Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/45/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512207028
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8512207028.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851
01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: I. Q., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX K., o
vymoženie 384,19 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa
zo dňa 31.1.2013 č. k. 3 Er 651/2012-17 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdnym exekútorom bola na súd doručená žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného voči povinnému pre vymoženie

sumy 384,19 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného
dňa 26.10.2011 Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. pod sp.
zn. VP 60092/09.

Súd uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty (ďalej len „zmluva o úvere“) č. 13857361 zo dňa 14.9.2006, ktorú posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu, kde je povinný v pozícií spotrebiteľa. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj
všeobecné obchodné podmienky (čl. XI bod 59 VOP), v ktorých obsiahnutá rozhodcovská doložka

mala založiť legitimitu pre exekučný titul a ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie
sporu štátnym súdom. Je v nej uvedené, že všetky spory, ktoré medzi účastníkmi zmluvy vznikli alebo
v budúcnosti vzniknú, budú rozhodované rozhodcovským súdom. Takto formulovanú rozhodcovskú
doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkými úverovými podmienkami, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Prvostupňový súd mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú
muposkytujesmernica93/13/EHSaustanovenia§§52anasl.Občianskehozákonníka.Tedanazáklade
uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá nie je pre spotrebiteľa záväzná, rozhodoval
rozhodcovský súd ako neprávomocný orgán a z týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu
nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie

súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 26,30 eur. Namietal, že súd nesprávne právne posúdil vec.
Účelom exekučného konania, jej nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou
priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný
konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci

ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje
rozhodcovský rozsudok, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré
je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že
platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc
konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej a teda nemá
napr. právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť

jeho výrok. Uviedol, že cieľom prieskumu podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom
konaní je zistenie, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Samotné ustanovenie chráni
povinného pred mocenským prinútením k určitému plneniu, ktoré je právom zakázané. Dôvodom na
zastavenie exekučného konania by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo,
čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu

byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Dal do pozornosti
súdu, že cieľom úpravy k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie
iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú. Uvedené v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.

Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C 40/08 ako aj skutočnosť, že v období do 31.12.2007
sa ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a
iné zmluvy upravené v 8. časti OZ.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a zistil, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým

súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa Všeobecných obchodných podmienok čl. XI bod 59 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom.

Občiansky zákonník síce až od 1. 1. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil

aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. O takúto zmluvnú podmienku ide

aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom, ale ak by podľa takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej
dodávateľom, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na
všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž
rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná

zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Občiansky
zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.
Keďže ust. § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o
neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej

povinnosti.

Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná

rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§
4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre
exekučné konanie.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko z tohto
ustanovenia vyplýva, že ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho

konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.