Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/45/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312206992
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8312206992.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: C + K Consulting, spol. s r.o., Rybničná 40, 831
07 Bratislava, IČO: 36 795 216, právne zastúpeného JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD. MBA,
advokátom, Karloveská 3154/32, 841 04 Bratislava, IČO: 30 790 930, proti žalovanému: K. K., nar. X.
X. XXXX, v minulosti podnikateľ s obchodným menom K. K., IČO: 43 999 611, s miestom podnikania
K., E. XXXX/X, so zaniknutou podnikateľskou činnosťou k 8. 10. 2011, bývajúcemu v K., E. XXXX/X, o

zaplatenie 9.793,82 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.
11Cb/10/2013 - 99 z 25. 3. 2013, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku o vylúčení časti žalobného návrhu na
samostatné konanie.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené a v rozsahu zrušenia
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
8.680,93 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 6,25 % od 22. 5. 2011 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom v prevyšujúcej časti návrh žalobcu o zaplatenie
1.112,89 eur so 6,25 % ročným úrokom z omeškania od 22. 5. 2011 vylúčil na samostatné konanie, v
ktorom rozhodne aj o náhrade trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu 30. 5. 2012

sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 8.680,93 eur s prísl. titulom vrátenia peňažnej hodnoty
jednotiek, ktoré prijal ako sprostredkujúca osoba vo funkcii poradcu sprostredkovania poistných zmlúv
pre zmluvných partnerov žalobcu i iných zmlúv na finančné produkty, na ktoré mu nevznikol nárok. Podľa
návrhu bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 12Rob/34/2012 zo dňa 27. 6. 2012. Tento sa však nepodarilo
žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 9. 1. 2013 zrušil a vo veci nariadil
pojednávanie. Ďalšie zásielky adresované žalovanému súd doručoval poštou, pričom sa súdu vrátili

ako neprevzaté v odbernej lehote. Súd ich v súlade s aplikáciou § 48 ods. 3 O.s.p. považoval po 3
dňoch od vrátenia súdu za doručené a vo veci rozhodol aj bez prítomnosti žalovaného. Na pojednávaní
dňa 25. 3. 2013 žalobca požiadal o pripustenie zmeny žaloby a to tak, že žalovaný bude zaviazaný
zaplatiť žalobcovi sumu 9.793,82 eur spolu so 6,25 % ročným úrokom z omeškania od 22. 5. 2011 do
zaplatenia, ako aj k povinnosti nahradiť mu trovy konania. O tejto zmene súd rozhodol na pojednávaní
s odkazom na ust. § 95 ods. 1 O.s.p.. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že dňa

13. 8. 2007 žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o sprostredkovaní, pričom sa dohodli, že ich práva a
povinností vyplývajúce z nej sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a zák. č.
340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia. Podľa čl. II. zmluvy práva a povinností zmluvných strán sú
podrobne upravené vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre poradcov, ktoré sú jej neoddeliteľnousúčasťou. Žalovaný dňa 21. 1. 2009 požiadal o ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení k 31. 1. 2009.
Podľa tejto žiadosti aj k tomuto dátumu došlo k ukončeniu zmluvy. Spôsob vyplácaných provízií pre
žalovaného vyplývajúcich z tejto zmluvy bol upravený v čl. III. a IV. zmluvy o sprostredkovaní, resp.

vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre poradcov tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa
týchto bol žalovaný povinný vrátiť finančné prostriedky, ktoré mu boli zo strany žalobcu poskytnuté na
výkon jeho sprostredkovateľskej činnosti. Žalobca vykonal vyúčtovanie sprostredkovateľskej činnosti
žalovaného po ukončení zmluvného vzťahu za obdobie od januára 2009 do decembra 2009 a za rok
2010, pričom k 31. 12. 2009 predstavovala stornorezerva sumu 8.372,82 eur a vo vyúčtovaní roku 2010

predstavovala stornorezerva za aktuálny mesiac 308,11 eur. Dlh žalovaného vzniknutý z nezaplatených
stornorezerv tak predstavoval sumu 8.680,93 eur. Aj s odkazom na aplikáciu ust. § 642 a § 651 Obch.
zák. súd prvého stupňa uzavrel, že je dôvodným žalobe vyhovieť v časti o zaplatenie 8.680,93 eur.
Priznanie úrokov z omeškania súd prvého stupňa odôvodnil aplikáciou § 369 ods. 1, 2 Obch. zák.

Výrok o vylúčení časti žalobného návrhu na samostatné konanie súd odôvodnil tým, že o sumu 1.112,89
eur bol rozšírený žalobný návrh až na pojednávaní dňa 25. 3. 2013. Doposiaľ vykonané dokazovanie

neumožňuje rozhodnúť aj o tomto predmete konania, preto s odkazom na aplikáciu ust. § 112 ods. 2
O.s.p. súd túto časť žalobného návrhu vylúčil na samostatné konanie. Vo vylúčenej veci súd prvého
stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Zdôrazňuje, že napáda rozsudok súdu prvého
stupňa v celom jeho rozsahu. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal iba z tvrdení
žalobcu a z listinných dôkazov ním predložených. Neprihliadol pri rozhodovaní na všetky dostupné
dôkazné prostriedky. Vo výpise z vyúčtovania provízií poradcu za mesiac október 2009 bola pritom
zo strany žalobcu 2x zrušená jedna a tá istá zmluva, čo znamená, že žalobca stiahol žalovanému 2x
províziu vo výške po 1.951,- eur, čím žalovaného o províziu vo výške 1.951,- eur ukrátil. Žalovaný

požiadal žalobcu o ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení k 31. 1. 2009. Žalobca do dnešného
dňa neinformoval žalovaného o zrušení zmluvy a navyše so žalovaným nekomunikoval a nezasielal
žalovanému žiadne výpisy tak, ako to bolo zmluvnými stranami dohodnuté. Žalobca zrušil zmluvy,
ktorých uzatvorenie sprostredkoval žalovaný a následne žalobca vo vlastnej réžii uzatváral nové zmluvy
s tými istými klientmi s tým, že peniaze, ktoré klienti zaplatili počas doby trvania zmluvy prevedie žalobca

na novú zmluvu pre tú istú poisťovňu. Žalobca tým porušil zmluvné podmienky a konal podvodne.
Takéto konanie žalobcu bolo namierené proti žalovanému s cieľom, aby žalobca mohol vyúčtovať
zápornú hodnotu stornorezervy žalovanému. Žalovaný namieta aj to, že súd rozhodol vo veci bez jeho
prítomnosti. Žalovaný sa o tom, že proti nemu bola podaná žaloba a že je proti nemu vedené súdne
konanie dozvedel až z doručeného rozsudku. Žalovaný pracuje v zahraničí a dlhodobo bol odcestovaný.

Preto mu nemožno vyčítať, že neprevzal predvolanie na pojednávanie, pretože sa v čase doručovania
zásielky nenachádzal na Slovensku. Ak by bol vedel, že proti nemu je podaná žaloba, ktorú navyše
považuje za neopodstatnenú a nezakladajúcu sa na pravdivých skutočnostiach, určite by sa dostavil
na nariadené pojednávanie. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak,
že žalobu proti žalovanému v celom rozsahu zamietne, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odvolacie námietky žalovaného sa nezakladajú
na pravde, sú zavádzajúce a nijakým spôsobom nepodložené. Žalovaný naviac urážajúcim spôsobom
obvinil žalobcu z podvodného konania, ktoré však nijakým spôsobom nepodložil. Vo vzťahu k tvrdeniu
o duplicitnom zaúčtovaní sumy 1.951,46 eur uviedol, že pri výpočte výšky dlhu na stornorezerve došlo

k chybe, ktorá však bola odstránená zmenou návrhu na začatie konania. Zmenu návrhu súd pripustil na
pojednávaní dňa 25. 3. 2013. V konečnom výpočte je chyba v počítaní zohľadnená a uvedená výška
dlhu na stornorezerve je vypočítaná správne. Podľa názoru žalovaného, súd prvého stupňa správne
posudzoval aj fikciu doručenia písomností fyzickej osoby - podnikateľovi. Postupoval tak v súlade s ust.
§ 48 ods. 3 O.s.p.. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatňuje si aj náhradu trov

odvolacieho konania.Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Preskúmal
napadnutýrozsudokikonanie,ktorémupredchádzalovzmyslezásadvyplývajúcichzust.§212ods.1,3
O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený

ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania,
ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku
i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že s výnimkou výroku o vylúčení časti
žalobného návrhu na samostatné konanie je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť
mu vec na ďalšie konanie.

Tak, ako je už uvedené vyššie, jedným z výrokov rozhodnutia súdu prvého stupňa je aj výrok, ktorým
časť nároku súd prvého stupňa vylúčil na samostatné konanie. Ust. § 112 ods. 2 O.s.p. umožňuje vylúčiť
niektorú vec na samostatné konanie, ak sú v návrhu na začatie konania uvedené veci, ktoré sa na
spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré boli veci spojené. Rozhodnutie o vylúčení časti
nárokunasamostatnékonaniejesvojímcharakteromrozhodnutím,ktorýmsaupravujevedeniekonania.
Preto v zmysle ust. § 202 ods. 3 písm. a) O.s.p. proti takémuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa nie je

prípustné odvolanie. Preto odvolací súd podľa § 218 ods. 1, písm. c) O.s.p. odvolanie žalovaného proti
tomuto výroku rozsudku súdu prvého stupňa odmietol.

Z obsahu spisu vyplýva, že skutkový i právny záver vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozsudku vo veci
samej vyvodil súd prvého stupňa skutočne len z podaní a z prednesov žalobcu i z ním predložených
listinných dôkazov. Neišlo pritom o dôsledok žalovaným zavinenej pasivity v súdnom konaní. Už

pri doručovaní vydaného platobného rozkazu súd šetril, na akú adresu možno súdne rozhodnutie
žalovanému doručiť. Pritom už z výpisu zo Živnostenského registra (č.l. 48 spisu) mal vedomosť o
tom, že žalovaný ako podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť dňom 8. 10. 2011. Platobný rozkaz
mu preto doručoval na adresy trvalého i prechodného pobytu zisteného z Mestského úradu Snina i z
Registra obyvateľov SR. Po neúspešných pokusoch o doručenie tohto rozhodnutia do vlastných rúk

žalovanému platobný rozkaz súd zrušil a nariaďoval vo veci pojednávanie. Podľa referátu sudcu na
č.l. 85 o nariadení pojednávania na deň 25. 3. 2013 sa mali písomnosti pre žalovaného doručovať
zásielkou na „poslednú adresu zapísanú v Obchodnom registri“. Súd prvého stupňa s predvolaním na
pojednávanie doručoval žalovanému i rovnopis návrhu, ale aj uznesenie 11Cb/10/2013 - 85 z 8. 2.
2013. Táto zásielka bola doručovaná žalovanému na adresu E. XXXX/X, K.. Takáto adresa bola síce v

minulosti vedená aj v Živnostenskom registri ako miesto podnikania žalovaného, zároveň však aj išlo o
adresu trvalého pobytu žalovaného, na ktorej je žalovaný prihlásený spolu s manželkou F. K.. Z obsahu
zásielky doručovanej žalovanému (pripojenej k č.l. 84 spisu a označenej ako č.l. 84a spisu) vyplýva,
že žalovanému bolo doručované predvolanie na pojednávanie, návrh i vyššie uvedené uznesenie z 8.
2. 2013, ktoré obsahovalo okrem iného výzvu žalovanému na vyjadrenie k žalobe, poučenie podľa §

114 ods. 5 O.s.p. i ďalšie poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníka konania, vrátane
dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Poštou realizovaný záznam na súdu vrátenej zásielke
svedčí o tom, že zásielka nebola adresátom prevzatá v odbernej lehote. Súdu sa vrátila dňa 5. 3.
2013. Súd prvého stupňa do zápisnice o pojednávaní zo dňa 25. 3. 2013 skonštatoval, že doručenie
žalovanému sa považuje za „vykázané, nakoľko tento si zásielku nevyzdvihol v odbernej lehote z

adresy zapísanej v Živnostenskom registri“. Takto zdôvodňoval realizáciu pojednávania v neprítomnosti
žalovaného súd prvého stupňa aj v dôvodoch napadnutého rozsudku. Každopádne však žalovaný už
dňom 8. 10. 2011 ukončil svoju podnikateľskú činnosť, preto pri doručovaní písomností súdom sa vo
vzťahu k nemu už nemohlo aplikovať ust. § 48 ods. 3 O.s.p.. Rovnopis žalobného návrhu s poučením
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. sa v zmysle ust. § 114 ods. 2 O.s.p. doručujú žalovanému do vlastných rúk. Aj

uznesenie vydávané v rámci prípravy pojednávania (zodpovedajúco § 114 ods. 2, 3 O.s.p.) sa v zmysle
ust. § 114 ods. 4 O.s.p. musí žalovanému tiež doručiť do vlastných rúk, pričom je vylúčené náhradné
doručenie, s výnimkou doručovania podnikateľským subjektom, ak sa spor týka ich podnikateľskej
činnosti. Ak žalovaný už v čase doručovania písomností nebol podnikateľským subjektom, obsah obálky,
aký mu bol doručovaný, vylučuje možnosť fikcie doručenia písomností náhradným doručením. Ak súd

prvého stupňa rozhodol o veci bez toho, aby žalovanému bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k
žalobnému návrhu a aby mu dal priestor vyjadriť sa na pojednávaní, došlo v postupe prvostupňového
súdu k takej vade konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Odňatímmožnostikonaťpredsúdomvzmysleust.§221ods.1písm.f)O.s.p.trebarozumieťtakýpostup
súdu, ktorým účastníkovi odníma možnosť zrealizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Aj
z aplikácie § 100 O.s.p. vyplýva, že priebeh konania musí byť výrazom súčinnosti súdu a účastníkov.

Súd i účastníci majú byť v konaní aktívni. Ust. § 101 ods. 1 O.s.p. ukladá účastníkom povinnosť
prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné
skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a aj že dbajú na pokyny súdu. Pokračovať v konaní, aj keď sú
účastníci nečinní, môže súd len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ však z obsahu
spisu nemožno vyvodiť záver ani o fikcii doručenia žaloby i uznesenia, ktorým súd pripravoval realizáciu

pojednávania, napokon ani predvolania na pojednávanie, nebolo dôvodným ani očakávať, že žalovaný
svoju povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú v sporovom konaní pri naplnení prejednacej zásady aj
splní. Účastník má právo, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomností. Musí mu vždy byť poskytnutá
možnosť, aby vec bola prejednaná v jeho prítomností. Obsah spisu však nesvedčí o tom, že by mu
takáto možnosť poskytnutá bola. Preto z obsahu spisu vyplýva, že do takéhoto práva žalovaného,
vyplývajúceho aj z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, bolo zasiahnuté a účastníkovi bola odňatá možnosť konať

pred súdom. V tomto prípade teda súdne konanie trpí procesnou vadou uvedenou v § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p.. Skutkový ani právny záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku
je za daného stavu, podľa názoru odvolacieho súdu, predčasným. Napokon ani z dôvodov rozhodnutia
súdu prvého stupňa nevyplýva, ako by sa mal súd prvého stupňa vyporiadať s podaním žalobcu,
ktorým aj podľa neho samotného, v zmenenom žalobnom návrhu sa malo prihliadnuť na odvolateľom

vytýkané 2x vyúčtované vracanie provízie vo výške 1.951,- eur. V tomto je rozhodnutie súdu prvého
stupňa nepreskúmateľné. Odvolací súd mal na zreteli aj to, že v súlade so zásadou dvojinštančnosti
občianskeho súdneho konania odvolací súd preskúmava správnosť zistení súdu prvého stupňa a z
neho odvodeného právneho posúdenia veci. Ak pritom dospeje k záveru, že pre správne rozhodnutie
sú potrebné také podstatné skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa neobstaral, prípadne ktoré

obstaral, avšak vzhľadom na pochybenia v procesnom postupe, majúcom za následok odňatie možnosti
žalovanému konať pred súdom, na ne pri rozhodovaní neprihliadal, musí odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ak by odvolací súd odoprel
účastníkom možnosť prieskumu správnosti tých skutkových zistení, ktoré neboli na súde prvého stupňa
považované za právne významné, avšak zo strany odvolacieho súdu by boli posúdené ako rozhodujúce,

porušil by uvedenú zásadu občianskeho súdneho konania (viď aj rozsudok NS SR 3Cdo/26/2008 z 21.
1. 2009). Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti vo veci samej zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Vzhľadom na výsledok tohto odvolacieho konania bude vecou prvostupňového súdu predovšetkým
odstrániť vyššie uvedené vady v postupe pri doručovaní písomností žalovanému. Účastníci poučení v
zmysle povinnosti tvrdenia i dôkaznej povinnosti musia vyvinúť procesnú aktivitu tak, aby mohol súd pri

realizácii skutkového záveru vychádzať z aplikácie § 153 ods. 1 O.s.p.

Zdá sa však, že pre ďalší postup konania je vhodným, aby sa na spoločné konanie spojila opäť vec,
ktorá bola súdom prvého stupňa vylúčená na samostatné konanie napadnutým rozsudkom. Toto je však
v právomoci súdu prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.