Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 8, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoPr/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612220498
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6612220498.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky I. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. I/XX, XXX XX W., zastúpená advokátom JUDr. Ondrejom Szilágyim, so sídlom Advokátskej
kancelárie Haličská cesta 3200, proti odporcovi Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10,
Bratislava, IČO: 30807484, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy
a náhradu mzdy, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6Cpr/3/2012-66 z

25. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkomnapadnutýmodvolanímprvostupňovýmsúdvcelomrozsahuvyhovelnávrhunavrhovateľky,
ktorým sa domáhala určenia, že dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 27. 04. 2011 je
neplatná a uplatnila si náhradu mzdy vo výške 1.099,64 €. Odporcu zaviazal súd zaplatiť navrhovateľke

náhradu trov konania vo výške 407,34 €.

Skutkový stav zistený z dôkazov predkladaných a navrhnutých účastníkmi ustálil okresný súd tak, že
navrhovateľka uzavrela s odporcom pracovnú zmluvu dňa 22. 01. 2010 na dobu určitú do ukončenia
súdneho sporu s p. N. C.. Konečné rozhodnutie v súdnom spore vedenom s p. N. C. vydal Najvyšší súd
Slovenskej republiky dňa 28. 02. 2011. Navrhovateľka pracovala aj po ukončení súdneho sporu s N.
C. s vedomím zamestnávateľa. Na základe tejto skutočnosti sa zmenil pracovný pomer navrhovateľky

z doby určitej na dobu neurčitú. Dňa 27. 04. 2011 navrhol zamestnávateľ navrhovateľke uzavrieť
dohodu o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej mal jej pracovný pomer trvať do 30. 09. 2011, ale pred
uzavretím dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy odporca neoboznámil navrhovateľku s tým, že sa
jej pracovný pomer zo zákona zmenil na pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Konanie odporcu,
ktorý nepravdivo informoval navrhovateľku, že jej pôvodne uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do
skončenia konkrétneho súdneho sporu sa mení opäť na pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do

30. 09. 2011, vyhodnotil súd ako konanie rozporné s dobrými mravmi, ktorého následkom je neplatnosť
dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľkin návrh vyhodnotil ako návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa
§ 77 Zákonníka práce. Skúmal, či nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru uplatnila
navrhovateľka v zákonných lehotách. Dospel k záveru, že návrh doručený Okresnému súdu Lučenec
29. 11. 2012 je návrhom podaným v lehote určenej § 77 Zákonníka práce z dôvodu, že pracovný pomer

navrhovateľky síce mal skončiť 30. 09. 2011, ale od 28. 09. 2011 až do 29. 09. 2012 bola navrhovateľka
práceneschopná, preto sa jej pracovný pomer skončil až dňom 29. 09. 2012. Žaloba na súd bola
doručená v dvojmesačnej lehote 29. 11. 2012.

Nárok na náhradu mzdy uplatnený navrhovateľkou za obdobie od 01. 10. 2012 do 07. 11. 2012 vo
výške 549,82 € a za obdobie od 01. 03. 2013 do 07. 04. 2013 vo výške 549,82 € považoval za dôvodnýpodľa ustanovení § 79 ods. 1 a § 80 Zákonníka práce. Navrhovateľka vo vymedzenom období nikde
nepracovala.

Rozhodnutie o trovách konania je odôvodnené § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„O. s. p.“).

Odporca v odvolaní vytýkal okresnému súdu, že pri rozhodovaní nevzal do úvahy všetky skutočnosti
relevantné pre správne rozhodnutie vo veci a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Navrhovateľka dobrovoľne bez nátlaku a časovej tiesne podpísala dohodu o zmene obsahu pracovnej
zmluvy. Nebolo povinnosťou zamestnávateľa informovať navrhovateľku, že sa jej pracovný pomer
uzavretý na dobu určitú podľa § 71 Zákonníka práce zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú.

Zákonník práce rovnako ako ostatné všeobecne záväzné právne predpisy sa uverejňuje v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky a o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené platí domnienka, že
sa dňom uverejnenia stalo známym každému, koho sa týka. Neznalosť práva neospravedlňuje.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku nejasne a nezrozumiteľne hovorí o neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, aj o neplatnosti dohody o obsahu zmeny pracovnej zmluvy. V prípade,

ak by predmetom žaloby bolo neplatné skončenie pracovného pomeru, nebola dodržaná lehota na
uplatnenie takéhoto nároku ustanovená v § 77 Zákonníka práce. Pracovný pomer navrhovateľky mal
skončiť 30. 09. 2011 a od tohto dátumu bolo potrebné počítať plynutie dvojmesačnej doby, ktorá sa o
dĺžku práceneschopnosti navrhovateľky nepredlžuje.

Náhrada trov právneho zastúpenia priznaná navrhovateľke nebola vyčíslená správne. Za úkon právnej

služby - špecifikácia petitu návrhu nepatrí advokátovi odmena z dôvodu, že tento úkon je následkom
nedbanlivostného konania navrhovateľky a jej právneho zástupcu. Navrhol rozsudok okresného súdu
zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť alebo zrušiť vec a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v

celom rozsahu dospel k názoru, že odvolanie je v plnom rozsahu dôvodné, preto rozsudok okresného
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou účastníka uplatňujúceho si svoje nároky na súde je podľa § 79 ods. 1 O. s. p. pravdivo opísať
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok, označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a musí byť z
návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Účastník, ktorý si splní povinnosti vyplývajúce mu z §

79 ods. 1 O. s. p. dôvodne očakáva, že súd rozhodne o tom nároku, ktorý sám účastník predmetom
konania učinil. Povinnosťou účastníka nie je (aj keď je zastúpený advokátom) podriadiť svoj nárok pod
konkrétne zákonné ustanovenie, pretože súd pozná právo a predmet konania posúdi (mal by) podľa
zodpovedajúcich zákonných ustanovení. V predmetnej veci sa tak nestalo. Odporca oprávnene vytýka
prvostupňovému súdu nejasné a nezrozumiteľné odôvodnenie, keď vo výroku rozhodol o neplatnosti

dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 27. 04. 2011 a v prevažnej časti odôvodnenia posudzuje
okresný súd splnenie podmienok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77
Zákonníka práce.

Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v § 77 ustanovuje, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec

ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť. Pracovný pomer navrhovateľky neskončil ani jednou z foriem vymedzených v § 77.
Navrhovateľka v návrhu na začatie konania ani netvrdila, že si uplatňuje nároky z neplatného skončenia
pracovnéhopomeru,ibatvrdila,žejejpracovnýpomerdňom30.09.2011podľadohodyozmeneobsahu
pracovnej zmluvy z 27. 04. 2011 neskončil a jej pracovný pomer naďalej trvá. V priebehu konania po tom,

ako sa zamestnala, už netrvala na určení, že jej pracovný pomer u odporcu naďalej trvá, len aby súd
určil, že dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 27. 04. 2011 je neplatná. Dohoda o zmene
obsahu pracovnej zmluvy, i keď jej dôsledkom je skončenie pracovného pomeru dohodnutého na dobuurčitú uplynutím doby, nie je dohodou o skončení pracovného pomeru, ktorú uzatvára zamestnanec so
zamestnávateľom podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce a ktorej platnosť by mohol súd v prípade žaloby
posúdiť podľa § 77 Zákonníka práce. Pracovný pomer navrhovateľky bol uzavretý podľa jej tvrdenia na

základeneplatnejdohodyozmenepracovnejzmluvynadobuurčitú,ktorýsakončíuplynutímdobyalebo
aj inými zákonom dovolenými formami - dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v
skúšobnejdobe.Zákonnevylučuje,abysaúčastníkdohodyozmeneobsahupracovnejzmluvyuzavretej
podľa § 54 Zákonníka práce domáhal určenia neplatnosti tejto dohody, ale takáto žaloba nie je osobitným
druhom žaloby, ako napr. žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka

práce, ale žalobou určovacou podľa § 80 písm. c/ O. s. p., u ktorej musí súd skúmať, či je na takomto
určení naliehavý právny záujem. Uplatnenie takéhoto nároku (o určenie neplatnosti dohody o zmene
obsahupracovnejzmluvy)nasúdeniejelimitovanéžiadnoulehotou.Vovzťahukdátumupodaniažaloby
na súde je preto doba trvania práceneschopnosti navrhovateľky bezvýznamná.

I keď odvolateľ výslovne v odvolaní nevytýkal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci v časti,
v ktorej rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy, správnosť tohto výroku

skúmalodvolacísúdvsúlades§212ods.2písm.b/O.s.p.zdôvodu,ževýrokonáhrademzdyjezávislý
na výroku o neplatnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy. Závislým výrokom ho učinil okresný
súd, ktorý nesprávne posúdil žalobu o určenie neplatnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy
ako žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce a dôvodnosť tohto
nároku vyvodil z § 80 Zákonníka práce, ktorý pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej

mzdy v prípade neplatnej dohody o skončení pracovného pomeru odkazuje na § 79 ods. 1 Zákonníka
práce upravujúceho nárok zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru
v prípade, ak zamestnávateľovi oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Z ustanovení
§§ 80 a 79 ods. 1 Zákonníka práce navrhovateľke nárok na náhradu mzdy nevznikol z dôvodu, že jej
pracovný pomer neskončil neplatnou výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe

alebo dohodou o skončení pracovného pomeru, ale uplynutím doby dojednanej v pracovnej zmluve.

Okresný súd nárok navrhovateľky nesprávne právne posúdil podľa ustanovení §§ 77, 79 ods. 1 a 80
Zákonníka práce. Zo skutkových tvrdení uvedených navrhovateľkou v návrhu sa mal zaoberať iba tým,
či je dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy uzavretá podľa § 54 Zákonníka práce platným právnym
úkonom podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov, posúdiť

nárok navrhovateľky podľa § 19 ods. 1 Zákonníka práce, keď navrhovateľka tvrdí, že uskutočnila úkon
v omyle, ktorý bol jej zamestnávateľovi ako druhému účastníkovi známy, či konanie navrhovateľky v
omyle má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu alebo mohla účinky tohto neplatného právneho
úkonu zvrátiť navrhovateľka len odstúpením od tejto zmluvy, ale len po tom, keď by vyhodnotil základnú
procesnú podmienku prípustnosti takéhoto návrhu, a to existenciu naliehavého právneho záujmu na

určení neplatnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy. Navrhovateľka musí zdôvodniť, aký má
právny záujem na určení neplatnosti tejto dohody, keď je zamestnaná u Mesta Lučenec a nemá záujem
naďalej pracovať u Sociálnej poisťovne. Prvostupňový súd sa bude musieť v ďalšom konaní vyporiadať
aj s tým, či mohla navrhovateľka dosiahnuť peňažný nárok žalobou na plnenie pre prípad, že by
určujúcim motívom pre podanie žaloby u navrhovateľky bolo získanie náhrady mzdy, či by súd v konaní

o zaplatenie peňažných nárokov mohol posúdiť platnosť dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy
ako prejudiciálnu otázku. Okresný súd bude musieť v ďalšom konaní venovať dostatočnú pozornosť
aj nároku na náhradu mzdy a dôsledne skúmať, či Zákonník práce umožňuje priznať navrhovateľke
náhradu mzdy po skončení pracovného pomeru plynutím doby, i keď na základe neplatnej dohody o
zmene obsahu pracovnej zmluvy (ak ju súd ako neplatnú posúdi) a súd musí vysvetliť, prečo je odporca

ako pôvodný zamestnávateľ navrhovateľky zodpovedný za obdobie nezamestnanosti navrhovateľky po
skončení jej pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Kaufland Slovenská republika, v. o. s., v
skúšobnej dobe ku dňu 28. 02. 2013 do 07. 04. 2013, kedy sa navrhovateľka zamestnala u tretieho
zamestnávateľa Mesto Lučenec.

V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd opätovne aj o trovách prvostupňového aj o trovách

odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.