Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 27, 2013

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 5C/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713200341
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kutišová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2013:3713200341.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou JUDr. Annou Kutišovou v právnej veci navrhovateľky:

Z.. K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom R. - D. Č.. XX,právne zastúpená JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom,
PhD, MBA advokátom, AK so sídlom Karloveská 3154/32 , Bratislava proti odporcovi Mesto Považská
Bystrica, IČO: 317667,právne zastúpený JUDr. Vladimírom Wirghom , advokátom AK so sídlom Okružná
1424/20, Púchov v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia
vo výške 1 332,28 eur na účet JUDr. Vladimíra Wirghu , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že hotel J. súp.č. X bol odo dňa 19.2.1996 prenajatý spol.

JAROT s.r.o. Považská Bystrica ,ktorej ona bola konateľkou. Dňa 9.3.1997 prevzala od firmy JAROT
s.r.o. pohľadávku vo výške 1 593 775,10 Sk (52 903,64 eur) a ďalej podnikala ako fyzická osoba
- podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia odo dňa 5.3. 1997. Uviedla, že dňa 10.3.1997
uzatvorila s odporcom nájomnú zmluvu č. 45/1997 - SM na dobu určitú, kedy nájomný vzťah mal trvať od
10.3.1997do19.2.2011.Nazákladetejtozmluvynavrhovateľkaužívalanebytovépriestoryprevádzkovej
jednotky F. J. súp.č.X pozostávajúce z hotelovej - ubytovacej časti, jedálne s kuchyňou , kaviarne ,
salónika, priestorov bývalej cukrárne, ázijskej reštaurácie s kuchyňou , nočného baru s kuchyňou, ďalej
hmotný investičný majetok (HIM), dlhodobý hmotný majetok (DHM) v k.ú. Považská Bystrica.

Podľa čl. VI, bod 5 predmetnej zmluvy bola dohodnutá výška nájomného za užívanie funkčného a
nepoškodeného HIM A DHM z jeho nadobúdacej ceny 6.627 425,20 Sk ( 219 990,21€ ), čo ročne
predstavovalo sumu 463 921,- Sk ( 15.399,36€) . Po prevzatí tohto majetku zistila, že odporca porušuje
zákon o účtovníctve a neuplatňuje na svoj majetok zákonné odpisy. Ceny HIM a DHM boli stále aj
po 19 rokoch rovnaké, ako pri ich zaradení do prevádzky. Uviedla, že toto jej tvrdenie však nie je
predmetom žaloby. Poukázala na to, že niektoré HIM a DHM po takmer 20 rokoch (hotel bol uvedený do
prevádzky v auguste 1977), boli nepoužívateľné , napriek tomu zaradené ako používateľné. Uviedla,

že na základe jej žiadostí sa čiastočne podarilo zabezpečiť odpis niektorých HIM a DHM ale znížiť
nájomné a nadobúdaciu cenu zostávajúcich HIM a DHM sa jej nepodarilo. Navrhovateľka si preto
nechala vypracovať odbornej firme znalecký posudok za účelom určenia skutočnej ceny predmetov
patriacich do HIM a DHM. Na základe tohto posudku a vyčíslenej hodnoty majetku navrhovateľka zistila,
že hodnota majetku, ktorý odporca navrhovateľke prenajímal, je iba 17,22 % zo sumy majetku , ktoré
odporca navrhovateľke inventúrne odovzdal do užívania a tak ona ročne preplácala mestský majetok na
prenájme o 82,78 %. Ročný nájom za HIM a DHM, podľa nájomnej zmluvy, bol dohodnutý vo výške 463

921,- Sk (15 399,36 eur) počítaný zo sumy 6 627 445,20 Sk (21 990,88 eur). Podľa nájomnej zmluvydohodnuté nájomné malo byť upravené (zvýšené resp. znížené) o zakúpené resp. z hotela vyradené
HIM a DHM. Po zrušení platby za prenájom umeleckých diel, ktoré boli uskladnené a uzamknuté v
pivničných priestoroch hotela, cena nájmu sa znížila na sumu 4 213 576,- Sk (139 865,10 eur). Reálna

hodnota však týchto vecí bola iba 725 009,70 Sk (24 065 091 eur), čo predstavuje menej ako 20 % z
hodnoty, ktorou boli ocenené. Odporcovi tak vzniklo neoprávnené obohatenie v rokoch od 19.2.1996 do
12.1.2003 za dobu nájmu hotela navrhovateľke v hodnote 1 684 596,- Sk ( 55 918,34 eur), ktorá suma
je vypočítaná tak, že z reálnej hodnoty HIM a DHM 725 010,- Sk ( 24 065,91 eur) 7 % podľa nájomnej
zmluvy predstavoval sumu 50 750,- Sk (1 684,59 eur). Navrhovateľka uviedla, že za roky od 19.2.1996

- 12.1.2003 zaplatila celkom nájom vo výške 2 031 388,- Sk ( 67 429,73 eur) ,pričom nárok odporcu bol
za uvedené obdobie počítaný z hodnoty 50 750,- Sk ročne vo výške 346 792,- Sk ( 11 511,39 eur) , a
teda rozdiel predstavuje žalovanú sumu. Odporca sa tak obohatil na nájme svojho starého majetku v
prevádzke F. J. na jej úkor o čiastku 55 918,34 eur. Žiadala preto, aby súd uložil odporcovi povinnosť
toto bezdôvodné obohatenie jej vydať, teda zaplatiť jej uvedenú sumu spolu s 13% úrokom z omeškania
ročne od 13.1.2003 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výpisu z OR firmy JAROT s.r.o., dohody o vzájomnom
započítaní pohľadávok medzi JAROT s.r.o. a navrhovateľkou zo dňa 9.3.1997, oboznámením zoznamu
postúpeného záväzku, Zmluvy o nájme č. 45/97-SM, písomného vyjadrenia odporcu k návrhu
doručeného na pojednávaní dňa 27.5.2013, uznania dlhu 12.2.2002, oboznámením sa s rozsudkom
tun. súdu 6C 53/2003-81 v spojení s rozsudkom KS v Trenčíne 5Co 205/04-107 , výsluchom

navrhovateľky ,práv.zástupcov účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka uzatvorila s odporcom dňa 10.3.1997 Zmluvu o nájme č. 45/97-SM na dobu určitú od
10.3.1997 - 19.2.2011. V čl. IV nájomnej zmluvy bolo účastníkmi dohodnuté , že výška nájomného
sa určuje dohodu zmluvných strán v súlade s VZN o podmienkach nájmu, podnájmu a výhodnosti
polohy nebytových priestorov v meste Považská Bystrica. Predmetom zmluvy o.i. bolo aj užívanie HIM a

DHM ,pričom podľa čl. IV zmluvy o nájme vypočítané nájomné za užívanie funkčných a nepoškodených
HIM a DHM, ktoré sú uvedené v príl.č. 1 zmluvy je 7% z nadobúdacej ceny 6 627 445,20 Sk t.j. nájomné
za HIM a DHM bolo dohodnuté vo výške 463 921,- Sk. Účastníci nájomného vzťahu si zároveň dohodli
v uvedenom článku zmluvy, že dohodnuté nájomné bude upravené (zvýšené resp. znížené) o zakúpené
resp. z hotela vyradené HIM a DHM.

Z odborného posudku zo dňa 2. 4. 2002 k hodnote vyčleneného hnut. majetku v F. J. Považská
Bystrica, ktorý vypracovala spol. Patria s.r.o. Žilina na základe objednávky navrhovateľky súd zistil, že
ku dňu ohliadky HIM a DHIM hotela Manín 22.3.2002 bola stanovená všeobecná hodnota všetkých
posudzovanýchpredmetovvovýške725010,-Sk.Identifikačnéúdajeakoiúdajeozákladnejamortizácii
oceňovaných hnuteľných vecí sú v posudku uvedené v tabuľke pripojenej k tomuto posudku.

Právny zástupca odporcu v pís. vyjadrení k návrhu, ktorý doručil tun. súdu na pojednávaní dňa
27.5.2013, vzniesol námietku premlčania v žalobe uplatneného nároku podľa ustanov. §§ 100 ods.1
a 107 ods. 1,2 Obč. zák. Vo vyjadrení uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí a jej nárok
odporca popiera. Uviedol, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 10.3.1997 účastníci dohodli nájomné
za nebytové priestory HIM a DHM vo výške 1 290 335,- Sk ročne, mesačne vo výške 107 529,58 Sk ,

ktorá suma neskôr bola dodatkami upravená na 96 194,- Sk a 95 869,20 Sk. Z dôvodu, že navrhovateľka
neplatila včas dohodnuté nájomné, odporca využil možnosť ukončenia nájmu z tohto dôvodu výpoveďou
a ukončil nájomný pomer ku dňu 31.8.2002. Navrhovateľka sa síce domáhala , aby súd určil, že výpoveď
z nájmu nebytového priestoru F. J. daná odporcom 28.5.2002, je neplatná, ale tun.súd rozsudkom č.k.
5C 482/2002-94, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.3.2006, návrh navrhovateľky

zamietol. Vzhľadom na to, že navrhovateľka zostala dlžná odporcovi značnú sumu za nájom, odporca si
uplatnil tento nárok žalobou a Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č.k. 6C 53/2003-81 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom KS v Trenčíne č.k. 5Co 205/2004-107 požadovaný nárok odporcovi priznal
a potvrdil. V odôvodnení rozsudku súd zároveň skonštatoval, že výška nájomného medzi účastníkmi
bola určená dohodou podľa § 7 zák. č. 116/1990 Z.z. a súčasne tiež skonštatoval, že navrhovateľka

časť dlhu uznala a v odvolaní sama uviedla, že nepopiera svoj dlh voči odporcovi z titulu nezaplateného
nájomného za žalované obdobie. Právny zástupca odporcu ďalej uviedol, že nájom bol medzi stranamidohodnutý riadne, v zmysle zákona bol stanovený vzájomnou dohodou a navrhovateľka nemala voči
jeho výške resp. jeho spôsobu výpočtu výhrady. Žiadal preto návrh navrhovateľky v celom rozsahu
zamietnuť. Súd zároveň predložil uznanie dlhu zo dňa 12.2.2002, fotokopiu vyššie citovaných rozsudkov

tunajšieho a krajského súdu.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 27.5.2013 doplnil odôvodnenie podaného návrhu
v tom, že podľa ich názoru, zmluva zo dňa 10.3.1997 v časti nájomného vypočítaného za užívanie
funkčných a nepoškodených HIM a DHM vo výške 7% z nadobúdacej ceny odporuje zákonu, pretože
v prípade, ak by odporca vykonal v súlade so zákonom tzv. amortizačné odpisy za HIM a DHM ,

zmluvou stanovené nájomné za užívanie HIM a DHM by bolo podstatne nižšie. Z uvedeného dôvodu
preto považujú zmluvu o nájme za neplatnú a v danej časti nemá právne následky. Právny zástupca
navrhovateľky ďalej uviedol, že navrhovateľka platila za užívanie HIM a DHM nájomné vo výške 15
399,36 eur , a to na základe zmluvy o nájme, ktorá je v tejto časti absolutne neplatná. Preto sa odporca
plnením navrhovateľky bezdôvodne na jej úkor obohatil ,pričom rozsah tohto bezdôvodného obohatenia
sa rovná rozdielu medzi zmluvne stanoveným nájomným a nájomným vyčísleným v odbornom posudku

zo dňa 2.4.2002 . Toto obohatenie za obdobie od roku 1996 do 2.1.2003 je vo výške 55 918,54 eur.
Žalovaná suma vychádza z tohto odborného posudku, ktorý bol vypracovaný v roku 2002.

Právny zástupca odporcu po vyjadrení práv. zástupcu navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že niet
dôvodu na to, aby súd vyslovil neplatnosť nájomnej zmluvy, pretože táto bola uzatvorená riadne a
žiadal, aby súd prihliadol na ich námietky premlčania tak v prípade určenia neplatnosti zmluvy, tak aj v

prípade vydania bezdôvodného obohatenia.

Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že podľa ich názoru, v danom prípade premlčanie neprichádza
do úvahy, a to s poukazom na ustanov. § 107 ods. 2,3 Obč.zák., teda že pokiaľ premlčanie nemôže
uplatniť jeden účastník, nemôže ho uplatniť ani druhý. Dôvodom, pre ktorý uplatňujú bezdôvodné
obohatenie je skutočnosť, že nájomná zmluva bola v časti určenia nájomného za užívanie HIM a DHM

neplatná, pretože bola v rozpore s § 28 zák. 563/1991 a tiež v rozpore so zákonom o dani z príjmu,
ktorý bol porušený v tom, že dohodnutých 7% sa nevypočítavalo z nižšej sumy po odpočítaní odpisov,
ale stále z nadobúdacej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak

sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 100 ods.2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa ustanovenia § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.Podľa ustanovenia § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa ustanovenia § 107 ods.3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy
povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy,
ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Čo sa týka námietky práv.zástupcu navrhovateľky, že cena nájomného za HIM a DHM nebola platne
určená, pretože v tejto časti je zmluva pre rozpor so zákonom o účtovníctve a o dani z príjmu , tak súd
túto námietku prejudiciálne riešil a dospel k záveru, že nájomná zmluva v tejto časti neplatná nie je.

Je nesporné, že cena nájomného bola dohodnutá účastníkmi , a to v čase platnosti a účinnosti zák.
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý jednoznačne v § 7 stanovil, že ak
výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným predpisom, určí
sa dohodou. V tomto prípade neexistoval žiaden všeobecne záväzný predpis, ktorý by určoval výšku
nájomného za HIM a DHM , nejednalo sa o ceny nájmu, ktoré by boli regulované, a teda jednoznačne

mohli byť určené dohodou. Nesporne , podľa zmluvy si účastníci dohodli nájomné za HIM a DHM s
tým, že výpočet sa bude realizovať z nadobúdacej ceny týchto vecí bez ohľadu na ich amortizáciu s
čím navrhovateľka súhlasila a dokonca aj uznala nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžného nájmu za
obdobie od 25.5.2001 - 25.1.2002 tak, ako to vyplýva z uznania dlhu zo dňa 12.2.2002. Súd nemá
vedomosť o tom, či odporca realizoval odpisy na prenajaté hnuteľné veci , alebo či jeho príjem z nájmu

stanovený vo výške 7% z nadobúdacej ceny bol v súlade so zákonom o dani z príjmu , ale ani pokiaľ by
odporcasvojepovinnosti vtomtosmereporušil,uvedenénemávplyvnamožnosťdohodnúťcenunájmu
akúkoľvek, a keďže táto bola účastníkmi riadne dohodnutá, zákon o cenách dovoľoval túto dohodu,
predmetná dohoda nebola v rozpore so zákonom , a preto v tejto časti bola zmluva platná tak, ako bola
platná v celom rozsahu. Porušovanie ustanovení zákona o účtovníctve a o dani z príjmu môže vyvolať

nanajvýš zodpovednosť subjektu, ktorý sa tohto porušenia dopúšťa, nemá však vplyv na dohodu o cene
nájmu.

Keďže odporca vzniesol námietku premlčania, súd bol povinný sa ňou zaoberať a dospel k záveru, že
nárok navrhovateľky je premlčaný a nejedná sa o prípad uvedený v § 107 ods. 3 Obč. zák. , pretože
účastníci tohto konania nie sú účastníkmi neplatnej alebo zrušenej zmluvy a nie sú povinní navzájom

si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, preto súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú odporcom ,
keďže sa nejedná o prípad, že by navrhovateľka premlčanie nemohla namietať.

Je nesporné, že navrhovateľka sa o výške údajného bezdôvodného obohatenia dozvedela z odborného
posudku zo dňa 2.4. 2002 , vedela, kto by mal byť za prípadné bezdôvodné obohatenie zodpovedný,
teda že je to odporca, čo znamená, že svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si mohla uplatniť

najneskôr 2.4.2004, ale preukázateľne si ho uplatnila až 14.1.2013 , teda po uplynutí premlčacej lehoty.

V ustanov. § 107 ods. 2 Obč. zák. je upravená 3-ročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia a v prípade ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, 10-ročná,pričom obe objektívne lehoty sa počítajú odo dňa, odo dňa, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo.

Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej lehoty je upravený odlišne, začínajú plynúť , plynú a tiež
končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich , právo sa
premlčí , a to aj napriek tomu, že oprávnenému na vydanie bezdôvodného obohatenia ešte plynie druhá
premlčacia doba. Znamená to teda, že pokiaľ sa navrhovateľka dozvedela, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil už dňa 2.4.2002 a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

si uplatnila až dňa 14.1.2013, teda po uplynutí 2-ročnej subjektívnej lehoty uvedenej v ustanov. § 107
ods.1 Obč. zák., vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcom jej právo sa premlčalo.Vzhľadom na vyššie uvedené súd už bez ďalšieho dokazovania návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanov. § 142 ods.1 O.s.p. a priznal odporcovi ako úspešnému
účastníkovi konania náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci á

532,77 eur (prevzatie veci , účasť na pojednávaní dňa 27.5.2013) , 2x RP á 7,81 eur, cestovné náhrady
vo výške 3,06 eur , náhrada za stratu času 26,02 eur . Keďže práv. zástupca odporcu je platcom DPH,
súd mu podľa ustanov. § 18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. zvýšil odmenu a náhrady podľa vyhlášky o DPH
20 % a spolu súd priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1 332,28 eur. Súd nepriznal
práv.zástupcovi odmenu za písomné vyjadrenie zo dňa 26.5.2013 vzhľadom na to, že toto bolo krátkou

cestou doručované na pojednávaní dňa 27.5.2013, a teda všetko to čo vyjadrenie obsahovalo, mohol už
práv.zástupca len predniesť do zápisnice a keďže vedel , že nestihne predmetné vyjadrenie doručiť súdu
v takej lehote, aby súd toto vyjadrenie mohol doručiť protistrane, musel byť uzrozumený s tým, že už nie
je potrebné takéto pís.vyjadrenie vyhotovovať, keďže sa práv. zástupca odporcu zúčastnil pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto

súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie

na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.