Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/311/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812209721
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812209721.2

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: T. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom,

AK Stropkov, Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov o zaplatenie 2.956,63 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet právneho zástupcu
JUDr. Ambróza Motyku, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX vo výške 285,22 eur a to do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

U r č u j e, že zmluvná podmienka v bode 4.2. Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a
používanie platobnej karty, ktorej obsahom je prehlásenie zákazníka, že uzavretím zmluvy o úvere
predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GE Money Multiservis, k.s. voči zákazníkovi zo zmluvy o úvere
na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začne táto doba plynúť j e n e p r i j a t e ľ n o zmluvnou
podmienkou.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 18.9.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy

2.956,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 542,62 eur, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 1.841,82 eur od 17.5.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 23.9.2009 medzi postupcom GE Money,
a.s., Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220 ( ďalej len „postupca“ ) a žalobcom postúpil postupca na
žalobcupohľadávkuvočižalovanej.PostupcazaslalžalovanejdoporučenýmlistompísomnéOznámenie
opostúpenípohľadávky.Postupcanadobudoluplatňovanéprávo-pohľadávkusúčinnosťouod1.4.2006

na základe zmluvy o predaji podniku uzatvorenej medzi predávajúci GE Money Multiservis, k. s., IČO: 35
783 214 ( ďalej len „pôvodný veriteľ“ ) a kupujúcim - postupcom. Ďalej uviedol, že postupca v zastúpení
obchodného zástupcu a žalovaná uzatvorili dňa 16.10.2007 Zmluvu o úvere č. 1101717881 ( ďalej len
„zmluva“ ), ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej
karty ( ďalej len „Obchodné podmienky“ ) a Sadzobník poplatkov. Na základe zmluvy postupca poskytol
žalovanej úver vo výške 3.319,39 eur, pričom žalovaná sa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné

prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, teda je nesporné, žemedzipostupcomažalovanouvznikolobchodnozáväzkovývzťah,nazákladektoréhopostupcaposkytol
žalovanej úver a jej vznikla z tohto vzťahu povinnosť splácať mesačné splátky a dodržiavať ostatné
podmienky dohodnuté v zmluve. Žalovaná si túto povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s

úhradou dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 3.956,63 eur, ktorá
pozostávala z istiny v sume 2.841,82 eur, riadneho úroku v sume 1.042,73 eur, zmluvnej pokuty v
sume 56,35 eur a poplatkov v sume 15,73 eur. Jednotlivé položky dlžnej sumy sú uvedené v Platobnej
histórii a boli vypočítané v súlade s Obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov. Žalovaná z
ceny úveru do dňa postúpenia pohľadávky uhradila splátky, ktorých prehľad a započítanie sú uvedené

v Platobnej histórii pod položkou s názvom „Započítanie Vašej platby.“ Vzhľadom na to, že žalovaná
bola v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k zosplatneniu úveru, a to ku dňu, keď je
v platobnej histórii uvedená položka „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“, čím bola v
súlade so zmluvnými ustanoveniami platnosť zmluvy ukončená. Istina uplatnená v návrhu predstavuje
rozdiel medzi poskytnutou istinou a započítanou platbou na istinu, úrok z omeškania uplatnený v návrhu
predstavujevzmyslesadzobníkapoplatkov0,1%dennezakaždúsplátkuvomeškaní.Nakoľkožalovaná

neplnila včas, čím porušila zmluvu, dostala sa do omeškania s tromi splátkami zároveň a postupca bol
oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie celého zostatku úveru. Žalovaná uznala vyššie
uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si
žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalovaná uhradila dňa 11.12.2009 sumu 100 eur, dňa 15.1.2010
sumu 100 eur, dňa 15.2.2010 sumu 100 eur, dňa 12.3.2010 sumu 100 eur, dňa 30.4.2010 sumu 100 eur,

dňa 16.9.2010 sumu 100 eur, dňa 29.6.2011 sumu 100 eur, dňa 16.9.2011 sumu 100 eur, dňa 13.12.2011
sumu 100 eur, dňa 18.4.2012 sumu 50 eur a dňa 16.5.2012 sumu 50 eur. Dlžná suma vo výške 2.956,63
eur pozostáva z istiny vo výške 1.841,82 eur, z úroku vo výške 1.042,73 eur a zo zmluvnej pokuty a
poplatkov vo výške 72,08 eur. Ďalej citoval ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. s tým, že úrok z omeškania si

uplatňuje dňom 24.9.2009, t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania.

Vedľajší účastník oznámil vstup do konania podaním zo dňa 23.10.2012 a vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, písomnými
vyjadreniami účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovanátelefonickyospravedlnilasvojuneúčasťnapojednávaníasúhlasilastým,abysúdpojednávalv
jej neprítomnosti. Uviedla, že nepopiera, že so žalobcom uzatvorila zmluvu o úvere, finančné prostriedky
použila na opravu strechy a na renováciu rodinného domu. Spočiatku dlh splácala, neskôr sa snažila
skontaktovať so žalobcom ohľadne splácania, avšak tento sa jej neozval. Zároveň vzniesla námietku
premlčania.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.12.2012 vzniesol námietku premlčania celej
pohľadávky žalobcu uplatňovanej žalobou, pretože žaloba bola doručená súdu dňa 18.9.2012, teda po
uplynutí premlčacej doby. V ďalšom sa vyjadril k legitimácii vedľajšieho účastníka o účinnom vznesení
námietky premlčania.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 13.2.2013 uviedol, že

žalovaná dňa 1.12.2009 podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá
dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka a
zároveň potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených, tak ako to bolo výslovne
uvedené v čl. 3 bod 3.4. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany žalovanej ako právny inštitút
zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom, ktorý nastáva priamo zo zákona,

je prerušenie plynutia premlčacej doby, teda začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba. V danom
prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu. Vedľajší účastník uplatnil námietku premlčania s
poukazom na skutočnosť, že premlčacia doba začala plynúť deň nasledujúci po zosplatnení úveru ku
dňu 23.5.2009, no dňa 1.12.2009 došlo k uznaniu záväzku žalovanou, je teda irelevantné, či žalovanámá vedomosť o premlčaní a rozumie danému inštitútu, keďže v danom prípade došlo k uznaniu
nepremlčaného záväzku. Dlh v čase uznania nebol premlčaný, nastupuje teda právny účinok spojený s
uznaním práva a nastupuje začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti nastali aj účinky ustanovenia § 558 OZ, tzn. uznanie dlhu je spojené so vznikom vyvrátiteľnej
domnienky, že dlh v čase uznania trval. V ďalšom poukázal na to, že žalovaní sú v mnohých prípadoch
v omeškaní s úhradou dlžnej sumy niekoľko rokov, pričom v snahe zabrániť súdnemu riešeniu vecí
sú vyzývaní rôznymi spôsobmi za účelom mimosúdneho vyriešenia veci a zabrániť tak zbytočnému
navyšovaniu dlžnej sumy. Tým, že žalovaná podpísala dohodu, prejavila vôľu záväzok splniť, čo bolo

v jej záujme, aby nefigurovala v databázach neplatičov. Predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité
ani zavádzajúce právne formulácie, obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaná nemala
možnosť oboznámiť a okrem toho dohodu podpisovala vo svojom bydlisku, teda mala možnosť si ju v
pokoji prečítať a prípade ju odmietnuť podpísať. Nemožno spochybniť, že ide o prejav vôle žalovanej,
ktorá si je vedomá svojho záväzku, uzavrieť so žalobcom predmetnú dohodu a svoj záväzok postupne
splatiť

Postupca prostredníctvom obchodného zástupcu spoločnosti Wüstenrot Reality, s.r.o. a žalovaná ako
zákazník uzavreli dňa 16.10.2007 zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch (ďalej len „zmluva o
úvere“), ktorou sa postupca zaviazal, že na požiadanie zákazníka a po splnení stanovených podmienok
poskytne v prospech zákazníka peňažné prostriedky do určitej výšky a zákazník sa zaviazal takto
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy. V

ostatnom určovali obsah zmluvy obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere. Takto bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 100.000,-Sk, ktorý mala splatiť
v 72 pravidelných mesačných splátkach po 2.123,-Sk. Cena úveru predstavovala 152.856,-Sk, pričom
dátum prvej splátky bol 16.11.2007 s tým, že dátum pravidelnej splátky bol určený k 16. dňu v mesiaci.

Podľa Čl. 1. bod 1.1 Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty (ďalej len

„Obchodné podmienky“) tieto vymedzujú vzťahy medzi pôvodným veriteľom ako veriteľom a zákazníkom
- fyzickou osobou ako dlžníkom, ktorý požiadal o poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške uvedenej
v zmluve o úvere. Tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Vzťahy zmluvami výslovne neupravené
sa riadia ustanoveniami zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení, zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zák. č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

Podľa čl. 2. bod 2.1. Obchodných podmienok ak je úver použitý na nákup tovaru, je tovar vo vlastníctve
zákazníka.

Zákazník je povinný platiť za služby poskytované GE Money Multiservis, k. s. úroky, poplatky a ostatné
nákladypodľaaktuálnehoSadzobníkapoplatkov.Sadzobníkjeneoddeliteľnousúčasťouzmluvyoúvere,
obsahuje poplatky, pokuty a úrokové sadzby (bod 2.3. čl. 2. Obchodných podmienok).

Podľa čl. 4 bod 4.2. Obchodných podmienok zákazník uzavretím zmluvy o úvere prehlasuje v súlade
s ustanovením § 401 Obchodného zákonníka, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GE Money
Multiservis, k. s. voči zákazníkovi zo zmluvy o úvere na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začne táto
doba plynúť. Takéto prehlásenie sa vzťahuje aj na práva vzniknuté odstúpením od zmluvy o úvere.

Podľa čl. 5 bod 5.1. Obchodných podmienok výška celkového zmluvného záväzku predstavuje súčet

celkovej výšky úveru uvedenej v zmluve o úvere, úrokov, poplatkov a ostatných nákladov podľa zmluvy
o úvere. Zákazník je povinný splácať túto čiastku v pravidelných mesačných splátkach, zahŕňajúcich
splátku istiny a úrokov („splátka“) v stanovených termínoch a v dohodnutej výške tak, ako je uvedené
v zmluve o úvere.

V zmysle čl. 7. bod 7.3. Obchodných podmienok GE Money Multiservis, k. s. je oprávnený požadovať

okamžité predčasné splatenie všetkých čiastok dlžných zákazníkom podľa zmluvy o úvere v prípade,že nastane ktorákoľvek z nasledujúcich skutočností: zákazník porušuje zmluvu o úvere, najmä ak bol v
omeškaní s platením viac ako troch splátok zároveň.

V zmysle čl. 7. bod 7.5. Obchodných podmienok ukončenie platnosti zmluvy z akéhokoľvek dôvodu

nezbavuje zákazníka povinnosti uhradiť v súlade s ustanovením zmluvy o úvere všetky nesplatené
splátky za dobu, na ktorú bola zmluva o úvere uzatvorená, výdavky spojené s ukončením zmluvy o
úvere, zmluvné pokuty, náhradu škody a iné záväzky.

Zmluvou o predaji podniku zo dňa 29.3.2006 GE Money Multiservis, k. s. - pôvodný veriteľ ako
predávajúci previedol na kupujúceho - postupcu vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové
hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku.

Zo zmluvy o spolupráci uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi postupcom
a spoločnosťou Wüstenrot Reality, s.r.o. ako obchodníkom súd zistil, že predmetom zmluvy bolo
vymedzenie práv a povinností zmluvných strán pri poskytovaní úverov GE zákazníkom u obchodníka.

Postupca listom zo dňa 23.9.2009 označeným ako oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanej
oznámil, že ako postupca uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok so žalobcom, na základe ktorej bola

pohľadávka voči nej postúpená na žalobcu, ktorý sa stáva veriteľom uvedenej pohľadávky a zároveň
ju vyzval, aby vzhľadom k uvedeným skutočnostiam všetky svoje plnenia na úhradu dlhu od dátumu
doručenia tohto oznámenia platila na účet žalobcu a upozornil ju, že od doručenia oznámenia jej záväzky
vyplývajúce z postúpenej pohľadávky budú považované za riadne a včas splnené iba ich riadnym a
včasným uhradením na uvedený účet žalobcu.

Podľa platobnej histórie predmetného úveru dňom 2.6.2009 došlo k zrieknutiu sa budúceho poplatku
za vedenie účtu.

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 20.6.2012 adresovaným žalovanej túto vyzval na splnenie svojej
povinnosti v sume 3.514,45 eur najneskôr do 27.6.2012.

Zdohodyouznanízáväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkachzodňa1.12.2009súdzistil,žezmluvnými

stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaná ako osoba
uvedená v bode 1.2 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na
základe zmluvy uzatvorenej dňa 16.10.2007 s postupcom s tým, že celková dlžná suma vo výške
6.692,80eurpozostávazistinyvsume2.841,82eur,zúrokuzomeškania36,5%ročnezosumy2.841,82
eur za dobu od 24.9.2009 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa dohody a nákladov na inkasné

konanie v sume 222,08 eur. Podľa čl. 3. Forma splatenia záväzku bod 3.1 dlžník sa zaviazal splatiť svoj
záväzok voči veriteľovi v 47 pravidelných splátkach po 100 eur, vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom dátum
splatnosti prvej splátky bol určený na 15.12.2009 a dátum splatnosti poslednej splátky bol 15.10.2013.
Podľa bodu 3.4 dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 401 Obchodného zákonníka strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením
druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia
ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom
plynutia premlčacej doby.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto

zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie

bolo preukázané oznámením o postúpení postupcom žalovanej, ktoré bolo vykonané v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto
má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Podľa Obchodných podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka a aj žalobca vo svojom návrhu uviedol, že medzi účastníkmi konania

vznikol obchodnozáväzkový vzťah. Súd však vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu uzavretú v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,

ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitiezákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka. Vyhlásenie žalovanej o predĺžení premlčacej doby až na 10 rokov odo dňa, kedy premlčacia
doba začala plynúť bolo urobené v súlade s ustanovením § 401 Obchodného zákonníka.

Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, najmä
ohľadom určenia a predĺženia premlčacej doby, došlo k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako
spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. Ustanovenie, obsahom ktorého je vyhlásenie žalovanej, že

predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GE Money Multiservis, k. s. voči klientovi zo zmluvy o úvere a
to na dobu 10 rokov odo dňa, kedy začne táto doba plynúť, spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej - spotrebiteľa, a preto predmetné ustanovenie
vyhlásil za neprijateľnú podmienku upravenú v spotrebiteľskej zmluve, ktoré je v zmysle § 53 ods. 4
OZ neplatná.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Žalovaná a zároveň vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa ňou

vysporiadať.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento
jepotrebnéaplikovaťustanovenia,ktoréupravujúvzťahyspotrebiteľskéhocharakteru.Tietoustanovenia
je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda
aj právny úkon uznania dlhu žalovanou.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty

( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná.

Žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovanej o vedomosti

premlčania dlhu a jeho následkoch.

Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutie uzavrieť

takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v čl. 2., no

prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v čl. 3. v bode 3.4 označenom
ako forma splatenia záväzku, a to až v poslednej vete.

V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní
vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď
dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre

právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté
právne následky.

Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
však nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaná uznala dňa 1.12.2009. Pri závere o tom, že sa
jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné

aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanou došlo
v čase, keď dlh ešte nebol premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho
po dni zosplatnenia úveru, t. j. od 3.6.2009 v zmysle Platobnej histórie, z ktorej jasne vyplýva,
že ku dňu 2.6.2009, kde je v Platobnej histórii uvedená položka „Zrieknutie sa budúceho poplatku
za vedenie účtu“, došlo k zosplatneniu predmetného úveru a pri všeobecnej trojročnej dobe podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka premlčacia doba uplynula 3.6.2012 a uznanie bolo vykonané ešte
dňa 1.12.2009. Námietka premlčania žalovanou teda nebola vznesená účinne.

V ďalšom súd predmetnú spotrebiteľskú vec hodnotil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných
praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v
rovine súkromného práva.

V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.
z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky

diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody
(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o
nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)

podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej

praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť
pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 1.12.2009
žalovanouhodnotíakonekalúobchodnúpraktiku,pretožebolinaplnenézákonnéznakytohtozákonného
inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu ako aj potenciálne riziko, že takéto
konanie naruší správanie spotrebiteľa. Je pravdou, že žalovaná podpísala predmetnú listinu v mieste

bydliska a že sa nejedná o obsahovo rozsiahly dokument, no naproti tomu obsahuje tak závažné
dojednania, zaväzujúce žalovanú, ktoré jej ako priemernej spotrebiteľke nemuseli byť v kontexte
uvedených skutočností zrejmé a takto bolo výsledkom podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu
a uzatvorenia splátkového kalendára.

Žalovanásatakvkonečnomdôsledkuzaviazalasakďalšímpovinnostiamasúčasnevyvolaniuprávnych

následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na
uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaná nemusela mať vedomosť.

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy by mal dopadať aj na nadväzujúce úkony
vykonané medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá je podpísaná žalovanou, má

nepochybne charakter predtlačenej formulárovej zmluvy, obsah ktorej nemohla žalovaná ovplyvniť,
preto aj táto dohoda má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože bezprostredne nadväzuje na
predchádzajúce dojednania spotrebiteľského charakteru s právnym predchodcom žalobcu, preto sa
nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že v dôsledku postúpenia pohľadávky postupník - žalobca
nemá postavenie dodávateľa a že na predmetnú dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.Taktiež súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak mal žalobca skutočne eminentný záujem na
úhrade záväzku žalovanou, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy a akejsi ním prezentovanej dobrej
vôle umožniť žalovanej splatenie dlhu v splátkach, no za súčasného dojednania straty výhody splátok

v prípade ich nesplácania podľa splátkového kalendára, za stavu, keď žalovaná splátkový kalendár
nedodržiavala, a tým sa stal splatným celý žalovanou uznaný dlh, podal žalobu po takmer troch rokoch
s uplatnením úroku z omeškania aj za jednotlivé dlžné obdobia ako aj do budúcna.

Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie
prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie

voči žalovanej na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou, no aj príslušenstvom pohľadávky
spočívajúcou jednak v úrokoch z omeškania ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho
zastúpenia za niekoľko rokov omeškania, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne
navýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku bude musieť žalovaná uhradiť.

Sám žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na záujem žalovanej splácať dlh a na jednotlivé úhrady.
No práve v tejto súvislosti potrebuje súd za potrebné poukázať na to, že podpísanie predmetnej dohody

žalovanou mohlo byť len prejavom vôle splácať dlh v splátkach a nie ho aj uznať a vyvolať tým žalobcom
tvrdenéprávneúčinky.Taktozrejmeuvažujepriemernýspotrebiteľ-dlžník,ktorýmámožnovskutočnosti
záujem dlh splatiť v rámci svojich možností v splátkach a spoľahne sa v tejto otázke na veriteľa, ktorý mu
možno takúto možnosť poskytne, resp. sa aj ponúkne, že mu pošle potrebné doklady. Má samozrejme
možnosť si predmetné listiny prečítať, no často ich podpíše s tým, že „veriteľ predsa vie čo robí a keď mu

to poslal, tak by to malo byť dobré“ a v tejto dobrej viere následne listiny vyhotovené veriteľom podpíše.

Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu
o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a
prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa
prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že žalobcom uplatnené právo v danej právnej veci je
právom, ktoré si tento uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky a keďže ide o výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu a za súčasného vyhlásenia
neprijateľnej podmienky o predĺžení premlčacej doby žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle

ktorého súd priznal žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, keď súd žalobu zamietol a tým aj
vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na jej strane, právo na náhradu nákladov potrebných k
účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná náhradu trov konania
nežiadala a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajšiemu účastníkovi súd priznal náhradu trov konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia

a to za dva úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie právneho zastúpenia a vyjadrenie zo dňa
21.12.2012 spolu v sume 222,42 eur podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
( odmena za jeden úkon á 111,21 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. ), režijný paušál za dva úkony v sume
15,26 eur ( za jeden úkon 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. ) a DPH v sume 47,54 eur ( 20% zo sumy

237,68 eur podľa § 18 ods. 3 vyhl. ), teda spolu trovy právneho zastúpenia v sume 285,22 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.