Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Cpr/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112237062
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112237062.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.BeátouSvediakovouvprávnejvecinavrhovateľa:

EURO-PERSONAL,s.r.o.,sosídlomRužinovská42,82103Bratislava,IČO:35977817protiodporcovi:
X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.Š. XXX, XXX XX W. B. T., práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Mária Badová, s.r.o., so sídlom Vajanského č. 1/2765, 010 01 Žilina, o zaplatenie 552,95 s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 47,50 Eur titulom zaplateného
súdnehopoplatkuzaodporatrovykonaniavovýške272,81Eurtitulomtrovprávnehozastúpenianaúčet
právnej zástupkyne odporcu, číslo účtu : XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania po čiastočnom späťvzatí návrhu (č.l.58 rub) proti odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 552,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z tejto sumy
od 26.08.2012 do zaplatenia.

Písomný návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 27.04.2012 uzavrel s odporcom pracovnú
zmluvu ako aj dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému
zamestnávateľovi s miestom výkonu práce u užívateľského zamestnávateľa - DHL EXEL Slovakia,
areál VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., Bratislava, na pracovnú pozíciu-vodič motorového vozidla
a vysokozdvižného vozíka logistiky s dátumom vzniku pracovného pomeru dňom 30.04.2012. Dňa

29.05.2012 požiadal odporca navrhovateľa o skončenie pracovného pomeru dohodou z rodinných
dôvodov ku dňu 31.05.2012. Zároveň odporca v tejto žiadosti uviedol, že pokiaľ navrhovateľ nebude s
dohodou o skončení pracovného pomeru súhlasiť, treba túto žiadosť považovať za výpoveď podľa § 61
Zákonníkapráce.Dňa30.05.2012navrhovateľoznámildoporučenouzásielkouodporcovi,žeskončením
pracovného pomeru dohodu nesúhlasí a jeho podanie eviduje ako výpoveď s tým, že výpovedná doba
začína plynúť dňom 01.06.2012 a končí uplynutím dňa 30.06.2012. Odporca doporučenú zásielku
prevzal dňa 01.06.2012. Odporca však počas výpovednej doby u navrhovateľa ako zamestnávateľa

nezotrval, prestal chodiť do zamestnania a vykazoval absenciu. Z uvedeného dôvodu bol s ním okamžite
skončený pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny dňom prevzatia písomnej obielky,
t.j. dňom 11.06.2012. Dňa 15.08.2012 zaslal navrhovateľ odporcovi pokus o zmier, v ktorom vyzval
odporcu na zaplatenie sumy 798,22 Eur najneskôr do 25.08.2012 s tým, že priemerná mesačná mzda
odporcu je 798,22 Eur. Keďže odporca uvedenú sumu nezaplatil domáha sa navrhovateľ jej zaplatenia
súdnou cestou.Ďalej navrhovateľ odôvodnil poukazom na ust. § 62 ods.8 Zákonníka práce v zmysle ktorého, ak
zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na
peňažnúnáhradunajviacvsume,ktorájesúčinompriemernéhomesačnéhozárobkutohtozamestnanca

a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o
peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná s tým, že táto dohoda bola obsiahnutá v Čl. V.,
bod 4 Pracovnej zmluvy.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 8Ro/333/2012 - 24 zo dňa 21.11.2012. Proti tomuto
platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil najmä tým, že dňa

12.06.2012 oznámil navrhovateľovi jednak telefonicky, že je práceneschopný a tiež potvrdenie o
dočasnej práceneschopnosti zaslal doporučene dňa 12.06.2012 na adresu navrhovateľa, čo preukazuje
podacím lístkom a následne po skončení práceneschopnosti zaslal dňa 09.07.2012 aj hlásenie o
ukončení PN, čo preukazuje tiež podacím lístkom, preto považuje žalobu za účelovú. Tiež v podanom
odpore namietal aj výšku žalovanej sumy, nakoľko jeho brutto mzda činila 567,60 Eur mesačne. Z
obsahu potvrdenia o práceneschopnosti od 01.06.2012 do 30.06.2012 teda vyplýva, že nedopustil ani

žiadneho porušenia pracovnej disciplíny, nevykazoval teda žiadnu neospravedlnenú absenciu a v tejto
súvislosti navrhol, aby súd platnosť resp. neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru skúmal
v konaní ako otázku prejudiciálnu. Keďže odporca neporušil žiadnym spôsobom pracovnú disciplínu,
riadne zaslal navrhovateľovi tak doklad o práceneschopnosti ako aj doklad o jej ukončení, nemohol
porušiť ani ust. § 62 ods.8 Zákonníka práce a preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu a oboznámením s listinnými
dôkazmi, a to pracovnou zmluvou z č.l.7, listinou označenou ako skončenie pracovného pomeru z č.l.13,
odpoveďou navrhovateľa na tento list z č.l.14, listinou označenou ako okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 06.06.2012 s doručenkou z č.l. 15 a z č.l.30 sa dokladom o PN odporcu a o jej skončení
s podacími lístkami a prehľadom neprítomnosti odporcu z č.l.45.

Navrhovateľ zotrval na návrhu na začatie konania v celom rozsahu čo do jeho základu tak ako ho
skutkovo vymedzil písomne, uznal nesprávny výpočet priemernej mzdy odporcu, a preto aj v časti
o zaplatenie sumy 245,25 Eur s prísl. zobral návrh čiastočne späť, preto súd konanie uznesením
vyhláseným na pojednávaní nariadenom na deň 05.09.2013 v tejto časti zastavil, prítomní sa vzdali
práva podať opravný prostriedok proti tomuto uzneseniu (č.l.58 rub) , súd tak pokračoval v konaní o

zaplatenie sumy 552,95 Eur s prísl. .

Odporca zotrval na skutočnostiach uvedených v podanom odpore.

K zistenému skutkovému stavu :

V konaní nebolo sporným, že navrhovateľ že dňa 27.04.2012 uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu
ako aj dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi

s miestom výkonu práce u užívateľského zamestnávateľa - DHL EXEL Slovakia, areál VOLKSWAGEN
SLOVAKIA, a.s., Bratislava, na pracovnú pozíciu - vodič motorového vozidla a vysokozdvižného vozíka
logistiky s dátumom vzniku pracovného pomeru dňom 30.04.2012. Dňa 29.05.2012 požiadal odporca
navrhovateľa o skončenie pracovného pomeru dohodou z rodinných dôvodov ku dňu 31.05.2012.
Zároveň odporca v tejto žiadosti uviedol, že pokiaľ navrhovateľ nebude s dohodou o skončení

pracovnéhopomerusúhlasiť,trebatútožiadosťpovažovaťzavýpoveď podľa§61Zákonníkapráce.Dňa
30.05.2012 navrhovateľ oznámil doporučenou zásielkou odporcovi, že skončením pracovného pomeru
dohodu nesúhlasí a jeho podanie eviduje ako výpoveď s tým, že výpovedná doba začína plynúť dňom
01.06.2012 a končí uplynutím dňa 30.06.2012. Odporca doporučenú zásielku prevzal dňa 01.06.2012.
Následne s ním navrhovateľ okamžite skončený pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej

disciplíny dňom prevzatia písomnej obielky, t.j. dňom 11.06.2012, konkrétne z dôvodu, že od 01.06.2012
nenastúpil do práce a vykazuje tak od tohto dňa neospravedlnenú absenciu v práci. Dňa 15.08.2012
zaslal navrhovateľ odporcovi pokus o zmier, v ktorom vyzval odporcu na zaplatenie sumy 798,22 Eur
najneskôr do 25.08.2012.Tiež nebolo sporným, že sám navrhovateľ vykazoval odporcovi chorobu od 01.06.2012 do 11.06.2012,
t.j. do dňa okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uvedené má súd za preukázané, z prehľadu
neprítomnosti odporcu, ktorý prehľad vyhotovil sám navrhovateľ ako zamestnávateľ (č.l.45).

Tiež nebolo sporným, že odporca bol v od 01.06.2012 do 30.06.2012 práceneschopný, teda že bol
práceneschopný počas celej výpovednej doby.

Tiež nebolo sporným, že dohoda o peňažnej náhrade podľa § 62 ods.8 Zákonníka bola medzi účastníkmi
platne písomne dohodnutá v Článku V. bod 4 Pracovnej zmluvy.

Napokon v konaní nebola, po čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania, sporná ani výška
uplatneného nároku navrhovateľa.

K právnemu posúdeniu veci :

Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

Podľa § 62 ods.8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u
zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom
priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej

náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

V citovanom zákonnom ustanovení sa zakotvuje právo zamestnávateľa na peňažnú náhradu v sume
priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa počas
plynutia výpovednej doby, pričom podmienkou uplatnenia tohto nároku je skutočnosť, že sa na peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Dohoda o tejto peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je

neplatná. Ak teda zamestnanec svojvoľne poruší pracovnoprávne predpisy tým, že nezotrvá počas
výpovednej doby u zamestnávateľa, s ktorým uzavrel dohodu o peňažnej náhrade, zamestnávateľovi
vznikáprávonapeňažnúnáhraduvsumepriemernéhozárobkutohtozamestnancazajedenmesiac.Pre
zamestnávateľa je to určitá forma satisfakcie, kompenzácie, resp. paušálnej náhrady vzniknutej škody
a pre zamestnanca motivácia pod hrozbou peňažnej sankcie riadne a včas splniť povinnosti súvisiace

s končiacim sa pracovným pomerom. Zakotvenie práva zamestnávateľa na peňažnú náhradu súvisí s
prípadmi v aplikačnej praxi, keď zamestnanci v rámci výpovednej doby odchádzajú na nové pracovné
miesta, nehľadiac na doterajších zamestnávateľov, ktorým vzniká škoda napríklad z dôvodu, že nestihli
zaškoliť nových zamestnancov na príslušné pracovné miesto.

V prejednávanej veci však nemožno konštatovať, že odporca svojvoľne porušil pracovnoprávne

predpisy tým, že nezotrval počas výpovednej doby u navrhovateľa ako zamestnávateľa, nakoľko počas
celej výpovednej doby teda v dobe od 01.06.2012 do 30.06.2012 bol práceneschopný, doklad o
práceneschopnosti ako i o jej ukončení odporcovi doručil. Na strane odporcu ako zamestnanca teda
nastali tzv. dôležité osobné prekážky v práci podľa ust. § 141 ods.1 Zákonníka práce, v zmysle
ktorého zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej

neschopnosti pre chorobu.

Navrhovateľ mal pred podaním žaloby vedomosť o tom, že odporca bol počas celej výpovednej doby
teda od 01.06.2012 do 30.06.2012 práceneschopný.

Pokiaľ navrhovateľ v konaní poukazoval na to, že odporca konal v rozpore s dobrými mravmi a účelovo,
jedná sa len o subjektívne domnienky navrhovateľa, ktoré nemajú právny význam pre rozhodnutie súdu

vo veci samej a tieto tvrdenia navrhovateľa ostali aj nepreukázané.

Pokiaľ odporca navrhoval, aby súd prejudiciálne skúmal platnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru, súd záverom pre úplnosť uvádza, že vo všeobecnosti nemožno túto otázku skúmať ako
prejudiciálnu, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon, ktorého
účinky nastávajú okamihom ako sa tento dostane do dispozičnej sféry účastníka ktorému je určený, a

ak má zamestnanec za to, že je neplatné, môže sa domáhať určenia jeho neplatnosti iba určovacoužalobou, inak sa takýto právny úkon považuje za platný. Navyše, táto otázka je podľa názoru súdu bez
právneho významu pre konečné rozhodnutie súdu v prejednávanej veci.

Zhrnúc teda: Keďže odporca neporušil pracovnoprávne predpisy tým, že nezotrval počas výpovednej

doby u navrhovateľa ako zamestnávateľa, navrhovateľovi právo na peňažnú náhradu podľa vyššie
citovanéhoustanovenia§62ods.8Zákonníkaprácenevzniklo.Súdpretožalobuakonedôvodnúvcelom
rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v
zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca mal vo veci plný úspech, na čiastočnom zastavení konania nesie procesné zavinenie
navrhovateľ, preto mu súd priznal proti navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách
zaplateného súdneho poplatku vo výške 47,50 Eur za podaný odpor a v trovách právneho zastúpenia
za nasledovné úkony právnej služby :

1.prevzatie a príprava veci v hodnote úkonu 51,45 Eur

2.odpor proti PR v hodnote úkonu 51,45 Eur

3.ďalšia porada s klientom v hodnote úkonu 17,15 Eur

4.ďalšia porada s klientom v hodnote úkonu 17,15 Eur

5. účasť na pojednávaní v hodnote úkonu 51,45 Eur

+ režijný paušál 2x á 7,63 Eur a 3x á 7,81 Eur, celkom teda 38,69 Eur + 20% DPH vo výške 45,47 Eur,

celkom teda trovy právneho zastúpenia vo výške 272,81 Eur a trovy konania celkom vo výške 320,31
Eur ( 47,50 + 272,81).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo inédôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).