Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Ján Burik

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/498/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613200744
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5613200744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM
SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného usadenou
euroadvokátkou JUDr. Helenou Strachotovou, so sídlom S. X, V., proti odporcovi: Y. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. XXXX/XX, R. V., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému Mestom Liptovský Mikuláš, v konaní
o zaplatenie sumy 1.400,03 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 8C/68/2013-73 zo dňa 31. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného vo výroku, ktorým návrh v časti zamietol, ako aj vo výroku o náhrade trov

prvostupňového konania, p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutom výroku ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd zrušil platobný rozkaz a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi istinu vo výške 243,18 Eur, spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 16.4.2011 do
zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol a právo na náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

V odôvodnení dospel k záveru, že dlžná suma predstavuje 243,18 Eur ako rozdiel medzi sumou, ktorú
mal odporca na základe zmluvy o úvere vrátiť (427,08 Eur) a zaplatenými splátkami (183,9 Eur), pričom
navrhovateľovi patril i úrok z omeškania vo výške 9,25 %. Navrhovateľ nepreukázal uzavretie zmluvy o
spotrebiteľskom revolvingovom úvere s úverovým rámcom vo výške 600 Eur.

O trovách rozhodol postupujúc podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. a nepriznal odporcovi
náhradu trov konania, nakoľko mal 65,28% úspech, no nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasil so súdom I. stupňa v tom, že uzavretie
poistnej zmluvy nepreukázal. Zároveň poukázal na skutočnosť, že keď súd konštatoval nepreukázanie
uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere nezaoberal sa otázkou bezdôvodného obohatenia odporcu.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti, návrhu vyhovel alebo aby vrátil vec súdu
k novému prerokovaniu.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok v napadnutom výroku podľa ust. § 219 ods. 1

O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutej časti ostal rozsudok nedotknutý.

Pokiaľ išlo skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany navrhovateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci riadne zistil skutkový stav
veci, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením
§ 132 a nasl. O.s.p. a z vykonaného dokazovania vyvodil aj správny právny záver.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, zhodne prejavenou vôľou obidvoch zmluvných strán bolo
uzavretie primárneho záväzku, ktorým bolo poskytnutie tzv. „klasického úveru“. V tejto súvislosti odvolací

súdpoukazujenabodBzmluvy,vktorejčastipísomnázmluvabolauzavretáplatne,obsahovalazákonné
náležitosti vyžadované v ustanovení § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy.

Z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že primárnym záujmom spotrebiteľa bolo uzavrieť zmluvu
o klasickom úvere. Úver slúžil na nákup a zaplatenie spotrebného tovaru. Sekundárny záväzok bol

„účelovo zakomponovaný“ v zmluve v časti C, C1 vo vopred pripravenom predtlači, teda odporca ak
chcel získať klasický úver, nemal inú možnosť len formulárovú zmluvu ako celok podpísať, hoc už
samotnéobsahovéznenietextuvčastiC,C1,svedčíibao„možnom“a„budúcom“uzavretízáväzkového
vzťahu. Ak by aj túto časť zmluvy bolo možné považovať za návrh na uzavretie záväzku, okamih vzniku
zmluvy o úvere v článku IV.1.1. vyžadoval aj zaslanie oznámenia navrhovateľom o prijatí žiadosti o

poskytnutí úverového rámca adresovaného odporcovi. Uvedená okolnosť je zakomponovaná v článku
IV.1.1. všeobecných podmienok Cetelem Slovensko a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Ďalej
v označenom článku sa uvádza i to, že súčasne navrhovateľ oznámi klientovi výšku maximálneho
úverového rámca, ktorý je pripravený mu poskytnúť. Vydanie karty na meno klienta, VS a číslo účtu
revolvingového úveru oznámi Cetelem klientovi písomne. Navrhovateľ nepreukázal, žeby odporcovi

takéto oznámenie zaslal, naviac ani samotné doručenie takéhoto oznámenia odporcovi by nemohlo
založiť platnú zmluvu o revolvingovom úvere a o vydaní úverovej karty, pretože aby zmluva vznikla,
musela by byť i v prípade vzniku záväzkového vzťahu vymedzenom v časti C, C1 uzatvorená v písomnej
podobe a so všetkými náležitosťami ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z.
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Individuálna písomná zmluva o vydaní úverovej karty

o stanovení úverového rámca medzi účastníkmi konania platne nevznikla a znenie v časti „C, C1“
zmluvy svojim obsahom nemohla založiť platný právny vzťah 1. pre nedostatok slobodnej vážnej vôle
konajúceho subjektu - spotrebiteľa uzavrieť takýto záväzok, 2. a aj v prípade, žeby bola preukázaná
slobodná vôľa odporcu uzavrieť tzv. sekundárny záväzok uvedený v bode C, C1, musela by táto časť
zmluvy obsahovať náležitosti vyžadované v § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. ku dňu uzatvorenia

zmluvy, čo taktiež nebolo naplnené v prejednávanej veci.

Preto len podpisom Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v ktorej primárne bolo
poskytnutie klasického úveru na nákup spotrebného tovaru (časť B - klasický úver), nebolo možné
vyvodiť (bez ďalšieho), že odporca zároveň uzavrel s navrhovateľom zmluvný vzťah aj podľa bodu C/
Úverová karta vychádzajúc jednak z obsahu zmluvného dojednania tejto časti zmluvy, ako aj spôsobom,

akým by mal byť zmluvný vzťah zo strany odporcu ako spotrebiteľa uzavretý (pripravený na predtlači,
malýmipísmenami,bezmožnostinegovaťuvedenúčasťzmluvy,beznáslednejmožnostiuzavretiaalebo
poskytnutia úveru podľa časti B zmluvy).

Z vyhodnotenia dôkaznej iniciatívy navrhovateľa v priebehu konania až do rozhodnutia súdu prvého
stupňa (do poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p., v ktorom je vyjadrená koncentračná zásada) hodnotiacvýsledky vykonaného dokazovania a dôvody odvolania navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu
je zrejmé, že až v priebehu odvolacieho konania navrhovateľ primerane vysvetlil, v akej výške
odporca čerpal z úverového účtu, v akej výške z jeho strany bola vykonaná úhrada a z čoho v

súčasnej dobe pozostáva žalovaná istina. Na tieto okolnosti uvádzané navrhovateľom až v priebehu
odvolacieho konania krajský súd prihliadať už nemohol, keďže by došlo k porušeniu zásady na
spravodlivý proces. Z týchto dôvodov súd nemohol dôvodne priznať navrhovateľovi ani prípadný nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka pre nezvládnutie
dôkaznéhobremenanavrhovateľatvrdiťrozhodnéskutočnostiatietovkonanínáslednepostupompodľa

Občianskeho súdneho poriadku, aj preukázať.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p..
V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania postupom
podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, resp. mu ani žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.