Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/308/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213203934
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6213203934.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa W.. E. E.,
narodeného XX. XX. XXXX, bytom X., Q. XXX/XX, proti odporcovi Slovenskej republike, v mene
ktorej koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky so sídlom Bratislava,
Dobrovičova 12, o zaplatenie 1.000 eur istiny (o náhradu škody titulom zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci), o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký
Krtíš č. k. 1C/41/2013-69 zo dňa 03. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Súd mal za nesporne preukázané, že rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry
Bratislava, č. 1000/2, 3R/2010 zo dňa 23. 04. 2010 bola navrhovateľovi uložená povinnosť vrátiť
vyrovnávajúci príspevok na znevýhodnené oblasti v celkovej sume 4.697,34 eur v dôsledku porušenia
finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. n) zák. č. 523/2004 Z. z. a § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia
vlády SR č. 213/2007 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v znevýhodnených oblastiach v
znení neskorších predpisov, ako aj porušenia článku 14 bodu 2 nariadenia rady ES č. 1257/1999 o
podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu. Proti

rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a Ministerstvo pôdohospodárstva SR rozhodnutím č. spisu
1930/2010-630 zo dňa 17. 06. 2010 jeho odvolanie zamietlo a rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej
agentúry potvrdilo. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27. 09. 2011 č. k. 3S/262/2010-61 žalobu
navrhovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 17. 06.
2010 č. 1930/2010 zamietol. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 18. 04. 2012 sp. zn. 4Sžo/5/2012 na
odvolanie navrhovateľa rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že rozhodnutia Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 17. 06. 2010 č. 1930/2010 a Pôdohospodárskej

platobnej agentúry č. 1000/2, 3R/2010 z 24. 04. 2010 zrušil a vec vrátil Pôdohospodárskej platobnej
agentúre na ďalšie konanie. Týmto rozsudkom uložil tiež odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy
konania vo výške 255,93 eur. Rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava zo dňa 04.
09. 2012 č. 600/2, 3R/2010 bolo konanie voči navrhovateľovi vo veci vrátenia neoprávnene poskytnutých
finančných prostriedkov v sume 4.697,34 eur zastavené. Listom zo dňa 01. 10. 2012 navrhovateľ
požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku. V liste uviedol, že ním uplatňovaný nárok 1.000 eur
predstavuje skutočnú škodu - náklady na jeho obranu proti nezákonným rozhodnutiam a škodu na jeho

zdravotnom stave. Odporca listom zo dňa 04. 04. 2013 navrhovateľovi oznámil, že jeho nárok považuje
za neopodstatnený. Navrhovateľ ním uplatňovaný nárok opísal tak, že predstavuje vynaložené náklady,a to stratu času pri spracovaní vyjadrenia ku konaniu Pôdohospodárskej platobnej agentúry 10 hodín x
10 eur, pri spracovaní odvolania proti rozhodnutiu Pôdohospodárskej platobnej agentúry 16 hodín x 10
eur, pri spracovaní vyjadrenia ku konaniu na Ministerstve pôdohospodárstva SR 6 hodín x 10 eur, pri

spracovaní žaloby 24 hodín x 10 hodín, pri ceste zo Želoviec do Bratislavy a späť dňa 22. 09. 2011 12
hodín x 10 eur, pri spracovaní stanoviska k vyjadreniu Ministerstva pôdohospodárstva SR 6 hodín x 10
eur, pri spracovaní odvolania proti rozsudku 16 hodín x 10 eur, pri ceste zo X. do Bratislavy a späť dňa
14. 11. 2011 10 hodín x 10 eur, celkom 1.000 eur. Ďalej uviedol, že ušlý zisk si uplatňuje formou 9 %
úrokov z omeškania od 10. 09. 2012 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur. Škodu na svojom zdravotnom

stave bližšie nešpecifikoval. Okresný súd návrh navrhovateľa posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, písm.
a), § 4 ods. 1, písm. c), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 19 ods. 1, 3, zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, účinného k 23. 04. 2010.

Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že rozhodnutie Pôdohospodárskej
platobnejagentúryouloženípovinnostivrátiťvyrovnávajúcipríspevoknaznevýhodnenéoblastivovýške
4.697,34 eur bolo nezákonné. Navrhovateľ si svoje právo uplatnil včas, v lehote podľa § 19 ods. 1 zák.

č. 514/2003 Z. z., za pasívne legitimovaného v spore považoval odporcu a súd potom už len skúmal, či
navrhovateľovi vznikla škoda v dôsledku vydaného rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry v
Bratislave zo dňa 23. 04. 2010 č. 1000/2, 3R/2010 a dospel k záveru, že navrhovateľovi škoda nevznikla,
navrhovateľ ničím v konaní nepreukázal, že súvislosti s týmto rozhodnutím by mu vznikla nejaká ujma
na majetku. Potom nie je možné hovoriť ani o tom, že by mu vznikol ušlý zisk, keďže mu nevznikla škoda.

Súd sa zaoberal aj tým, či v spojení s nezákonným rozhodnutím nevznikla navrhovateľovi nemajetková
ujma, pričom dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by došlo nezákonným rozhodnutím k
zásahu do niektorého z jeho osobnostných práv a ak by tomu tak aj bolo, v danom prípade už samotné
konštatovanieporušeniapráva(rozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa18.04.2012sp.zn.4Sžo/5/2012)
je dostatočným zadosťučinením.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP na základe zásady úspechu.
Odporca si náhradu trov konania voči navrhovateľovi neuplatnil, z obsahu spisu nevyplývalo, že by mu
trovy vznikli, a preto súd vyslovil, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že v
žalobe si uplatnil náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy podľa § 17 zák. č. 514/2003 Z. z. platného

v čase vydania nezákonného rozhodnutia. Nezákonným rozhodnutím odporca zasiahol do pokojného
stavu užívania práv jeho osoby a jeho rodiny. Už za to, že narušil ich práva, mu prináleží finančné
zadosťučinenie. Jemu však vznikla aj skutočná škoda vo výške 1.280 eur, ktorú v žalobe špecifikoval cez
úkony, ktoré vykonal v súvislosti s bránením svojich práv. Za čas, ktorý použil pri obrane svojich práv, mu
ušiel príjem. Okrem straty na príjme mal aj straty, ktoré súviseli s napísaním podania, vytlačením podania

a jeho zaslaním a náklady na dopravu. V čase podania žiadosti o predbežné prerokovanie škody nemal
na palivo, preto si uplatnil škodu iba vo výške 1.000 eur. Počítal s tým, že odporca uzná jeho právo,
bude mať sociálne cítenie a odškodní ho. Namietal, že súd nesprávne právne posúdil otázku škody v
zmysle § 17 zák. č. 514/2003 Z. z., ako i jeho ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rozsudok
okresného súdu žiadal zmeniť a odporcu zaviazať na zaplatenie náhrady škody navrhovateľovi vo výške

1.000 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 12. 10. 2012 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, ako aj zaplatiť mu náhrady trov prvostupňového konania vo výške 256 eur
a trov odvolacieho konania, taktiež všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že okresný súd dostatočne zistil skutkový
stav veci, vysporiadal sa so všetkými dôkazmi, oboznámil sa s celým spisovým materiálom a vyvodil

správny právny záver. Procesno-právne nepochybil a keďže vychádzal zo správneho právneho záveru,
návrh zamietol. Navrhovateľ ani v odvolaní neuviedol nové právne skutočnosti, ani nové dôkazy,
ktorými by preukázal, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám, ktoré mohli mať vplyv
na rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok okresného súdu, ako vecne a
procesne správne, v celom rozsahu potvrdiť.Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania
viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie
odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 OSP a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219

ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2
toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí (§
157 ods. 2 OSP). Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská pocestných strán prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a
z ktorých vyvodil svoje právne závery, primerane vysvetlil, a uviedol z akých úvah vychádzal pri závere

o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozsudok okresného súdu jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu,ktoréstručneajasneobjasnískutkovýaprávnyzákladrozhodnutia, postačujenazáverotom,žez
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces. Okresný súd

sasnámietkamiuvedenýmivodvolanívysporiadalvdôvodochsvojhorozhodnutia,ktorébolonapadnuté
odvolaním a odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne ďalšie také skutočnosti
alebodôkazy,sktorýmibysaokresnýsúdnebolvysporiadal.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkompodal
výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia. Prvostupňový súd je vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie

je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku navrhovateľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľ si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto odvolací súd ich náhradu
navrhovateľovi s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 OSP, v odvolacom konaní v spojení s
ustanovením § 224 ods. 1 OSP, nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.