Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 26, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010319
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713010319.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Petra Chovanku, na verejnom zasadnutí dňa 26. februára 2014, prejednal
odvolanie obžalovaného Y. H., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 25.10.2013 sp.zn. 2T 72/2013
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Y. H. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného Y. H. za vinného z prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2,4,8 Tr. zák.,

§ 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere jedenásť mesiacov.

Výkon tohto trestu mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods.
1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní osemnásť mesiacov.

Obžalovanému bola podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložená povinnosť nahradiť poškodenej strane,

spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. škodu v sume 429,- Eur a so zvyškom nároku bola táto
poškodená strana podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorý sa domáhal
zrušenia napadnutého rozsudku a v konečnom dôsledku oslobodenia spod obžaloby, pretože
predmetnej trestnej činnosti sa nedopustil.

V dôvodoch odvolania poukazuje na samotnú skutkovú vetu, ktorá je nepresná v tom smere, že jemu
nebola poskytnutá finančná hotovosť, ale tovar kúpil na základe uzavretej úverovej zmluvy.

Poprel, že by pani R., zástupkyni Home Credit Slovakia, a.s., predložil nejaké doklady potrebné k
realizovaniu operácie poskytnutia úveru, nemohol byť predložený občiansky preukaz manželky, keďže

táto sa objektívne nachádzala v O.. Pokiaľ ide o platobnú kartu predloženú pri vybavovaní úveru, túto
vôbec nepoužívali. Tiež poukazuje na to, že poškodená strana pri uzatváraní zmluvy nevyhotovila
fotokópie predložených dokladov a je sporné, či vôbec boli predložené nejaké doklady. Okrem toho
počasspáchaniapredmetnéhoskutkubolpracovneneschopný,dodržiavalliečebnýrežimanedovoľoval
si vychádzať z bytu. Jeho manželka nikdy netvrdila, že by občiansky preukaz so sebou na pracovnú
cestu nevzala, tento práve naopak nosila spolu v obale na doklady.Celé trestné stíhanie je založené na výpovedi pani R. a skutočnosť, že ho pri rekognícii označila ako
páchateľa, nemôže byť dostatočná na preukázanie jeho viny, keďže on si je istý, že predmetný notebook
on kupovať nebol.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
napadnutého rozsudku a konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dôkazné prostriedky v záujme ustálenia
skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri
vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. vysvetlil, ktoré
skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

Vychádzajúc z dôkaznej situácie odvolací súd dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, že
vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku a
prečinu, a to bez akýchkoľvek pochybností.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne obsiahlo, zákonne a zrozumiteľne odôvodnil všetky

výroky napadnutého rozsudku, odvolací súd si tieto osvojil, stotožňuje sa s nimi, a preto v ďalšom na ne
iba poukazuje, aby duplicitne neopakoval to isté hodnotenie dôkazov a závery ich hodnotenia.

Reagujúc na odvolanie a obhajobu obžalovaného musí odvolací súd skonštatovať, že jeho vina nie je
postavená len na výpovedi svedkyne E. R., ktorá uzatvárala s ním predmetnú zmluvu, ale aj listinnými

dôkazmi v zmysle rekognície, pri ktorej spoľahlivo táto svedkyňa označila obžalovaného za páchateľa,
resp. osobu, ktorá mu predložila občiansky preukaz a kreditnú kartu znejúce na meno jeho manželky.
Bola prítomná pritom aj iná žena, aj keď nevedela uviesť, či to bola práve manželka obžalovaného, ale
jednoznačnenapodkladetýchtodokladovbolposkytnutýpredmetnýúverznejúcinamenopredložených
dokladov, a teda aj manželky.

Pokiaľ by odvolací súd uznal tvrdenie obžalovaného, že jeho manželka mala pri sebe doklady v kritickom
čase a nachádzala sa mimo bydliska a nemohol preto predložiť jej občiansky preukaz, treba zdôrazniť,
že iným spôsobom sa nemohla na uzatvorenie zmluvy dostať predložená platobná karta obžalovaného
a jeho manželky ako predložením samotným obžalovaným, čím predloženie tohto dokladu inou osobou

ako obžalovaným je v zásade vylúčené. Na druhej strane nebola vylúčená obhajoba obžalovaného,
že obžalovaný mohol mať v kritickom čase k dispozícii občiansky preukaz manželky, pretože podľa
vykonanéhodokazovanianepotrebovalavkritickomčasepriubytovávanípredkladaťobčianskypreukaz,
teda mohla sa bez neho zaobísť a obžalovaný či už bez jej vedomia alebo s jej vedomím mohol
predložiť tento predmetný občiansky preukaz pri uzatváraní zmluvy. V konečnom dôsledku zo strany

manželky obžalovaného ako svedkyne ide o osobu blízku a je málo pravdepodobné, že by vypovedala
v neprospech obžalovaného.

Tieto dôkazy ako aj ostatné dôkazy hodnotené súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku
vedú aj odvolací súd k nespornému záveru, že obžalovaný sa dopustil predmetnej trestnej činnosti,

kvalifikovanej ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., keď na škodu cudzieho majetku seba
obohatil tým, že uviedol iného do omylu.

Vo výroku o treste odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, s prihliadnutím na osobu obžalovaného sa
javí predmetný trest v tejto výmere skôr ako príliš mierny, predovšetkým z pohľadu toho, že obžalovaný

sa dopustil trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre inú trestnú činnosť, i keď
nakoniec tento rozsudok bol zrušený a bol ukladaný obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody, je
však nesporné, že má sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti, a to aj toho istého druhu, teda
podvodov. Za týchto okolností prichádzalo v úvahu uloženie aj nepodmienečného trestu odňatia slobody,
v neprospech obžalovaného však nebolo podané odvolanie, a preto nemohol zo zákonných dôvodov

odvolací súd uvažovať o prísnejšom treste.Rovnako za zákonný považuje odvolací súd aj výrok o náhrade škody, keď uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť škodu v tej sume, ktorá bola nesporne preukázaná a podložená dôkazmi a v ostatnej
časti poškodenú stranu odkázal s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu za zákonný a
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.