Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112220713
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8112220713.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7,
Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Marekom Czompolym s.r.o., Advokátska kancelária,
Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., P. XXXX/X, o zaplatenie
139,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 9. 11.
2012, č. k. 10C 146/2012-42 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom

nepriznal.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 10.09.2008
uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 597,46 Eur. Žalovaný sa zaviazal predmetný úver splatiť v 20 mesačných
splátkach po 41,06 Eur, teda celkovo splatiť sumu 821,22 Eur. Ako vyplýva z potvrdenia, celkovo splatil
žalovaný sumu 914,60 Eur, a to poslednou splátkou dňa 09.09.2010, teda pred dohodnutou lehotou
splatnosti celého spotrebiteľského úveru. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter
spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka, a preto je nutné

vzťah medzi účastníkmi konania posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda
žalovaný plnil svoj peňažný záväzok čiastočnými úhradami, mal žalobca jednotlivé čiastočné úhrady
započítavať na istinu, t. j. na jednotlivé dohodnuté splátky, nakoľko žalovaný neurčil inak. Nemal teda
uhradenúsumupoužiťnaúhradudohodnutýchúrokov,zmluvnýchpokútapoplatkov,anakoľkožalovaný
uhradil celkovú sumu, na ktorej plnenie sa zaviazal, pred dohodnutou dobou splatnosti, súd má za to,
že návrh nie je dôvodný. K tomuto záveru súd dospel napriek skutočnosti, že žalobca v súvislosti s
omeškaním s jednotlivými splátkami priradil týmto splátkam iný význam a tieto započítal na sankcie,

a preto aj pri úhrade celkovej sumy zo strany žalovaného považoval úver za nesplatený. Zmluvné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa však nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa
a spotrebiteľ nemôže sa vopred vzdať svojich práv, ktorému zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že ak dlžník neurčí inak, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítavanajprvnaistinuapotomnaúroky,akdlžníkneurčíinak.Vdanomprípadenebolopreukázané,
že by dlžník určil inak, a teda že by svoje plnenie započítaval na úroky, preto súd má za to, že dodávateľúveru, teda žalobca, mal v zmysle Občianskeho zákonníka najprv započítať splátky na istinu, čím by bolo
došlo k splateniu úveru tak, ako to svojim konaním, teda splácaním jednotlivých splátok, nepochybne
mal na mysli žalovaný. Podľa názoru súdu spotrebiteľ konal v dobrej viere, tak aby svoj dlh uhradil

počas jeho splatnosti a opačný postup zo strany dodávateľa služieb, je v rozpore s ustanovením § 3
Občianskeho zákonníka. Táto zmluvná podmienka sa prieči aj dobrým mravom, nakoľko je v hrubom
nepomere a v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolateľ v odvolaní poukázal na
to, že nesúhlasí s právnym posúdením prvostupňového súdu, a to z nasledovných dôvodov. Žalobca
poskytolžalovanémuúvervovýške597,46Eur.Žalovanýsazaviazalsplatiťúverformou20pravidelných
mesačných splátok vo výške 41,06 Eur, t.j. celkom 821,22 Eur. Žalovaný síce uhradil celkom 955,66 Eur,
tým však nedošlo k úhrade celej sumy poskytnutých peňažných prostriedkov, ako aj celkových nákladov
spojených so spotrebiteľským úverom, a to vzhľadom k tomu, že žalovaný neplnil splátky riadne a včas,

na základe čoho žalobca v súlade s úverovou zmluvou a sadzobníkom poplatkov účtoval žalovanému
poplatok za upomienku 10 x 3,32 Eur, 5 x 6,64 Eur, zmluvnú pokutu za omeškanie 7 x 3,28 Eur, poplatok
za vstup do vymáhania 1 x 16,60 Eur, 4 x 29,87 Eur a poplatok za odklad 1 x 2,25 Eur, 1 x 4,87 Eur,
spolu vo výške 232,56 Eur, tak ako je to zrejmé z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného.

Pri uzatváraní úverovej zmluvy žalovaný bez výhrad súhlasil so Všeobecnými úverovými podmienkami

pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej len VÚP - podmienky sú uvedené na zadnej strane Zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť).

Podľa bodu III. 4.1. Všeobecných úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý
úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Cetelem splátku použije na úhradu

dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného
v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený, a splátku
príslušnej časti úverovej istiny.

Z vyššie uvedeného zmluvného ustanovenia je zrejmé, že žalovaný ako dlžník v predmetnom úverovom
vzťahu určil, že splátka bude použitá na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere,

prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu
poistného a splátku príslušnej časti úverovej istiny.

Podľa ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa
plnenie započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že ak dlžník neurčí inak, tak čiastočné plnenie

dlžníka sa započíta najprv na istinu a potom na úroky. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ako dlžník určil,
že splátka bude použitá na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne
podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného
a splátku príslušnej časti úverovej istiny, tak je zrejmé, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil keď tvrdil, že

žalobca mal úhrady žalovaného použiť na splatenie istiny a potom úroku.

Celkový dlh žalovaného preto napriek jeho celkovým úhradám vo výške 955,66 Eur, po úhrade časti
poplatkov a zmluvných pokút predstavuje sumu 139,16 Eur (96,05 Eur z titulu dlžných mesačných
splátok úveru; 43,11 Eur z titulu vyúčtovaných a nezaplatených poplatkov a zmluvných pokút za
omeškanie so splácaním úveru;). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej

úverovej istiny vo výške 39,00% ročne zo sumy 96,05 Eur od 16.12.2010 až do zaplatenia a úroky z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 96,05 Eur od 16.12.2010 až do zaplatenia.Žalobca má za to, že v konaní pred súdnom prvého stupňa, dostatočne preukázal oprávnenosť
žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil nielen svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z

ustanovenia § 79 ods. 1 OSP a ust. § 120 ods. 1 OSP, ale aj povinnosť tvrdenia vyplývajúcu z ust.
§ 79 ods. 1 OSP. Žalobca je toho názoru, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, všeobecné
úverové podmienky, predžalobná upomienka s dokladom o doničení, potvrdenia o čerpaní peňažných
prostriedkov a prijatých úhradách, z ktorých je zrejmý dátum a výška jednotlivých čerpaní, ako aj splátok
uskutočnených žalovaným, výpis z úverového účtu, z ktorého je zrejmá história úverového prípadu a

všetky pohyby na úverovom účte a plán amortizácie, ktoré žalobca založil do súdneho spisu počas
konania na súde prvého stupňa sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú tvrdenia žalobcu uvedené
v návrhu na začatie konania.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa žalobca nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v
celom rozsahu nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok v
celom rozsahu.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.

Prvostupňovýsúdsprávnezistilskutkovýstav,správneznehovyvodilprávnezáveryavoveciajsprávne
rozhodol, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
na ktoré v ostatnom odkazuje.

Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza.

Právna úprava ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka reaguje na situácie, keď priamo (najmä v
spotrebiteľskej) zmluve si poskytovateľ služby (napr. poskytovateľ pôžičky) priamo vymienil, že plnenie
dlžníka sa bude najprv započítavať na úroky a až potom na istinu (bod III. 4.1 všeobecných obchodných
podmienok čl. 8). Takáto podmienka je neprijateľná podmienka v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.

Pre „slabšiu“ zmluvnú stranu (ktorá nemala napr. možnosť ovplyvniť podstatu tejto podmienky) nie je
jedno, či sa jej plnenie započítava najprv na úroky a až potom na istinu.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z.z., v zmysle
ktorej zákonodarca považuje za významné zdôrazniť v občianskoprávnych vzťahoch v právnom myslení
konsenzuálne akceptovateľnú zásadu, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu má právo označiť časť

dlhu, ktorý plní výlučne dlžník a ak tak neučiní, neprechádza toto právo na veriteľa, ale použije sa
dispozitívna právna úprava tak, že plnenie dlžníka sa započíta najprv na úroky. V občianskoprávnej
úprave sa teda navrhuje právna konštrukcia dispozitívneho ustanovenia o čiastočnom plnení peňažného
dlhu odlišne od právnej úpravy v obchodných záväzkových vzťahoch. Ak by mali vzniknúť pochybnosti
ohľadom povahy toho ktorého právneho vzťahu v prípadoch ak nie je zreteľné, či sa jedná o obchodný,

či občianskoprávny vzťah, pre spotrebiteľské zmluvy platí všeobecné výkladové pravidlo vymedzené v
§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka tým spôsobom, že pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Na základe uvedeného sú námietky odvolateľa neopodstatnené. So zreteľom na uvedené odvolací súd
postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako správny potvrdil.

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a tomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho
konania v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.