Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžso/39/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200554
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Závadská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:7011200554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a

členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci žalobcu: W. W., bytom
N., X..XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o dávku v
nezamestnanosti, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 6. júna 2012,
č. k. 7S/59/2011-34, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 6. júna 2012 č. k.
7S/59/2011-34 p o t v r d z u j e .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. júna 2012, č. k. 7S/59/2011-34, podľa § 250j ods. 2 písm. a)

OSP zrušil rozhodnutie z 1. apríla 2011 číslo 27367-2/2011-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne
- pobočka Košice z 13. januára 2011 č.: 13064-2/2011-Kem-540, ktorým správne orgány rozhodli, že
žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") a podľa článku
61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia (základné nariadenie) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

Krajský súd poukázal na § 104 ods. 1 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, čl. 61
ods. 1 a 2, čl. 65 ods. 5 písm. a/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z

29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“), čl.
11 ods. 1 a 2 Nariadenia (EHS) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie
nariadenie“) a zistil, že žalobca v období od 9. augusta 2006 do 8. augusta 2010 pracoval a bol
poistený v nezamestnanosti vo Veľkej Británii od 18. januára 2007 do 30. júla 2010, t. j. 1290 dní. Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košice II rozhodnutím z 11. augusta 2010, č. k. : K2/10/22255/IPS,
žalobcu zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie s účinnosťou od 9. augusta 2010. Žalobca
podľa názoru krajského súdu splnil podmienky pre zápočet doby poistenia v nezamestnanosti počas

výkonu jeho zamestnania vo Veľkej Británii v zmysle čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, pretože získal
potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti v inom štáte v takom rozsahu, aký je potrebný aj v zmysle
platnej právnej úpravy, pričom splnil aj podmienky uvedené v ods. 2 článku citovaného nariadenia,
pretože žalobca v súlade s právnymi predpismi bezprostredne ukončil dobu poistenia. Uvedené
skutočnosti zistil aj z príslušných formulárov, nachádzajúcich sa v administratívnom spise. Podľa názoru
krajského súdu žalovaná a aj správny orgán prvého stupňa nesprávne posúdili okolnosti, osvedčujúce
určenie bydliska žalobcu počas výkonu zamestnania vo Veľkej Británii, pričom v tejto súvislosti krajskýsúd dal do pozornosti skutkové okolnosti tak, ako vyplývajú z listinných dôkazov obsiahnutých v
administratívnom spise, ako aj údajov obsiahnutých v podanom odvolaní. Poukázal na okolnosť, že
z bodu 3 formulára (dotazníka) na účely preukázania bydliska na území Slovenskej republiky počas

poslednéhozamestnaniavinomčlenskomštátevyplýva,žesúčasťouhodnotiacichkritériípreposúdenie
zachovania väzieb k Slovenskej republiky je okrem iných aj ponechanie stavebného sporenia, ktoré v
danom prípade žalobca preukázal, ako aj skutočnosť, že sám z vlastnej iniciatívy ukončil pracovno-
právny pomer vo Veľkej Británii a pri prihliadnutí na všetky tieto okolnosti, ani jeho bydlisko nebolo vo
Veľkej Británii.

Krajský súd úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že ich náhradu
neuplatnil, resp. nevyčíslil.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná odvolanie.Uviedla, že v prejednávanej veci súd
nesprávne spochybnil jej právny názor, týkajúci sa nezachovania väzieb a centra záujmov žalobcu
na území Slovenskej republiky počas posledného pracovného pomeru žalobcu vo Veľkej Británii.
Namietala, že kritéria, uvedené v článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia poukazujú na vytváranie

väzieb žalobcu so štátom zamestnania, t.j. s Veľkou Britániou. Poukázala na dĺžku a trvalosť pobytu
žalobcu v tomto štáte, na frekvenciu návratov na územie Slovenskej republiky čo svedčí o tom,
že žalobca nemal centrum svojich záujmov na Slovensku. Uviedla, že nie je možné jednoznačne
konštatovať, že v prípade prispievania na stavebné sporenie ide o zjavnú väzbu k Slovenskej republike,
pretože finančné prostriedky z neho sú využiteľné v zásade kdekoľvek. Žalobca počas pracovného

pomeru vo Veľkej Británii sa vracal raz za dva až tri mesiace na Slovensko, kde mal svojich rodičov,
preto nie je možné za bydlisko žalobcu pokladať Slovensko, teda nemal zachované bydlisko na území
Slovenska a v tejto súvislosti poukázala na právny názor uvedený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo 17.
februára 1977, C 76-76 - Silvana Di Paolo proti Office national de l´emploi, podľa ktorého pojem členský
štát, v ktorom pracovník býva, musí byť obmedzený na štát, v ktorom pracovník aj napriek tomu, že

je zamestnaný v inom členskom štáte, naďalej má svoje zvyčajné bydlisko a svoje stredisko životných
záujmov. Pri posúdení bydliska je vhodné podľa žalovanej vziať do úvahy dĺžku a kontinuitu bydliska
predtým,akosapracovníkpresťahoval,dĺžkutrvaniaacieľjehoabsencie,charakterzamestnania,akoaj
zámer zúčastnenej osoby, ktorý vyplýva zo všetkých okolností. Uvedené kritériá podľa názoru žalovanej
v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia poukazujú na vytvorenie väzieb žalobcu so štátom

zamestnania, t. j. Veľkou Britániou. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a
vrátil mu vec na ďalšie konanie, prípadne ho zmenil a žalobu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského
súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k názoru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné.

Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom do 31. augusta 2010) poistenec
má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie
nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy

podmieňujú nadobudnutie nároku na dávku dosiahnutím dôb poistenia v potrebnom rozsahu, zohľadní
doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli
dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.

Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia uplatňovanie odseku 1 s výnimkou prípadov uvedených v
čl. 65 ods. 5 písm. a) sa podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi

predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti.

Výnimku z tohto pravidla, ako to uvádza aj žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí, predstavujú prípady
uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t.j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas
svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území iného
členského štátu zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1 písm. j) základného
nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia).

Uvedené ustanovenia umožňujú zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území Veľkej Británie do

celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia v prípade
preukázania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného
zamestnania mimo územia Slovenska.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a odvolací súd naň
v celom rozsahu aj poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). K veci uvádza ešte nasledovné:

Žalobca 20. septembra 2010 požiadal o dávku v nezamestnanosti potom, ako bol zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, detašované
pracovisko Košice II z 11. augusta 2010 číslo: K2/10/22255/IPS od 9. augusta 2010.

Dostatočne bolo preukázané, že žalobca pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie
na Slovensku nebol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky, pretože v posudzovanom období

pracoval na území iného členského štátu EÚ vo Veľkej Británii. Správnemu orgánu predložil formulár
U002 záznam o poistení zo 17. decembra 2010, v zmysle ktorého bol od 18. januára 2007 do 30. júla
2010 poistený v nezamestnanosti na území tohto členského štátu EÚ. Preukázaná bola aj skutočnosť,
že žalobca vo Veľkej Británii ukončil pobyt a za dobu jeho trvania bol podľa právnych predpisov tohto
štátu poistený.

Žalovaná pre nárok na dávku v nezamestnanosti posudzovala otázku zachovania väzieb žalobcu na
území Slovenskej republiky na základe údajov, ktoré žalobca vypísal 18. augusta 2010 v dotazníku
žalovanej označenom ako "Dotazník na účely preukázania bydliska na území Slovenskej republiky
počas posledného zamestnania (samostatnej zárobkovej činnosti) v inom členskom štáte EÚ v zmysle
článku 65 ods. 2, 3 a 5 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 6883/2004 o koordinácii

systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení". Zo skutočností, že žalobca vykonával návštevy
blízkych príbuzných v Slovenskej republike jeden krát za dva až tri mesiace za obdobie 3,5 roka
zamestnania vo Veľkej Británii, zatiaľ býva u rodičov, žalovaná dospela k záveru, že nepreukazuje pevné
väzby so Slovenskom a ani s bydliskom na území Slovenskej republiky.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že konanie žalobcu počas pobytu vo Veľkej

Británii jednoznačne nasvedčovalo zachovaniu pevných väzieb s úmyslom naďalej mať bydlisko na
území Slovenskej republiky. Svedčí o tom najmä to, že na Slovensku má rodičov v dôchodkovom
veku, ktorí absolvovali operačné zákroky, už v čase odchodu do Veľkej Británie mal priateľku s
ktorou v čase podania odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 13. januára
2011 číslo 130-64-2/2011-KEM-540, žil v spoločnej domácnosti v byte č. X. na W. č. 5/A v N.,

a ich spoločná domácnosť trvala aj v auguste 2012. Na kúpu uvedeného bytu a jeho čiastočnú
rekonštrukciu, ako aj na kúpu auta, použil finančné prostriedky zarobené vo Veľkej Británii. O tom, že
sa plánoval vrátiť na Slovensko, svedčí aj zápis do externého štúdia M. v septembri 2009, z ktorého
bol síce vylúčený, ale o rok sa znova zapísal na uvedené štúdium a podľa doloženého vysvedčenia
o maturitnej skúške, školu skončil a 24. mája 2012 aj zmaturoval. Napokon o splnení podmienok pre

vznik nároku na dávku v nezamestnanosti svedčí aj skutočnosť, že natrvalo usídlil na Slovensku ateda Slovenskú republiku žalobca pokladal za „svoje zvyčajné bydlisko a svoje stredisko životných
záujmov". Zistené okolnosti preukazujú, že žalobca mal nielen trvalý pobyt, ale aj centrum záujmu na
území Slovenskej republiky, t.j. miesto, v ktorom býva s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo. Konanie

žalobcu počas pobytu vo Veľkej Británii (aj návštevy rodičov podľa jeho majetkových možností a aj
fyzických predpokladov s prihliadnutím na vzdialenosť miesta výkonu práce od bydliska jeho príbuzných
na Slovensku) nasvedčuje tomu, že bydlisko vo Veľkej Británii bolo len prechodné,
natrvalo sa chcel zdržiavať v Slovenskej republike. Vyhodnotenie týchto skutočností svedčí o zachovaní
väzieb počas výkonu jeho zamestnania vo Veľkej Británii k Slovenskej republike. Za nesprávny pokladal

právnynázoržalovanej,ženaúčelyvznikunárokunadávkuvnezamestnanostinemožnodobupoistenia
v nezamestnanosti, ktorú žalobca získal na území Veľkej Británie zohľadniť v súlade s článkom 61
základného nariadenia. Napokon žalovaná ani netvrdila, že žalobca vo Veľkej Británii počas svojho
zamestnania konal s úmyslom zostať v tomto štáte. Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom
krajského súdu v otázke, že žalobca svojim konaním počas výkonu zamestnania (a platenia poistenia) v
inom členskom štáte EÚ zachoval centrum svojho záujmu ako aj bydliska na území Slovenskej republiky.

Odvolací súd poznamenáva, že v dôvodoch rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Silvana Di Paulo je
uvedené, že bydlisko v jednom členskom štáte nemusí bezpodmienečne vylučovať iné zvyčajné bydlisko
v inom štáte.

Z uvedeného dôvodu je potrebné u žalobcu zohľadniť doby poistenia dosiahnuté podľa právnych
predpisov Veľkej Británie tak, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov Slovenskej republiky

v zmysle čl. 61 ods. 1 základného nariadenia.

Odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd správne zistil, že nezodpovedajú zákonu rozhodnutia
žalovanej o dávke v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá doby
poistenia dosiahnuté vo Veľkej Británii žalobcovi nezohľadnila. Preskúmavaný rozsudok súdu prvého
stupňa preto podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správny.

Úspešný žalobca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok