Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 16, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112207817
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112207817.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO, a. s., Panenská
7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o.,
so sídlom Ventúrska 1, Bratislava, proti odporcovi L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., K. W. XX,
o zaplatenie 502,12 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 24. 10. 2012, č. k. 16C/110/2012 - 45, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol a navrhovateľovi náhradu
trov právneho zastúpenia nepriznal, ako aj o povinnosti odporcu nahradiť trovy konania v sume 30,- eur
z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 387,- eur s
9% úrokom z omeškania od 16. 09. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 30,- eur,

ktorú sumu súd povolil odporcovi splácať v 20,- eur mesačných splátkach, vždy do 15. dňa v mesiaci,
počnúcdecembrom2012podhrozboustratyvýhodysplátok. Vozvyškunávrhzamietolanavrhovateľovi
náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ, proti výroku, v ktorom bola žaloba zamietnutá použijúc odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O. s. p. s tým, že mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že

vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že sa domáhal zaplatenia 505,15 eur spolu s úrokmi z dlžnej
úverovej istiny vo výške 23,40% ročne zo sumy 431,76 eur od 16. 09. 2010 a úrokmi zo omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 440,53 eur od 16. 09. 2010 do zaplatenia.

Titul uplatnil na základe neuhradených záväzkov odporcu zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
zo dňa 01. 08. 2009, na základe ktorej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver
vo výške 676,82 eur na zakúpenie spotrebného tovaru. Úver sa odporca zaviazal splácať formou 10
pravidelných mesačných splátok po 77,40 eur, spolu 774,- eur. Uhradil mu však len 387,- eur.

Navrhovateľ z dôsledku omeškania odporcu so splácaním vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu a
poplatky v celkovej výške 118,20 eur. Presnú špecifikáciu predložil dňa 03. 05. 2012.

Poukázal na § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka ohľadom povinnosti platiť úroky, pričom odporca v
časezročnostiposlednejmesačnejsplátkyúverumalvočinavrhovateľovineuhradenézáväzkypolehote
splatnosti, titulom dlžných mesačných splátok vo výške 440,53 eur.Podľa predloženého výpisu z úverového účtu dlh predstavoval celkom 505,12 eur, ktorý pozostával
z výšky dlžnej úverovej istiny 431,76 eur, z dlžnho úroku z úveru zahrnutého v dlžných mesačných
splátkach vo výške 4,27 eur, z dlžného poistného 4,50 eur, zmluvných pokút a poplatkov 64,59 eur.

Nestotožnil sa s právnym posúdením prvostupňovým súdom, keď zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru uzavrel podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zák. č. 258/2011 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

Odporca so všeobecnými úverovými podmienkami pri uzatváraní zmluvy súhlasil, pričom podľa bodu
III bod 4.1 Všeobecných podmienok je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver formou
dohodnutých mesačných splátok s tým, že CETELEM splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov,

poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa Sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru,
vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený a splátku príslušnej časti úverovej
istiny.

Z toho je zrejmé, že odporca ako dlžník v tomto vzťahu určil, že splátka bude použitá na úhradu
dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere. Zároveň poukázal na § 566 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Z toho vyvodil, že ak dlžník neurčil inak, tak čiastočné plnenie dlžníka sa započítava
najskôr na istinu a potom na úroky. Keďže odporca ako dlžník určil, že splátka bude použitá na úhradu
dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa Sadzobníka poplatkov, je zrejmé,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
posúdil, keď uviedol, že navrhovateľ má úhrady odporcu použiť na splatenie istiny a potom úroku.

Taktiež nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy listom zo dňa
10. 11. 2010. V návrhu na začatie konania uviedol, že dňa 15. 09. 2010 nastala zročnosť poslednej
mesačnej splátky úveru, čím sa fakticky stal splatný celý dlh odporcu, keďže ostatné splátky už boli
zročné skôr. List zo dňa 10. 11. 2010 bol odporcovi poslaný ako predbežná výzva.

Namietal, že v odôvodnení rozsudku absentuje, z akého dôvodu súd nepriznal navrhovateľovi uplatnený

úrok z dlžnej úverovej istiny a preto považuje rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné. Taktiež
poukázal na rozpor v odôvodnení rozsudku ohľadom trov konania, keď aplikoval § 142 ods. 2 a § 150
ods. 1 O. s. p.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, ako aj príslušné rozhodnutie o trovách konania a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je správne,
a to predovšetkým aj z dôvodu, že nie je dostatočne preskúmateľné, keď súd rozhodnutie nedostatočne

odôvodnil, je nezrozumiteľné a nerešpektujúce príslušné ustanovenie § 157 O. s. p. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo
vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. V zmysle judikatúry je potrebné, aby bola daná odpoveď
na rozhodujúce argumenty danej veci. Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky (III. ÚS 119/03 - 30, IV.ÚS 115/03). Prvostupňový súd sa musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočným podkladom pre
uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Pokiaľ rozhodnutie nespĺňa tieto náležitosti, existuje
dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., ktorým sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.Pokiaľ ide o zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p., odvolací súd konštatuje, že
v prípade, ak prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, odvolací súd ho musí zrušiť.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Prvostupňový súd mal za preukázané, že účastníci uzavreli dňa 01. 08. 2009 zmluvu o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 251/2001 Z. z. a Občianskeho
zákonníka.

Odvolací súd konštatuje, že tento záver nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, keďže z ničoho
nevyplýva, že by táto zmluva bola uzavretá v zmysle Občianskeho zákonníka, nakoľko je nepochybné,
že zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že táto bola uzavretá ako zmluva o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, pričom v zmysle všeobecných podmienok bodu V - 16 sa primerane použijú
ustanovenia Obchodného zákonníka.

Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade ide o vzťah, ktorý sa riadi Obchodným
zákonníkom ust. § 497 a nasl., za daného stavu potom ani súd nemôže aplikovať na daný právny stav
ust. § 566 Občianskeho zákonníka, ale musí aplikovať príslušné ustanovenie Obchodného zákonníka.

V tomto smere ani odvolanie navrhovateľa nie je správne.

V zmysle ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd konštatoval, že odporca mal
zaplatiť 774,- eur, splatil 387,- eur, preto považoval nárok za dôvodný vo výške 387,- eur. Aj keď
argumentoval citovaným ustanovením § 566 ods. 1, 2 OZ s tým, že veriteľ je povinný prijať aj čiastočné
plnenie, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, o aké čiastočné plnenie by sa malo jednať, ako ho

súd posúdil, pričom neuviedol v konkrétnosti žiadne údaje.

Nesprávny je aj záver prvostupňového súdu o tom, že došlo k odstúpeniu od zmluvy. Nedošlo k
zosplatneniu celého úveru, pretože splatnosť v celom rozsahu nastala dňa 15. 09. 2010 v dôsledku
poslednej splátky. Je však pravdou, že navrhovateľ zaslal odporcovi predžalobnú upomienku, ktorú
nazval „Odstúpenie od úverovej zmluvy“, teda nie je úplne pravdivé jeho tvrdenie v odvolaní, keď si

protirečí.

Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu nepriznal nárok navrhovateľovi v celom uplatnenom
rozsahu.

Je nepochybné aj to, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal prípadnými neprijateľnými podmienkami
danej úverovej zmluvy, hoci mu zákon dáva na to možnosť.

Pokiaľ rozhodoval o trovách konania, jeho myšlienkový postup a následný postup a následný záver je
nelogický, pričom nie je v súlade s platnou právnou úpravou. Rozhodnutie súdu medzi dvomi účastníkmi
logicky nemôže obsahovať dva výroky o trovách konania, aj keď Občiansky súdny poriadok v § 151
ods. 8 upravuje, že vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia,
iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. Súd rozhoduje len jedným výrokom, pričom

osobitne vyčísli trovy právneho zastúpenia a trovy účastníka, to však neznamená, že jeden nárok
ohľadom trov konania posúdi na základe dvoch ustanovení, a to § 142 ods. 2 O. s. p. Ak súd konštatoval,
že o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., potom mal rozhodnúť výrokom, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ chcel aplikovať § 150 ods. 1 O. s. p. malrozhodnúť, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. Prvostupňový súd totiž
vôbec nereagoval nar rozhodujúcu skutočnosť, ktorá je dôležitá pre rozhodnutie o trovách konania, a
to, že navrhovateľ mal pomerný úspech vo veci, pričom jeho úspech sa blíži úspechu odporcu, teda

mal možnosť rozhodnúť jedným výrokom ako je vyššie uvedené, prípadne vypočítať pomer úspechu a
podľa toho rozhodnúť o trovách konania. Navrhovateľ bol úspešný v rozsahu 77,07%, odporca 22,93%,
potom úspech navrhovateľa po odpočítaní úspechu odporcu bol 54,18% v ktorých by mal právo na
náhradu trov konania. Trovy, aj keď sa vyjadrujú samostatne, pokiaľ ide o právne zastúpenie a trovy
účastníka vyjadrujú jeden celok a musí na ne platiť rovnaký právny režim. Pokiaľ chcel súd použiť §

150 ods. 1 O. s. p. na trovy právneho zastúpenia, tento režim mal použiť aj na trovy konania ohľadom
zaplateného súdneho poplatku.

Okrem toho treba uviesť, že výrok súdu je nevykonateľný, pretože uložil povinnosť zaplatiť sumu 387,-
eur s 9% úrokom, pričom neuviedol, o aký úrok ide, či ročný, mesačný. Z hľadiska vykonateľnosti ide o
závažnú skutočnosť, ktorá v danom prípade robí rozsudok nevykonateľným.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie s tým, že v ďalšom konaní prvostupňový súd riadne vykoná dokazovanie, vykonané dôkazy
vyhodnotí jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, na daný prípad bude v celom rozsahu aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka o úverovej zmluve, ako aj o prípadných započítaniach jednotlivých
plnení zo strany odporcu, pričom odvolací súd dodáva, že tvrdenie navrhovateľa v odvolaní ohľadom
určenia, ako sa majú splátky použiť, nie je taká, ako je tam uvedené, pretože táto skutočnosť bola

vopred definovaná vo Všeobecných podmienkach a odporca ju nemohol nijako zmeniť ani upraviť, nie
je pravdou, že by odporca určil, ako má byť plnenie započítané.

Vzhľadom na vyššie uvedené je však potrebné aj v tomto prípade aplikovať príslušné ustanovenie
Obchodného zákonníka a podľa toho prípadné čiastkové plnenie aj posúdiť a započítať.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.