Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/212/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201901
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:1010201901.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: JUDr.
Martina Mrázová, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Coburgova 84, Trnava, IČO: 36
227 803, zastúpeného advokátom: JUDr. Juraj Gajdošík, Košická 52, Bratislava, proti odporcovi: R. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M., J. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Mgr. Ing. Pavol
Korytár, správca úpadcu: Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199,
o zaplatenie 371,25 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trnava, č.k. 14C/179/2010-88 zo dňa 13.marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkomnapadnutýmodvolanímsúdprvéhostupňanávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhaluloženia
povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 371,25 Eur spolu s príslušenstvom z titulu nezaplateného
nájomného zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, § 14
ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb., keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané,

že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno v otázke svojej aktívnej vecnej legitimácie, a
preto súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Uplatnená pohľadávka predstavovala dlžné
nájomné za užívanie bytu odporcom za obdobie roku 2008. Medzi účastníkmi bola sporná otázka, kto
bol vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s predmetným bytom. Prvostupňový súd za základ
svojho rozhodnutia mal predovšetkým zistenie, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 44Cbi/6/2007 bola žaloba navrhovateľa o vylúčenie sporného bytu z konkurznej podstaty úpadcu
Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, so sídlom Trnava, Paulínska 20, rozsudkom

právoplatne zamietnutá. V uvedenom konaní sa súd zaoberal predbežnou otázkou vlastníctva sporného
bytu a skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie
majetku do súpisu. Keďže navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno v otázke svojho vlastníckeho
práva daného bytu v rozhodnom období, resp. aktívnej legitimácie, súd jeho návrh ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že plne úspešnému
odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporcovi trovy žiadne
nevznikli a vedľajší účastník si náhradu trov konania neuplatnil.Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie a odporcu zaviaže
na zaplatenie uplatnenej pohľadávky aj s príslušenstvom a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho

konania.

Napadnutému rozsudku vytýka, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. c), d) a f) O.s.p.). Zdôraznil, že v priebehu konania preukázal, že bol v rozhodnom období vedený
ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností a preto mu prislúchajú práva

v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 14 písm. a) a § 19 zák. č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní. Zdôraznil, že správcovi svedčí oprávnenie nakladať s vecami zapísanými do
súpisu podstaty až do momentu právoplatného rozhodnutia o vylúčení veci zo súpisu majetku podstaty
úpadcuaotomtododnešnéhodňanebolorozhodnuté.Oprávnenienakladaťsmajetkompodstatyateda
aj s predmetným bytom svedčí potom navrhovateľovi. Podľa odvolateľa zamietnutie žaloby o vylúčenie

veci z konkurznej podstaty nie je rozhodnutím, ktoré by konštituovalo vlastnícke právo žalovaného,
nie je ani rozhodnutím, ktoré by deklarovalo existenciu vlastníckeho práva žalovaného, práve naopak
vlastnícke právo svedčí tomu, komu svedčí zápis na LV, pokiaľ sa nepreukáže opak. Podľa záznamov
Katastrálneho úradu v Trnave pritom vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam do 29.03.2009
patrilo navrhovateľovi a až po tomto období prešlo k zmene vlastníctva na inú spoločnosť. Nesprávne

skutkové zistenia a aj nesprávne právne posúdenie veci vidí navrhovateľ v tom, že súd prvého stupňa si
nesprávneosvojilskutočnosť,ženavrhovateľnebolvlastníkompredmetnýchnehnuteľnostívrozhodnom
období aj vo vzťahu k neexistencii bezdôvodného obohatenia na strane odporcu voči navrhovateľovi.
Poukázal aj na to, že do marca 2009 (vrátane) bol JUDr. Dušan Pohovej správca konkurznej podstaty
úpadcu TAZ, a.s., v likvidácii, IČO: 36 227 803 vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, čo vyplýva

aj z oznámenia Správy katastra Trnava zo dňa 06.07.2009.

Odporca sa k doručenému odvolaniu vyjadril písomne a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súduprvéhostupňapotvrdil.DospisuzaložilpísomnépotvrdeniaMgr.Ing.PavlaKorytára,podľaktorého
tento potvrdil príjem platieb nájomného za obdobie december 2008 - júl 2009 od odporcu za predmetný
byt.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že žiada súd o konečné, záväzné
a autoritatívne rozhodnutie, pričom zdôraznil, že v danom prípade dochádza k porušovaniu princípu
právnej istoty, k protiprávnym zásahom do vlastníckeho práva TAZ, š.p. ako aj nájomcov bytov, ktorí
sú v súčasnosti už vlastníkmi dotknutých bytov. Poukázal na to, že v roku 2008 navrhovateľ posúdil,

že majetok patrí úpadcovi len na základe zápisov o vlastníckom práve úpadcu na príslušných LV,
bez ďalšieho posúdenia neúplnosti predmetných notárskych zápisníc. Pre vady notárskych zápisníc
potom úpadca nemohol nadobudnúť na ich základe žiaden majetok. Do súčasnosti pritom odmieta
akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu v Trnave,
Krajskej prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry SR ako aj rozhodnutie NS SR, z ktorých obsahu

jednoznačne vyplýva záver, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol a nie je úpadca, pretože
dotknuté nehnuteľnosti neboli predmetom privatizácie a teda majetok patrí TAZ, š.p. Aktuálne už bolo
právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva TAZ, a.s. k dotknutému majetku rozsudkom
Okresného súdu Trnava v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnava, pričom dovolanie JUDr.
PohovejaprotirozsudkuKrajskéhosúduvTrnave,č.k.21CoKR/4/2008-767zodňa23.09.2008,Najvyšší

súd SR odmietol uznesením zo dňa 18.02.2010, sp. zn. 6Obdo/38/2009. Obdobne aj Ústavný súd SR
uznesením č.k. II.ÚS 312/2010-19 odmietol sťažnosť JUDr. Pohoveja.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie navrhovateľa
bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie

má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustnéodvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (§ 212 ods.
1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru,

že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa bolo zaplatenie pohľadávky vo výške 371,25
Eur s príslušenstvom podľa návrhu, ktorý bol prvostupňovému súdu doručený 21.10.2010. Pohľadávka
predstavuje dlh za nájom bytu č. X, nachádzajúceho sa v M., na ulici J.. XX súpisné č. XXXX, za obdobie

11/2008 - 10/2009. Predmetný byt bol zahrnutý do súpisu majetku úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii a týmto
úkonom prešlo na navrhovateľa oprávnenie nakladať s majetkom, zapísaným do podstaty.

Rozsudkom napadnutým odvolaním navrhovateľa súd prvého stupňa návrh zamietol. Predmetom
odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa.

V priebehu odvolacieho konania došlo ku dňu 08.04.2013 k zániku funkcie pôvodného správcu
konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Trnava, JUDr. Dušana Pohoveja a do funkcie správcu bola

uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.04.2013, č.k. 3K 105/99-2481 ustanovená JUDr.
Martina Mrázová, s ktorou súd s použitím § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii,
pokračoval v konaní.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vykonal dokazovanie potrebné na

posúdenieuplatnenéhonároku,výsledkydokazovaniajednotlivoivovzájomnýchsúvislostiachdôkladne
a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a
pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s
poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa

mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

K odvolacej argumentácii navrhovateľa iba na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozsudku, v
súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. dopĺňa už len nasledovné:

V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo

za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu, pritom ale nie je svojvoľná, súd

musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je
ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkovteda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného
bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101
ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej,

mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z

dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných
stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne

opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súd, ale nie
je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.

V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v súčasnosti zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze

a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej podstaty, ktorý
vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové priestory, práva
a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník
nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V súpise musí byť
zachytený celý rozsah konkurznej podstaty a správca do súpisu podstaty zahrnie aj všetky pochybné

prípady spolu s poznámkou o dôvodoch pochybnosti. Správca konkurznej podstaty úpadcu zaradí
do súpisu každú vec, o ktorej je presvedčený, že patrí alebo môže patriť do podstaty. Nemá pritom
povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu zaradí
aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty s
poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do

súpisuspochybňujú.Konkurznýsúdposúdidôvodyspochybňujúcezaradenievecidopodstatyabuďvec
z podstaty vyradí alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na podanie
vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za následok
to, že vec sa považuje ako do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže domáhať
svojho práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom

určitej veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa teda svojho vlastníckeho
práva k nej a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do podstaty
vezmespäť.Potomtotižplatí,žedopodstatypatriaveci,ktorépatrilidlžníkovivdeňvyhláseniakonkurzu.
Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo speňažený
môže len ten majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný majetok speňažiť

okrem prípadu, ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený.

Ustanovenie § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd
uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu
proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá
sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zákona č. 7/2005

Z.z. ide teda v rámci žalôb podľa § 80 písm. c) O.s.p. o určovaciu žalobcu sui generis, kde naliehavý
právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou rýchlosti
a hospodárnosti konania v zmysle § 6 O.s.p., ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa v ňom rieši
otázka vlastníctva (ÚS SR 202/2011). Správne súd prvého stupňa riešil ako predbežnú otázku, kto
bol prenajímateľom, resp. osobou oprávnenou disponovať s predmetným bytom v rozhodnom období.

Navrhovateľ síce predložil list vlastníctva, v ktorom je zapísaný úpadca ako vlastník predmetného
bytu, avšak dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu
navrhovateľa o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty
úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a dňa 23.09.2008 Krajský súd
v Trnave rozsudkom, č.k. 21CoKR/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý

rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Obdo/38/2009zo dňa 18.02.2010 odmietol dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k.
21CoKr/4/2008-767. Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010-19 odmietol ústavnú sťažnosť
JUDr. Dušana Pohoveja.

Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.03.2008 vyplýva,
že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu
úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze vylučuje. Navrhovateľ nepreukázal
existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam na FNM a následne na navrhovateľa a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, č.k. 21CoKR/4/2008-767 zo dňa 23.09.2008 sa
okrem iného uvádza, že navrhovateľ na svoje tvrdenia nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne
relevantné dôkazy a preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade navrhovateľ
svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam postupom podľa § 78 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii neosvedčil, keď nebola úspešná jeho žaloba o vylúčenie nehnuteľností (vrátane

predmetnéhobytu)zosúpisuvšeobecnejpodstatyúpadcuTrnavskéautomobilovézávody,štátnypodnik
v konkurze, a preto tu platí zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005
Z.z. účinného v čase vyhlásenia konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu úpadcu zapísané
oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze,
aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok.

Odvolací súd súhlasí s právnym názorom ohľadne aplikovania zásady priority v prípade kolízie zápisov
identického majetku do viacerých konkurzných podstát tak, ako to uvádza aj rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo/249/2008, nakoľko v čase zapísania majetku do súpisu oboch
konkurzných podstát zákon č. 328/1991 Zb., resp. zák. č. 7/2005 Z.z. tento duplicitný zápis nezakazoval
tak, ako je to upravené v súčasnosti v zmysle ust. § 78 ods. 9 zák. č. 7/2005 Z.z. Avšak v danej veci je

odlišnásituácia,pretoževsúčasnostiužbolorozsudkomOkresnéhosúduTrnava,č.k.44Cbi/6/2007-653
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 21CoKR/4/2008-767 právoplatne rozhodnuté o
nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku, čím zásada priority stratila opodstatnenie.
Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba úspešne
domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci, lebo v zmysle § 132 Občianskeho

zákonníka, takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi
(ÚS SR 263/2009).

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že byty, vrátane predmetného, sú predmetom konkurzného konania
vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava,
a iba správca uvedeného úpadcu, a teda nie navrhovateľ, je oprávnený disponovať s uvedenými

nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného sa tak domnienka o vlastníctve, svedčiaca osobe zapísanej
na liste vlastníctva v rozhodnom čase považuje v zmysle ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.
za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava. Keďže
navrhovateľ nebol a ani nie je vlastníkom bytov, nemohol nájomcom týchto bytov voči navrhovateľovi

vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Z tohto dôvodu nemôže byť navrhovateľ ani aktívne vecne
legitimovaný v tomto konaní a správne preto konštatoval súd prvého stupňa, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v tomto konaní.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol vecne správne,
a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil, a to včítane správneho výroku o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorí boli v
odvolacom konaní plne procesne úspešní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich
náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili.Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.