Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/517/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112200835
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2112200835.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: H. T., nar. XX. D. XXXX, R., X. J. XX, proti žalovanej:
Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody,
o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 12. októbra 2012 č. k. 10C/3/2012 -
94 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania dovtedy,
kým sa Ministerstvo spravodlivosti SR vyjadrí k Žiadosti o vykonanie dohľadu a kontroly v spise EX
814/2008 zo dňa 7.11.2011 dôvodiac tým, aby malo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
čas na vyjadrenie sa k uvedenej žiadosti. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil vecne tým,
že nie je daný dôvod na prerušenie konania, keďže na Ministerstve spravodlivosti SR sa nerieši žiadna

otázka, od ktorej závisí rozhodnutie v prejednávanej veci a ani neprebieha žiadne konanie, v ktorom
sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Povinnosťou súdu je postupovať v
konaní plynule tak, aby bola vec prejednaná a rozhodnutá čo najrýchlejšie, preto procesný návrh
žalobkyne na prerušenie konania nie je opodstatnený, keďže vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti k
Žiadosti žalobkyne o vykonanie dohľadu a kontroly v spise EX 814/2008 zo dňa 7.11.2011 adresovanej
Slovenskej komore exekútorov nie je dôvodom na prerušenie konania v zmysle citovaných zákonných

ustanovení.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa a navrhla urobiť iné vhodné opatrenie, a to
poskytnúť žalovanej lehotu troch mesiacov za účelom prerokovania škody, ktorú jej spôsobil exekútor.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. v medziach odvolania celú vec (zamietnutia
návrhu na prerušenie konania, kde z povahy veci vyplývala i nemožnosť len obmedzeného prieskumu
správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v odvolacom konaní) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez

pojednávania (pretože tu nešlo o prejednanie veci samej a ani o žiaden zákonom ustanovený prípad
potrebyprejednávaniaajtakejtovecinapojednávaníodvolaciehosúdu)adospelkzáveru,ženapadnuté
uznesenie treba považovať za vecne správne.

Súhlasiť totiž treba so súdom prvého stupňa, že podmienkou postupu podľa ním opodstatnene
citovaného a i správne použitého ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., teda ustanovenia upravujúceho
jeden z prípadov tzv. fakultatívneho prerušenia konania (rozumej prípad možnosti a nie povinnosti súdu

tak urobiť, ktorú okolnosť vyjadruje časť návetia ustanovenia vyjadrená slovami „súd môže konanieprerušiť“) je buď beh iného konania majúceho určitý význam aj pre rozhodnutie súdu v konaní majúcom
sa tu prerušiť (z konštrukcie príslušného ustanovenia pritom nevyplýva, žeby konaním
zakladajúcim dôvod prerušenia iného konania muselo byť výlučne súdne konanie) alebo okolnosť,

že súd dal na začatie takéhoto iného konania aspoň podnet (považujúc pritom za právne významné
vyriešenie takej otázky, ktorú zásadne nie je oprávnený si vyriešiť sám a z ktorého dôvodu sa tak javí
nevyhnutným vyčkanie na vyriešenie takejto otázky tým, kto je na to povolaný).

V čase rozhodovania napadnutým uznesením v prejednávanej veci potom nielen neprebiehalo žiadne
takéto konanie (v ktorom by sa mala vyriešiť akákoľvek otázka významná aj pre rozhodnutie o žalobe

žalobkyne),aleanizničohonemožnovyvodiť,žebysúdprvéhostupňapovažovalzapotrebnévyriešenie
akejkoľvek dosiaľ spornej otázky, ktorú by nemal byť oprávnený vyriešiť si sám a pre ktorú by tak hodlal
iniciovať začatie iného konania.

Odvolací súd riadiaci sa opísanými úvahami preto v zhode so súdom prvého stupňa mal za to, že
návrh žalobkyne na prerušenie konania v prejednávanej veci rovnako ako námietky tejto účastníčky
voči zamietnutiu jej návrhu na prerušenie konania nemohli obstáť, a preto napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože tu šlo len o vyriešenie čiastkovej procesnej otázky
v konaní majúcom po odpadnutí dôvodu jeho prerušenia prebiehať naďalej, pričom v takomto konaní
samozrejme rozhodnúť o trovách konania patrí až konečnému rozhodnutiu.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.