Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/79/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200053
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7012200053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudkýň

JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: PALADIUM GROUP,
s.r.o., so sídlom Gemerská 3, Košice, IČO: 44 351 011, zastúpený: AK H.I.F., spol. s r.o., so sídlom Na
vŕšku 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova
2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/16749-118846/2011/999608-
r zo dňa 14.11.2011, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/12/2012-59 zo dňa 14. marca 2013, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/12/2012-59 zo dňa 14.

marca 2013 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. I/223/16749-118846/2011/999608-r zo dňa 14.11.2011, ktorým potvrdil
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV č. 698/230/38752/11/Tak zo dňa 26.05.2011,
ktorým bola podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o
zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č.
511/1992 Zb.“) vyrubená žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010 v sume
82.231,13 eur.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre
odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období január 2010 v sume 82.231,13 eur od
dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Košice. Uskutočnený nákup služieb od uvedeného dodávateľa
žalobca preukazoval iba faktúrami, ku ktorým boli pripojené objednávky služieb (objednávky doslovne
kopírovali obsah fakturovaných služieb pokiaľ ide o druh služby, jednotkovú cenu za poskytnutú službu,
množstvo, množstvo poskytnutých služieb a cena za poskytnutú službu), zmluvou o vykonaní reklamy
uzavretou žalobcom s obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 29.01.2009 a

monitoringami mediálnej kampane a mediálnymi plánmi v jednotlivých televíziách a rozhlasových
staniciach. Krajský súd sa stotožnil so závermi správcu dane, ako aj žalovaného v tom smere, že žalobca
nepreukázal dodanie služieb fakturovaných dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Na jednotlivých
faktúrachfakturovanéslužbyniesúkonkretizované,súnezrozumiteľné,niejeznichmožnézistiť,čobolo
predmetom fakturovania. Spornosť, nekonkrétnosť a nezrozumiteľnosť označenia fakturovaných služieb
pri štandardnej podnikateľskej činnosti by mala u každého odberateľa takej služby vyvolať pochybnosti
o predmete fakturácie. Výsledným produktom služieb dodaných obchodnou spoločnosťou RATIMEXSLOVAKIA, s.r.o. žalobcovi mali byť monitoringy, štatistiky sledovanosti, čítanosti a počúvanosti
jednotlivých médií. Zo žalobcom predložených monitoringov mediálnych kampaní, mediálnych plánov
v jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach, bilboardov a iných materiálov nevyplýva, kto ich

spracoval, dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nemal zamestnancov, preto ich spracovať mohli iba
jeho subdodávatelia, akým spôsobom a na základe akých podkladov.

Podľa názoru krajského súdu správca dane dôvodne spochybnil dodanie služieb žalobcovi dodávateľom
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. V súlade s ustanovením § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vykonal ďalšie
dokazovanie, a to výsluchom konateľa obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. v rozhodnom

období Atillu Lengyela, ako aj konateľa žalobcu. Konateľ dodávateľa uviedol, že v roku 2009 vystavil
pre žalobcu spolu 184 faktúr, v roku 2010 spolu 14 faktúr, pričom zdaniteľné obchody uvedené v týchto
faktúrach boli zrealizované subdodávateľským spôsobom. RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nezamestnával
žiadnych zamestnancov, fakturované služby si objednával u viacerých dodávateľov, ktorých mená
si nepamätá, osobne ich nepoznal a nakontaktoval sa na nich cez internet (výsluch realizovaný
dňa 25.02.2011). Účtovné daňové doklady spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. za predmetné

zdaňovacie obdobie a za ďalšie zdaňovacie obdobia nemá k dispozícii, pretože ich odovzdal novej
konateľke spoločnosti Gabriele Ilykovej na základe zmluvy odovzdávacieho a preberacieho protokolu
zo dňa 10.03.2010. Ing. Miroslav Schürger, konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní zo
dňa 22.03.2011 uviedol, že služby poskytnuté na základe zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej so
spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. boli dodané v objednanom rozsahu a požadovanej kvalite

a nesúhlasil s tvrdením p. Lengyela, podľa ktorého žalobca iba objednal a následne prevzal predmet
zdaniteľných plnení, pretože žalobca aktívne spolupracoval pri tvorbe reklamnej kampane. Novú
konateľku obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. správca dane nemohol vypočuť, pretože
od 10.02.2010 menovaná nebýva na konkrétnej adrese a je prihlásená iba na trvalý pobyt v obci Košice
- sídlisko KVP. Správca dane prostredníctvom dožiadaného miestne príslušného správcu dane zistil, že

obchodnáspoločnosťRATIMEXSLOVAKIA,s.r.o.naadresesídlanesídliazásielkynepreberá(odpoveď
Daňového úradu Košice II. na dožiadanie zo dňa 25.08.2010). Z objektívnych dôvodov (nekontaktnosť
obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., nemožnosť výsluchu súčasnej konateľky tejto
obchodnej spoločnosti) správca dane nemohol vykonať ďalšie dokazovanie v záujme preverenia, či
sporné služby boli žalobcovi dodané týmto dodávateľom.

Z ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., ako aj z ustanovenia § 29 ods. 8
zákona č. 511/1992 Zb. pre žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty pri uplatňovaní práva na
odpočítanie dane vyplýva povinnosť preukázať, že služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne
označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, t.j. od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Možno
súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých každá obchodná spoločnosť si slobodne vyberá svojich

obchodných partnerov, nezodpovedá za činnosť svojho obchodného partnera, za vedenie jeho účtovnej
a inej evidencie. Na druhej strane žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty pri uplatňovaní práva na
odpočet dane z pridanej hodnoty zodpovedá za preukázanie existencie svojho nároku. Žalobca v konaní
nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr
od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie, alternatívne ho zruší a vec vráti prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Má za to, že všetky podmienky formulované v zákonných ustanoveniach,
ktoré mal podľa žalovaného ako i krajského súdu porušiť, naopak splnil. Na predložených faktúrach sú
správne uvedené všetky zákonom ustanovené položky, ktoré podporené ďalšími predloženými dôkazmi

jednoznačne deklarujú, že k jednotlivým zdaniteľným plneniam skutočne došlo. Skutočnosti uvedené v
bode II. žaloby (konkrétne skutkové okolnosti) predstavujú ucelenú sieť dôkazov preukazujúcich fakt,
že predmetné obchody sa reálne uskutočnili. Dodávateľ, rovnako ako následní odberatelia, evidujú s
tým súvisiace plnenia riadne vo svojich účtovníctvach, pričom si súčasne splnili aj príslušné daňové
povinnosti. Zákon neukladá, aby súčasťou faktúry boli detailne rozpísané jednotlivé činnosti, za ktoré

bola vystavená. V zásade pri takomto objeme prác to ani nie je možné. Preto je vecou podnikateľských
subjektov, akým spôsobom si rámcovo vymedzia plnenie, ktoré má byť predmetom konkrétnej faktúry
a ďalšie podrobnosti sú súčasťou zmlúv, osobných rokovaní a podobne, pričom rozhodujúcim je
výsledný produkt, ktorý má byť dodaný a z dôvodu ktorého sa samotný obchod vôbec realizoval.Všetky predložené podklady (monitoringy mediálnych kampaní, mediálnych plánov a pod.) boli len tzv.
medziproduktom, pričom slúžili len ako podklad za účelom prípravy finálneho produktu pre iné obchodné
spoločnosti, konkrétne napr. obchodnú spoločnosť Servis Creativ s.r.o., ktorým boli reklamné služby,

príkladmo odvysielanie a vyrobenie TV spotov, printovej reklamy a inzercie a billboardovej reklamy. Bez
podkladov od obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. by nebolo možné správne zamerať a
poskytnúť služby odberateľovi - obchodnej spoločnosti Servis Creativ s.r.o. Je nepochopiteľné, že súd
rovnako ako žalovaný nespochybňujú dodané produkty, ale dodanie podkladov na ich spracovanie od
dodávateľa - obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., pričom jedno bez druhého ani nie je

možné.

Ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k subdodávateľom svojich dodávateľov, pretože mal záujem len
o plnenie vyplývajúce zo zmluvy o reklame, ktoré mu bolo v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite
poskytnuté, pretože mu umožnilo správne a efektívne umiestniť ďalšie reklamné produkty. Keďže
obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. ako jeden z dodávateľov mu predmetné produkty
v zodpovedajúcom množstve a kvalite dodala, nemal žiadne pochybnosti. Daňový subjekt nemôže

zodpovedať za dôkazy, resp. účtovnú a inú evidenciu odlišných daňových subjektov a táto skutočnosť
munemôžebyťkladenánazodpovednosť.Vecouobchodnejpolitikyasúčasneslobodnouvoľboukaždej
obchodnej spoločnosti je výber jej obchodného partnera a realizácia tohto práva nemôže byť daňovému
subjektu na ujmu. Plnenie, ktoré si objednal bolo vždy dodané v objednanom rozsahu a požadovanej
kvalite, pričom svojmu dodávateľovi riadne zaplatil a tento si riadne plní svoje odvodové povinnosti do

štátneho rozpočtu. Všetky relevantné dôkazy, ktoré mal k dispozícii v rámci daňového konania riadne
predložil a nedozvedel sa, aké ďalšie dôkazy mal poskytnúť na preukázanie reálnosti uskutočneného
plnenia, pričom daňové orgány, včítane súdu, len formálne vymenúvajú zákonné povinnosti a ich
nesplnenie odôvodňujú len tým, že nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane
z pridanej hodnoty.

V ďalšej časti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a uviedol, že jediný
existujúci dôkaz je v prospech záveru o reálnej existencii zdaniteľných obchodov, a to výsluch Atillu
Lengyela, ktorý bol konateľom obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. v rozhodnom čase
a ktorý vypovedal, že zdaniteľné obchody uvedené v predmetných faktúrach sa reálne stali a boli
realizované subdodávateľským spôsobom. Preto je nepochopiteľné na základe akých dôkazov žalovaný

a súd spochybňujú existenciu subdodávateľov, resp. nimi vykonaných prác, keď jediným dôkazom,
ktorým v tejto časti disponujú je dôkaz v prospech žalobcu.

ŽalobcatiežpoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Sžf/1/2010aSúdnehodvoraEurópskej
únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 a uviedol, že daňové úrady cez objektívne dôkazy
nedokázali, že vedel alebo mal vedieť o tom, že obchody sú fiktívne a sú tak spojené s daňovým

podvodom, dokonca dôkazy, resp. účtovná evidencia dodávateľa nie je k dispozícii vôbec. Dodávateľ
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., resp. jeho bývalý konateľ Attila Lengyel (bol konateľ v čase realizácie
predmetných daňových prípadov), do zápisnice o ústnom pojednávaní vykonávanej u správcu dane
uviedol, že ich spoločnosť spolupracovala v roku 2009 s daňovým subjektom ako dodávateľ, faktúry
vystavil a podpísal a zdaniteľné obchody, ktoré z nich vyplývajú sa reálne stali, predmetné faktúry boli

riadne uhradené, zaúčtované v účtovníctve a príslušné daňové povinnosti boli splnené. To znamená, že
daňová povinnosť bola splnená a napriek záverom daňového úradu o fiktívnosti predmetného obchodu
nebola na strane dodávateľa zmenená, resp. upravená. Z toho vyplýva, že z údajného ,,fiktívneho
obchodu“ daňová povinnosť na DPH vzniká, ale právo na nadmerný odpočet už nie.

Záverom žalobca poukázal na rozhodné skutkové okolnosti, ktoré majú svedčiť o opodstatnenosti

jeho nárokov. Všetky predložené a súčasne zistené dôkazy spolu navzájom korešpondujú a skutkové
okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny podklad, ktorý verifikuje fakty,
ktoré dokumentujú, a súčasne dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, pričom vôbec
nezahŕňa preukazovanie skutočností, ktoré súvisia s obchodnou činnosťou iných podnikateľských
subjektov a predmetné dôkazy nemôže od neho požadovať.Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú identické
so žalobnými dôvodmi a navrhol aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6S/12/2012 zo dňa 14.03.2013 ako vecne správny potvrdil. V písomných dôvodoch uviedol, že zákon

č. 511/1992 Zb. otázku dôkazného bremena, resp. dôkaznej povinnosti rozdeľuje medzi správcu dane a
daňové subjekty, ale ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Je pravdou, že podľa ust. §
29 ods. l zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, ale
toto ustanovenie je potrebné chápať tak, že správca dane zabezpečuje priebeh procesu dokazovania.
Správca dane určuje rozsah a spôsob dokazovania a jeho povinnosťou je predovšetkým hodnotenie

dôkazov predložených daňovým subjektom (§ 29 ods. 3 citovaného zákona). Dôkaznú povinnosť však
znáša daňový subjekt a táto povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.
Dôkazné bremeno daňového subjektu je zakotvené aj v § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.

Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že dôkazy predložené žalobcom (faktúry, zmluvy o
vykonaní reklamy, reklamné prospekty) nepreukázali reálnu existenciu obchodných prípadov. Predmet
zmluvy o vykonaní reklamy z 30.12.2009, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou RATIMEX

SLOVAKIA s.r.o. nie je bližšie špecifikovaný. Ide o stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe
komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, indoor a oudoor reklamných plôch v
období január 2010 pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane. Z predložených dokladov
nevyplýva akým spôsobom, na základe akých podkladov a ktorým subjektom boli spracované štatistiky
sledovanosti, počúvanosti a čítanosti jednotlivých médií, mediálne plány, grafické návrhy, prípadne

fotodokumentácia umiestnenia bilboardov, ktoré sú obsahom monitoringov mediálnej kampane. Pokiaľ
existuje celý rad dôkazov dokumentujúcich, že predmetné faktúry majú reálny základ, ktorú skutočnosť
uvádza žalobca v odvolaní, bol povinný ich správcovi dane v priebehu kontroly predložiť. Tvrdenie
žalobcu o zaplatení dodávky tovaru, ktorá bola predmetom sporných faktúr, ako aj plnenie si odvodových
povinností dodávateľom, na ktoré poukazuje ešte nepreukazuje aj uskutočnenie deklarovaných

obchodov. V tomto prípade pre nespoluprácu dodávateľa, spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o.
správca dane nemohol preveriť, či sporné faktúry boli zaúčtované v jeho účtovníctve a príslušné
daňové povinnosti boli splnené. Správca dane neprenáša zodpovednosť za dôkazy, resp. účtovnú a inú
evidenciu odlišných daňových subjektov na žalobcu, len poukazuje na skutočnosť, že je to žalobca, ktorý
musípreukázaťsplneniezákonnýchpodmienok(§49ods.1,2vnadväznostina§51zákonač.222/2004

Z.z.) na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak žalobca tvrdí, že dodávku reklamných služieb reálne
vykonala spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o., bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil
nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi, ako to vyplýva z ust. § 29 ods. 8 a § 15 ods. 6 zákona
č. 511/192 Zb. Vyjadrenia konateľa žalobcu p. Schurgera o aktívnej spolupráci na reklamnej kampani,
ako aj tvrdenie žalobcu o splnení si odvodových povinností dodávateľa, predpokladajú vedomosti o

účtovníctve spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. Záverom poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu
sp. zn. 5Sž-o-KS/97/2006 a sp. zn. 4Sžf/26/2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
ďalej len ,,O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 250ja ods. 2
veta prvá O.s.p. a po tom, ako bol termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámený na úradnej tabuli

súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Najvyššísúdpripreskúmavanízákonnostinapadnutéhorozhodnutianezistilexistenciuzásadnejprávnej
otázky, ktorú by bolo nevyhnutné judikovať. Spor sa týka skutkového stavu a preukázania existencie
zdaniteľného plnenia. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu

dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn. 3 Sžf/1/2011
ASPI JUD 65295 SK.

„Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má
tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb
a tovarov od určitého dodávateľa“.„Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho
subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“.

Podľa § 29 ods. 8 zák. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje

skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom.

Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,

ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci
daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zák. SNR č. 511/1992
Zb.). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods.
2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos
dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou

vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na
uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní
je významný aj charakter zdaniteľného plnenia, v danom prípade nehmotný charakter prijatých
reklamných služieb.

Spornou skutkovou otázkou v konaní bolo vyhodnotenie, či v danom prípade došlo k zdaniteľnému
plneniu podľa zákona č. 222/2004 Z.z., k dodaniu reklamných služieb žalobcovi spoločnosťou
RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. subdodávateľským spôsobom, ktorého predmetom podľa zmluvy o vykonaní
reklamy malo byť stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní
elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch.

Vzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov
žalobcu), nemal ani žiadnych zamestnancov a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb
žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje
žalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť pre
žalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt. Avšak

je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval
dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet
dane.

V prípade sporných daňových transakcií sa uskutočňuje aj podporný test existencie jej ekonomickej
podstaty.

S poukazom na zásadu skutočného obsahu skutočnosti rozhodujúcej pre určenie dane (§ 2 ods.
6 zák. č. 511/1992 Zb.) sa však tieto transakcie javia ako umelé, bez ekonomického obsahu. K
štatistikámsledovanosti,počúvanostiačítanostisprávcadaneuvádza,žejednotlivémédiasivykonávajú
vlastné štatistiky, resp. ich pre nich vykonávajú iné subjekty. Napríklad štatistiky jednotlivých televízii
sú vykonávané na základe people metrov umiestnených v domácnostiach. Na základe takéhoto

prieskumu sú vypracované štatistiky sledovanosti, ktoré majú televízie k dispozícii. Rovnako si
prieskum počúvanosti vykonávajú rozhlas a printové média. Takéto prieskumy realizujú subjekty ako
MEDIAN SK. s.r.o., ktorý zverejňuje výsledky na svojej internetovej stránke www.mediansk.sk . Údaje takéhoto druhu sú zverejňované aj na internetovej stránke wvvw.medialne.sk
, takže kontrolovaný daňový subjekt mohol získavať dáta z ich stránok a

nie objednávať si tieto služby od iných subjektov. Kontrolovaný daňový subjekt síce predložil štatistiky
sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, čo je len konečný produkt, ale nepreukázal, kto realizoval návrha výrobu TV spotov, rádio spotov a ich adaptáciu a prepis pre jednotlivé stanice, mediálne plány
jednotlivých staníc, monitoring, návrh a umiestnenie reklamy v printových médiách, mediálne plány
jednotlivých printov tlače a pod. Z dôvodu neosvedčenia ekonomickej podstaty presun dôkazného

bremena z platiteľa dane na správcu dane nie je možný.

Najvyšší súd preto konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia
dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového
subjektu na správcu dane.

Záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený zodpovedá zásadám
logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotno-právnymi ustanoveniami zákona č.

222/2004 Z.z. V predmetných prípadoch žalobcovi právo na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1, § 51 ods.
1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH) nevzniklo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu
v Košiciach č. k. 6S/12/2012-59 zo dňa 14.03.2013 podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny a v súlade so zákonom.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v konaní nemal úspech, preto mu súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.