Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 1, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/243/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208214423
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1208214423.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: P.. J. X., F. X, B., zast.

HAGYARI, KUBOVIČ & PARTNERS, s.r.o., Vlčková 8/A, Bratislava proti žalovanému: Hlavné mesto SR
Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava o zaplatenie 221,05 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 221,05Eur s 8,5% úrokom od 23.5.2008 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou domáhal rozhodnutia, ktoré by žalovaného zaviazalo na povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 221,05 Eur s príslušenstvom.

Žalujúca strana uviedla, že žalobca 13.05.2008 na Mlynských Nivách v Bratislave cúvaním parkoval
do voľného parkovacieho miesta medzi dvoma vozidlami, pričom ľavým zadným kolesom padol do

nezakrytej šachty s hĺbkou cca 1,5 m. Žalobca svojim vozidlom značky O. K. navštívil autorizovaný
servis T. X. Bratislava s.r.o. na X. ceste v Bratislave kde bolo zistené, že následkom pádu auta do
šachty sa na ľavom zadnom kolese poškodilo nosné rameno. Oprava pozostávala s výmeny ramena a
nastavenia geometrie kolies za cenu 6 659,50 Sk ( 221,05 Eur ). Pozemok, na ktorom sa nachádzala
nezakrytá šachta je vo výlučnom vlastníctve žalovaného podľa listu vlastníctva č. Z. v katastrálnom
územíNivy,Bratislava-RužinovvedenomKatastrálnymúradomvBratislave,Správakatastraprehlavné
mesto SR Bratislavu. V zmysle ustanovení §3d zákona č. 135/1961 Zb. je zrejmé, že žalovaný je nielen

vlastníkom,aleajsprávcompredmetnejnehnuteľnostit.j.subjektomzodpovednýmzastavnehnuteľnosti
nezodpovedajúci požiadavke ustanoveniam

§3d zákona č. 135/1961 Zb. a ohrozujúci zdravie a majetok tretích osôb ako za škodu týmto
spôsobenú. Pri osobitnej zodpovednosti zodpovedá vlastník tiež na základe všeobecných ustanovení
o predchádzaní škodám a zodpovednosti za škody. Vyplýva to tiež z čl. 20 Ústavy SR podľa ktorého
vlastníctvo zaväzuje a tiež z ustanovenia §415 O.Z. o prevenčnej zodpovednosti. žalovaný je tak
zodpovedný za predmetnú škodu žalobcu na základe viacerých, od seba nezávislých dôvodov. Výška
škody zodpovedá nákladom vynaloženým na opravu poškodeného vozidlo. Žalobca dňa 21.05.2008

vyzval žalovaného na zaplatenie škody, čo žalovaný písomne zo dňa 25.06.2008 odmietol. Žalobca
teda v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 O.Z. uplatnil aj príslušenstvo vo forme úrokov z omeškania od
23.05.2008 do zaplatenia.K svojim tvrdeniam žalobca doložil fotodokumentáciu poškodeného vozidla a nezakrytej šachty, faktúru
servisu za dodanie zadného ramena, jeho výmeny a nastavenia geometrie kolies, výpis z katastra
nehnuteľností LV č. XXX Katastrálneho územia Nivy v Ružinove okres Bratislava II, výzvu na náhradu

škody z 21.05.2008.

Vydaný platobný rozkaz žalovaný napadol odporom, v ktorom žiadal pre nedostatok pasívnej legitimácie
žalobu zamietnuť. Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v § 1 upravuje pôsobnosť zákona
a definíciu pozemnej komunikácie. Ešte podrobnejšie to upravuje vyhláška č. 135/1984 Zb., ktorou
sa vykonáva cestný zákon a z ktorých vyplýva, že súčasťou cestného telesa nie je horúcovod ani

horúcovodná šachta, pretože tieto nie sú potrebné pre úplnosť, bezpečnosť a plynulosť premávky
na komunikácií. V komunikácií sú uložené z technicko-priestorových dôvodov, nakoľko ich zrejme nie
je možné uložiť na iné miesto. Za stav a údržbu horúcovodu je tak zodpovedný a príslušný správca,
respektíve vlastník, ktorým je Bratislavská teplárenská a.s. a je jeho povinnosťou spravovať a udržiavať
tepelné vedenie. Správca komunikácie nezodpovedá za správu a údržbu cudzích vedení a nemá
povinnosť ani možnosť kontrolovať ich stav.

Žalobca v reakcií na odpor žalovaného uviedol, že cestný zákon zaväzuje vlastníka komunikácie
na povinnosť udržiavať ich v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené, prípadné závady v
zjazdnosti bez prieťahov odstraňovať, prípadne časť komunikácie bezodkladne uzavrieť a označiť aspoň
provizórnym spôsobom. V prípade vzniku škôd, ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti zodpovedá
správca. Vzhľadom na skutkové okolnosti predmetného prípadu je chýbajúci poklop na šachte aj

poruchou cudzieho vedenia, avšak v prvom rade predstavuje závadu v zjazdnosti vozovky nakoľko bez
nehoniejemožnézabezpečiťplynulosťabezpečnosťpremávkyanaplniťtakúčelmiestnejkomunikácie.
ďalej nie je možné stotožniť tepelné vedenie s technickým riešením jeho zakrytia a umiestnenia v
priestore miestnej komunikácie, aby tak bolo zabezpečené využitie jej účelu a je zodpovednosťou
žalovaného, aby v prípade nebezpečenstva hroziaceho na komunikácií boli ich užívatelia riadne a v

čas vystríhaní. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by splnil svoju zákonnú povinnosť označiť
závadu v zjazdnosti vozovky aspoň provizórnym spôsobom, preto je zodpovedný za škodu, ktorú
žalobcu utrpel v dôsledku neoznačenej závady.

Podľa ust. § 420 OZ (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu

takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust.§ 9 Cestného zákona (1) Závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez

prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia.

(2) Závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch
ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov,
sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k
nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou,

sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto
závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.

(3) Rozsah povinností uvedených v odseku 2 upravujú s prihliadnutím na miestne pomery obce svojimi
všeobecne záväznými nariadeniami.

(4) Na odstraňovanie závad v zjazdnosti, prípadne schodnosti možno používať chemické posypové
materiály v súlade s osobitnými predpismi a len tam, kde je to nevyhnutne potrebné. Spôsob a rozsah
ich použitia ustanovuje vykonávací predpis.(5) Pri znečistení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu
v zjazdnosti, je povinný ten, kto znečistenie spôsobil, bez prieťahov ho odstrániť a komunikáciu uviesť
do pôvodného stavu; ak sa tak nestane, je povinný uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s

odstránením znečistenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu.

(6)Pripoškodenídiaľnice,cestyalebomiestnejkomunikácie,ktoréspôsobíalebomôžespôsobiťzávadu
v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené
s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so
správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.

(7) Ustanovenie odsekov 5 a
platí aj pri poškodení alebo znečistení, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v schodnosti
priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce,
miestnych komunikácií určených výlučne pre chodcov a chodníkov.

(8) O úhrade nákladov spojených s odstránením poškodenia alebo znečistenia pozemných komunikácií

spôsobených vozidlami ozbrojených síl a ozbrojených zborov platí osobitná úprava.

Podľa ust. § 9a Cestného zákona (1) Užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok
na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest
alebo miestnych komunikácií.

(2) Správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli

užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu,
že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

(3) Správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti
na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a
obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že

preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom
upozorniť.

(4) Vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v zastavanom území hraničia s cestou
alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli

závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a

neboli bez prieťahov odstránené.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom konania je náhrada škody a zodpovednostným subjektom všeobecnej zodpovednosti
žalobou označené Hlavné mesto SR Bratislava. Úlohou žalobcu tak bolo preukázať protiprávny úkon
žalovaného, spôsobenie škody a ich príčinnú súvislosť.

Skutkové okolnosti boli nesporné. Žalobca so svojim vozidlom na miestnej komunikácii vo vlastníctve
žalovaného, v časti využívanej na parkovanie zapadol ľavým zadným kolesom do nepokrytého otvoru
horúcovodnej šachty následkom čoho došlo k vzniku poškodenia motorového vozidla žalobcu na
nosnom ramene ľavého zadného kolesa.

Protiprávny úkon žalovaného mal podľa žaloby vyplývať z jeho zákonných povinností vyplývajúcich

z cestného zákona a jeho vykonávacieho predpisu, konkrétne v povinnostiach vlastníka miestnej
komunikácie zabezpečiť jej stav zodpovedajúci účelu jej využitia. Žalovaný svoju zodpovednosť odmietol
s tým, že horúcovod vrátane jeho prikrytia nie je v jeho vlastníctve a netvorí súčasť komunikácie.

Súd sa s argumentáciou žalovaného nemohol stotožniť naopak žalobcovu považoval za dôvodnú.
Cestný zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, správcov a užívateľov pozemných komunikácii

tak, aby bol zabezpečený ich bezvadný a bezpečný výkon účelu, na ktorý boli vybudované. Odkrytášachta takémuto všeobecnému užívaniu bráni. Závadu v zjazdnosti miestnych komunikácii je bez
prieťahov povinný odstrániť žalovaný (ust. § 9 Cestného zákona). Pokiaľ tak neurobí alebo na ňu
aspoň užívateľov komunikácie neupozorní, zodpovedá za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti so

závadou (ust. § 9a Cestného zákona). Toľko zákonný rámec vzniku zodpovednosti za škodu na strane
žalovaného v predmetnom prípade. Výklad žalovaného, že poklop na horúcovode nie je súčasťou
cestného telesa po ktorom inak prebieha premávka a neslúži všeobecnému užívaniu komunikácie je
nelogický už len tým, že nie je takto označený a vedie k absurdnej predstave kľučkovania vozidiel medzi
poklopmi infraštruktúry, ktorými sú komunikácie posiate. Zákonodarca či už v zákone alebo vyhláške len

príkladmouvádza,čovšetkojesúčasťoukomunikácie,všetkosútovšakobjektymimosamotnéhotelesa
komunikácie, navyše žalovaný na svoju obranu použil ustanovenie vyhlášky k § 5 Cestného zákona,
ktorý v čase udalosti nebol účinný. Táto obrana ani neprezumuje jeho zavinenie. Keďže žalovaný
nezabezpečil zodpovedajúcim spôsobom nebezpečné miesto porušil svoje povinnosti vyplývajúce z
Cestného zákona (protiprávny úkon). Príčinná súvislosť vzniku škody s protiprávnym úkonom je zrejmá
z charakteru poškodenia motorového vozidla, doloženého fotodokumentáciou. Výšku škody žalobca

preukázal faktúrou opravy autorizovaným servisom, z ktorej vyplýva cena potrebná na odstránenie
poškodenia vozidla a jeho uvedenie do užívania schopného stavu.

Žalobca uplatnil nárok na príslušenstvo v súlade s ust. § 517 OZ.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.