Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Eva Kiššová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/3/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211528
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812211528.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdPrievidzasudkyňouJUDr.EvouKiššovouvprávnejvecinavrhovateľa:EOSKSISlovensko,
s.r.o. so sídlom Bratislava 851 02, Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so
sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 36 613 843, proti odporcovi: v 1/ rade B. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom G., ul. E. č. 36X/X, t.č. bytom G., ul. E. č. XXX/X/X, v 2/ rade R. D., nar. X.X.XXXX, bytom K.
L. E. č. XXX, t.č. bytom E. A. č. XXX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J.
Kráľa č. 5/A, v 3/ rade G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom K. L. E. č. XXX, t. č. v ČR na neznámom mieste,
zast. opatrovníkom FÉNIX združenie na ochranu a presadzovanie ľudských práv so sídlom Lučenec,
Námestie republiky č. 7, IČO 42310059 zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J.
Kráľa č. 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov 2/ a 3/ Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, IČO 42 176 778, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov č. 5, zast. JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 6.384,39 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporcovia v 1/rade, v 2/ rade spoločne a nerozdielne a odporca v 3/ rade sú p o v i n nzaplatiť
navrhovateľovi 6384,39 eur s úrokom z omeškania
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.07.2009 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.08.2009 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.09.2009 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.10.2009 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.11.2009 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.12.2009 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.01.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.02.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.03.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.04.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.05.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.06.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.07.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.08.2010 do zaplatenia,9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.09.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.10.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.11.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.12.2010 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.01.2011 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.02.2011 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.03.2011 do zaplatenia,
9,25% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.04.2011 do zaplatenia,
9,25% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.05.2011 do zaplatenia,
9,25% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.06.2011 do zaplatenia,
9,5% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.07.2011 do zaplatenia,
9,5% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.08.2011 do zaplatenia,
9,5% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.09.2011 do zaplatenia,
9,5% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.10.2011 do zaplatenia,
9,25% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.11.2011 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.12.2011 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.01.2012 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.02.2012 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.03.2012 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.04.2012 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 108,21 eur od 21.05.2012 do zaplatenia,
9% ročne zo sumy 2597,04 eur od 19.06.2012 do zaplatenia,
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že povinnosť plniť každého z odporcov voči
navrhovateľovi zaniká v rozsahu plnenia ostatných odporcov.
Odporcovia v 1/rade a v 2/ rade spoločne a nerozdielne a odporca v 3/ rade sú p o v i n n í nahradiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 389,65 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho
zastúpenia 1.332,83 eur, a to na účet advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 36 613 843, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že povinnosť
plniť každého z odporcov voči navrhovateľovi zaniká v rozsahu plnenia ostatných odporcov.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ návrhom podaným 2.7.2012 uplatnil najskôr voči odporcom nárok na zaplatenie 9810,23
eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 9.133,17 eur od 26.12.2011 do zaplatenia a nárok na
náhradu trov konania. Uviedol, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
uzavretej so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava ako postupcom a ním ako postupníkom. Postupca
a odporcovia uzavreli dňa 31.5.2004 zmluvu, ktorej súčasťou boli aj VOP a na základe tejto zmluvyposkytla odporcom v 1. a 2.rade sporitelňa peňažné prostriedky za podmienok upravených v zmluve.
Odporca v 3.rade prevzal ručiteľský záväzok. Odporcovia ako dlžníci v stanovených termínoch splátky
nesplácali, preto postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy, ktorá pozostáva
z istiny 9.133,17 eur a úrokov z omeškania 677,06 eur.
Dňa 9.10.2012 oznámil vstup do konania ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, a to na strane všetkých troch odporcov.
Súd vydal v zmysle návrhu navrhovateľa platobný rozkaz pod sp. zn. 10Ro/207/2012 dňa 26.10.2012,
voči ktorému podal odpor vedľajší účastník na strane odporcov 2/a 3/, pričom zároveň vystúpil z
konania ako vedľajší účastník na strane odporcu v 1/ rade. V písomne podanom odpore poukázali
na ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predložená dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka
bez možnosti ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Prehlásenie
dlžníka o vedomosti premlčania je skryté do dohody o splátkach v bode 3, pričom malo byť súčasťou
uznania záväzku. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ mal vedomosť o stave veci, mal záujem
na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Uzatvorenie dohody je v rozpore s dobrými mravmi,
pretoženebolidodržané princípydobromyseľnosti, čestnostiabolvyužitýomylalesťvsnahedosiahnuť
uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje
zmluvné postavenie a iniciatíva k uzatvoreniu dohody nikdy nevychádzala od spotrebiteľa. Pre prípad,
že by súd neakceptoval právnu argumentáciu ohľadom posudzovania dohody a jej právnych účinkov,
navrhujú postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru EÚ
prejudiciálnu otázku, a to či súdna kontrola nekalých podmienok dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej
spotrebiteľskej zmluvy. Žiadal navrhovateľom preukázať odstúpenie od zmluvy a preukázanie, kedy sa
uplatnená pohľadávka stala splatnou. Vychádzajúc z celkového počtu dní omeškania v prílohe k zmluve
o postúpení pohľadávok je zrejme uplatnená pohľadávka premlčaná, pričom premlčanie je potrebné
posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd uznesením sp. zn. 15C/3/2013 zo dňa 6.2.2013 zrušil platobný rozkaz sp. zn. 10Ro/207/2012
z 26.10.2012 aj voči odporcovi v 1/ rade, za ktorého vedľajší účastník odpor nepodal.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, resp. ich zástupcov, zmluvou o splátkovom úvere
z 31.5.2004, Všeobecnými obchodnými podmienkami, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku, oznámením o postúpení pohľadávky z 12.4.2011, podacími poštovými hárkami,
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 spolu s prílohou č. 1., pokusom o zmier
z 12.6. 2012, písomnými vyjadreniami navrhovateľa z 15.9.2012, z 26.2.2013, prehľadom transakcií
úveru, písomnými vyjadreniami vedľajšieho účastníka, výzvou k úhrade z 20.4.2011, vyhlásením o
mimoriadnej splatnosti úveru, oznámením Slovenskej sporiteľne a.s. z 10.12.2013, na základe čoho
zistil tento skutkový stav:
Dňa 31.5.2004 uzavreli Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Bratislava a odporcovia v 1/ a 2/ rade
zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 250.000,- Sk s úrokovou
sadzbou 9,30% p.a., poplatku za poskytnutie úveru 2% z výšky úveru, poplatku za správu úveru 40,-
Sk mesačne, výška mesačnej splátky bola dohodnutá v sume 3.260,- Sk so splatnosťou vždy k 20.dňu
v mesiaci, dátum prvej splátky 20.6. 2004 a konečnou splatnosťou 20.5.2014, splatnosť úrokov nastala
vždy v posledný deň kalendárneho mesiaca, ďalej bol upravený spôsob splácania úveru, účel úveru a
podobne. Dňa31.5.2004bola medziSlovenskousporiteľňoua.s.aodporcomv3/radeuzavretádohoda
oručení,predmetomktorejbolovyhlásenieručiteľa,žeuspokojípohľadávkuveriteľazuvedenejúverovej
zmluvy a ostatných súvisiacich nárokov, a to v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne
a včas.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 24.3.2011 došlo k postúpeniu pohľadávky
medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava a navrhovateľom , ktorá pohľadávka bola bližšieidentifikovaná v prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok. V zmysle čl. V. zmluvy predmetom je
dohodaoodplatnompostúpenípohľadávok,atosovšetkýmiprávami,ktorésúspojenéspostupovanými
pohľadávkami a za podmienok uvedených v zmluve. Predmetom postúpenia sú aj všetky súvisiace
práva a nároky, ktoré sú s pohľadávkou spojené, ako aj práva plynúce zo zabezpečenia pohľadávok.
Právny zástupca navrhovateľa podaním z 26.2.2013 poukázal na to, že vedľajší účastník nemal právo
podať odpor voči platobnému rozkazu, pretože kým odporca nepodá odpor voči platobnému rozkazu,
nenastanúaniúčinkyvznikuvedľajšiehoúčastníctva.Pretomalsúdodmietnuťodporakopodanýosobou
neoprávnenou. Ďalej uviedol, že vedľajší účastník nemá právo vzniesť námietku premlčania, pretože
nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom na vznesenie námietky premlčania
je len dlžník. Námietku premlčania preto uplatnila osoba neoprávnená. Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznanie záväzku z 22.11.2011 má všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, má písomnú
formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť,
čo má za následok predpoklad, že zväzok trval v čase uznania. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva
podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ, čo
potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Ak by odporca v čase uznania dlhu
nevedel o jeho premlčaní právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1
druhá veta OZ, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej
premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany odporcu,
pričom jeho právnym následkom je prerušenie plynutia premlčacej doby, preto nemôže ísť o neprijateľnú
podmienku ani o dohodu o predĺžení premlčacej doby na 10 rokov. Tým, že odporca podpísal dohodu
len prejavil vôľu záväzok splniť, čo je v jeho záujme, pričom vedľajší účastník v spore svojím prístupom
vlastne znemožňuje odporcovi uhradiť svoj existujúci záväzok voči navrhovateľovi. Dohoda v podstate
predstavuje zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v umožnení splátok.
Vedľajším účastníkom opísané okolnosti ohľadom uzatvárania dohody považuje za ničím nepreukázané
a súd by nemal na ne prihliadať. Odporca po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody, svojím podpisom
svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Dohodu nemožno
považovať za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda spotrebiteľskej zmluve, od
ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok, ale ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných
strán. Na predmetnú dohodu nemožno aplikovať ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľa. Ďalej
sa navrhovateľ vyjadril k návrhu na položenie prejudiciálnej otázky a k návrhu vedľajšieho účastníka k
náhrade trov konania. Následne poukázal a pripojil k vyjadreniu uznesenie KS v Nitre č. 7Co 197/2012
z 31.8. 2012, uznesenie Krajského súdu v Nitre č. 5Co 229/2012 z 23.8.2012, uznesenie KS Košice
č. 11Co 173/2012 z 31.8.2012 a iné .
Odporcovi v 1/ rade súd doručil návrh s prílohami, vyjadreniami navrhovateľa, oznámením vedľajšieho
účastníka do konania, jeho písomnými vyjadreniam, a to dňa 28.3.2013, na čo odporca v 1/ rade
nereagoval.
Vedľajší účastník odporcov v 2/ a 3/ rade poukázal vo svojom písomnom vyjadrení z 21.8.2013
na to, že zmluvou o úvere z 31.5. 2004 bol odporcom poskytnutý úver v objeme 250.000,- Sk a
navrhovateľ si predmetnou žalobou uplatňuje 9133,17 eur. Nie je zrejmé z čoho pozostáva uplatnená
suma a koľko odporcovia na úver uhradili, kedy sa úhrady realizovali. Žalovaný nárok je neurčitý a
nepreukázaný. Spochybnil skutočnosť, že nedošlo k predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy, na
ktorej preukázaní nemá navrhovateľ žiaden motív v snahe dosiahnuť úspech v konaní vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania. V zmluve o úvere je dojednanie o možnosti banky predčasne vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru v prípade splnenia určitých skutočností, pričom možnosť jednostranného
ukončenia zmluvy zo strany dlžníka ako spotrebiteľa sa v zmluve nenachádza, čo je v rozpore s dobrými
mravmi. Úverový dlžník tak nemá možnosť vyhnúť sa ďalšiemu účtovaniu odplaty - zmluvného úroku a
sankčných mechanizmov zo strany úverového veriteľa, ktorý umelo bez odôvodnenia, resp. priamo v
rozpore s hospodárskym účelom zmluvy môže predlžovať trvanie úverového vzťahu. Spochybnil ďalej
nadobudnutie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok navrhovateľom, keď nemohol nadobudnúť
pohľadávku v rozsahu ešte nesplatného úveru, a teda nemohol sa stať v uvedenom rozsahu ani
nositeľom aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby. Ďalej poukázal na potrebu posudzovať otázku
premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože na úrovni súkromnoprávnej upravujú spotrebiteľskénormy okruh všetkých súkromnoprávnych zmluvných vzťahov, /vrátane obchodnoprávnych, ktoré majú
charakter absolútneho obchodu/, uzatváraných medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Písomným podaním z 11.10.2013 navrhovateľ zobral čiastočne návrh na začatie konania späť, keď
oproti pôvodne žalovanej sume 9810,23 eur uplatňuje voči odporcom len sumu 6384,39 eur s úrokom
z omeškania 9% ročne z jednotlivých splátok v sume 108,21 eur vždy počnúc od 21.dňa v mesiaci
do zaplatenia, počnúc úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 108,21 eur od 21.7. 2009 do
zaplatenia, uplatňuje všetky splatné splátky tri roky pred podaním návrhu až do úplného zaplatenia.
Súd uznesením č. 15C/3/2013 zo dňa 18.11. 2013 rozhodol o čiastočnom zastavení konania, a to
priamo na pojednávaní dňa 18.11. 2013 .
Písomným podaním z 24.10.2013 navrhovateľ opäť poukázal na to, že vedľajší účastník nemohol účinne
vzniesť námietku premlčania, pretože túto môže vzniesť len dlžník, pretože nejde o úkon procesný,
ale úkon hmotného práva.
V priebehu konania navrhovateľ tvrdil, že i keď bola konečná splatnosť úveru dohodnutá pôvodne na
20.5.2014, banka mala oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať zaplatenie celej
pohľadávky. Právny predchodca nevyhlásil mimoriadnu splatnosť, ale túto využil navrhovateľ a vyhlásil
mimoriadnu splatnosť podaním z 20.4.2011 po postúpení pohľadávky, pričom sa nevedel vyjadriť či bola
doručená všetkým odporcom. Aj doručením návrhu vlastne vyzýva navrhovateľ k zaplateniu celého
zvyšku úveru, čím je splnená podmienka splatnosti úveru.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka odporcov v 2/ a 3/ rade a odporkyni v 2/ rade poukázal,
že navrhovateľ deklaroval mimoriadnu splatnosť úveru už v samotnom návrhu, ako aj v pokuse o
zmier z 12.6. 2012. Banka pritom nemôže postúpiť „živý úver“, pretože to zákon o bankách vylučuje.
Navrhovateľ si nemôže zosobovať právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a v čase postúpenia nie
je ani nositeľom aktívnej legitimácie tejto časti úveru, a teda i práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť.
Odporkyňa v 2/ rade potvrdila, že zmluvu o splátkovom úvere uzavrela s odporcom v 1/ rade, s ktorým
bola v tej dobe v manželstve. Toho istého roku v októbri 2004 odišla zo spoločnej domácnosti od
manžela, nechala mu kartu aj peniaze a boli dohodnutí, že úver bude splácať on, ešte pred dvoma rokmi
ju uisťoval, že úver spláca. Odporca v 3/ rade je jej otec, bol ručiteľ a ani on úver nesplácal. Vzniesla
taktiežnámietkupremlčania, nemávedomosť,čijejboladoručenávýzvaomimoriadnejsplatnostiúveru,
vtedy žila už v Malých A..
Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava v oznámení z 10.12.2013 potvrdila, že zo strany sporiteľne nedošlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 31.5.2004 pred postúpením pohľadávky v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.3.2011. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 20.5.2014 a nebola predlžovaná. Počet
dní omeškania uvedený v prílohe k zmluve zodpovedá omeškaniu v trvaní odo dňa splatnosti najstaršej
omeškanej splátky do dňa postúpenia pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení z 12.1.2014 uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril s odporcami v 1/
a 2/ rade ako dlžníkmi zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úver 250.000,-
Sk. V jednotlivých článkoch zmluvy bol dojednaný úrok, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru,
poplatok za vedenie úverového účtu, úrok z omeškania. Istina vo výške 9133,17 eur pozostávala z
neuhradeného úveru, poplatkov a zmluvných úrokov, pričom odporcovia uhradili len sumu vo výške
4469,59 eur, a to dňa 31.5.2004 v sume 5000,- sk, dňa 20.6.2004 v sume 3260,- Sk, dňa 20.7.2004
v sume 3260,- Sk, dňa 20.8.2004 v sume 3260,- Sk, dňa 20.9.2004 v sume 3260,- Sk, dňa 20.10.2004
v sume 3260,- Sk, dňa 20.11.2004 v sume 3260,- Sk, dňa 20.12.2004 v sume 3260,- Sk, dňa
20.1.2005 v sume 3109,70 Sk, dňa 31.1. 2005 v sume 150,30 Sk, dňa 20.2.2005 v sume 94,70 Sk,
dňa 21.2.2005 v sume 3165,30 Sk, dňa 23.3.2003 v sume 3192,- Sk, dňa 16.5.2005 v sume 3192,-
Sk, dňa 20.5.2005 v sume 731,50 Sk, dňa 23.5.2005 v sume 3460,30 Sk, dňa 20.6.2005 v sume
34,70 Sk, dňa 22.6.2005 v sume 3157,30 Sk, dňa 25.7.2005 v sume 3182,- Sk, dňa 20.8.2005 vsume 16,70 Sk, dňa 22.8.2005 v sume 3175,30 Sk, dňa 20.9.2005 v sume 16,80 Sk, dňa 22.9.2005
v sume 3175,20 Sk, dňa 20.10.2005 v sume 54,20 Sk, dňa 24.10.2005 v sume 3137,80 Sk, dňa
23.11.2005 v sume 3192,- Sk, dňa 20.12.2005 v sume 3192,- Sk, dňa 23.1.2006 v sume 3192,- Sk,
dňa 22.2.2006 v sume 3192,- Sk, dňa 22.3.2006 v sume 3195,- Sk, dňa 20.4.2006 v sume 3195,-
Sk, dňa 23.5.2006 v sume 3195,- Sk, dňa 20.6.2006 v sume 3195,- Sk, dňa 24.7.2006 v sume 3195,-
Sk, dňa 22.8.2006 v sume 3195,- Sk, dňa 22.9.2006 v sume 3195,- Sk, dňa 22.11.2006 v sume
4388,10 Sk, dňa 20.12.2006 v sume 5196,90 Sk, dňa 20.1.2007 v sume 51,- Sk, dňa 22.1.2007 v
sume 3144,- Sk, dňa 20.2.2007 v sume 100,20 Sk, dňa 23.2.2007 v sume 3094,80 Sk, dňa 21.3.
2007 v sume 3381,- Sk, dňa 20.4. 2007 v sume 47,60 Sk, dňa 23.4.2007 v sume 3.333.40 Sk,
dňa 23.5.2007 v sume 3381,- Sk, dňa 20.6.2007 v sume 3381,- Sk, dňa 23.7.2007 v sume 3381,-
Sk, dňa 21.8.2007 v sume 1477,40 Sk a dňa 17.10.2007 v sume 5284,60 Sk, pričom na istinu bolo
započítané 4297,90 eur a na poplatok za poskytnutie úveru 165,70 eur a na úrok z omeškania suma
5,72 eur. Ďalej žalovaná suma pozostávala z poplatku za správu účtu a za upomienky v sume 170,60
eur a zmluvné úroky vo výške 4961,99 eur /viď platobná história č.l. 185-191 spisu/.
Odporca v 1/ rade nepoprel, že predmetný dlh bol spoločným dlhom s odporkyňou v 2/ rade počas
trvania ich manželstva. V októbri 2004 prerušili spolužitie a poprel tvrdenie, že by úver mal splácať iba
on.Úverbolpoužitýnarekonštrukciurodinnéhodomu,kdebývali.Tentoúversplácalasi4roky,následne
prišiel o zamestnanie a nemal ho z čoho splácať. Ohľadom tohto dlhu ho navštívil v Prievidzi, na ul. C.
nejaký pán, povedal, že je exekútor a majú sa dohodnúť na splátkach. Dohodli sa preto na splátkach v
sume 50,- eur, o inom sa nerozprávali. Následne zaplatil asi dve splátky. On sám nemá z čoho splácať
úver, nebude ho platiť za nikoho, úver bol spoločný a tento splácal aj po rozvode manželstva on sám.
Rozumie tomu, že zaviazaní sú obaja spoločne a nerozdielne, avšak odporkyňa v 2/ rade neuhradila
žiadnu sumu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy
na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd
návrh navrhovateľa za dôvodný len čiastočne.
V konaní nebolo sporné, že odporcovia v 1/ a 2/ rade na základe zmluvy o splátkovom úvere zo
dňa 31.5.2004 čerpali od Slovenskej sporiteľni a.s. poskytnutý úver vo výške 250.000,- Sk a tentosa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 3260,- Sk so splatnosťou prvej splátky 20.6.2004 a
konečnou splatnosťou úveru 20.5.2014. Ďalej bolo nesporné, že Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava
uzavrela s odporcom v 2/ rade dohodu o ručení, podľa ktorej ručiteľ vyhlásil, že uspokojí pohľadávku
veriteľa z predmetnej úverovej zmluve v prípade, ak ju neuspokojí dlžník za podmienok upravených
v dohode. Rovnako bolo preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa
24.3.2011 postúpila Slovenská sporiteľňa a.s. na navrhovateľa predmetnú pohľadávku zo zmluvy o
úvere, pričom podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva zostatok pohľadávky celkom
vo výške 9810,23 eur s výškou omeškanej splátky 4713,66 eur a s uvedením celkového počtu dní
omeškania 1251 dní.
I keď v danej veci išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, podľa názoru súdu
svojim charakterom je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý síce neupravuje zmluvy ako osobitný zmluvný typ úveru,
avšak obsahuje určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy, či už podľa Obchodného zákonníka
alebo Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu na záväzky a i posudzovanie námietky premlčania
z takejto zmluvy hoci je uzavretá podľa Obchodného zákonníka je potrebné použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to i ustanovenia všeobecné k záväzkovým vzťahom, teda i premlčanie.
Zákon o spotrebiteľských úveroch je svojou povahou občianskoprávnym predpisom a je potrebné
podporné použitie Občianskeho zákonníka pre posudzovanie premlčania dlhu. Vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania bolo preto dôležité posúdenie kedy nastala splatnosť dlhu odporcov, v akej výške
omeškaných splátok sú v omeškaní. Nakoniec navrhovateľ zobral späť návrh v časti splátok starších
ako splátky splatné tri roky pred podaním návrhu, t.j. splatné do 2.7.2009, keď tak urobil po vznesení
námietky premlčania. Zo zmluvy o splátkovom úvere pritom vyplýva, že táto má všetky náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľských úveroch v znení
platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z výsluchu odporcu v 1/ rade a písomného vyjadrenia navrhovateľa
pritom vyplýva, že odporcovia v 1/ a 2/ rade po uzavretí zmluvy splácali úver len v období do októbra
2007, pričom je zrejmé, že tieto úhrady vykonal odporca v 1/ rade. Následne úver odporcovia ako
dlžníci a odporca v 3/ rade ako ručiteľ nesplácali. Po čiastočnej dispozícii navrhovateľa s návrhom
preto zostalo predmetom konania zaplatenie úverových splátok splatných tri roky pred podaním návrhu
a zvyšku úveru až do úplnej splatnosti. Keďže nebolo sporné, že odporcovia úver za dobu troch
rokov pred podaním návrhu nesplácali, súd považoval návrh navrhovateľa v tejto časti za dôvodný.
Povinnosť odporcov ako dlžníkov platiť úver v dohodnutých mesačných splátkach vo vymedzenej dobe
splácania vyplýva nielen zo zmluvných dojednaní, ale i z citovaného zákonného ustanovenia § 497
Obchodného zákonníka. V časti splátky pôvodne dojednanej vo výške 3260,- Sk pritom odporcovia
ako dlžníci splácajú časť úverovej istiny a časť dohodnutých zmluvných úrokov. V priebehu súdneho
konania nastala pritom podľa pôvodne dohodnutej splatnosti v zmluve splatnosť aj splátok až ku dňu
rozhodovania súdu, t.j. 30.1.2014. Odporcovia ani v priebehu konania nezaplatili žiadnu splátku, preto
súd priznal nárok aj v časti uplatnených omeškaných splátok až ku dňu rozhodovania, ktoré splátky boli
vždy splatné k 20.dňu v mesiaci. Navrhovateľ však uplatňoval všetky splátky úveru, a to i tie, ktorých
splatnosť by pri riadnom plnení nastala aj v mesiacoch február až máj 2014, preto musel súd riešiť
otázku,činastalamimoriadnasplatnosťúveru ohľadomtýchtozostávajúcichsplátok.Pokiaľnavrhovateľ
uvádzal v návrhu na začatie konanie, že právny predchodca odstúpil od úverovej zmluvy, táto skutočnosť
nebola v konaní preukázaná, pretože Slovenská sporiteľňa a.s. potvrdila súdu, že k ukončeniu úverovej
zmluvy odstúpením nedošlo, a rovnako ani vyhlásením o mimoriadnej splatnosti úveru. Údaj v prílohe o
postúpení pohľadávok o celkovom počte dní omeškania zodpovedal len omeškaniu najstaršej splátky. V
pokuse o zmier zo dňa 26.12.2012 uvádza právny zástupca navrhovateľa nesprávny údaj o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru keď žiada od odporcov zaplatenie 10 343,07 eur. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru tak ako predpokladá úverová zmluva v čl. 7.6 Všeobecných obchodných podmienok,
právnym predchodcom navrhovateľa nebolo vykonané. Navrhovateľ však predložil do spisu výzvu
k úhrade a oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.4.2011 /č.l. 165 spisu/, v ktorom
oznámil odporcom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 20.4.2011 a zároveň uviedol lehotu na
zaplatenie zvyšku dlhu 10 021,03 eur do 4.5.2011. Z poštových podacích hárkov vyplýva, že odporcovi
v 1/ rade bolo oznámenie doručované 21.4.2011 na adresu uvádzanú v zmluve, odporkyni v 2/ rade
dňa 28.4.2011 na adresu v Malých A., kde sa v tej dobe podľa jej vlastného vyjadrenia už mala
zdržiavať a rovnako oznámenie dourčoval aj odporcovi v 3/ rade /č.l. 194 spisu/. Podľa názoru súdu
navrhovateľ po postúpení pohľadávky, keďže z obsahu zmluvy vyplýva, že postúpením nadobúda aj
všetky súvisiace práva a nároky zo zmluvy, mal oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru takako to urobil vyhlásením z 20.4.2011 o to zvlášť, že úver dlžníkmi a ručiteľom nebolo splácaný už
viac ako 4 roky. Súd preto dospel k záveru, že v dôsledku mimoriadnej splatnosti sa stali splatné aj
posledné štyri splátky, ktorých splatnosť by inak bola nastala až k 21.2.2014, k 21.3.2014, k 21.4.2014
a k 21.5.2014. Súd preto po čiastočnej úprave návrhu zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade ako dlžníkov
k zaplateniu všetkých omeškaných splátok splatných tri roky pred podaním návrhu, a to za dobu
od 21.7.2009 do podania návrhu 2.7.2012, t.j. 36 mesiacov x 108,21 eur, t.j. 3895,56 eur a ďalej
splátok splatných v priebehu konania počnúc splátkou splatnou od 21.7. 2012 do splatnosti všetkých
splátok až do úplného zaplatenia, t.j. do 20.5.2014, t.j. celkom 23 splátok /šesť splátok za rok 2012,
12 splátok roku 2013 a päť splátok roku 2014/ po 108,21 eur, čo predstavuje sumu 2488,83 eur.
Spolu súd zaviazal odporcov k zaplateniu 6384,39 eur, ktorá suma zahrňuje časť nezaplatenej úverovej
istiny a zmluvných úrokov. Z jednotlivých splátok splatných vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca súd
priznal počnúc 21.dňa v mesiaci úrok z omeškania v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v
platnomznenía§ 517ods.2Občianskehozákonníka.Keďžeakosúdvysvetlilvyššiesplatnosťvšetkých
splátok nastala ku dňu 20.4.2011 a výška úroku z omeškania bola dokonca vyššia ako je uplatnený
úrok z omeškania 9% zo sumy 2.597,04 eur, súd ho priznal aj za tieto splátky k tomuto dátumu len
v uplatnenom rozsahu, teda od zosplatnenia priznal úrok z omeškania z celej istiny tak ako uplatnil
navrhovateľ 2597,04 eur, a to od 19.6.2012 až do zaplatenia. Od tohto dátumu omeškania 19.6.2012
boli odporcovia v dôsledku mimoriadnej splatnosti už v omeškaní s celým zvyškom dlhu.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania bolo teda ešte dôležité vysporiadať sa s platnosťou
uznania záväzku odporcom v 1/ rade, pretože navrhovateľ uplatnil nárok voči nemu s prihliadnutím na
platné uznanie dlhu.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretú
dňa 22.11.2011 s odporcom v 1/ rade vzhľadom na zistené okolnosti uzavretia tejto dohody, považuje
súd túto dohodu za absolútne neplatný právny úkon predovšetkým pre rozpor s dobrými mravmi podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka a neplatnú i pre neexistenciu slobodnej vôle na strane účastníka dohody -
odporcu /§ 37 Občianskeho zákonníka/. Je zrejmé, že len a len z iniciatívy navrhovateľa bola vyhľadaný
odporca v 1/ rade s tým, že dojednáva len splátky tohto úveru pod hrozbou exekútora, pričom nebol
vôbec informovaný o tom, že má podpísať aj jednostranné vyhlásenie o uznaní dlh, o tom či dlh je
premlčaný a aké sú následky uznania záväzku. Odporca poprel, že by bol informovaný o uznaní,
nerozumel premlčaniu a ani nevie aké sú následky premlčania a uznania. Účelom návštevy bolo zrejme
len dojednanie splátok, čomu nakoniec zodpovedá aj to, že odporca sa skutočne na splátkach po
50,- eur aj dohodol, čo potvrdil aj pred súdom. V časti 3.dohody je vopred predtlačené vyhlásenie
dlžníka o jeho vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Táto skutočnosť nebola v konaní vôbec
preukázaná, práve naopak odporca poprel, že by vedel vôbec čo, čo znamená uznanie záväzku
a uznanie premlčaného dlhu. Navrhovateľ zostal v tomto smere nečinný. Takto deklarovaný zámer
navrhovateľa dosiahnuť úspešnú vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zákona č.
257/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľa ako veriteľa viedlo k podpisu dohody to, a
by docielil vymožiteľnosť práva pred súdom, a nie menil pôvodný obsah zmluvy, a to dojednanie nových
splátok. Dohoda ako taká je pritom vyhotovená vo forme predtlačeného textu, t. z. pre všetky prípady
dlhov či sú v čase podpisu tejto listiny premlčané, alebo nie. Uzatvorenie tejto dohody je v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli
dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Rovnako takéto nové zmluvné dojednanie vzhľadom na
všetky okolnosti je v rozpore s 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia navrhovateľa o rozdielnych
účinkoch uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta OZ a uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka, a to že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je viazané na vedomosť
dlžníka, že uznáva premlčané právo, kým pri uznaní dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa
vyžaduje táto vedomosť, považuje súd vzhľadom na všetky zistené okolnosti ohľadom uzatvorenia tejto
dohody za účelové až špekulatívne, o to viac, že v čase podpisu dohody dlh odporom ešte premlčaný v
celosti aninebol.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žezamestnanecnavrhovateľanepredkladaltúto
dohodu vôbec s úmyslom dosiahnuť uznanie či už práva alebo dlhu, účelom jeho návštevy bolo dojednať
splátky a docieliť podpis dohody zo strany odporcu. Osoba dlžníka pritom v tejto formulárovej dohode
vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, čo teda odporuje horeuvedenému
tvrdeniu navrhovateľa. Dohoda v časti uznania záväzku a vyhlásenia o vedomosti premlčaného dlhu
je neplatná i pre rozpor s § 37 Občianskeho zákonníka, pretože odporca nedisponoval vôľou urobiťtakéto právne úkony. Nakoniec navrhovateľ sa v konaní správal tak, že na námietku premlčania reagoval
späťvzatím návrhu „premlčaných splátok“ splatných v dobe viac ako tri roky pred podaním návrhu.
Vzhľadom na uvedené považoval súd dohodu za neplatný právny úkon jednak pre rozpor s dobrými
mravmi v zmysle § 4 ods. 8 a zároveň i podľa § 8 ods. 4 zákona č. 257/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
jednak pre rozpor s § 37 OZ. Pokiaľ teda odporca v 1/ rade platne neuznal svoj dlh voči navrhovateľovi,
nemohli nastať právne následky takéhoto uznania čo do plynutia premlčacej lehoty.
Odporcu v 1/ a 2/ rade súd zaviazal k plneniu spoločne a nerozdielne, pretože išlo o ich spoločný
dlh ako manželov a zo spoločného dlhu sú zaviazaný spoločne a nerozdielne vo vzťahu k veriteľovi,
pretože rozvod manželstva a prípadné vyporiadanie tohto dlhu medzi nimi nemá vplyv na povinnosť voči
veriteľovi, ktorá vyplýva zo zmluvy. Neobstojí preto ani obrana odporcu v 1/ rade, že nech dlh splácajú s
odporkyňou v 2/ rade na polovicu, pretože z povahy plnenia spoločne a nerozdielne vyplýva oprávnenie
veriteľa požadovať zaplatenie dlhu od ktoréhokoľvek dlžníka, a to i v celom rozsahu. Povinnosť odporcu
vyplýva z ručiteľského vyhlásenia z 31.5.2004 a § 306 Obchodného zákonníka. Výzva odporcovi v
3/ rade na plnenie namiesto dlžníkov bola daná, a to prinajmenej pokusom o zmier a oznámením o
mimoriadnej splatnosti úveru.
V súvislosti s tvrdením právneho zástupcu odporcu v 2/ a 3/ rade vedľajšieho účastníka , že navrhovateľ
nemohol platne nadobudnúť postúpením pohľadávky aj nesplatený zostatok úveru, pretože navrhovateľ
nie je nositeľom bankového povolenia a nemohol platne nadobudnúť pohľadávku k úveru v rozsahu,
ktorá sa nestala splatnou, súd udáva, že sa s uvedeným názorom nestotožňuje. V čase, keď došlo
k postúpeniu pohľadávky boli odporcovia v omeškaní so splácaním dlhu najmenej tri roky. Zákon
o bankách č. 483/2001 Z.z. v znení platnom v čase postúpenia pohľadávky upravoval postavenie
a činnosť bánk, okrem iného i poskytovanie úverov, na výkon ktorých činností má banka udelené
bankové povolenie. Vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenému nároku neboli dôvodné námietky odporcu
a vedľajšieho účastníka na jeho strane, ktoré vychádzali zrejme z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách v znení platnom v čase postúpenia pohľadávky, z ktorého je zrejmé, že ak omeškania
klienta banky, čo i len s časťou dlhu presiahne viac ako 90 dní, resp. viac ako jeden rok, nie je banka
obmedzená pri postúpení pohľadávky tretej osobe. Okrem toho porušenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
nezakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ale osobitnú verejnoprávnu zodpovednosť banky
za porušenie bankového tajomstva. V danej veci je zrejmé, že odporcovia boli v omeškaní v čase pred
postúpením pohľadávky najmenej po dobu troch rokov.
Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa o tom, že vedľajší účastník nemôže účinne podať odpor voči
platobnému rozkazu, keď odpor nepodal odporca, súd udáva, že s týmto názorom sa nestotožňuje.
Vedľajší účastník podal odpor v lehote na podanie odporu odporcom, odporcovia v 2/ a 3/ rade
následne vyjadrili súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka, preto bol odpor podaný účinne a osobou
oprávnenou. Občiansky súdny poriadok vstup vedľajšieho účastníka v štádiu pred vydaním alebo po
vydaní platobného rozkazu nijako neobmedzuje, pričom je zrejmé, že všetky úkony, ktoré robil vedľajší
účastník za odporcu v 2/ a 3/ rade boli v jeho záujme, čoho dôsledkom bolo nakoniec i vznesená
námietka premlčania a následné späťvzatie návrhu navrhovateľom. Pokiaľ ide o tvrdenie o nemožnosti
vzniesť námietku premlčania, súd konštatuje, že s týmto názorom nesúhlasí. Pokiaľ by vedľajší účastník
v občianskoprávnom konaní nemohol urobiť v konaní procesné vyhlásenie, či už ústne alebo písomne,
ktoré opiera aj o ustanovenia hmotného práva, stratil by sa akýkoľvek jeho význam v konaní. Vedľajší
účastník podľa názoru súdu môže vzniesť aj námietku, ktorá je hmotnoprávneho charakteru, napríklad
námietku neplatnosti právneho úkonu, namietať zodpovednosť za škodu napr. pri poistných sporoch,
premlčania dlhu a podobne. Okrem toho v danej veci vzniesla námietku premlčania aj odporkyňa v 2/
rade a po späťvzatí návrhu sa predmetom konania stali už len nepremlčané splátky.
Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania s požiadavkou položiť Súdnemu dvoru Európskej únie otázku
ohľadom posúdenia nekalých podmienok aj v zmenách a doplnkoch pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy,
súd sa týmto návrhom nezaoberal, pretože tento návrh bol podaný podmienene pre prípad ak súd
nebude akceptovať právnu argumentáciu ohľadom tohto úkonu. Vzhľadom na to, že súd sa takmer v
celom rozsahu stotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka ohľadom vyhodnotenia neplatnosti tohtoúkonu, súd tento návrh nepovažoval za účinný procesný návrh vedľajšieho účastníka, o ktorom by mal
súd rozhodovať.
Pokiaľ právny zástupca odporkyni v 2/ a 3/ rade navrhol poskytnúť splátky v prospech týchto odporcov,
súd v zmysle 160 ods. 1 O.s.p. plnenie v splátkach nepovolil. Odporcovia v 2/ a 3/ rade nepreukázali
také pomery na svojej strane, ktoré by odôvodňovali poskytnutie splátok, pričom aby súd vo výnimočnom
prípadesplátkypovolil,musíto účastníkkonaniazdôvodniťapreukázať.Samotnétvrdenieonemožnosti
plniť dlh naraz k povoleniu splátok nepostačuje. Súd poukazuje aj na dĺžku konania, celkovú dobu
omeškania splátok úveru, keď odporcovia mali dostatok času na riešenie situácie i počas súdneho
konania, keď im muselo byť zrejmé, že budú zaviazaní k plateniu zostatku úveru. Nakoniec vzhľadom
na výšku priznanej istiny ponúkané splátky 50,- eur mesačne sú neadekvátne a na druhej strane by
neúmerne predlžovali splácanie dlhu.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. V konaní mali účastníci čiastočný
úspech, avšak prevažne úspešný bol navrhovateľ. Navrhovateľ pôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie
9.810,23 eur a do čiastočného zastavenia konania na pojednávaní dňa 18.11.2013 bola predmetom
konania táto istina s príslušenstvom. Navrhovateľ pritom zobral späť návrh po vznesení námietky
premlčania a požiadavke špecifikovať žalovanú pohľadávku, preto v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá
zavinil zastavenie konania navrhovateľ. Súd však rozhodoval o trovách konania ako celku v konečnom
rozhodnutí vo veci samej. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok
v sume po jeho čiastočnom vrátení v dôsledku zastavenia konania, a to vo výške 389,65 eur /
viď uznesenie o zastavení konania a vrátení súdneho poplatku/. Vzhľadom na priznanie nároku v
rozsahu 6.384,39 eur bol preto úspešný za úkony do 18.11.2013 v rozsahu 65,08 % a neúspešný v
rozsahu 34,92 %. Jeho čistý úspech predstavuje hodnotu 30,16 %. Súd preto priznal navrhovateľovi
za úkony do zastavenia konania na pojednávaní dňa 18.11.2013 v tomto rozsahu. Z hodnoty sporu
9810,23 eur predstavuje v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmena za jeden úkon 253,94 eur.
Navrhovateľovi prináleží odmena za úkony, a to prevzatie a preštudovanie spisu, podanie návrhu na
súd 2.7.2012, písomné vyjadrenie navrhovateľa z 11.10.2013, ktorým došlo zároveň aj čiastočnému
späťvzatiu návrhu. Súd nepriznal odmenu za písomné vyjadrenie z 15.9.2012, pretože týmto vyjadrením
uvádza navrhovateľ tie isté skutkové tvrdenia ako v návrhu a práve naopak nereaguje na podrobnú
výzvu súdu čo má ďalej v konaní objasniť. Uvedené písomné podanie neprispelo k objasneniu veci
a považuje ho súd za neúčelné. Za uvedené tri úkony právnej pomoci by prináležala navrhovateľovi
odmena v sume 761,82 eur, 3x RP á 7,63 eur, t.j. 22,89 eur, spolu 784,71 eur, + DPH 156,94
eur, spolu 941,65 eur. Navrhovateľ mal však úspech len v rozsahu 30,16 %, preto mu prináleží za tieto
úkony odmena v sume 284,00 eur. Ďalej patrí navrhovateľovi odmena z hodnoty sporu po čiastočnom
späťvzatí, a to zo sumy 6384,39 eur, v ktorej bol navrhovateľ úspešný v celosti, preto v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p. súd mu priznal odmenu za právne zastupovanie v celom rozsahu vychádzajúc z tohto
základu. Odmena za jeden úkon je v sume 220,77 eur. Táto odmena patrí za úkony, a to písomné
vyjadrenie zo dňa 24.10.2013, účasť na pojednávaní dňa 22.8.2013 bez prejednania vo veci samej
t.j. v 1/4-ine / § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky/, písomné vyjadrenie z 12.1.2014, účasť na pojednávaní
dňa 20.1.2014, t.j. 220,77 eur x 3 t.j. 662,31 eur + 1/4-ina t.j. 55,19 eur, spolu, t.j. 717,50 eur, 2x RP
á 7,81 eur a 2x 8,04 eur, spolu 749,20 eur, 20% DPH, t.j. 149,84 eur, spolu 899,04 eur. Spolu trovy
právneho zastúpenia - odmena za zastupovanie sú v sume 1183,04 eur. I keď navrhovateľ uplatnil
trovy za účasť na pojednávaní dňa 22.8.2013 v plnej odmene, na tomto pojednávaní došlo k odročeniu
bez prejednania vo veci samej, preto súd priznal odmenu len v 1/4-ine. V zmysle § 15 písm. a/ patrí
právnemu zástupcov náhrada cestovného za účasť na pojednávaní 22.8.2013 - Martin Prievidza a späť
110 km, spotreba PHM 1,10 x 6,- x 1,519 eur, t.j. spolu 10,02 eur a paušálna náhrada 110 km x 0,183
eur, t.j. 20,13 eur, spolu s DPH 36,18 eur, ďalej náhrada za stratu času v zmysle § 15 písm. b/ a §
17 ods. 1 vyhlášky za 6 polhodín á 13,01 eur, t.j. 78,06 eur + 20% PH 15,61 eur, spolu 93,67
eur, cestovné výdavky na pojednávanie na deň 20.1.2014 predstavujú pri ceste Prievidza a Martin
a späť 110 km paušálnu náhradu 23,79 eur a za PHM 7,95 eur, spolu s DPH 24,15 eur, náhrada
za stratu času na pojednávaní 20.1.2014 sú vo výške 6 polhodín á 13,40 eur, spolu s DPH 96,48
eur. Náhrada cestovného a straty času v súvislosti s pojednávaním dňa 22.8.2013 patrí navrhovateľovi
len v rozsahu úspechu, a to 30,16%, t.j. 29,16 eur a náhrada cestovného a straty času v súvislosti
s pojednávaním dňa 20.1. 2014 predstavuje spolu 120,63 eur. Trovy právneho zastúpenia uplatnenénavrhovateľom sú vo výške spolu 1332,83 eur. Súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 149
O.s.p. na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.