Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 15, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9C/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112221552
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112221552.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: X. D.,

narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/X, XXX XX I. D., právne zastúpený JUDr. Tomášom
Klieštincom, advokátom, ul. M. Waltariho 7, 921 01 Prešov, proti odporcovi: EOS KSI Slovensko, s.r.o.
so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie
zo dňa 16.8.2012 sp.zn. II/2009-5058.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 501,91 eur ako trovy
právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Tomáša Klieštenca, do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 24.10.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa
16.8.2012 sp. zn. II/2009-5058, ktorým bola navrhovateľovi ako účastníkovi rozhodcovského konania
uložená povinnosť zaplatiť odporcovi peňažné prostriedky vo výške 2.798,64 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2302,87 eur od 19.11.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania ako aj trovy právneho zastúpenia, čo bolo rozhodcovským súdom povolené
splatiť v splátkach mesačne vždy do 22. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 21.1.2013
poukázal na to, že nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40
ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že navrhovateľ dňa 26.4.2004 uzatvoril
Zmluvu o vydaní súkromnej kreditnej karty s obchodnou spoločnosťou Tatra banka, a.s. (jeho
právny predchodca) pričom navrhovateľ v zmluve vyhlásil, že pred jej podpísaním sa oboznámil so
Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s., ktoré sa stali súčasťou zmluvy. Právny
predchodca si v zmysle ustanovenia § 93b ods. 1 Zákona o bankách pri uzatváraní rozhodcovskej

doložky plnil svoju povinnosť a navrhovateľovi najneskôr pri uzatváraní dokumentácie predložil návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Navrhovateľ mal právo odmietnuť rozhodcovskú doložku, avšak návrh
prijal. Z uvedeného dôvodu nemožno rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú podmienku.
Platnosťou rozhodcovskej zmluvy sa primárne zaoberal aj rozhodcovský súd. Navrhovateľ v zmysle
§ 21 Zákona o rozhodcovskom konaní v zákonom stanovenej lehote nepodal námietku nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu. V zmysle § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní má za to,
že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne, nakoľko boli splnené všetky zákonom požadovanépodmienky na jej uzavretie, čo navrhovateľ počas celého rozhodcovského konania nespochybnil, ani
nenamietol. Bez ohľadu na to, či bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v samotnom texte zmluvy
alebo v obchodných podmienkach, bol súhlas so znením rozhodcovskej doložky vyjadrený písomne a

to podpisom uzatvorenej zmluvy. S odkazom na bod 4.9.2 Všeobecných obchodných podmienok Tatra
banky, a.s. navrhovateľ mal právo, aby v určenej lehote, dodatočne po uzavretí zmluvy, jednostranne
odmietol rozhodcovskú doložku, čo neurobil. Rovnako poukazuje že v období do 31.12.2007 (Zmluva
o vydaní súkromnej kreditnej karty bola uzatvorená dňa 26.4.2004) sa vzťahovali § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti

občianskeho zákonníka ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. V dôsledku právnej
úpravy platnej v čase podpísania zmluvy, týkajúcej sa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, sa na
účastníkov zmluvy o splátkovom úvere nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení
§ 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých
pred 1.1.2008 (§ 879j Občianskeho zákonníka). To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola

uzavretá zmluva o splátkovom úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z
tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o
úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa v súlade s § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka spravujú
obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Ďalej zastáva názor, že cieľom Smernice
Rady 93/13/EHS, na ktorú poukázal navrhovateľ, nie je zakázať rozhodcovské doložky uzavreté so

spotrebiteľom, za neprípustné totiž považuje len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľa domáhať sa
svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi.
Napokon zákonodarca nekoncipoval konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku založené na § 40
ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní ako odvolacie konanie, ale ako mimoriadny inštitút nápravy
excesov, ktoré mohli vzniknúť v rámci rozhodcovského konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, navrhovateľa,
oboznámením sa so spisom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn.
II/2009-5058, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi ako i s celým obsahom spisu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

Právny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 16.08.2012, sp.zn. II/2009-5058 s
obsahom tohto rozhodnutia podľa petitu podaného návrhu. Rozhodcovský rozsudok, ktorý žiada zrušiť,
bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, tým pádom neboli
dodržané formálne náležitosti tejto zmluvy. Má za to, že rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená v
písomnej forme, keďže Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých bola rozhodcovská doložka a na

ktoré zmluva navrhovateľa a právneho predchodcu odporcu odkazovala, neboli zmluvnými stranami
podpísané, tým rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená v písomnej forme a je neplatná. Ďalším
dôvodom neplatnosti zmluvy je fakt, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou, keďže
navrhovateľ mal v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Samotnou neprijateľnou podmienkou
je už len fakt riešenia sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní, čo vyplýva z

§ 53 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o samotný skutkový základ danej veci, spor, ktorý bol
prejednávaný v rozhodcovskom konaní vznikol zo zmluvného vzťahu navrhovateľa s Tatra bankou,
a.s., vznikol z Úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 26.04.2004, ide o zmluvu osobitne upravenú Zákonom
o spotrebiteľských úveroch a pohľadávka, ktorá bola prejednávaná v rozhodcovskom konaní mala
vzniknúť z tohto spotrebiteľského úveru. Nakoľko je názoru, že rozhodcovské konanie bolo založené na

neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorú neplatnosť navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania
týmto namieta, je tu daný zákonný dôvod na zrušenie rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní.
Na upresnenie súdu udáva, že ak to vyplýva aj z návrhu na začatie konania, navrhovateľ žiada zrušiť
rozhodcovský rozsudok z dôvodu že boli porušené práva spotrebiteľa a doložka bola uzavretá neplatne.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore s právnou úpravou na ochranu spotrebiteľa a práve z

dôvodu porušenia týchto práv navrhovateľa ako spotrebiteľa bol vydaný rozhodcovský rozsudok na
základe doložky, o ktorej tvrdíme, že je neplatná. Pokiaľ ide o namietanie nároku protistranou, ktoré
vyplývazpísomnéhovyjadreniasaknávrhunazačatiekonaniaohľadnenepodanianámietkynedostatku
právomoci rozhodcovského súdu je nutné doplniť, že zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje pripustiť
túto námietku aj neskôr, pokiaľ je dostatočne odôvodnený dôvod, za ktorý považujeme to, že sa jednalo

o spotrebiteľa, teda nemal dostatok informácií ohľadne možnosti uplatnenia tejto námietky skôr. Je tudôvod na odpustenie zmeškania lehoty a akceptovanie tejto námietky aj po skončení rozhodcovského
konania v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku t.j. v rámci tejto prejednávanej veci.
Akceptujeprepojenie§21s§40ods.1písm.c,t.z.možnosťnamietaťneplatnosťrozhodcovskejdoložky

v rámci žiadosti o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spojení s § 21 Zákona o rozhodcovskom konaní,
podľa ktorého mal navrhovateľ namietať neplatnosť v rámci rozhodcovského konania, avšak zmeškanie
tejto lehoty je ospravedlniteľné z hľadiska postavenia navrhovateľa ako spotrebiteľa a považujeme to za
dostatočný dôvod pre pripustenie tejto námietky v rámci tohto konania. Aj napriek tomu však považuje
za dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku to, že neboli rešpektované ustanovenia na ochranu

spotrebiteľa, boli porušené právna navrhovateľa ako spotrebiteľa v rámci rozhodovania rozhodcovským
rozsudkom,čojeďalšídôvodnato,abybolrozsudokzrušený,pretožerozhodcovskádoložkajeneplatná
bez ohľadu na to, že to nebolo namietané v rozhodcovskom konaní. Z vyjadrenia odporcu vyplýva,
že považuje rozhodcovskú doložku za platnú z dôvodu, že navrhovateľ nespochybnil ani nenamietol
jej neplatnosť. K uvedenému uvádza, že jej nespochybnenie nezakladá jej platnosť. Pokiaľ je doložka
neplatná, to že navrhovateľ ju nenamietol, neznamená to, že je táto doložka platná. Nesúhlasí ani s tým,

že nie je možné na danú vec použiť právnu úpravu ochrany spotrebiteľa vzhľadom na to, že namietané
úkony boli uskutočnené pred 1.1.2008, tu poukazuje na to, že je treba spotrebiteľa posudzovať aj v rámci
ostatnej právnej úpravy, ako napr. zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona na ochranu spotrebiteľa
platného do roku 2008. Tvrdí, že je potrebné v danej veci uplatniť ustanovenia na ochranu spotrebiteľa,
tzv. vyšší princíp ochrany a v danej veci poukazuje, že vzhľadom na postavenie navrhovateľa ako

spotrebiteľa je prvotná úprava občiansko-právna, ktorá má prednosť pred obchodnou.

Navrhovateľ v konaní uviedol, že odkazuje na prednes právneho zástupcu, potvrdzuje že s Tatra bankou,
a.s. som uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.04.2004. Zmluvu si prečítal, ale pokiaľ ide
o Všeobecné obchodné podmienky, musí sa priznať, že tie nečítal a to ani dodatočne vzhľadom na
ich rozsah a vzhľadom na rýchlosť, akou sa uzatvárajú spotrebiteľské úvery. Pre neho bolo dôležité, že

mu je poskytnutý úver, v akej výške a akým spôsobom ho má splácať, teda predpokladal, že základné
informácie a dôležité informácie sa dozvie zo samotnej zmluvy. Vôbec nepredpokladal, že súčasťou
Všeobecných obchodných podmienok je aj Rozhodcovská doložka a čo to pre neho znamená. Úver
spočiatku aj riadne splácal, avšak v roku 2006 zmenil zamestnanie a v roku 2008 predpokladal, že už
úver má splatený, preto aj Tatra banku, a.s. dopytoval, či je všetko v poriadku, banka mu neodpovedala,

preto splátky prestal splácať. Predpokladal tak, že úver je už splatený. V zmluve nebol uvedený dátum
poslednej splátky, pretože išlo o kreditnú kartu. Výpisy mu pravdepodobne chodili, ale vo výpise nie je
uvedené, koľko je ešte potrebné zaplatiť, je tam len to, koľko čerpal a koľko splatil. Jeho splátky boli
nepravidelné, čo vyplýva z charakteru úverového vzťahu založeného na kreditnej karte, tieto si určil sám,
musel len dodržať minimálnu splátku. Osobne sa do banky nešiel informovať. V tomto období pracoval

aj v zahraničí, preto z hľadiska časového tu bol tiež problém. Nevie, akým spôsobom bol ukončený
zmluvný vzťah.

Právny zástupca odporcu v konaní uviedol, že má za to, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená
platne, odkazuje na dôvody z písomného vyjadrenia zo dňa 21.1.2013. Čo sa týka ospravedlnenia
dôvodu, má za to, že tento dôvod nie je ospravedlniteľný len s poukazom na postavenie navrhovateľa

ako spotrebiteľa, že nevzniesol námietku neplatnosti rozhodcovskej doložky v priebehu rozhodcovského
konania, ale až v súvislosti s prejednávanou vecou, keďže navrhovateľ aktívne vystupoval v
rozhodcovskomkonaníamoholsizvoliťprávnehozástupcu,ktorýbymuvrámcikonaniavšetkovysvetlil.
Čo sa týka súladu rozhodcovskej doložky, táto bola v rozhodnom čase v súlade s platným právom na
ochranu spotrebiteľa a neskoršia právna úprava sa na daný vzťah nemôže uplatňovať z dôvodov, na

ktoré sa poukázalo v písomnom vyjadrení.

Rozhodcovským rozsudkom vydaným Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie
so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2009-5058 zo dňa 16.8.2012 bola uložená povinnosť navrhovateľovi
zaplatiť odporcovi peňažné prostriedky vo výške 2.798,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne, zo sumy 2302,87 eur od 19.11.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského

konania ako aj trovy právneho zastúpenia, čo bolo rozhodcovským súdom povolené splatiť v splátkach
mesačne vždy do 22 dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu je daná rozhodcovskou
doložkouuzavretoumedzistranamivrámciZmluvyovydanísúkromnejkreditnejkartyzodňa26.4.2004.Podľa tejto doložky, ktorá bola súčasťou článku 4.9. bod 4.9.1 Všeobecných obchodných podmienok
Tatra banky, a.s. sa banka a klient v súlade so zákonnou povinnosťou banky dohodli, že všetky
spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú

rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
Slovenskej bankovej asociácie jedným rozhodcom, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku, pričom
podľa bodu 4.9.2 mal klient právo odstúpiť od rozhodcovskej doložky a to písomne do 30 dní odo dňa
účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s
bankou. Vykonaným dokazovaním mal rozhodcovský súd preukázané, že právny predchodca odporcu

a navrhovateľ uzatvorili dňa 26.4.2004 Zmluvu o vydaní súkromnej kreditnej karty, na základe čoho
bola navrhovateľovi vydaná kreditná karta a bol mu poskytnutý úverový rámec v sume 80.000 Sk
s poistením. Úverová zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka a po preskúmaní tejto zmluvy dospel rozhodcovský súd k záveru, že nie je
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť splácať dlh riadne a včas, právny

predchodca odporcu odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 84.311,81
Sk. Nakoľko na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi odporcom a Tatra bankou
a.s. dňa 14.11.2006 má rozhodcovský súd za preukázané, že odporca nadobudol pohľadávku, čím
sa stal jej veriteľom, keď oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14.11.2006 bolo navrhovateľovi
odoslané doporučenou listovou zásielkou. Navrhovateľ dňa 13.5.2010 doručil rozhodcovskému súdu

žalobnú odpoveď, v ktorej uviedol, že si nie je vedomý svojho záväzku voči právnemu predchodcovi
odporcu a že mu neboli doručené žiadne upozornenia o vzniknutom dlhu, čo spôsobila asi skutočnosť,
že zmenil adresu trvalého pobytu. Keďže si účastníci písomne dohodli všetky zmluvné podmienky svojho
právneho vzťahu v úverovej zmluve, je v danom prípade potrebné postupovať podľa zmluvy v znení
obchodných podmienok a nároky posudzovať v súlade s nimi. S poukazom na vykonané dokazovanie

vyplynulo, že navrhovateľ poskytnuté peňažné prostriedky formou úverového rámca doposiaľ neuhradil
a nárok odporcu nebol inak spochybnený, preto súd kvalifikoval uplatnený nárok ako skutkovo a
právne dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Podľa poučenia vyplývajúceho z rozhodnutia, proti
rozhodcovskémurozsudkujemožnépodaťžalobunasúdozrušenierozhodcovskéhorozsudkuvsúlade
s § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa

§ 40 ods. 1 písm. h/ Zákona o rozhodcovskom konaní možno podať v lehote 30 dní odo dňa keď sa
účastníkrozhodcovskéhokonania,ktorýpodávažalobunazrušenierozhodcovskéhorozsudkudozvedel
o dôvode obnovy konania alebo odo dňa keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do 3 rokov
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený
26.9.2012 do vlastných rúk.

Zožiadostiovydaniesúkromnejkreditnejkartyzodňa26.4.2004vyplývažiadosťnavrhovateľaovydanie
karty s úverovým rámcom 80.000,-Sk keď súčasťou tejto žiadosti je vyhlásenie navrhovateľa, že pred
jej podpísaním sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky a.s. ktoré sa po
vyjadrení súhlasu banky so žiadosťou stávajú súčasťou Zmluvy o vydaní a používaní karty. Žiadosť
navrhovateľ vlastnoručne podpísal dňa 26.4.2004 a následne banka dňa 26.4.2004 písomne súhlasila

s vydaním karty.

Z článku 4.9.1 Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky a.s. vyplýva, že banka a
klient sa v súlade so zákonnou povinnosťou banky dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo
vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou
platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie

jedným rozhodcom, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodnutie
rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zaväzujú v
stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze.

Podľa článku 4.9.2 Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky a.s. klient má právo odstúpiť
od rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 4.9.1 a to písomne do 30 dní odo dňa účinnosti týchto

obchodných podmienok alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.Podľaustanovenia§3ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,rozhodcovskázmluvaje
dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu

rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia
konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa ustanovenia 21 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť
o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy.

Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské
konanie zastaví. Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v
rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre
námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať

v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri
písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje
právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď
sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) vyššie citovaného zákona, účastník rozhodcovského konania sa

môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Toto

citované ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje iba na predmet plnenia, alebo na cenu plnenia (ods. 2).
V ods. 3 Občiansky zákonník príkladmo demonštratívne vymenúva niektoré neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách. V ods. 4 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom na základe

uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľom.

Namietaným dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bola neplatnosť rozhodcovskej doložky v
čase uzatvorenia zmluvy a to pre nedodržanie písomnej formy ako aj pre jej neprijateľnosť.

V zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 veta prvá zákona o rozhodcovskom konaní návrh na zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku

účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva návrh. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ
rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 26.9.2012 a návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa
24.10.2012, teda v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote.

Súd v prejednávanej veci skúmal slnenie zákonných podmienok na zrušenie rozhodcovského rozsudku,
vychádzajúc pritom z tvrdených skutočností navrhovateľom v návrhu na začatie konania, ako aj v

priebehu konania, keď dospel k nasledujúcim právnym záverom.Predovšetkým je potrebné uzavrieť, že podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období
od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia úverovej zmluvy právnym predchodcom odporcu s
navrhovateľom, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, pod definícii spotrebiteľskej

zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení platnom v čase jej uzavretia,
keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky

spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava
Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v §
52 ods. 1, súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v
ustanovení § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb.

Keďže právny predchodca odporcu (obchodná spoločnosť Tatra banka a.s.) bola osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to,
že navrhovateľ pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka
v uvedenom znení považovať ho za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 3 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal poskytnúť
veriteľ ako dodávateľ navrhovateľovi ako spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a
navrhovateľ ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou, zmluva

uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona
č. 258/2001 Z.z., keď zároveň nebolo preukázané, že by uzavretá zmluva bola niektorou zo zmlúv
vymenovaných v § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., nie je tak vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je
nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred
všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa

citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

S odkazom na ustanovenie § 93b zákona o bankách, banky sú povinné ponúkať svojim klientom
(spotrebiteľom aj ne- spotrebiteľom) návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky. Niektoré z nich
rozhodcovskú doložku uvádzajú priamo v podpísanej zmluve, viaceré však rozhodcovskú doložku

vkladajú do všeobecných obchodných podmienok, na ktoré hlavná zmluva odkazuje a podpisom hlavnej
zmluvy klient potvrdzuje, že s nimi oboznámil (aj daný prípad). Podľa názoru súdu, vychádzajúc
z rozširujúceho výkladu citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 druhá veta zákona o rozhodcovskom
konaní, toto zákonné ustanovenie rozširuje občianskoprávne chápanie písomnej formy a rozhodcovská
doložka vo všeobecných obchodných podmienkach je samozrejmosťou, ktorú možno platne dohodnúť

aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky.

Podľa § 93b ods. 2 zákona o bankách návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky
zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa
nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku

1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov(ktorými sú podľa poznámky v zákone o bankách Občiansky súdny poriadok a Exekučný poriadok).
Požiadavkou na neodvolateľnosť návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 93b ods. 1
zákona o bankách treba rozumieť len požiadavku, aby pre prípad rozhodnutia sa klienta z akéhokoľvek

dôvodu pre uzavretie rozhodcovskej zmluvy nemusel čeliť prípadnému rozmysleniu si takéhoto zámeru
zo strany banky, najmä však návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v kontexte § 93b ods. 1 a
ods. 2 vety druhej zákona o bankách môže byť len návrh v podobe umožňujúcej klientovi (spotrebiteľovi)
jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok predkladaných mu druhou
stranou zmluvného vzťahu a tiež jeho rovnako bezproblémové oddelenie od ostatného obsahu zmluvy

(tak, aby klientovi nepôsobilo žiadne ťažkosti vrátane prípadného rizika čakania na prepracovanie
návrhu zmluvy trvanie na odstránení pre neho neakceptovateľnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky).
Požiadavku na takto ponúknutý (predložený) návrh nemožno považovať za splnenú, ak banka návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení (doslova ukryje) medzi iné zmluvné podmienky a to dokonca
ani nie priamo do zmluvy (o samostatnej rozhodcovskej zmluve ani nehovoriac), ale len do vlastných
všeobecných obchodných podmienok, u ktorých je známe, že sa s nimi klient (spotrebiteľ) v čase pred

uzavretím zmluvy dostatočne podrobne či často i vôbec neoboznamuje, ako to potvrdil súdu aj sám
navrhovateľ vo svojej výpovedi (hoci spravidla v zmluve potvrdzuje presný opak), a to ani v prípade
úpravy práva klienta na jej odmietnutie v jednostranne stanovenej lehote bankou.

Vychádzajúc potom z popísaného je nutné rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú, teda
uzatvorenú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Pokiaľ aj odporca poukazuje na to, že v dôsledku právnej úpravy platnej v čase podpísania zmluvy,
týkajúcej sa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, sa na účastníkov zmluvy o splátkovom úvere
nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka a
novelizovaným § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008
a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879j Občianskeho

zákonníka), to znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere,
nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54
Občianskeho zákonníka, tú súd poukazuje na nasledujúce.

Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 účinnej od 21.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú

zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú
zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods.1,2 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti a predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od Nariadenia pritom nemá priamu právnu
záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby
súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich zásady
neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.ESĽP v rozsudku z 27.6.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil, že národný súd
je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu
než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu smernice. Požiadavka
o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh
nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v
tomto prípade, ako už bolo konštatované aj vyššie, je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe

rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s
ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade
sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných
strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy,

teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi
konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako
slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces
neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi zmluvy o úvere je v priamom rozpore
s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení. Keďže ale v čase
uzavretia predmetnej zmluvy (ku dňu 24.4.2004) Občiansky zákonník citované ustanovenie, ktoré bolo
zavedené až novelou účinnou od 1.1.2008 neobsahoval a v zmysle § 879j Občianskeho zákonníka
vznik právnych vzťahov a nároky vzniknuté pred 1.1.2008 je potrebné posudzovať podľa doterajších

predpisov, neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky súd vyvodzuje z § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka za použitia jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú smernicu i závery
Súdneho dvora EÚ.

Pokiaľ odporca namietal, že navrhovateľ nevzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní a túto námietku vzniesol až v

predmetnom konaní, nič to nemení na tom, že táto je neprijateľnou a podľa popísaného vyššie v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (skutočnosti namietané
navrhovateľom v opise rozhodujúcich skutočností v návrhu na začatie konania ako aj v rámci prednesu
na súdnom pojednávaní), preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil s
odkazom na § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a v konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 501,91 eur ako trovy
právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej služby (hodnota jedného úkonu v roku 2012 bola
58,69 eur a v roku 2013 60,07 eur - § 11 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. ako 1/13 z výpočtového základu,
keďže hodnota sporu sa nedá určiť): prevzatie a príprava zastúpenia (18.10.2012), podanie návrhu na

súd (24.10.2012), pojednávanie dňa 1.3.2013, pojednávanie dňa 15.5.2013, 47,50 eur ako 20% DPH,
hotové výdavky: 2 krát režijný paušál 7,63 eur, 2 krát režijný paušál 7,81 eur (§ 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky), cestovné náhrady (§ 16 ods. 4 citovanej vyhlášky) v súvislosti s účasťou na pojednávaní
dňa 1.3.2013 pri ceste Piešťany Trnava a späť t.j. 75 km pri použití osobného motorového vozidla (8,1
l x 1,529 eur /100)+0,183 eur (paušálna náhrada) krát 75 km, čo je 23,01 eur a na pojednávaní dňa

15.5.2013 (8,1 l x 1,489 eur /100)+0,183 eur (paušálna náhrada) krát 75 km, čo je 22,77 eur, náhrada
straty času (§ 17 citovanej vyhlášky) v súvislosti s účasťou na uvedených pojednávaniach 2 krát 52, 04
eur (4 x 1 hodiny - 4 x 13,01 eur), 36,15 ako 20% DPH (odmena 285,02 eur v rátane DPH a hotové
výdavky 216,89 vrátane DPH), ktorú náhradu trov konania zaviazal súd zaplatiť navrhovateľovi k rukám
jeho právneho zástupcu s odkazom na § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.