Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/231/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611218603
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6611218603.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátska kancelária
so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ P. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C., A. X. XXX/X, zast. opatrovníkom Gabrielom Erdélyim, zamestnancom Okresného súdu
Lučenec a 2/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., C. D. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na

strane odporcov 1/ a 2/ OZ Právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247
268, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, so sídlom AK Košice, Stará Bašta 2, o zaplatenie
476,79 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu v Lučenci č.
k. 4C/9/2012 - 69, zo dňa 30. 07. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 81,64 Eur na účet právneho

zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša do 3 dní od právoplatnosti uznesenia p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 24,41 Eur
na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša vedený v W., s. a., pobočke zahraničnej banky
mW. v Slovenskej republike, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec,
21Ro/502/2011 - 20, zo dňa 28. 02. 2012 a konanie o zaplatenie sumy 476,79 Eur s príslušenstvom
vedené na tomto súde pod sp. zn. 4C/9/2012 zastavil. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľa zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ a 2/ trovy právneho
zastúpenia vo výške 81,64 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia. Rozhodol, že navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok z návrhu na začatie

konania zaplatený kolkovými známkami dňa 14. 12. 2011 vo výške 21,87 Eur prostredníctvom
príslušného daňového úradu.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ do tej časti, v ktorej ho súd zaviazal na náhradu
trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Okresný súd podľa jeho názoru nesprávne právne vec posúdil.
Nestotožňuje sa s rozhodnutím okresného súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania, nakoľko je zjavne neodôvodnené a má znaky arbitrárnosti. Má za to, že v danom prípade
nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Nevidí význam v

právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa
v spotrebiteľských sporoch. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho
účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých
vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bezprávneho zastúpenia. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza
k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal
súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia § 150 O. s. p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu

trov konania nepriznať. Má za to, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú účelne
vynaložené. Rozhodnutie o náhrade za úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia je
nepreskúmateľné, nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil
so spisovým materiálom. Navyše vyjadrenie právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v
iných konaniach.

Vedľajší účastník na strane odporcov 1/ a 2/ žiadal napadnutý výrok okresného súdu, ktorým mu bola
priznaná náhrada trov konania ako vecne správny potvrdiť a navrhovateľa zaviazať zaplatiť mu trovy
odvolaciehokonanianaúčetjehoprávnehozástupcuvovýške40,82Eur.Jetohonázoru,žejehoúčasťv
tomto konaní bola v záujme odporcov a trovy konania sú účelne vynaložené. Práve naopak, navrhovateľ
nehospodárne vynakladá trovy konania a spôsobuje svojimi nedôvodnými návrhmi ostatným subjektom
vznik nákladov. Nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že vedľajší účastník musí mať zo svojej podstaty

odborný aparát na poskytnutie právnej pomoci spotrebiteľom. Tvrdí, že v danom prípade išlo o trovy
právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním, právny úkon vyjadrenie k žalobnému
návrhu nepochybne takýmto úkon je.

Vedľajší účastník svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu
patril, a v dôsledku ktorého pre neúspech vo veci navrhovateľ berie späť návrh na začatie konania,

resp. súd zamietne návrh na začatie konania, preto nie je tento úkon ani nadbytočným. Uplatnená
hodnota trov konania je vypočítaná v súlade s Vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov č.
655/2004 Z. z.. Vyjadreniu vo veci samej predchádza vždy právny posúdenie žaloby, posúdenie či ide
o vzťah spotrebiteľský, posúdenie typu zmluvy, posúdenie dôkaznej situácie, posúdenie prípadných
neprijateľných zmluvných podmienok procesnej situácie a v neposlednom rade posúdenie, či došlo k

premlčaniu. Úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady, ktorú náhradu si
uplatnil, je mimoriadne dôležitým úkonom, kedy sa advokátom vyhodnocuje opodstatnenosť, účelnosť,
stratégia a taktika právneho zastupovania a následne sa táto analýza konzultuje na prvej porade s
klientom. Podľa pokynu združenia sa zisťuje evidencia živej spotrebiteľskej veci na súde a zisťuje
sa dodávateľ, ktorý žalobu podal, vrátane súvisiacich administratívnych evidencií. Tento úkon v sebe

zahŕňa aj žiadosť o poskytnutie informácií potrebných na vstup do konania. Je toho názoru, že situáciu
navrhovateľa nie je potrebné zmierňovať použitím ustanovenia § 150 O. s. p., pretože oproti nemu sa
nachádza v nepomerne výhodnejšom postavení, oproti občianskemu združeniu, ktoré má troch členov,
pričom ani jeden z nich nemá právnické vzdelanie, ani odborné znalosti s vedením sporov takéhoto
charakteru. Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. vyplýva, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva

a povinnosti ako účastník. Preto, ak v tomto prípade navrhovateľ vzal návrh voči odporcovi v celom
rozsahu späť, pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietku
premlčania, ktorú voči uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporcov, možno
konštatovať len jediný záver, že návrh bol podaný nedôvodne a k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku
jeho procesného zavinenia, preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vzniká povinnosť uhradiť

odporcom i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy
právneho zastúpenia.

V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou a s rozhodnutím
okresného súdu, vedľajší účastník navrhoval, aby súd podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O. s.
p. prerušil konanie a obrátil sa na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnymi otázkami, ktoré uviedol

pod bodmi 1 až 4 podaného vyjadrenia.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.
a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu v
napadnutej časti podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo výroku, ktorým rozhodol o trovách

vedľajšieho účastníka rozhodol správne. Taktiež sa stotožňuje s jeho odôvodnením rozhodnutia v celomrozsahu. Prvostupňový súd správne aplikoval príslušné normy práva, rozhodnutie dostatočne odôvodnil.
Z tohto dôvodu sa odvolací súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti daného rozhodnutia a
na doplnenie dôvodov správnosti tohto rozhodnutia v súvislosti s podanými konkrétnymi námietkami

uvedenými v odvolaní.

Navrhovateľ v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal
použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Keďže navrhovateľ

namieta nesprávne rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd zisťoval, či
prvostupňový súd použil predpis, ktorý mal použiť.

Z rozhodnutia vo veci samej je zrejmé, že okresný súd rozhodoval v zmysle Občianskeho súdneho
poriadku, pričom na rozhodnutie o trovách aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku. Keďže došlo k zastaveniu konania podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku ešte pred

začatím pojednávania, prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval § 146 ods. 2 prvej
vety správne, pretože je nepochybné, že tým, že navrhovateľ zobral návrh späť, zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť. Rozhodujúcou skutočnosťou v tomto prípade nie je úspech v konaní, ale iba to, či
konanie bolo zastavené a v takomto prípade súd vec posudzuje len z pohľadu procesného výsledku.
Citované ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. rozlišuje, či došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia

návrhu alebo z iného dôvodu. V rozhodovanom prípade nenastala situácia, akú má na mysli druhá veta
citovaného ustanovenia, to znamená, že podaný návrh bol dôvodný, a k späťvzatiu návrhu na začatie
konania došlo pre správanie odporcu. Keďže v danom prípade došlo k zastaveniu konania v dôsledku
späťvzatia návrhu, avšak bez uvedenia dôvodu, prvostupňový súd správne rozhodol, ak zaviazal na
úhradu trov konania navrhovateľa. Je preto nepochybné, že prvostupňový súd daný právny predpis aj

správne vyložil.

K námietkam navrhovateľa ohľadom práva vedľajšieho účastníka na zastúpenie a účelnosť týchto trov
odvolací súd poukazuje na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak ako navrhovateľ má právo nechať sa
zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže

toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje Občiansky
súdny poriadok.

V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Zustanovenia§18O.s.p.vyplýva,žeúčastnícimajúvobčianskomsúdnomkonanírovnaképostavenie.

Podľa § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle §
25 ods. 1 O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Zcitovanýchustanovenívyplývarovnaképrávokaždéhoúčastníka,tedaajvedľajšiehoúčastníkanechať

sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia
nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal. Vedľajší účastník správne vo vyjadrení k
odvolaniu argumentuje princípom tzv. „rovnosti zbraní“, pričom aj navrhovateľ využil zákonné právo
a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, resp. ho
spochybňuje poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Pre takýto záver nie je žiaden rozumný

dôvod, pričom odporuje vyššie citovanej právnej úprave.Vedľajší účastník má v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane
ktorého stojí (§ 93 ods. 4). V zmysle odseku 3 do konania vstupuje z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. V danom prípade vedľajší účastník vstúpil

do konania z vlastného podnetu, pričom nenastala situácia, ktorú predpokladá citované ustanovenie v
poslednej vete, že by musel súd o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhodovať. Vstup vedľajšieho
účastníka do konania nie je podmienený v takomto prípade súhlasom spotrebiteľa a dokonca ani jeho
vedomosťou o vstupe združenia do konania.

Ustanovenie § 137 Občianskeho súdneho poriadku vymenúva trovy konania, medzi ktoré patrí aj
náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného

predpisu, pričom takouto ochranou je aj združenie. V citovaných ustanoveniach je zákonodarcom
implementovaná Smernica o ochrane spotrebiteľa č. 93/13/EHS pred nekalými zmluvnými
podmienkami v čl. 7 stanovenú povinnosť členských štátov umožniť, aby organizácie na ochranu
spotrebiteľov mali adekvátne a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľských práv. Týmto účinným
prostriedkom je vstup občianskeho združenia do konania na strane spotrebiteľa a jeho postavenie

vedľajšieho účastníka s procesnými právami. Umožniť na jednej strane občianskemu združeniu vstúpiť
do konania, ale nepriznať mu, ak je v konaní úspešný, právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil,
vrátane právneho zastúpenia, je popri už vyššie uvedenom aj nesprávnym výkladom čl. 7 citovanej
Smernice o nekalých zmluvných podmienkach, čo v konečnom dôsledku by v praxi znamenalo, že
združenie na ochranu práv spotrebiteľov by odrádzalo od vstupu do ďalších konaní, ale na druhej strane

by dodávateľovi umožňovalo bez rizika si od spotrebiteľov naďalej uplatňovať neprijateľné zmluvné
podmienky.

Navrhovateľ v odvolaní uvádza, že vynaložené trovy nie sú účelne vynaloženými, a preto existuje dôvod
hodný osobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p.

Zákon umožňuje, aby pri výklade ustanovenia § 146 ods. 2 súd mohol aplikovať prípadné ustanovenie §

150 O. s. p., ktoré pri splnení podmienok uvedených v § 150 umožňuje nepriznať úspešnému účastníkovi
náhradu trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že treba rozlišovať účelnosť vynaložených trov konania
a predpoklady upravené v § 150 O. s. p., kedy takéto právo súd neprizná. Účelnosť vynaložených
trov obsahuje len možnosť súdu skúmať, či takto vynaložené trovy konania účastníka konania v zmysle
§ 137 O. s. p. sú v rozsahu, ktoré sú potrebné na realizáciu jeho práva.

Z hľadiska účelnosti trov prvostupňový súd tieto priznal správne, keďže išlo o základné úkony právnej
pomoci, z ktorých vedľajší účastník vychádzal pri návrhu na nahradenie trov konania.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na nutnosť aplikácie § 150 O. s. p., bližšie nekonkretizoval, či ide odsek
1 alebo 2. Aplikácia tohto ustanovenia je možná z dôvodu, ktorý toto ustanovenie predpokladá, teda
nie z dôvodu neúčelnosti trov, alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú úplne na

iných základoch, kedy súd skúma nárok na náhradu trov konania s prihliadnutím na osobitosti toho-
ktorého konania.

Odvolací súd v súlade s § 150 ods. 1 skúmal, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by súd nemal priznať náhradu trov konania vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník pri svojom
úkone poukázal na premlčanie nároku, teda uviedol rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú relevantné pre

rozhodnutie vo veci.

Taktiež v zmysle odseku 2 uplatnené trovy konania nie sú neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142
ods. 1 O. s. p., keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník, preto mu patrínáhrada trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej pomoci, a to
vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 01. 09. 2012 v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Odvolací súd v danom prípade zastáva iný názor pri výpočte odmeny za právne zastupovanie v

odvolacomkonanívprípade,akodvolaniebolopodanélendotrovkonaniasprihliadnutímnaprincipiálnu
zásadu, že vo všetkých prípadoch súd rozhoduje rovnako. Túto úvahu odôvodňuje tým, že v súdnej praxi
nastalo niekoľko prípadov, keď predmetom konania vo veci samej boli vysoké hodnoty a predmetom
odvolania sa stali len trovy konania vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu, ktorý predstavoval rádovo sumy
do 10 €. V takomto prípade by mohla nastať situácia, kedy odmena za právne zastúpenie v prípade

rozhodovania o trovách konania by bola nepomerne vysoká a nedôvodná.

Preto odvolací súd v takomto prípade vychádza zo skutočnosti, že tarifná odmena advokáta za
zastupovanievodvolacomkonaní,pokiaľpredmetomjevýškapriznanýchtrov,vyplývaztarifnejhodnoty,
ktorá predstavuje výšku namietaných trov konania, pričom tento nárok posudzuje podľa § 10 citovanej
vyhlášky, pretože skutočným predmetom konania, v ktorom v danom prípade sa poskytuje právna
pomoc, je len výška trov konania.

V rozhodovanom prípade odvolací súd vychádzal z namietanej hodnoty, ktorou je suma priznaných
trov prvostupňového konania vo výške 81,64 Eur. Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky patrí odmena
advokátovi za jeden úkon právnej pomoci vo výške 16,60 Eur a 7,81 Eur režijný paušál, spolu 24,41 Eur.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.