Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/262/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113223854
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5113223854.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci
navrhovateľa: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270,
zastúpený spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl.
Clementisa 10, Bratislava, proti odporkyni: P. E., A. X.X.XXXX, W. XXX XX X. XXX, o zaplatenie 256,76
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 85,76 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 16.12.2011 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 24.7.2013 sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporkyňu na zaplatenie sumy 256,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy
od 16.12.2011 do zaplatenia.

Navrhovateľ odôvodnil návrh tým, že uzavrel s odporkyňou zmluvu č. A1165648, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky. Na jej základe navrhovateľ vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá
jej umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Nakoľko uplatňovanie
dojednanej zmluvnej pokuty (v tomto prípade bola dohodnutá vo výške 200,- Eur) bolo v inom súdnom
konaní (rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011) určené za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, je navrhovateľ v zmysle ust. § 53a Občianskeho zákonníka ako dodávateľ služby povinný
zdržať sa používania takejto podmienky. Navrhovateľ sa týmto návrhom domáha nároku vo výške
škody, ktorá mu mala vzniknúť za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson
W595s, a to vo výške 171,- Eur, táto škoda pritom predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Odporkyňa podľa tvrdenia navrhovateľa
túto škodu spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu
viazanosti, a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby (doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Dohodnutá zmluvná pokuta
mala v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by
navrhovateľovi prípadne mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené

služby a mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak odporkyňa si svoju
základnú povinnosť (t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať
svoje splatné záväzky) nesplnila. Zmluvná pokuta podľa tvrdenia navrhovateľa nebola dojednaná
zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť odporkyni neprimerané podmienky za trvania zmluvného
vzťahu, ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti odporkyne, a ani sebe zabezpečiť neprimeraný
majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad
porušenia základného zmluvného záväzku odporkyne. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku
navrhovateľ ustanovenia zmluvy (konkrétne dodatku), ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo, dal do
súladu so zákonom a týmto súdnym rozhodnutím. Odporkyňa si bola v zmysle dodatku vedomá, že
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou, len z toho
dôvodu, že sa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné
zariadenie, navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov
za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej
siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody
si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných
škôd odlišných od škody za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie boli v minulosti dohadované
paušalizované zmluvné pokuty. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú mala odporkyňa spôsobiť
navrhovateľovi, je nasledovný: akciová cena 9,- Eur; predajná cena 180,- Eur; uplatnená škoda 171,-
Eur. Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 85,76 Eur vyfakturovaných
v období 2011/08 - 2011/10. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 1.12.2011 oznámil odporkyni
sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Na pokus o pokonávku odporkyňa nereagovala žiadnou,
ani čiastočnou úhradou pohľadávky za poskytnuté služby. Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatňuje
z celkovej dlžnej sumy v súlade so všeobecnými podmienkami čl. 11, bod 11.14, a to počnúc dňom
nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od
16.12.2011. S poukazom na vyššie uvedené navrhovateľ svojím návrhom žiada, aby mu súd priznal
okrem sumy za neuhradené služby vo výške 85,76 Eur aj nárok na zaplatenie sumy 171,- Eur, ktorý
si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne
vznikla. Avšak v prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa
bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva navrhovateľ na voľnom rozhodnutí
súdu, akú časť škody po využití práva súdu výšku škody znížiť navrhovateľovi prizná.

Odporkyňa sa v priebehu konania k návrhu nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch. S poukazom na ust. § 156 ods. 3 OSP súd oznámil čas a miesto
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu na deň 10.12.2013 a vo veci rozhodol rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania.

Dokazovanie súd vykonal oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spisovom materiáli - zmluvou o pripojení č. A1165648 zo dňa 27.12.2003 s pripojeným dodatkom,
dokladom o cene poskytnutého telekomunikačného zariadenia, pokusom o pokonávku zo dňa 1.12.2011
s pripojeným dokladom o doručení, faktúrami vystavenými za poskytnuté služby, ako aj so všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s., pričom bol zistený nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 27.12.2003 zmluvu o pripojení č. A1165648, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú všeobecné podmienky. Na jej základe navrhovateľ vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá jej
umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom.

Pri uzavretí dodatku zo dňa 13.11.2009 k zmluve o pripojení č. A1165648 odpredal navrhovateľ odporkyni
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Sony Ericsson W595s za akciovú kúpnu cenu 9,-

Eur, zmluvná pokuta za porušenie zmluvných podmienok bola v tomto prípade dohodnutá vo výške 200,-
Eur.

Navrhovateľ vystavil za poskytnuté služby odporkyni nasledovné faktúry:

- dňa 18.8.2011 faktúru č. 5133460668 znejúcu na sumu 51,06 Eur, splatnú dňa 1.9.2011,

- dňa 17.9.2011 faktúru č. 5136801403 znejúcu na sumu 1,33 Eur, splatnú dňa 1.10.2011,

- dňa 17.9.2011 faktúru č. 5136765486 znejúcu na sumu 29,39 Eur, splatnú dňa 1.10.2011,

- dňa 17.10.2011 faktúru č. 5140092311 znejúcu na sumu 3,98 Eur, splatnú dňa 31.10.2011.

Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 1.12.2011 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr za
poskytnuté služby (spolu vo výške 85,76 Eur) a výšku zmluvnej pokuty (200,- Eur) a vyzval ju na ich
úhradu v dodatočnej lehote (do 15.12.2011).

Odporkyňa navrhovateľom uplatňovanú cenu poskytnutých služieb vo výške 85,76 Eur navrhovateľovi
neuhradila.

Taktiež odporkyňa dosiaľ navrhovateľovi neuhradila ani ním uplatňovaný nárok na nahradenie škody vo
výške 171,- Eur.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinnosť nadobudol dňa
1.11.2011): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách: Zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy): Zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z.: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z.: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z.: Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak
účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“): Dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má právo veriteľ

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (platného a účinného ku dňu vzniku omeškania odporkyne): (1) Výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (2) Ak sa počas trvania omeškania zmení
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

V časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 85,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
z tejto sumy od 16.12.2011 do zaplatenia súd návrhu navrhovateľa vyhovel, nakoľko v konaní bolo
riadne preukázané, že na základe platne uzatvorenej zmluvy o pripojení boli odporkyni poskytnuté
služby, pričom za tieto služby jej boli vyfakturované sumy spolu vo výške 85,76 Eur (ide o súčet
súm vyúčtovaných jednotlivými faktúrami, ako je to uvedené vyššie), pričom odporkyňa tento svoj dlh
navrhovateľovi dosiaľ neuhradila. Odporkyňa napokon v priebehu konania svoj dlh voči navrhovateľovi
ani nijako nerozporovala, k návrhu sa napriek riadne doručenému poučeniu ani len nevyjadrila, preto
súd bez ďalšieho nemal dôvod pochybovať o oprávnenosti navrhovateľovho nároku na zaplatenie
neuhradenej ceny poskytnutých služieb.

Keďže je odporkyňa dosiaľ v omeškaní s platením svojho finančného dlhu v súvislosti s nezaplatením
ceny poskytnutých služieb, súd ju zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9 %
ročne zo súdom priznanej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v pokuse o
pokonávku, tak ako to navrhovateľ požadoval v návrhu na začatie konania.

V zostávajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 171,- Eur s naviazaným úrokom z omeškania súd návrh
navrhovateľa zamietol z nasledovných dôvodov a pri aplikácii nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa § 41 OZ: Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 53 ods. l a ods. 4 písm. k) OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a OZ: (1) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. (2) Ak sa rozhodnutie
súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú
v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 544 OZ: 1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. 2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 588 OZ: Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Podľa § 589 OZ: Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je
zmluva neplatná podľa § 40a.

Podľa § 420 ods. 1 OZ: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 OZ: Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 OZ: Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

V odseku § 420 ods. 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t. j. tak fyzická osoba, ako aj právnická
osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto
zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť
vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a
porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Ďalšou podmienkou vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda aj ušlý
zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú
niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným
plnením.

Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide
v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na
majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci
do predošlého stavu. V zmysle ust. § 443 OZ treba pritom vychádzať z ceny veci v čase poškodenia.

Súd mal v konaní preukázané, že odporkyňa porušila svoju povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb na
základe platne uzatvorenej zmluvy o pripojení (teda povinnosť vyplývajúcu z tohto záväzkovo-právneho
vzťahu), v prejednávanej veci však bolo ďalej potrebné vysporiadať sa najmä s okolnosťou, či skutočne
bola navrhovateľovi odporkyňou spôsobená škoda a ak bola, tak v akej konkrétnej výške.

Odporkyňa podľa tvrdenia navrhovateľa mu mala škodu spôsobiť tým, že získala mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa
zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, a následne porušila svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby.

Táto tvrdená „skutočná škoda“, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená konaním odporkyne, má byť
rozdielom predajnej a akciovej ceny telekomunikačného zariadenia, a teda ak jeho akciová cena činila
9,- Eur a predajná cena (podľa predloženého dokladu o cene) 180,- Eur, škoda má byť potom vo výške
171,- Eur.

Podstatným pre rozhodnutie súdu bolo posúdenie otázky, či možno rozdiel medzi predajnou a akciovou
sumou požadovať za skutočnú škodu.

Podľa názoru súdu takýto záver učiniť nemožno.

Zmluva o pripojení je v prípade, ak obsahuje aj ustanovenia o poskytnutí mobilného telefónu za príslušnú
kúpnu cenu, zmluvou, ktorá obsahuje prvky kúpnej zmluvy, charakterom pritom ide stále o zmluvu
spotrebiteľskú.

Pri dojednaní konkrétnej kúpnej ceny je zachovaný princíp zmluvnej voľnosti účastníkov kúpnej zmluvy
a v prípade, ak mobilný operátor poskytne druhému účastníkovi zmluvy (spotrebiteľovi) mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie so zľavou z kúpnej ceny, je potrebné považovať takto určenú kúpnu cenu
za konečnú a považovať ju teda za takto dohodnutú účastníkmi zmluvného vzťahu.

Podľa názoru súdu nemožno v žiadnom prípade dodatočne (hoci aj v dôsledku preukázaného neplnenia
si povinností vyplývajúcich zo zmluvy spotrebiteľom) zľavu z kúpnej ceny stotožňovať s právnym
inštitútom škody. Argumentácia navrhovateľa je v tomto zmysle len účelová a vyplýva zo skutočnosti,
že inak zlyhali prostriedky, ktorými sa zmluvne snažil zabezpečiť riadne plnenie povinností spotrebiteľmi
(sankcia vo forme zmluvnej pokuty dojednaná spôsobom uvedeným v zmluvách o pripojení bola
opakovane súdmi určená za neprijateľnú podmienku zmluvy).

Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v dodatku zo dňa 13.11.2009 k zmluve o pripojení č. A1165648 sa
nachádza v čl. 4 bod 4.7 vyhlásenie účastníka, že si je vedomý, že mu je mobilný telefón poskytnutý zo
zľavou z kúpnej ceny a že nedodržanie záväzku z jeho strany by spôsobilo, že podniku vznikla škoda.

Takéto vopred dané vyhlásenie (navyše spísané na vopred predtlačenom formulári, ktoré druhý účastník
zmluvy reálne ani nemôže ovplyvniť) nemá žiaden vplyv na objektívne posúdenie okolností, či vôbec
nejaká škoda skutočne vznikla.

Navyše škoda by v prípade jej uplatňovania musela byť riadne preukázaná čo do výšky, v danom prípade
je to však zo strany navrhovateľa problematické, ak nie dokonca nemožné. Z ekonomického hľadiska sa
totiž dohodnutá kúpna cena nemusí automaticky bez ďalšieho zhodovať s reálnou hodnotou predávanej
veci.

Pri kúpnych zmluvách ide o právny vzťah založený na vzájomnej akceptácii ohľadom vlastností predmetu
kúpy a kúpnej ceny, od kupujúceho v zásade možno očakávať trhové správanie na základe prístupu
(zjednodušene vyjadrené) „za takúto kúpnu cenu tovar kúpim, avšak za vyššiu ako je takáto cena
by som už tento tovar nekúpil“. Už aj z dôvodu zachovania zdravého hospodárskeho prostredia a
nevnášania ďalšej neistoty do vzájomných vzťahov medzi účastníkmi obdobných zmlúv súd nemôže
odobriť uplatňovaný nárok na zaplatenie „škody“, ktorú navrhovateľ stotožňuje s poskytnutou zľavou
z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia. Pre úplnosť možno poznamenať, že ani navrhovateľa
nikto nenútil vstupovať do takého právneho vzťahu, aký zmluvou o pripojení (resp. aj dodatkom k tejto
zmluve) s odporkyňou uzavrel, učinil tak sám dobrovoľne a to, že odporkyni napokon zľavu z kúpnej
ceny poskytol, bolo len na jeho rozhodnutí. Že navrhovateľovi nakoniec zlyhalo uplatňovanie zmluvne
dohodnutých sankčných opatrení vo forme zmluvnej pokuty, nemožno s poukazom na tieto okolnosti
následne riešiť priznaním nároku na náhradu škody, pokiaľ nebolo bez pochybností preukázané, že mu
vôbec nejaká škoda skutočne vznikla.

O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii ustanovenia 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).