Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/21/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112206358
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112206358.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Orange Slovensko,

a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: Š. N., nar.XX.XX.XXXX,
rod.č.XXXXXX/XXXX, bytom v H., K. Č. Ľ. X, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu
občanaspotrebiteľaHOOS,sosídlomvPrešove,Námestielegionárov5,IČO:42176778,zastúpeného:
JUDr.Igor Šafranko, advokát, so sídlom v Svidníku, Sov.hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie sumy
2.295,80 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 318,04 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne od 8.10.2010 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 918,63 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od

8.10.2010 až do zaplatenia z a m i e t a .

Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.059,13 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od
8.10.2010 až do zaplatenia z a s t a v u j e.

Odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

P r i z n á v a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi vo výške 213,72 EUR (trovy právneho zastúpenia), ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr.Igora Šafranka, advokáta, v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok, zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 48,37 EUR,
prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, v lehote 30 dní odo dňa doručenia právoplatného odpisu

tohto rozhodnutia príslušnému daňovému úradu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.3.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy spolu vo výške 2.295,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.10.2010
až do zaplatenia, pozostávajúcej zo sumy 318,04 EUR titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby a zo sumy 1.977,76 EUR titulom zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej
povinnosti.Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Podaním doručeným súdu dňa 2.7.2012 vedľajší účastník oznámil, že vstupuje do konania na podporu
odporcu v súlade s ust. § 93 ods. 2 O.s.p.. Vo vyjadrení k návrhu uviedol, že nenamieta nárok

navrhovateľa na zaplatenie sumy 88,32 EUR titulom ceny poskytnutých elektronických komunikačných
služieb. Namietal však opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty a to z dôvodu absolútnej neplatnosti
zmluvnej podmienky, upravujúcej zmluvnú pokutu uplatnenú navrhovateľom. Poukázal na právoplatné
rozsudky súdov, ktorými bola predmetná zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok
Okresného súdu Prešov sp.zn. 17C/112/2010 zo dňa 16.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu Prešov sp.zn. 18Co/136/2010 zo dňa 9.5.2011). Poukázal na ust. § 53a/ Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého je navrhovateľ vzhľadom k právoplatným rozsudkom, ktorými bola zmluvná podmienka
vyhlásená za neprijateľnú, povinný zdržať sa používania tejto nekalej podmienky z dôvodu jej
neprijateľnosti v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, s tým, že tieto rozsudky predstavujú pre
navrhovateľa zákonnú prekážku uplatňovať nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky a zároveň
zákonnú prekážku pre súd priznať navrhovateľovi plnenie z takejto absolútne neplatnej zmluvnej

podmienky.

Navrhovateľ sa stotožnil s vyššie uvedenou obranou vedľajšieho účastníka a teda, že v súlade s ust. §
53a/Občianskehozákonníkajeakododávateľslužbypovinnýzdržaťsapoužívaniazmluvnejpodmienky,
ktorá bola súdom vyhlásená za neprijateľnú. V nadväznosti na vyjadrenie vedľajšieho účastníka, čo
sa týka nároku na zaplatenie sumy 1.977,76 EUR uplatnenej titulom zmluvnej pokuty navrhovateľ

podaním zo dňa 13.8.2013 vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy 1.059,13 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne od 8.10.2010 až do zaplatenia, s tým, že ostávajúci nárok na zaplatenie
sumy 918,63 EUR s príslušenstvom si uplatňuje titulom náhrady škody. Mal za to, že nie je možné
od neho spravodlivo požadovať, aby sa vzdal nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená
konaním odporcu. Poukázal na skutočnosť, že dojednaná zmluvná pokuta mala vlastne plniť funkciu

paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky. Škoda vo výške 918,63 EUR
pritom predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia
(1.236,66 EUR) a jeho akciovou cenou, t.j. cenou, za ktorú bol odporcovi predaný (318,03 EUR).
Odporca získal telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tým, že podpisom

Dodatku k zmluve o pripojení sa zaviazal používať služby a za tieto platiť ich cenu riadne a včas počas
dohodnutej doby (doby viazanosti). Následne však tento svoj záväzok porušil.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo vzťahu k zmene právneho titulu uplatneného nároku podaním
zo dňa 25.9.2013 namietal, že neboli splnené predpoklady pre záver o vzniku zodpovednosti odporcu
za škodu. Vzniknutá škoda nemôže predstavovať rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou telefónu.

Išlo by opäť len o paušalizovanú náhradu škody a teda, o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už
judikatúra zakázala, pretože by nebolo žiadnym spôsobom zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ
svoje záväzky porušil a škoda by predstavovala tú istú sumu. Taktiež vzniesol námietku premlčania tejto
časti uplatneného nároku, s poukazom na ust. §106 ods.1 Občianskeho zákonníka a skutočnosť, že
pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že odporca neuhradil cenu za poskytnuté služby za obdobie od 12.2.2010 do

12.7.2010, k tomuto dátumu sa vzťahuje aj jeho vedomosť o škode a preto, ak nárok na náhradu škody
bol uplatnený až podaním zo dňa 16.8.2013, bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil
tento skutkový stav:

Z písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 21.12.2007 zmluvu o pripojení na

poskytovanie služieb Orange Doma č.M. XXXXXXX, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal zriadiť
odporcovi pripojenie odbernej jednotky H., L. XX k optickej sieti Orange za účelom užívania služieb
Orange Doma podľa tejto zmluvy. Odporcovi bolo priradené telefónne číslo 055 3967186. Odporca
požiadal o aktiváciu služieb: ID kód, VOIP, Internet, Fibernet Klasik, TV 1, TV Klasik, Výber číslo. Z
obsahu zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnú súčasť tvoria Spoločné podmienky poskytovania verejných

služieb Orange Doma, Všeobecné podmienka na poskytovanie verejnej služby Domáci Fibernet v rámcislužieb Orange Doma a Všeobecné podmienky na poskytovanie služby Digitálna TV v rámci služieb
Orange Doma prostredníctvom optickej siete spoločnosti Orange (ďalej len „Všeobecné podmienky“),
Cenník a Informácie o poskytovaných službách.

Súd ďalej zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 21.2.2008 aj Dodatok k vyššie uvedenej zmluve
o pripojení, predmetom ktorého bola kúpna zmluva, na základe ktorej navrhovateľ so zľavou predal
odporcovi telekomunikačné zariadenie N. N. Y. G. F. N. za kúpnu cenu vo výške 1 Sk, t.j. 0,03 EUR a
tiež dohoda, že navrhovateľ poskytne odporcovi aj ďalšie výhody v nadväznosti na dohodu o právach
a povinnostiach zmluvných strán spojených s poskytnutím týchto výhod, uvedenú v Prílohe č.1 tohto

Dodatku, označenej ako Bonusy ponuky „ Február 2008-Orange Doma“ zo dňa 15.2.2008.

Z článku 2 bodu 2.3. toho Dodatku (okrem iného) vyplýva, že odporca sa zaviazal, že po dobu 24
mesiacov(dobaviazanosti)zotrvávzmluvnomvzťahuzaloženompredmetnouzmluvouvspojenístýmto
dodatkom, ďalej, že neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo dodatku pred
uplynutím doby viazanosti a tiež, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden
podnet, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo zmluvu

vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností, na ktoré sa odporca zaviazal.

Z článku 2 bodu 2.5. tohto Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia niektorej z povinností odporcu
ako účastníka uvedených v bode 2.3. tohto Dodatku (najmä, ale nielen, ak nezaplatí splatnú cenu za
poskytnuté služby, ak vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby
viazanosti) sa odporca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20.000 Sk, t.j. 663,88 EUR.

Z ďalšej písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 22.8.2008 zmluvu o
pripojení č.M. XXXXXXX-XXXX, na základe ktorej navrhovateľ odporcovi vypožičal mikroprocesorovú
SIM kartu, ku ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX, za účelom využívania
telekomunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom. Odporca si zvolil užívateľský program 3G
Paušál 150, ako aj ďalšie služby /CLIP, CLIR, Roaming- s blokovaním prichádzajúcich hovorov/.

Z obsahu zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné podmienky spoločnosti
navrhovateľa na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len „Všeobecné podmienky“), Cenník a
Informácie o poskytovaných službách.

Súd ďalej zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 22.8.2008 aj Dodatok k vyššie uvedenej zmluve
o pripojení, predmetom ktorého bola kúpna zmluva, na základe ktorej navrhovateľ so zľavou predal

odporcovi telekomunikačné zariadenie zn.M. F. XG 8GB za kúpnu cenu vo výške 4.488,77 Sk, t.j. 149
EUR a tiež dohoda, že navrhovateľ poskytne odporcovi aj ďalšie výhody v nadväznosti na dohodu o
právach a povinnostiach zmluvných strán spojených s poskytnutím týchto výhod, uvedenú v Prílohe č.1
tohto Dodatku, označenej ako Bonusy ponuky POS mass „ Júnová komerčná ponuka“ zo dňa 22.8.2008.

Z článku 2 bodu 2.3. toho Dodatku (okrem iného) vyplýva, že odporca sa zaviazal, že po dobu 24

mesiacov(dobaviazanosti)zotrvávzmluvnomvzťahuzaloženompredmetnouzmluvouvspojenístýmto
dodatkom, ďalej, že neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo dodatku pred
uplynutím doby viazanosti a tiež, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden
podnet, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo zmluvu
vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností, na ktoré sa odporca zaviazal.

Z článku 2 bodu 2.5. tohto Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia niektorej z povinností odporcu
ako účastníka uvedených v bode 2.3. tohto Dodatku (najmä, ale nielen, ak nezaplatí splatnú cenu za
poskytnuté služby, ak vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby
viazanosti) sa odporca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20.000 Sk, t.j. 663,88 EUR.

Z ďalšej písomnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 30.1.2008 zmluvu o

pripojení č.M. XXXXXXX-XXXX, na základe ktorej navrhovateľ odporcovi vypožičal mikroprocesorovúSIM kartu, ku ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX, za účelom využívania
telekomunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom. Odporca si zvolil užívateľský program
Paušál 399 Sk, ako aj ďalšie služby /CLIP, CLIR, Orange World mini, Roaming- bez blokovania

prichádzajúcich hovorov/. Z obsahu zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné
podmienky spoločnosti navrhovateľa na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len „Všeobecné
podmienky“), Cenník a Informácie o poskytovaných službách.

Súd ďalej zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 16.2.2010 aj Dodatok k vyššie uvedenej zmluve
o pripojení, predmetom ktorého bola kúpna zmluva, na základe ktorej navrhovateľ so zľavou predal

odporcovi telekomunikačné zariadenie typ N. D. N. za kúpnu cenu vo výške 169 EUR a tiež dohoda, že
navrhovateľ poskytne odporcovi aj ďalšie výhody v nadväznosti na dohodu o právach a povinnostiach
zmluvných strán spojených s poskytnutím týchto výhod, uvedenú v Prílohe č.1 tohto Dodatku, označenej
ako Bonusy ponuky „ Výmeny 2010“ zo dňa 1.2.2010.

Z článku 2 bodu 2.3. toho Dodatku (okrem iného) vyplýva, že odporca sa zaviazal, že po dobu 24
mesiacov(dobaviazanosti)zotrvávzmluvnomvzťahuzaloženompredmetnouzmluvouvspojenístýmto

dodatkom, ďalej, že neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo dodatku pred
uplynutím doby viazanosti a tiež, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden
podnet, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo zmluvu
vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností, na ktoré sa odporca zaviazal.

Z článku 2 bodu 2.5. tohto Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia niektorej z povinností odporcu

ako účastníka uvedených v bode 2.3. tohto Dodatku (najmä, ale nielen, ak nezaplatí splatnú cenu za
poskytnuté služby, ak vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby
viazanosti) sa odporca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 650 EUR.

Z článku 6 bodu 6.2 b/ Všeobecných podmienok vyplýva, že účastník, ktorým sa rozumie osoba, ktorá s
navrhovateľom uzavrela zmluvu o pripojení, je povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a

Cenníka až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s článkom 11 bod 11.8 Všeobecných
podmienok.

Z článku 11 bodu 11.6 Všeobecných podmienok vyplýva, že zúčtovacie obdobie priradené účastníkovi
začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb a nepresahuje 31 za sebou
idúcich kalendárnych dní.

Z článku 11 bodu 11.8 Všeobecných podmienok vyplýva, že navrhovateľ po skončení zúčtovacieho
obdobia vyhotoví vyúčtovací doklad alebo faktúru, ktorou vyúčtuje cenu poskytnutých služieb počas
zúčtovacieho obdobia. Lehota splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia.

Z článku 11 bodu 11.9. Všeobecných podmienok vyplýva, že účastník zodpovedá za včasné uhradenie
vyúčtovanej ceny poskytnutých alebo požadovaných služieb vo faktúre doručenej na poslednú známu

adresu pre zasielanie faktúr a písomností, ktorú účastník oznámil navrhovateľovi.

Z článku 4 bodu 4 Všeobecných podmienok vyplýva, že spoločnosť navrhovateľa je oprávnená odstúpiť
od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej
splatnosti.

Navrhovateľ poskytnuté telekomunikačné služby podľa všetkých zmlúv uzavretých s odporcom

vyúčtoval faktúrami, ktoré pripojil k návrhu. Faktúrou zo dňa 15.2.2010, splatnou dňa 1.3.2010 vyúčtoval
cenu služieb vo výške 1 EUR. Faktúrou zo dňa 15.2.2010, splatnou dňa 1.3.2010 vyúčtoval cenu služieb
vo výške 39,58 EUR. Faktúrou zo dňa 15.2.2010, splatnou dňa 1.3.2010 vyúčtoval cenu poskytnutých
služieb vo výške 47,60 EUR. Faktúrou zo dňa 15.2.2010, splatnou dňa 1.3.2010 vyúčtoval cenuposkytnutýchslužiebvovýške70,10EUR.Faktúrouzodňa15.3.2010,splatnoudňa29.3.2010vyúčtoval
cenu poskytnutých služieb vo výške 2,33 EUR. Faktúrou zo dňa 15.3.2010, splatnou dňa 29.3.2010
vyúčtoval cenu služieb vo výške 24,97 EUR. Faktúrou zo dňa 15.3.2010, splatnou dňa 29.3.2010

vyúčtoval cenu služieb vo výške 39,27 EUR. Faktúrou zo dňa 15.3.2010, splatnou dňa 29.3.2010
vyúčtoval cenu poskytnutých služieb vo výške 67,94 EUR. Faktúrou zo dňa 15.4.2010, splatnou dňa
29.4.2010 vyúčtoval cenu poskytnutých služieb vo výške 1 EUR. Faktúrou zo dňa 15.4.2010, splatnou
dňa 29.4.2010 vyúčtoval cenu služieb vo výške 4,07 EUR. Faktúrou zo dňa 15.4.2010, splatnou dňa
29.4.2010vyúčtovalcenuposkytnutýchslužiebvovýške4,09EUR.Faktúrouzodňa15.4.2010,splatnou

dňa 29.4.2010 vyúčtoval cenu poskytnutých služieb vo výške 18,09 EUR. Faktúrou zo dňa 15.5.2010,
splatnou dňa 29.5.2010 vyúčtoval cenu poskytnutých služieb vo výške 1 EUR. Faktúrou zo dňa
15.6.2010, splatnou dňa 29.6.2010 vyúčtoval cenu služieb vo výške 1 EUR. Faktúrou zo dňa 15.7.2010,
splatnou dňa 29.7.2010 vyúčtoval cenu poskytnutých služieb vo výške 1 EUR. Spolu vyúčtoval sumu
323,04 EUR.

Z interného dokladu navrhovateľa č.N. H. XXXXX súd zistil, že predajná cena konvertoru A.-XXE H.

XX.X.XXXX bola vo výške 175,89 EUR. Z interného dokladu navrhovateľa č.N. H. XXXXX súd zistil,
že predajná cena S. M. F. X A. XGB H. 22.8.2008 bola vo výške 530,77 EUR. Z interného dokladu
navrhovateľa č.N. H. XXXXX súd zistil, že predajná cena S. N. D. N. k 16.2.2010 bola vo výške 530 EUR.

Súd ďalej zistil, že navrhovateľ listom označeným ako Pokus o pokonávku zo dňa 23.9.2010 žiadal
odporcu, aby mu uhradil dlžnú sumu, vyúčtovanú faktúrami titulom ceny poskytnutých služieb, ako

aj zmluvnú pokutu spolu vo výške 1.977,76 EUR pre porušenie zmluvných povinností, najneskôr do
7.10.2010. Z doručenky súd zistil, že odporcovi bola výzva doručená dňa 5.10.2010.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení
účinnom v čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a

sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľaustanovenia§43ods.2citovanéhozákona,podstatnýmičasťamizmluvyopripojenísúdohodnutý
druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený
čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písmena a/ citovaného zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až

na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

Podľa ustanovenia § 40 ods.1 citovaného zákona, všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby
obsahujú najmä zmluvné podmienky.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 citovaného zákona, tarifa obsahuje najmä ceny za jednotlivé služby,
bezplatnéslužby,podrobnostiojednorazových,pravidelnesaopakujúcichavariabilnýchcenáchvrátane

počiatočného a konečného termínu zúčtovacieho obdobia a spôsobu úhrady týchto cien.

Podľa ust. § 43 ods.5 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník:

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako poskytovateľ verejnej telefónnej
služby a odporca ako užívateľ tejto služby dňa 21.12.2007, dňa 22.8.2008 a dňa 30.1.2008 uzavreli

tri zmluvy o pripojení, predmetom ktorých bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žiadaných
odporcom.Zmluvybolopotrebnéposúdiťpodľazákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciách.
Súd konštatoval, že zmluvy o pripojení boli uzavreté platne, keďže obsahujú všeobecné náležitosti
požadované zákonom pre právne úkony ( ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné
podstatné náležitosti predpísané v ust. § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách pre zmluvu

o pripojení a to druh služby, miesto jej poskytovania, čas, po ktorý sa bude služba poskytovať (doba
neurčitá) a cenu za služby - odkazom na Cenník.

Z vyššie citovaného ust. § 42 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že
navrhovateľ ako poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej verejnej služby podľa tarify.
Povinnosť odporcu zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifou vyplýva
z vyššie cit.ust. § 42 ods.4 písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj z článku 6.2.

Všeobecných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť uzatvorených zmlúv o pripojení, tak ako to
vyplýva z ust. § 43 ods.1 cit.zákona. Podľa ust. § 42 ods.4 písm. b) citovaného zákona, v nadväznosti
na článok 11 Všeobecných podmienok bol odporca povinný hradiť cenu služieb, poskytnutých
navrhovateľom v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovaných faktúrami, v lehote splatnosti faktúr,
t.j. 14 dní od vystavenia faktúry. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ faktúrami vyúčtoval cenu

služieb, poskytnutých odporcovi spolu vo výške, uplatnenej návrhom na začatie konania. V zmysle
článku 5 bodu 11.9 Všeobecných podmienok navrhovateľ doručoval faktúry, ako aj upomienku na adresu
odporcu, ktorú oznámil ako fakturačnú adresu navrhovateľovi pri uzatvorení zmluvy o pripojení.

Nárok navrhovateľa v tejto časti nebol spochybňovaný ani odporcom, ani vedľajším účastníkom na
strane odporcu. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporca faktúry za obdobie od 15.2.2010

do 15.4.2010 uhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie celej navrhovateľom uplatnenej pohľadávky z tohto
titulu, spolu vo výške 318,04 EUR.

Navrhovateľ sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 318,04 EUR od
8.10.2010 až do zaplatenia. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121
ods.3 Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania
je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko odporca porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal sa do
omeškania a navrhovateľovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať

úrokyzomeškania.Omeškaniesaspájasosplatnosťoudlhu.Navrhovateľsiuplatnilúrokyzomeškaniaz
celej istiny počnúc od 8.10.2010. V poradí posledná z faktúr, ktorými navrhovateľ účtoval odporcovi cenu
poskytnutých služieb, bola splatná dňa 29.7.2010. Zhrnúc uvedené je teda nepochybné, že odporca je v
omeškaní s celým dlhom titulom nezaplatenej ceny služieb najneskôr od 30.7.2010. Keďže navrhovateľ
si uplatnil úroky z omeškania až od 8.10.2010, súd jeho návrhu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie

úrokov z omeškania počnúc od 8.10.2010 až do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade
s vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2009. Základná úrokovásadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo
výške 1 %; po zvýšení o osem percentuálnych bodov jej výška činí 9 % ročne. Výšku úrokov z omeškania
tak súd priznal navrhovateľovi v súlade s jeho návrhom.

Navrhovateľ sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 918,63 EUR s
príslušenstvom, titulom náhrady škody.

Podľa ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sú:

a/ porušenie právnej povinnosti,

b/ existencia škody,

c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,

d/ zavinenie.

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo

byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo
k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných
noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv
alebo z iných právnych úkonov.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je

objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý
zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.

Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny
a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný.

Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu

právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia,
preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom
zákone,ktorýrozlišujeúmyselnézavinenieanedbanlivostnézavinenieatiesavnútornečlenianastupne
zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel,
pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju
môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť
aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje
pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.Súd konštatoval, že v danom prípade neboli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti
odporcu za vznik škody, najmä, nebola splnená podmienka porušenia právnej, v danom prípade
zmluvnej povinnosti, od ktorej navrhovateľ odvíjal svoj nárok. V jednotlivých Dodatkoch k zmluvám o

pripojení, v článku 2 bode 2.3 sa totiž odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia
dodatkov zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia
využívať objednané služby a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
platnosti zmluvy o pripojení alebo dodatku k tejto zmluve, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie
platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, ďalej sa nedopustí takého konania

alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by
navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia
alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v zmluve alebo v dodatku.

Je pravdou, že odporca porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení a to
povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté telekomunikačné služby; uvedenú skutočnosť mal
súd za nesporne preukázanú. Uvedené porušenie povinnosti predstavuje konanie, ktoré založilo právo

navrhovateľa pristúpiť k ukončeniu zmluvného vzťahu. Navrhovateľovi totiž vzniklo právo odstúpiť od
zmluvy o pripojení nielen podľa samotných ustanovení tejto zmluvy resp. Všeobecných podmienok,
tvoriacich súčasť zmluvy, ale aj podľa zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách; ako to
vyplýva z ust. § 43 ods.5 písm.b/ a e/ citovaného zákona, navrhovateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť,
ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, alebo ak opakovane

porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

V danom prípade však navrhovateľ nepreukázal (a ani netvrdil), že by bol toto svoje právo využil a
relevantným, zákonom resp. zmluvne upraveným spôsobom ukončil zmluvný vzťah s odporcom. V
danom prípade navrhovateľ automaticky pristúpil k tzv.odpojeniu odporcu od poskytovania služieb,
bez relevantného jednostranného právneho úkonu, smerujúceho k ukončeniu zmluvy, doručeného

do dispozičnej sféry odporcu. Zákon ani zmluva akt „odpojenia“ ako jeden z prípustných spôsobov
ukončenia zmluvy o pripojení nepredpokladá. Odpojenie by malo byť len faktickým dôsledkom riadne
ukončeného zmluvného vzťahu. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že k ukončeniu zmluvného
vzťahu predčasne nedošlo a teda, nebola splnená podmienka porušenia povinnosti odporcu zotrvať v
zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu. Nesplnenie čo len jednej z vyššie uvedených podmienok pre

vznik zodpovednosti za škodu znamená, že zodpovednosť nie je daná.

Ajzapredpokladu,žebyboldanýnároknavrhovateľananáhraduškodyvočiodporcovi,súdkonštatoval,
že tento nárok je premlčaný a vzhľadom na námietku premlčania, uplatnenú vedľajším účastníkom na
strane odporcu, ho potom nemožno priznať.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa ust. § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pri premlčaní práva na náhradu škody zákon ustanovuje kombinované premlčaciu dobu a to subjektívnu

(§ 106 ods.1 Občianskeho zákonníka) a objektívnu (§106 ods.2 Občianskeho zákonníka). Subjektívnapremlčacia doba je dvojročná a pre jej začiatok je významný subjektívny prvok, spočívajúci vo vedomosti
poškodeného o tom, že škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba pritom môže
plynúť len v rámci objektívnej doby, ktorú nemožno prekročiť.

V danej veci je nesporné, že navrhovateľ musel mať vedomosť o vzniknutej škode a o tom, že
za ňu zodpovedá odporca, už prvý deň po splatnosti poslednej z faktúr, ktorými bola účtovaná
cena za poskytnuté telekomunikačné služby, t.j. dňa 30.7.2010. V uvedený deň totiž bola naplnená
zákonná podmienka oprávňujúca navrhovateľa odstúpiť od zmluvy (§ 43 ods.5 zákona č.610/2003 Z.z.).
To, že navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb a zmluvnej pokuty ako

paušalizovanej náhrady škody až neskôr, listom zo dňa 23.9.2010, je irelevantné. Dvojročná premlčacia
doba teda začala plynúť dňa 30.7.2010 a uplynula dňa 30.7.2012. Keďže navrhovateľ svoj nárok titulom
náhrady škody uplatnil na súde voči odporcovi až podaním zo dňa 13.8.2013 (zmena právneho titulu
uplatneného nároku), je potom zrejmé, že tak učinil neskoro, po uplynutí premlčacej doby. Odhliadnuc
od vyššie uvedeného, navrhovateľ musel mať vedomosť o vzniknutej škode a o tom, že za ňu zodpovedá
odporca najneskôr vo chvíli, kedy vyhotovil list - pokus o pokonávku zo dňa 23.9.2010. Týmto listom

totiž odporcu vyzval nielen na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ale aj na zaplatenie paušalizovanej
náhrady škody, ktorú predstavovala zmluvná pokuta spolu vo výške 1.977,76 EUR. Ak teda dvojročná
premlčacia doba začala plynúť dňa 23.9.2010, i tak uplynula dňa 23.9.2012, t.j. ešte pred uplatnením
nároku na náhradu škody.

Zhrnúc vyššie uvedené súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 918,63 EUR titulom náhrady škody,

vrátane príslušenstva k uvedenej sume, zamietol.

Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením a dispozičným úkonom navrhovateľa (späťvzatie

návrhu) súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.059,13 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 8.10.2010 až do zaplatenia zastavil. Súhlas odporcu so späťvzatím návrhu v danom prípade
nebolo potrebné zisťovať, pretože k späťvzatiu návrhu došlo ešte pred prvým pojednávaním ( § 96
ods.2 a 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom súd rozhodol v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia, vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu v konaní. Z výsledkov
tohto konania je zrejmé, že navrhovateľ mal úspech v časti o zaplatenie sumy 318,04 EUR s
príslušenstvom. Neúspech mal v časti o zaplatenie sumy 1.059,13 EUR s príslušenstvom, v ktorej

bolo konanie na základe dispozičného úkonu navrhovateľa zastavené. V tejto časti bolo konanie
zastavené z dôvodu procesného zavinenia navrhovateľa, ktorý sa stotožnil s právnou argumentáciou
- obranou vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Neúspech mal tiež v časti o zaplatenie sumy
918,63 EUR s príslušenstvom, v ktorej bol návrh zamietnutý. Spolu neúspech mal v časti o zaplatenie
sumy 1.977,76 EUR. Úspech navrhovateľa v percentuálnom vyjadrení predstavuje 13,85% a neúspech

86,15%. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 72,30%. Z uvedeného je zrejmé, že odporca mal
prevažný úspech, preto by mu patrilo právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva
proti navrhovateľovi v rozsahu 72,30% z celkovej výšky trov. Odporcovi však trovy v konaní nevznikli,
resp. si ich náhradu neuplatnil, preto súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov proti navrhovateľovi
nepriznáva.

Podľa ust. § 11 ods.3 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase rozhodovania
súdu, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania savráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh,
odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný
rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa ust. § 11 ods.4 citovaného zákona, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa
vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63
eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa ust. § 11 ods.6 citovaného zákona, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo
orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu
príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v

prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.

Navrhovateľ zaplatil za návrh na začatie konania súdny poplatok vo výške 137,50 EUR (podľa položky
1a/ Sadzobníka, tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch, t.j. 6 % z ceny predmetu konania).
Následne, ešte pred prvým pojednávaním podaním zo dňa 13.8.2013 vzal návrh v časti späť, pričom

predmetom konania ostal nárok na zaplatenie sumy 1.377,17 EUR s prísl., ktorému zodpovedá súdny
poplatok vo výške 82,50 EUR. V súlade s vyššie cit. ust. § 11 ods.3 zákona o súdnych poplatkoch preto
súd rozhodol, že navrhovateľovi vráti zodpovedajúcu časť súdneho poplatku, po krátení o 6,63 EUR
v súlade s ust. § 11 ods.4 zákona o súdnych poplatkoch ( t.j. 137,50 EUR - 82,50 EUR - 6,63 EUR),
t.j. vo výške 48,37 EUR. Takto krátený súdny poplatok bude navrhovateľovi vrátený prostredníctvom

príslušného daňového úradu.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vo vzťahu medzi vedľajším účastníkom na strane odporcu a navrhovateľom súd v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal plnú náhradu

trov potrebných na účelné bránenie práva odporcu ako spotrebiteľa a to vo vzťahu k tomu nároku
navrhovateľa, ktorý si pôvodne uplatnil titulom zmluvnej pokuty. Je totiž zrejmé, že po vyjadrení
vedľajšieho účastníka k tejto časti nároku navrhovateľ na uvedenú obranu reagoval tak, že návrh vzal
v časti späť a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

Trovy vedľajšieho účastníka spočívajú v trovách jeho právneho zástupcu, keďže ho v tomto konaní

zastupoval advokát.

Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa ust. § 10 ods. 1. § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods.
3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb.

Základnásadzbatarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužby,vychádzajúczvýškypeňažnéhoplnenia,

ktorého sa právna služba týkala (t.j. 1.977,76 EUR) je vo výške 81,33 EUR. Tarifná odmena v tejto výške
patrí právnemu zástupcovi za tieto úkony právnych služieb: prevzatie a príprava zastúpenia (26.6.2012),
písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 24.9.2013, spolu vo výške 162,66 EUR. Právnemu zástupcovi
ďalej patrí aj náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. režijný
paušál) vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby. 1/100 výpočtového základu

v roku 2012 predstavuje 7,63 EUR a patrí za jeden úkon právnych služieb. 1/100 výpočtového základu
v roku 2013 činí 7,81 EUR a patrí za 1 úkon. Spolu tarifná odmena a režijný paušál činia 178,10 EUR.
Právnemu zástupcovi patrí aj zvýšenie tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej
hodnoty vo výške 20%, t.j. o 35,62 EUR, pretože právny zástupca preukázal, že je platiteľom tejto dane.
Po uvedenom zvýšení predstavuje odmena právneho zástupcu 213,72 EUR.V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľa, aby priznanú náhradu trov
zaplatil k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )