracovný pomer, predtým to bolo pre D.. Q., P. G. D.. M., kde jeho čistá
priemerná mesačná mzda činí 2.000,- eur. Za bývanie uhrádza približne 500,- eur a za palivo na presuny
medzi jednotlivými stavbami, ktoré sú niekedy vzdialené 600 až 700 km uhrádza mesačne 200-250,- eur.
Okrem toho uviedol iba bežné výdaje v súvislosti so stravou a hygienou. Predniesol, že okrem príjmu zo

zamestnania nemám iný zdroj príjmov, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, okrem detí z
manželstvanemámžiadneďalšievyživovaciepovinnosti,inépravidelnévýdajenemá.Navýživnénadeti
uhrádza mesačne čiastku 300,- eur a iba jeden krát sa stalo, že poslal 200,- eur a jeden krát 250,- eur.

Na pojednávaní dňa 21.3.2013 odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že
vzhľadom na opakované a trvalé stanovisko navrhovateľky vo vzťahu k rozvodu manželstva pochopil

celú situáciu a je toho názoru, že nie je možné zotrvať v tomto manželskom zväzku, preto si to
rozmyslel a oproti svojim predchádzajúcim prednesom sa pripojil k návrhu na rozvod manželstva. So
zverením mal. detí do osobnej starostlivosti matky odporca súhlasil, nesúhlasil však s navrhovanou
výškou výživného 100,- eur na každé dieťa, ktorú považuje za neprimerané vzhľadom na jeho príjmy a
výdaje. Odporca predniesol, že styk nežiada upraviť najmä s poukazom na tú skutočnosť, že sa zdržiava

v zahraničí a nie je možné tento styk presne vymedziť.Odporca ďalej uviedol, že od septembra 2012 do decembra 2012 jeho čistý príjem v čistom pohyboval
medzi 1.500-2.000,- eur. K svojim výdajom uviedol výdaje na cestovné z L. K. T. a späť 2 x nezačne,
pričom cesta vlakom z J. do miesta ubytovania v L. stojí približne 105,- eur, presun vlakom z J. K. T.

stojí okolo 20,- eur, teda 1 cesta vôbec vychádza okolo 1250,- eur. Ďalej odporca uviedol výdaje za
bývanie v zahraničí, kde za 1 noc uhrádza 37,45 eur, čo činí za mesiac 749 eur, výdaje v súvislosti s
údržbou mot. vozidla ako je výmena batérie 95,- eura a ďalšie výdaje na telefón, kde konečná celková
úhrada činí 78,26 eur.Otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na tú skutočnosť, že
ním prezentované výdaje činia spolu 1.200,- eur, preto aj v prípade jeho príjmu, resp. priemerného

čistého príjmu počítaného vo výške približne 1.700,- eur, čiastka, ktorá mu ostáva na ostatné výdaje po
prípadnom uhradení výživného vo výške 400,- eur tak, ako to navrhuje navrhovateľka je veľmi nízka
a nepokrýva jeho ďalšie bežné náklady. Poukázal na tú skutočnosť, že z predchádzajúceho obdobia,
kedy odporca podnikal mu vzniklo viacero dlhov, ktoré má záujem a snahu splatiť, aby sa mohol
vrátiť na Slovensko. Právny zástupca otca poukázal na skutočnosť, že čo sa týka dlžôb vyplývajúcich
z podnikania odporcu, tie vznikli počas spolužitia rodičov, pričom samotná navrhovateľka poukázala na

tú skutočnosť, že došlo dokonca aj k zablokovania bytu, autá exekútorom a v dôsledku uvedeného otec
odišiel do L., aby tak mohol tieto dlhy okrem iného vysporiadať.

Z fotokópie výplatnej pásky odporcu za mesiac február 2013 vyplýva, že jeho hrubý príjem činil 1.695,-
eur, čistí príjem 1.494,99 eur. Ďalej z výplatnej pásky za mesiac január 2013 vyplýva, že odporca mal
hrubú mzdu 2.422,- eur a čistú mzdu 1.995,51 eur.

Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky W.. G. O. zo dňa 6.6.2012 vyplýva, že navrhovateľka za
rok 2011 čistý mesačný príjem vo výške 101,25 eur.

Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 20.4.2012 uviedol, že maloleté deti boli rozsudkom
Okresného súdu Košice I č.k. 21P/283/2009 zo dňa 5.5.2010, právoplatným dňa 18.6.2010 zverené do
osobnej starostlivosti matky, pričom otcovi bolo určené výživné po 30 % zo sumy životného minima na 1

neplnoleté nezaopatrené dieťa počnúc dňom 1.5.2010 do budúcna. Otec je od januára 2012 pracovne
činný v zahraničí. Matka pracuje u W.. G. O., kde dosahuje hrubý príjem 120 eur. Poberá prídavky na
4 nezaopatrené deti vo výške 90,16 eur mesačne. Od septembra 2010 býva v 3-izbovom byte, ktorého
výlučným vlastníkom je matkin otec. Maloleté deti navštevujú od septembra 2011 materskú školu, kde
matka zabezpečuje úhradu rodičovského príspevku v celkovej sume 28,- eur mesačne, platbu stravného

v celkovej sume 4,76 eur/1 deň, či úhradu povinných aktivít organizovaných zariadením. Zároveň mal.
X. navštevuje v rámci zariadenia krúžok anglického jazyka s potrebou úhrady sumy 32,- eur/5 mes.
Všetkým deťom poskytuje odbornú starostlivosť ambulancia kardiológa, pričom mal. J. navštevuje aj
ambulanciu nefrológa bez potreby zvýšených nákladov na ošetrenie. Počínajúc januárom 2012 tiež
navštevujú klinického psychológa.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. č. 9 vo svojej správe zo dňa 25.2.2013
uviedol závery z realizácie poradensko-psychologických konzultácií účastníkov, z ktorej vyplýva, že
konzultácia s odporcom sa uskutočnila dňa 25.1.2013, kedy jednoznačne vyjadril záujem o úpravu
vzťahu s navrhovateľkou, zároveň súhlasil s uskutočnením tzv. párovej konzultácie. Nepripúšťal
možnosť ukončenia manželstva rozvodom. Požadoval konkrétne poradenstvo v oblasti obnovy dôvery

manželky k jeho osobe, ktorú podľa vlastných udaní fyzicky napadol pod vplyvom alkoholu v decembri
2011. Pri opise spomínanej situácie menovaný aj verbálne prezentoval ľútosť nad svojím konaním.
Za počiatok partnerských problémov s navrhovateľkou označil obdobie pravidelnej prítomnosti matky
navrhovateľky v ich domácnosti, čo vnímal ako istý zásah do ich rodinného života.

Konzultácia s navrhovateľkou sa uskutočnila dňa 1.2.2013, kedy jednoznačne potvrdila stanovisko

prezentované vo svojom návrhu na rozvod manželstva, pričom obnovu ich spolužitia s odporcom do
budúcna viac nepripúšťa, nakoľko odporcovi ako partnerovi prestala dôverovať. Zároveň za počiatok
výskytu situácií fyzických atakov zo strany manžela označila obdobie ich predmanželskej známosti.
V súvislosti so správaním odporcu spomenula aj situácie jeho pravidelného kontrolovania a užívania
alkoholu. Manželské spolužitie ju z uvedených dôvodov v značnom rozsahu psychicky vyčerpávalo,

zaťažovalo, pričom neprítomnosť odporcu v spoločnej domácnosti vníma navrhovateľka pozitívne ako
evidentnú úľavu.Podľa § ust. 23 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. 23 ods. 2 cit. zákona, súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

V danom prípade súd skúmal, či rozvrat manželstva účastníkov konania je tak hlboký a trvalý, že už
neplní účel a obnovenie manželského spolužitia už nie je možné. Na základe vykonaného dokazovania
súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželstvo je nefunkčné, neplní

svoj spoločenský účel a je iba formálnym zväzkom, a keďže medzi účastníkmi konania už nie je reálna
nádej na obnovenie manželského spolužitia, pričom manželia už nežijú v spoločnej domácnosti, a preto
súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa ust. § 24 ods. 1 cit. zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode

manželstva, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 2 cit. zákona rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ust. § 24 ods. 3 cit. zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citivé väzby
a vývinové potreby a stabilitu budúceho prostredia.

Podľa ust. § 25 ods. 1 cit. zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ust. § 25 ods. 2 cit. zákona, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť.

Podľa ust. 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností,
možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 6 cit. zákona, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje.Zohľadnením vyššie uvedených skutočností a zhodné stanovisko oboch účastníkov, súd rozhodol o
zverení mal.detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o maloleté aj v súčasnosti osobne
stará, pričom nie je pochybnosť o tom, že aj v budúcnosti sa o nich náležite postará a zabezpečí im

zdravý vývoj.

Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu zohľadnil predovšetkým primerané potreby mal.
detí, ako aj zárobkové možnosti odporcu, ktorému neboli maloleté zverené do starostlivosti a ktorý je v
súčasnosti riadne zamestnaný a teda má pravidelný prijem. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to,
že takto určená výška výživného v sume 100 eur na jedno dieťa mesačne je primeraná veku a potrebám
mal. detí, pričom je v súlade s ust. § 62 ods. 2 cit. zákona o rodine. Súd pri určovaní vyživovacej

povinnosti zo strany otca vychádzal z jeho čistej mesačnej mzdy vo výške 2.000,- eur a to z dôvodu, že
sám odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 4.12.2012 uviedol takýto údaj o svojej
čistej priemernej mesačnej mzde. Následne odporca na základe súdom uloženej povinnosti súdu pred
ďalším pojednávaním nepredložil doklady osvedčujúce aký bol jeho príjem u súčasného zamestnávateľa
za obdobie od uzatvorenia pracovného až do pojednávania a taktiež nezdokladoval, aký bol jeho čistý

priemerný mesačný zárobok u predchádzajúceho zamestnávateľa. Na pojednávaní predložil súdu iba
výplatné pásky za mesiac február 2013 a január 2013, kde jeden čistý príjem činil 1.494,99 eur a druhý
čistý príjem činil 1.995,51 eur a na základe uvedených dokladov tvrdil, že jeho čistý mesačný príjem v
obdobíodseptembra2012dodecembra2012sapohybovalprávevtakomtorozmedzí1.500,-až2.000,-
eur. Súd takémuto jeho tvrdeniu však neuveril, keďže pôvodne uvádzal priemernú čistú mzdu vo výške

2.000,- eur a nepredložil doklady osvedčujúce výšku čistej priemernej mzdy za obdobie september až
december 2012. Súd mal preto zato, že mzda za mesiac február vo výške 1.494,99 v čistom bola iba
výnimkou, ktorá sa vymykala z jeho priemernej čistej mesačnej mzdy.

Pokiaľ otec poukazoval na vysoké výdaje súvisiace s jeho prepravou z T. do miesta výkonu práce v L.
(keďže cestuje 2x mesačne do L. a späť a jedna stojí cca 125,- eur), súd tu poukazuje na tú skutočnosť,

že takýto výdaj, nie je možné považovať za nevyhnutný a otec má možnosť výdaj znížiť tým, že bude
cestovať do T. menej často. Taktiež pokiaľ otec poukazoval na výdaje v súvislosti s údržbou osobného
motorovéhovozidla,tietoniejemožnépovažovaťzanevyhnutnéazohľadniťichpriurčovanívyživovacej
povinnosti, keďže súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť na mal. deti má prednosť pred inými
výdajmi. Uvedená zásada platí aj vo vzťahu k ďalším výdajom, na ktoré otec poukazoval a to dlhom,

ktoré mu vznikli v období podnikania a ktoré má záujem a snahu splatiť, preto aj vo vzťahu k takýmto
dlhom má vyživovacia povinnosť voči mal. deťom prednosť.

S poukazom na skutočnosť, že tak navrhovateľka ako aj odporca zhodne navrhli, že nežiadajú úpravu
styku odporcu s maloletými na čas po rozvode, súd postupujúc v zmysle ust. § 25 ods. vyššie cit. zák.
ust. o úprave styku nerozhodoval.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 144 O.s.p., keďže v priebehu konania súd nezistil
okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedenýmv § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

.