Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 14, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/83/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512205373
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8512205373.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného CASH COLLECTORS SK, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Mlynské Nivy 49, právne zastúpeného spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, proti povinnému R. Y., bytom V. č. XXX,
o vymoženie sumy 1.036,40 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Stará Ľubovňa zo dňa 27. februára 2013 č. k. 2Er/525/2012 - 85 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie p o t v r d z u j e.

Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Denisy
Uhríkovej, Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S odkazom
na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný súd
predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom a skonštatoval, že vzhľadom na nedodržanie
zákonných ustanovení o náležitostiach písomnej formy rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu nedošlo k jej platnému uzavretiu. Neplatná rozhodcovská zmluva má za následok,
že vo veci rozhodoval neprávomocný orgán. Oprávnený takto nedisponuje vykonateľným rozhodnutím
a spôsobilým exekučným titulom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu

odvolanie oprávnený, v ktorom navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa
tak, že poverenie pre súdneho exekútora udelí, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodňuje tým, že súd prvého stupňa pri
rozhodovanívychádzalznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciasvojímpostupomodňaloprávnenému
možnosť konať pred súdom. Poukazuje na to, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc
danú Exekučným poriadkom. Predovšetkým namieta posúdenie rozhodcovskej doložky ako neplatne

uzavretej s odkazom na nedodržanie písomnej formy, ak je táto je zahrnutá ako súčasť všeobecných
obchodných podmienok, len s odkazom v hlavnej zmluve. Súd si podľa oprávneného vykladá § 4 zákona
o rozhodcovskom konaní príliš reštriktívne. V rámci obchodnej praxe je všeobecne prípustné určité
obchodné podmienky nezahŕňať do zmluvy, pričom sa odkáže len na obsah všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Oprávnený poukazuje tiež na § 93b zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorého si právna predchodkyňa oprávneného, Slovenská sporiteľňa,

a.s. plnila iba svoju zákonnú povinnosť ponúknuť klientom uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Zároveň
oprávnený žiada, aby odvolací súd v prípade potvrdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa pripustil
dovolanie, nakoľko je toho názoru, že vo veci ide o otázku zásadného právneho významu, pričom
zároveň formuloval dovolaciu otázku.Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,

znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný

zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská
doložka ako súčasť všeobecných obchodných podmienok pod bodom 18, časť C, ktoré tvoria prílohu

zmluvy o kreditnej karte zo dňa 27.10.2006 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a povinným,
nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. V
konaní takto nebola splnená základná podmienka na to, aby mohol byť súdom v rámci exekučného
konania akceptovaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná

právomoc rozhodcovského súdu.

Nie je možné súhlasiť s argumentáciami oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy s povinným bolo
naplnené ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Podľa § 93b zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné

spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú
pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.

Uvedenéustanoveniejednoznačnevyžadujeindividuálnevyjednanierozhodcovskéhokonaniazostrany
spotrebiteľa, a to po preukázateľnom poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia zo strany dodávateľa
služby,t.j.banky.Zákonomvyžadovanépreukázateľnépoučeniespotrebiteľaajehovoľbanenapĺňataký
postup dodávateľa, kedy sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok a v hlavnej zmluvy je uvedený len odkaz, že Poštová banka, a.s. si splnila poučovaciu

povinnosť podľa § 93b zákona o bankách.

Z obsahu spisu nevyplýva, že by pri uzatváraní zmluvného vzťahu došlo k naplneniu zákona, a že by
príslušnýzamestnanecbankysodbornoustarostlivosťounajprvpoučilpovinnéhoaponechalmupriestor
na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Naviac, už skutočnosť,
že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a nemožno ich meniť individuálnym dojednanímnepochybne svedčia tomu, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku
dojednať individuálne, resp. rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej

autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba
znamená.

S odkazom na formuláciu predmetných vyhlásení súd musí konštatovať, že rozhodcovská doložka ako
súčasť obchodných podmienok tzv. formulárovej zmluvy bez možnosti individuálneho dojednania či
ovplyvnenia obsahu zo strany spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Neprijateľná zmluvná podmienka znamená
vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, že
sú koncipované vopred ako celok a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo ich odmietne
a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že

spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti
dodávateľovi.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy ako podkladu
pre určenie právomoci rozhodcovského súdu na základe zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní o rozhodcovskom konaní, § 3 a 4.

Podľa § 3 ods. 1 rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo
niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením

zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v
rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Zo spisu vyplýva, že rozhodcovská doložka v tejto veci nebola platne uzavretá v súlade so zákonom
o rozhodcovskom konaní, nakoľko nebola dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy

nespĺňa, ak je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných obchodných podmienok, s ktorými
netransparentne splynula, na samostatnom dokumente, ktorý nie je osobitne podpísaný zmluvnými
stranami. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov
formou rozhodcovského konania. Samotná zmluva obsahuje všeobecné vyhlásenie povinného, že
bol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami a súhlasí s nimi. Z tejto formulácie

nemožno jednoznačne vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa na strane povinného uzavrieť
rozhodcovskú zmluvu v určitom konkrétnom znení a vôľa podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému
konaniu.V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a
to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v
tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,

nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v
každom štádiu exekučného konania.

Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae, vo vzťahu k
možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o vydanie poverenia
zamietol.

Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne.

K otázke pripustenia dovolania a dovolacej otázky, či je dodržaná forma rozhodcovskej doložka, ak

bola dojednaná v hlavnej zmluve odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli osobitne
podpísané, odvolací súd na doplnenie poznamenáva:

Ak Všeobecné obchodné podmienky obsahujú rozhodcovskú zmluvu, potom táto zmluva musí spĺňať
všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje. Podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V oboch prípadoch však

rozhodcovskázmluvamusímaťpísomnúformu,inakjeneplatná.Rozhodcovskádoložkapodbodom18,
časť C všeobecných obchodných podmienok o tom, že spory medzi účastníkmi budú rozhodované pred
Rozhodcovskom súdom, nespĺňa zákonné náležitosti písomnej formy rozhodcovskej zmluvy, nakoľko
písomná forma je zachovaná vtedy, ak je rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka obsiahnutá
v dokumente s označenými zmluvnými stranami a ak je dokument zmluvnými stranami aj podpísaný.

Ak teda rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme, potom je neplatná, čo malo za
následok, že právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Ak tak rozhodcovský súd urobil, ide o
rozhodnutie, ktoré nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie takéhoto rozhodnutia ho strany
sporu nezmocnili.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nejde o otázky zásadného právneho významu, čo by

odôvodňovalo pripustenie možnosti podania mimoriadneho opravného prostriedku. Táto otázka už bola
na úrovni Najvyššieho súdu SR riešená, pričom na toto rozhodnutie poukázal aj oprávnený v podanom
odvolaní (uznesenie NS SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,

iným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.