Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 15, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/26/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712203343
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712203343.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej, vo veci navrhovateľa: O. K., nar. X.X.XXXX, trvalým
bytom G., P. XXXX/XX proti odporcovi I. E., bytom D. P., teda T. XXX toho času J. W. , študentský domov
C. K D. N. XX o určenie výživného plnoletému dieťaťu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu v Poprade č. konania 10P/41/2012-56 z 29.októbra 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok, určuje žalovanému I. E. povinnosť platiť výživné žalobcovi v sume 70 Eur mesačne a to
vždy do 15- tich dní v mesiaci vopred k rukám počnúc dátumu 5.9.2011.

Dlžné výživné za obdobie od 5.9.2011 do 31.10.2012 v sume 968,33 Eur je žalovaný povinný zaplatiť
v splátkach po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom
straty výhody splátok s tým, že po splatení sa stane splatenou po doručení tohto rozsudku.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil žalovanému povinnosť platiť výživné pre žalobcu 100
eur mesačne vždy do 15 dňa každého mesiaca vopred počnúc dňom 5.septembra 2011 až do doby
kým sa nezmenia pomery. Dĺžne výživné za obdobie 5.9.2011 do 31.10.2012 v sume 1.383,25 eur
určil žalovanému zaplatiť v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca je študentom Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity
v O. tak v akademickom roku 2011/2012 ako aj 2012/2013. Býva v spoločnej domácnosti so svojou
matkou, je slobodný. Matka žalobcu pracuje v Tatrasvite a.s. D. s mesačným zárobkom 368 eur netto. Zo
synom žijú v jednoizbovom byte. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žalovaný žije v J.. Býva v študentskom
domove C., J. W.. Zamestnaný je ako ošetrovateľ pokusných zvierat na Vysokej škole technickej v J.. Má
vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi vo výške 120 eur mesačne. Jeho mesačný príjem je 357,60
eur. Žalovaný spláca mesačne pôžičku vo výške 120 eur. Výrok o dlžnom výživnom za obdobie 5.9.2011
do 31.10.2012 v celkovej sume 1.383,25 eur odôvodnil ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.

Výrok o trovách konania súd rozhodol odôvodnil ustanovením § 150 O.s.c.

Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný.

Uviedol, že nesúhlasí z určením výživného vzhľadom k tomu, že má pochybnosti o tom, či žalobca
skutočne študuje na vysokej škole či má záujem o toto štúdium, keďže ho opakovane prerušil, pracoval v
lete ako brigádnik v zahraničí, kde si zarobil finančné prostriedky. Uviedol, že má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť voči synovi, ktorý študuje v J. vo výške 120 eur a má aj povinnosť splácať pôžičku vo výške 120
eur mesačne. Preto mu s celkového mesačného príjmu neostáva uhrádzať stanovené výživné súdom
prvého stupňa vo výške 100 eur.

Preto navrhoval rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca ktorý uviedol, že nesúhlasí s tým, aby súd prvého stupňa
riadne nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. V konaní bolo preukázané, že je
študentom vysokej školy potvrdením príslušnej univerzity. Pokiaľ ide o prácu v zahraničí bol len raz v A.
a žiadne iné pracovné cesty neplánuje. Tvrdenia, ktoré uvádzal žalovaný vo svojom vyjadrení ohľadom
ďalších povinností splácať pôžičku prípadne exekučného konania žalovaný ničím nepredložil. Preto
navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa , ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd pre jednal vec podľa § 212 ods.1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania ( §214 ods.2
O.s.p. ) a zistil, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

Podľa § 62 Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z., účinného od 1.4.2005, plnenie vyživovacej povinnosti k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy jeho výdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 cit. Zákona pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a to aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, alebo ak povinný na
seba berie neprimerané majetkové riziká. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými
mravmi ( okrem výživného pre maloleté dieťa ).

Podľa § 77 cit. Zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania ( a výživné pre maloleté dieťa najdlhšie na dobu 3 rokov späť od začatia konania ),
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 cit. Zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predmetnej veci bolo nepochybne preukázané , že žalovaný už v minulosti platil výživné v prospech
žalobcu čo vyplynulo z rozhodnutí Okresného súdu v Poprade 11C62/2010. Vzhľadom k tomu, že isté
obdobie sa žalobca nepripravoval na ďalšie povolanie, neštudoval a vyživovacia povinnosť žalovanému
bola vyššie uvedeným rozhodnutím Okresného súdu v Poprade zrušená. Toto rozhodnutie sa
vzťahovalo na obdobie od 1.júl 2010. V súčasnej dobe bolo v konaní preukázané, že žalobca je riadnym
študentom katolíckej univerzity v O. - Pedagogickej fakulty tak v akademickom roku 2011/2012 ako aj
2012/2013, čo vyplynulo s potvrdení tejto fakulty. Z výsluchu účastníkov bolo zistené, že žalobca žije
trvale v spoločnej domácnosti s matkou . Je slobodný, iné prímy nemá. Matka pracuje v Tatra svit
a.s., D. s mesačným príjmom 368 eur, vyživovaciu povinnosť má len vo vzťahu k žalobcovi ktorú musí
riadne plniť. Z výsluchu a výpovede žalovaného vyplynulo, že má vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu

dospelému študujúcemu synovi I. vo výške 120 eur býva v ubytovni pracuje ako ošetrovateľ pokusných
zvierat na Vysokej škole technickej v J. s mesačným príjmom 357,60 eur. Spláca pôžičku a má aj
exekučnú zrážku.

Pokiaľ ide o výšku výživného, z vyššie naznačeného nie je možné v súčasnej dobe vychádzať s toho,
že žalovaný by bol schopný platiť mesačne výživné vo výške 100 eur. Ako vyplýva z opisov mzdových
listov je zamestnaný a jeho mesačný príjem je 357,60 eur netto. Vzhľadom k tomu, že okrem žalobcu
má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, čo potvrdila vo svojej výpovedí ako svedkyňa aj samotná matka
žalobcu. Po zohľadnení príjmu 357,60 eur z ohľadom na vyživovaciu povinnosť voči synovi I., ktorý je
tiež študentom vysokej školy v J., zostáva po úhrade tohto výživného žalovanému 237,60 eur. Pokiaľ ide
o jeho splátku pôžička a ďalšie povinnosti, ktoré tvrdí vo vzťahu k exekučnému konaniu, tieto zo strany
žalovaného neboli preukázané. Býva na ubytovni a vo vzťahu k žalobcovi za obdobie, ktoré prebehlo
konanie o určenie výživného výživné neuhrádzal.

S takto zisteného príjmu a výdavkov u žalovaného s ohľadom na ustanovenia § 75 Zak. o rodine,
určil odvolací súd výživné vo výške 70 eur mesačne, ktoré zo zreteľom na jeho súčasné pomery a
výdavky vo vzťahu k svojím osobným potrebám a ďalšej vyživovacej povinnosti žalovaného považoval
za primerané. Výživné určil na sumu 70 eur mesačne počnúc 5.9.2011 keďže mal za preukázané, že
v tomto akademickom školskom roku bol žalobca riadnym študentom vysokej školy a rovnako v tomto
štúdiu pokračoval aj v akademickom školskom roku 2012/2013.

Dĺžne výživné za obdobie od 5.9.2011 do 31.10.2012 teda do obdobia kedy rozhodoval vo veci súd
prvého stupňa vypočítal zo stanoveného mesačného výživného 70 eur mesačne, čo je za 13 mesiacov
krát 70 eur je 910 eur a výživné za mesiac september 2011 od 5.9 do 30.9. 2011 to je 25 dní čo
predstavuje 58,33 eur. Spolu dlžné výživné predstavuje sumu 968,33eur ktoré vzhľadom na zárobkové a
majetkové pomery žalovaného povolil súd splácať v 20 eurových mesačných splátkach spolu s bežným
výživným až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok s tým, že prvá splátka sa stane splatnou
po doručení tohto rozsudku. Rozhodnutie o dlžnom výživnom odôvodňuje odvolací súd ustanovením §
160 ods.1 O.s.p.

Odvolací súd preto postupom podľa § 220 O.s.p. rozsudok zmenil v časti určenia výživného keďže určil
nižšie výživné zo zreteľom na sociálnu situáciu žalovaného a jeho prijmi. Keďže nebolo možné stanoviť
výživné v takej výške ako to urobil súd prvého stupňa. Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa sa ukázalo
za nezodpovedajúce jeho reálnym možnostiam. Zmenu rozhodnutia odvolací súd urobil v súlade s §
220 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenie § 244 ods.1 O.s.p. a §142 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom
k tomu, že ani jeden z účastníkov konania nemal vo veci úspech náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.