Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 20, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/98/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112216160
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5112216160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne
zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporkyni: F. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX/XX, Ž., o zaplatenie 248,95 Eur prísl.,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh zamieta.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 20.04.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
04.05.2012, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 248,95 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ

odôvodniltým,žeprávnypredchodcanavrhovateľasodporkyňouuzavrelzmluvuč.2373110.Nazáklade
zmluvy navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón. Odporkyňa neplnila riadne povinnosti, na ktoré
sa zaviazala, v dôsledku čoho bola jej SIM karta/koncové zariadenie vypojené.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu Zmluvu
o pripojení; faktúru č. XXXXXXXXXX; osvedčenie o registrácii pre DPH; všeobecné podmienky
poskytovania služieb.

Súd pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1612.2011.

Následne súd nariadil v danej veci ústne pojednávanie na deň 20.07.2012, na ktoré bol predvolaný

navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporkyňa. Všetci boli predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie
sa dostavila iba odporkyňa, preto súd vec prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho zástupcu
v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.

Súdvzmysle§122anasl.O.s.p.vykonaldokazovanie,atovýsluchomodporkyneaprečítanímlistinných
dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým Zmluvu o pripojení; faktúru č.
XXXXXXXXXX;osvedčenieoregistráciipreDPH;všeobecnépodmienkyposkytovaniaslužieb;písomné
podanie navrhovateľa zo dňa 31.01.2012, 15.06.2012; cenník mobilných telefónov.Z predloženej zmluvy o pripojení (l.č. 2 obsahu spisu) mal súd zistené, že danú zmluvu platne uzatvoril
právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa ako zmluvné strany dňa 23.06.2006, na základe ktorej
bol odporkyni odpredaný mobilný telefón Nokia 6103.

V zmluve bolo dohodnuté, že sa uzatvára na dobu neurčitú.

Zo zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné podmienky.

Súdu boli spolu s návrhom predložené všeobecné podmienky s platnosťou a účinnosťou od 01.02.2009.
(l.č.5)

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ
zmluvy sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené

novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z. a je preto nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba
dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný
vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy.
V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak

úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a
v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či
uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporkyňou
porušené.

Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť
za poskytnuté služby.

Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu
alebo profesii.

Súd posúdil, že predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská.

V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh

verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Súd mal preukázané vystavenie faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.05.2009 na sumu 248,95 Eur ako
zmluvnú pokutu.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel
predmetnú zmluvu, na základe ktorej jej odpredal mobilný telefón Nokia 6103 za cenu 16,27 Eur,
pričom štandardná cena je 188,87 Eur, pričom predložil súdu listinu ním nazvanú ako cenník mobilných
telefónov, z ktorého vplýva cena daného telefónu 5.690,- Sk.

Súd poukazuje, že táto listina je nejakým zoznamom mobilných zariadení s cenami bez relevantného

podkladu, avšak odporkyňa štandardnú cenu nenamietala.Navrhovateľ zároveň uviedol, že odporkyňa neplnila svoje povinnosti, na ktoré sa zaviazala, v dôsledku
čoho bola jej SIM karta/koncové zariadenie vypojené. Odporkyňa bola sankcionovaná za to, že neplnila
svoju povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby včas. Poukázal na to, že odporkyňa nebola

sankcionovaná len za to, že nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že tým, že nesplnila
svojupovinnosťriadneavčasuhrádzaťcenuzaposkytnutéslužby,bolajejSIMkarta/koncovézariadenie
vypojenézprevádzky,čímodporkyňaporušilasvojepovinnostizotrvaťvzmluvnomvzťahupodohodnutú
dobu viazanosti.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmluve bolo jednoznačne dohodnuté, že zmluva sa

uzatvára na dobu neurčitú. Teda nie je možné hovoriť o nejakej dobe viazanosti, keďže zmluva bola na
dobu neurčitú a v zmysle Všeobecných podmienok odporkyňa mohla kedykoľvek zmluvu vypovedať z
akéhokoľvek dôvodu a bez udania dôvodu.

Celý nárok navrhovateľa spočíva v uplatnení zmluvnej pokuty, čo vyplýva aj z vystavenej faktúry č.
XXXXXXXXXX.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,

je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Súd poukazuje na to, že predmetná zmluva neobsahuje žiadne dojednanie o zmluvnej pokute.

Podľa bodu 10.3. článku 10 Všeobecných podmienok v prípade, ak bola dohodnutá pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zo Zmluvy zmluvná pokuta, zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo

dotknutej zmluvnej strany na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá jej vznikla porušením zmluvnej
povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

Aj z uvedeného vyplýva predpoklad dohody o zmluvnej pokute.

Uplatnená zmluvná pokuta vyplýva iba z vystavenej faktúry, avšak faktúra nie je dohoda o zmluvnej
pokute.

Súdnemalpreukázanéžiadnedojednanieozmluvnejpokute,nazákladečohobybolnároknavrhovateľa
opodstatnený.

Odporkyňa uviedla, že s právnym predchodcom uzavrela iba predmetnú zmluvu.

Navrhovateľ svoj nárok opiera o dojednanie zmluvnej pokute predmetnou zmluvou.

Z predmetnej zmluvy, ako ani z inej listiny nevyplýva písomná dohoda o zmluvnej pokute.

Keďže žiadna dohoda o zmluvnej pokute medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá, nie je možné
zmluvnú pokutu priznať a teda nárok navrhovateľa je neopodstatnený. Súd sa ďalej nezaoberal a
nedokazoval, či odporkyňa skutočne porušila svoje povinnosti, keďže nie je daná existencia dohody o
zmluvnej pokute.Následne v podaní zo dňa 15.06.2012 navrhovateľ uviedol, že pokiaľ súd by neuznal nárok navrhovateľa
na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné vziať do úvahy, že právnemu predchodcovi bola spôsobená
škoda,ktorázodpovedáhodnotedotáciedoposkytnutéhotelefónnehozariadeniaodpredanéhoza16,27

Eur, pričom štandardná cena bola 188,87 Eur.

Takéto zdôvodnenie súd považoval za účelové a špekulatívne, keďže navrhovateľ požadoval istinu
titulom zmluvnej pokuty s tým, že pre prípad, že by to súd neuznal, tak z titulu náhrady škody.

Súd zároveň poukazuje, že navrhovateľ si uplatňuje vyššiu sumu (248,95 Eur), než bola štandardná
cena mobilu v čase odpredaja (188,87 Eur) s tým, že odporkyňa z danej sumy zaplatila sumu 16,27 Eur
ako kúpnu cenu podľa tvrdenia navrhovateľa, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Teda v takom prípade

by bol dlh maximálne vo výške rozdielu štandardnej ceny a predajnej ceny.

Súd však poukazuje, že odporkyni bol predmetný mobilný telefón odpredaný v roku 2006, kedy
mala byť jeho hodnota 188,87 Eur. V čase rozhodovania je však 07/2012, teda 6 rokov od predaja
mobilného zariadenia. Teda navrhovateľ požaduje titulom náhrady škody vyššiu výšku, než bola hodnota
odpredaného mobilu pred 6 rokmi, a to bez viazanosti. Súd zdôrazňuje, že jedná sa o 6-ročný telefón,

pričom zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, a tak právny predchodca navrhovateľa si musel
byť vedomý, že odporkyňa nie je viazaná žiadnym časovým obdobím a zmluvu mohla vypovedať
kedykoľvek, pričom podľa predložených listín je zrejmé, že odporkyňa napriek tomu využívala služby na
základe zmluvy zo dňa 23.07.2006 minimálne do roku 2009, kedy bola vystavená faktúra na zmluvnú
pokutu, teda minimálne 3 roky, hoci nebola časovo viazaná.

Súd má za to, že navrhovateľ ničím nepreukázal výšku náhrady škody, ako ani to, že skutočne došlo ku
škode so 6-ročným telefónom po minimálne 3-ročnom využívaní služieb.

Súd sa však ďalej nezaoberal náhradou škody, keďže pohľadávka voči odporkyni bola postúpená na
navrhovateľa z dôvodu jej vzniku titulom neuhradenej zmluvnej pokuty, a nie titulom náhrady škody.
Preto v prípade uplatňovania náhrady škody súd má za to, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný.

Na základe uvedených skutočností súd žalobný návrh zamietol, keďže nebola dohodnutá zmluvná
pokuta a bez písomnej dohody o zmluvnej pokute nie je možné ju požadovať. Taktiež v prípade náhrady
škody jednak škoda nebola preukázaná, keďže jednak ide o 6-ročný telefón pri viacročnom užívaní
služieb bez časového obmedzenia a jednak zmluva bola na dobu neurčitú, čím odporkyňa nebola
časovo viazaná a jednak navrhovateľ nepreukázal žiadne porušenie nejakých povinností odporkyňou,

hoci bol navrhovateľ súdom vyzvaný pred pojednávaním na preukázanie daných skutočností a zároveň
na navrhovateľa nebola postúpená pohľadávka voči odporkyni, ktorá by vznikla titulom škody, ale titulom
zmluvnej pokuty.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné

ustanovenia súd žalobný návrh zamietol z vyššie uvedených dôvodov.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 15.06.2012 uviedol, že ak súd bude mať pochybnosti
o významných skutočnostiach, tak aby pojednávanie odročil a zaslal navrhovateľovi vyjadrenie súdu
o sporných skutočnostiach, pričom zároveň ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal rozhodnúť v jeho
neprítomnosti, súd považoval takú žiadosť za alibistickú, nakoľko bol riadne predvolaný, dal súhlas

s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, predložil všetky listiny, na ktoré sa odvolával a poukazoval,
dokonca bol vyzvaný na predloženie a preukázanie relevantných dôkazov a bolo jeho právo zúčastniť
sa pojednávania. Súd nevyhovel žiadosti z daných dôvodov a zároveň uvádza, že súd nie je povinný
zasielať účastníkom vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach a predsa navrhovateľ predložil všetky
listiny, na ktoré sa odvolával a z ktorých nevyplývali skutočnosti zakladajúce vznik nároku navrhovateľa.

V konaní bola úspešná odporkyňa.Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa ako úspešná účastníčka v konaní, si neuplatnila náhradu trov konania,

pričom súd nezistil ani žiadny vznik trov na jej strane, súd jej náhradu trov nepriznal.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, aksa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).