Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 22, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/292/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111208442
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6111208442.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing.

Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Márie Trubanovej, PhD., v právnej veci
navrhovateľa P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX X. X., zastúpeného splnomocneným
zástupcom J.. T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, XXX XX X. X., proti odporcovi T. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. XX, XXX XX B., o náhradu škody vo výške 7. 900,- Eur s príslušenstvom, na základe
odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/77/2011 -106 zo dňa 12.
09. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z

titulu náhrady škody sumu 7.900,- Eur, zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica z titulu náhrady
trov štátu sumu 166,96 Eur a z titulu súdneho poplatku sumu 474,- Eur a vo výroku, ktorým odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 12. 09. 2012 uložil odporcovi povinnosť, aby v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia zaplatil navrhovateľovi z titulu náhrady škody sumu 7. 900,- Eur
(prvý výrok). V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol (druhý výrok). Zároveň uložil odporcovi
povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil na účet okresného súdu z titulu
náhrady trov štátu sumu 166,96 Eur a z titulu súdneho poplatku sumu 474,- Eur (tretí výrok). Odporcovi

náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok).

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal od
odporcu zaplatenia sumy 7.900,- Eur ako náhrady škody v zmysle § 420 ods. 1, § 420a
ods. 1 a § 421 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O. z."), ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom
vozidle a zaplatenia 500,-- Eur ako odškodnenia spojeného s cestovaním k odborným lekárom, s
nemožnosťou využívania osobného motorového vozidla a v súvislosti s právnymi službami. Uplatňovaný
nárok odôvodnil navrhovateľ tým, že „dňa 23. 12. 2009 od firmy Auto - IMP s. r. o. zakúpil osobné

motorové vozidlo, evidenčné číslo BB XXX DL, výrobná značka Peugeot Break 307, rok výroby 2005.
Kúpna cena motorového vozidla bola dohodnutá na 7.900.- Eur. Finančné prostriedky získal čiastočne
od Okresného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici ako osoba so zmenenou
pracovnou schopnosťou. Auto bolo vo výbornom technickom stave. Následne zistil, že auto nemá takú
akceleráciuanedosahujetakývýkon.akýbymubolvlastný,apretosarozhodolvyhľadaťodbornýservis.
Na internete našiel firmu - autoservis odporcu, s ktorým sa telefonicky dohodol o podmienkach opravy.
Odporca si prevzal osobne motorové vozidlo spolu so zálohou na opravu vo výške 400,- Eur. Odporca

konštatoval poškodenie zariadenia turba s tým, že je potrebné ho vymeniť za nové. Dňa 17. 03. 2011 muodporca oznámil že auto je opravené. Keďže je imobilný, požiadal svojho švagra Ľudovíta Cicka, aby
spoločnesodporcomvykonaliskúšobnújazdu.Obajanasadlidomotorovéhovozidlaavydalisasmerom
na Šachtičky. Smerom na Šachtičky švagor upozornil odporcu, že v aute cítiť dym. Požiadal ho, aby

okamžite zastavil. Keď z auta vystúpili, následne auto už bolo v plameňoch. Kým došli privolaní hasiči,
zhorelo do tla. Ako dôkaz o tom pripojil potvrdenie hasičov ako aj príslušníkov OO PZ Banská Bystrica."
Predmetnej náhrady škody v sume 7.900,- Eur sa domáhal „z dôvodu, že odporcovi zveril do
opravy vozidlo v dobrom technickom stave, pričom toto malo len jedinú vadu a vyžadovalo opravu turba
na dieselovom agregáte. Mal za to, že pri vykonaní opravy zo strany odporcu došlo ku pochybeniu

a ku škode došlo v dôsledku vznietenia zmesi usadeného prachu, oleja a nafty v sacom potrubí turba,
ktoré bolo treba náležité vyčistiť počas montážnych a demontážnych prác. Tieto predpoklady mu potvrdili
aj viacerí opravári. Odporca mu vrátil zálohu na opravu, ale nezaplatil mu náhradu škody. Výšku škody (v
sume7.900,-Eur)odvodzovalodkúpnejcenymotorovéhovozidla."Ohľadomďalšejčastiuplatňovaného
nároku okresný súd poukázal na to, že „čo sa týka požadovanej škody 500,- Eur, jedná sa o náklady
spojené s cestovaním, ktoré vynaložil z dôvodu, že zaplatil iným osobám, aby ho odviezli k lekárom.

Jedná sa o náhradu za zaplatený benzín. Svojmu zástupcovi zaplatil 150,-- Eur za
spísanie návrhu, tento nie je advokát. Trikrát do týždňa si chodí meniť katéter, vzhľadom k tomu, že je
imobilný a je odkázaný na vozík. Na neurológiu chodí jedenkrát za 2 mesiace, na kultúrne Združenie
jedenkrát za týždeň. Navštevuje aj rodičov z J.. Na poslednom pojednávaní pripojil čestné prehlásenie T.
I. o tom, že mu tento zapožičiaval motorové vozidlo škoda Felícia za sumu 100,- Eur mesačne v období

od 01. 04. 2011 do 20. 08. 2012. Tiež doložil zmluvu o vykonaní pracovnej činnosti zo dňa 30. 12. 2009 v
pracovnomzaradenípomocnýasistentsdohodnutýmtýždennýmpracovnýmčasom8hodín,ktorúprácu
vykonával dvakrát do týždňa po 4 hodiny v kultúrnom dome v B.. V ďalšej časti odôvodnenia okresný
súd konštatoval, že „predmetom sporu bola náhrada škody vzniknutá na osobnom motorovom vozidle
navrhovateľa, ako aj náhrada ďalších nákladov, ktoré vznikli v dôsledku zničenia motorového vozidla

navrhovateľovi", pričom „v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ požiadal odporcu o opravu motorového
vozidla, ani tá skutočnosť, že odporca v rámci opravy motorového vozidla vymenil v motorovom vozidle
staréturbozanové.Tiežvkonanínebolosporné,žetesnepoopravemotorovéhovozidlavrámcikontroly
správnosti vykonanej opravy pri skúšobnej jazde začalo motorové vozidlo dymiť, následne sa vznietilo a
zhorelo do tla." Na základe uvedených skutočností dospel okresný súd k záveru, že „v danom prípade

medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o oprave veci v zmysle § 652 a nasl. O. z.." Za
účelom zistenia, či pri realizácii predmetnej opravy došlo zo strany odporcu k porušeniu povinnosti, v
priamom dôsledku ktorej došlo k škodovej udalosti - zhoreniu motorového vozidla navrhovateľa, nariadil
okresný súd znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava N.. Y. I., ktorý vypracoval znalecký
posudok č. 11/2012. Konštatoval, že „zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva,

že stav, ktorý nastal, t.j. samovznietenie oleja v sacom potrubí, ktorá skutočnosť vyplýva z popísaného
priebehuvznikupožiaruobomaúčastníkmiakoajsvedkom,jevpríčinnejsúvislostisvykonanouopravou
motora vozidla výmenou turbodúchadla. Ku vzniku škody mohlo dôjsť buď nesprávnym postupom pri
výmene turbodúchadla alebo v dôsledku použitia nekvalitného vadného vybehaného turbodúchadla,
ktorého kúpu zabezpečoval odporca." Podľa názoru okresného súdu, „z uvedeného vyplýva, že sa

nejedná o zodpovednosť za škodu v zmysle § 420a O. z., keď škodu by mala spôsobiť samotná
existencia činnosti, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo okolnosti, ktoré majú pôvod v povahe prístroja
alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili v zmysle ustanovenia § 421a O. z.", ale „na daný
prípad je potrebné aplikovať ustanovenie § 421 O. z., ktoré upravuje zodpovednosť za škodu bez zreteľa
na zavinenie, t.j. objektívnu zodpovednosť. Pri tomto type zodpovednosti za škodu nie je rozhodujúce,

či došlo k porušeniu určitej právnej povinnosti, alebo či je dané jej zavinenie. Predpokladom aplikácie
tohto zákonného ustanovenia je, že ku škode došlo od doby, keď niekto prevzal vec, ktorá mala byť
predmetom jeho záväzku, do jeho vrátenia vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe." V tejto súvislosti
poukázal na to, že „v danom prípade je nesporné, že vec do opravy prevzal odporca dňa 16. 03. 2011,
pričom opravu realizoval nasledujúceho dňa. Podľa jeho výpovedí na pojednávaní dňa 05. 10. 2011 ho

sámišielvyskúšať,aledošlamunafta.Následne,keďtútodoviezolšvagornavrhovateľa,išli na
skúšobnú jazdu, kde došlo ku vznieteniu motorového vozidla a jeho zhoreniu. Z uvedeného vyplýva, že
ku vzniku škody došlo ešte pred jeho vrátením po oprave vlastníkovi. V takom prípade v zmysle § 421 O.
z. bolo dôkazné bremeno na odporcovi preukázať, že by ku vzniku škody na motorovom vozidle „došlo aj
inak". Jeho tvrdenie, že možnou príčinou škody mohla byť vada posiľovača riadenia, nebola preukázaná

znaleckým dokazovaním." V súvislosti s argumentáciou odporcu uviedol, že jeho tvrdenie „že znalec
vychádzal len z predpokladov a nie z dôkazov, nie je pravdivé. Znalec vychádzal z dôkazov vykonaných
v konaní a to zo samotných výpovedí účastníkov ako aj svedka. Z iných dôkazov ani
nemoholvychádzaťzdôvoduúplnéhozničeniamotorovéhovozidla." Následneokresnýsúdkonštatoval,že „z uvedených dôvodov bola daná zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu a to bez
ohľadu na zavinenie odporcu, prípadne porušenie povinnosti (viď R 2/87), pričom nie je rozhodujúce, či
odporca mal oficiálne živnosť na vykonávanie tejto činnosti pri vstupe do záväzkového vzťahu

s navrhovateľom. Táto zodpovednosť má prednosť pred použitím ustanovenia § 420 O. z. za škodu
spôsobenú porušením povinností. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia by prichádzala do úvahy len
v prípade, že nie sú splnené predpoklady zodpovednosti zvláštnej podľa § 421 O. z.." Okrem toho
uviedol, že „každopádne mal za to, že v rámci dokazovania pravdivosti tvrdení odporcu v súvislosti s jeho
obranou, že by ku škode došlo aj z iných dôvodov súvisiacich s vnútornou povahou veci, bolo

preukázané, že by bola daná aj zodpovednosť odporcu v zmysle § 420 O. z. v dôsledku preukázania,
že ku vzniku požiaru došlo porušením povinnosti na strane odporcu."

Ohľadom výšky priznaného nároku okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že
„navrhovateľ v súvislosti so škodou na motorovom vozidle požadoval túto vo výške 7.900,- Eur. Sporové
konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti. Odporca ani jeho právny zástupca v priebehu celého
konania nespochybnili výšku škody. Nenavrhli ani po poučení podľa § 120 ods. 4

Občianskeho súdneho poriadku vykonať ohľadom jej výšky žiadne dokazovanie. Z týchto dôvodov
súd vychádzal zo žalobného návrhu a navrhovateľovi priznal v plnom rozsahu požadovanú náhradu
škody za zničené motorové vozidlo." Ako už bolo uvedené, navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal
(okrem vyššie uvedenej náhrady škody v sume 7.900,- Eur, z dôvodu úplného zničenia jeho motorového
vozidla), i zaplatenia 500,- Eur ako odškodnenia spojeného s cestovaním k odborným lekárom, s

nemožnosťou využívania osobného motorového vozidla a v súvislosti s právnymi službami. Okresný súd
návrh navrhovateľa v tejto časti ako nedôvodný zamietol (druhý výrok), pričom v odôvodnení rozhodnutia
uviedol konkrétne dôvody tohto postupu.

Rozhodnutie, ktorým okresný súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatil na účet okresného súdu z titulu
náhrady trov štátu sumu 166,96 Eur a z titulu súdneho poplatku sumu 474,- Eur (tretí výrok) odôvodnil

aplikáciou ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a aplikáciou ustanovenia § 2 ods.
2 Zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (zák. č. 71/1992 Zb.), s použitím
položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Rozhodnutie, ktorým odporcovi nepriznal náhradu trov konania (štvrtý výrok) odôvodnil okresný súdu
tým, že navrhovateľ bol v konaní v prevažnej miere úspešný (neúspešný bol len v rozsahu 6 %),

avšak náhradu trov konania si neuplatnil (bol oslobodený od platenia súdneho poplatku). Odporca si
(prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu) uplatnil náhradu trov konania, avšak vzhľadom na
prevažný neúspech v konaní mu náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p.") nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že „rozhodnutie súdu 1. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v
zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p." a taktiež tým, že „v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci bolo napadnuté rozhodnutie vydané na podklade neúplné zisteného skutkového stavu,
nakoľko súd nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v zmysle

ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p." V rámci odôvodnenia odvolania konkrétne namietal,
že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že vozidlo navrhovateľa
mu bolo do opravy odovzdané iba za účelom opravy výslovne určenej navrhovateľom, a to opravy
turba. On (odporca) nemal povinnosť kontrolovať technický stav celého vozidla a odstrániť na ňom
všetky potencionálne vady. Predmetom jeho záväzku bola oprava konkrétne určenej časti vozidla.

Pokiaľ k zničeniu vozidla došlo na základe iných príčin ako zhorenie turba, on nie je a ani nemôže
byť zodpovedný za škodu, ku ktorej by došlo, ak by vozidlo na opravu neprevzal. Ďalej namietal, že
„v konaní nebolo preukázané, čo bolo príčinou vzniku škody. Pokiaľ sa súd odvoláva na zistenia a
závery znaleckého posudku, je nevyhnutné konštatovať, že odôvodnenie súdu prvého stupňa je vágne
a nedostatočné. Zistenia znalca vychádzajú iba z výpovede účastníkov konania, resp. sú totožné s

výpoveďounavrhovateľaasvedkanímnavrhnutého."Mázato,že„zisteniaznalca,zakladajúcesaibana
výpovedi účastníkov konania sú nedostatočné" a že „závery znaleckého posudku sú založené výlučne
iba na predpokladoch vzniku škody." V tejto súvislosti ďalej uviedol, že „pokiaľ súd prvého stupňa nariadil
znalecké dokazovanie, je evidentné, že tak rozhodol preto, aby relevantným spôsobom ustálil príčinu
vzniku škody na vozidle navrhovateľa, a teda, aby výsledky znaleckého posudku preukázali, že opravavozidla navrhovateľa vykonaná odporcom bola výlučnou príčinou vzniku škody. Závery znaleckého
posudku zakladajúce sa na domnienkach a predpokladoch súdom ustanoveného znalca však v žiadnom
prípade nemožno považovať za relevantný dôkaz. Rozhodnutie súdu stanovujúce povinnosť plnenia

účastníkakonanianemožnozaložiťnamožnýchpríčináchvznikuškodyananepreukázanýchtvrdeniach
navrhovateľa." Podľa jeho názoru, „navrhovateľ v spore neuniesol dôkazné bremeno" (...) a „súd prvého
stupňa založil svoje rozhodnutie na nedostatočnom dôkaze (znalecký posudok N.. Y. Longauera)."
Jeho pôvodný právny zástupca „žiadal vykonať kontrolné znalecké dokazovanie práve z dôvodu
nedostatočnej právnej sily vyhotoveného znaleckého posudku, ktorý (...) nemôže byť relevantným

posúdením príčin vzniku škody na vozidle navrhovateľa. Súd prvého stupňa však kontrolný
znalecký posudok nepripustil, čím zamedzil možnosti relevantným spôsobom ustáliť príčinu vzniku
škody." Okrem toho konštatoval, že „z predloženého znaleckého posudku nevyplýva jednoznačný záver
znalca, že ku škode by nemohlo dôjsť aj inak, ako v príčinnej súvislosti s výmenou turbodúchadla.
V znaleckom posudku nie je jednoznačne vylúčená možnosť, že ku škode na motorovom vozidle
navrhovateľa by bolo došlo aj v prípade, ak by vozidlo do opravy neprevzal." Namietal i to, že „neexistuje

a v konaní nebola ani preukázaná príčinná súvislosť medzi prevzatím veci, ktorá má byť predmetom
záväzku a zničením veci" a že jeho (odporcu) „nie je možné uznať zodpovedným za vzniknutú škodu v
zmysle ustanovenia § 421 O. z.", pretože on „nebol zodpovedný za technickú kontrolu celého vozidla ale
len za opravu jednotlivej, navrhovateľom určenej súčiastky a v konaní nebolo relevantným spôsobom
preukázané, že príčinou vzniku škody na vozidle bola vykonávaná oprava (výmena turba)", teda zastáva

názor, že „v danom prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi prevzatím veci, ktorá má byť predmetom
záväzku a zničením veci." V rámci argumentácie, ktorou odôvodnil odvolanie tým, že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že „súd prvého stupňa založil
svoj rozsudok na konštatovaní, že je zodpovedný v zmysle ustanovenia § 421 O. z., a teda bez zreteľa
na zavinenie, t.j. je objektívne zodpovedný za vznik škody", avšak „neodôvodnil, v čom má

za preukázanú príčinnú súvislosť medzi prevzatím veci, ktorá má byť predmetom záväzku a zničením
veci." Okresný súd teda „jednoznačne pochybil v otázke posúdenia splnenia všetkých predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 421 O. z.." Okrem uvedeného namietal i to, že
„súd prvého stupňa sa v konaní nezaoberal výškou škody, ktorá navrhovateľovi na základe jeho tvrdenia
vznikla.Pokiaľnariadilzosvojejprávomociznaleckédokazovanietak,abymoholrelevantnýmspôsobom

preukázať príčiny vzniku škody, nie je celkom zrozumiteľné, prečo zo svojej právomoci nenariadil
znalecké dokazovanie ohľadne výšky spôsobenej škody. Je evidentné, že hodnota vozidla v čase vzniku
škody (dňa 17. 03. 2011) nemohla zodpovedať hodnote vozidla v čase jej zakúpenia navrhovateľom
(dňa 23. 12. 2009). V čase vzniku škody bola hodnota motorového vozidla podstatne nižšia, najmä s
ohľadom na jeho opotrebenie počas jeho užívania navrhovateľom do vzniku škody."

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných
odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2, s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výrokoch, ktorými uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z

titulu náhrady škody sumu 7.900,- Eur, zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica z titulu náhrady
trov štátu sumu 166,96 Eur a z titulu súdneho poplatku sumu 474,- Eur a vo výroku, ktorým odporcovi
nepriznal náhradu trov konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľoviz titulu náhrady škody sumu 7.900,- Eur, i v súvisiacich výrokoch, konkrétne vo výroku ktorým uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica z titulu náhrady trov štátu sumu
166,96 Eur a z titulu súdneho poplatku sumu 474,- Eur a vo výroku, ktorým odporcovi nepriznal náhradu

trov konania, je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa
zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.)
preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty

odporcu uvedené v odvolaní. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že odporca ani v odvolacom
konaní relevantným spôsobom nespochybnil skutkový stav, ktorý na základe vykonaného dokazovania
zistil prvostupňový súd. Konkrétne nespochybnil, že navrhovateľ ho požiadal o opravu predmetného
motorového vozidla, že on túto jeho žiadosť akceptoval, motorové vozidlo za účelom opravy prevzal,
pričom sám konštatoval, že oprava bude spočívať vo výmene turbodúchadla (turba). Následne po
realizácii uvedenej opravy (výmene tejto súčiastky) dňa 17. 03. 2011 oznámil navrhovateľovi, že auto

je opravené. Vzhľadom na objektívne okolnosti (imobilita), navrhovateľ požiadal svojho švagra O. S.,
aby spoločne s odporcom vykonali skúšobnú jazdu. Počas realizácie tejto skúšobnej jazdy (teda ešte
pred prevzatím vozidla z opravy) došlo k predmetnej škodovej udalosti - úplnému zhoreniu motorového
vozidla. Za daných (preukázaných) skutkových okolností dospel okresný súd k správnemu záveru, že
v tomto prípade došlo medzi účastníkmi konania k platne uzatvorenej (ústnej) zmluve o oprave veci

podľa § 652 a nasl. O. z. a následne dospel k správnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že na
navrhovateľom uplatňovanú istinu z titulu náhrady škody v sume 7.900,- Eur je potrebné aplikovať
ustanovenie § 421 O. z., ktoré upravuje jeden z prípadov tzv. osobitnej zodpovednosti.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že: „Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho
záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak." Citované

ustanovenie upravuje osobitnú skutkovú podstatu tzv. objektívnej zodpovednosti za škodu, kde
zákonnými predpokladmi tejto zodpovednosti je (okrem vzniku škody) existencia záväzkovoprávneho
resp. zmluvného vzťahu (na základe ktorého je subjektu, ktorý odovzdáva hnuteľnú vec, poskytované
druhou zmluvnou stranou určité plnenie) a samotné prevzatie veci. Pri tejto zodpovednosti dokonca
nie je vôbec podstatné, či ide o vec, na ktorú sa priamo vzťahuje plnenie vyplývajúce z daného

záväzkovoprávneho resp. zmluvného vzťahu (napr. odovzdanie motorového vozidla do opravy - ako v
prejednávanom prípade), alebo či ide o vec, ktorá má byť použitá k plneniu alebo k plneniu záväzku
priamo slúži. Ide o zodpovednosť „za výsledok", ktorá sa odvíja od existencie záväzkovoprávneho
resp. zmluvného vzťahu medzi jeho účastníkmi, na základe ktorého bola vec odovzdaná. Obvykle
ide (ako i tomto prípade) o odovzdanie veci do opravy na ktorej realizáciu sa zhotoviteľ zaviazal. V

takomto prípade zhotoviteľ zodpovedá za škodu vzniknutú na veci podľa citovaného ustanovenia § 421
O. z. Keďže (ako už bolo konštatované) ide o objektívnu zodpovednosť, nevyžaduje sa preukázanie
existencie zavinenia na strane subjektu, ktorý sa zaviazal splniť záväzok a právne irelevantná je i
okolnosť za ktorej došlo k poškodeniu, strate alebo k zničeniu veci, t.j. či sa tak stalo pri vlastnom
plnení záväzku (čo by v donom prípade bolo pri samotnej oprave auta) alebo pri preprave či skladovaní

veci. Z hľadiska tejto zodpovednosti je taktiež irelevantné, či k poškodeniu, strate alebo k zničeniu veci
došlo v dôsledku porušenia povinnosti zhotoviteľa, úmyselne a pod.. Jediným liberačným dôvodom je
preukázanie,žeideoškodu,ktorábynastala„iinak",tedaivprípade,akbykprevzatiuvecizhotoviteľom
nedošlo. Dôkazné bremeno ohľadom uvedeného výhradného liberačného dôvodu zaťažuje ten subjekt,
ktorý prevzal vec určenú k splneniu záväzku (t.j. zhotoviteľa - v danej veci odporcu). Odvolací súd v

tejto súvislosti (i vzhľadom na argumenty odporcu uvedené v odvolaní) uvádza, že jeho všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 420 O. z. (včítane preukázania predpokladov tejto
zodpovednosti)byprichádzaladoúvahylenvprípade,akbynebolisplnenévyššieuvedenépredpoklady
osobitnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 421 O. z. (eventuálne inej osobitnej zodpovednosti), teda
v tomto prípade konkrétne vtedy, ak by medzí navrhovateľom (ako objednávateľom) a odporcom (ako

zhotoviteľom) nedošlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o oprave veci, čo sa v tomto prípade nestalo, pretože
(ako už bolo uvedené), medzi účastníkmi konania došlo k platne uzatvorenej (ústnej) zmluve o oprave
veci podľa § 652 a nasl. O. z..

Z uvedeného vyplýva, že námietky odporcu uvedené v odvolaní, že rozhodnutie okresného súdu
vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci je

nedôvodná a neopodstatnená. Z dokazovania vykonaného okresným súdom boli zistené všetkypotrebné okolnosti, z ktorých nesporne vyplýva, že medzí navrhovateľom (ako objednávateľom) a
odporcom (ako zhotoviteľom) došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o oprave veci (predmetného osobného
motorového vozidla navrhovateľa), že odporca na základe tejto platnej zmluvy vec -

motorové vozidlo navrhovateľa za účelom dohodnutej opravy prevzal a že počas realizácie skúšobnej
jazdy, teda ešte pred prevzatím vozidla z opravy, došlo k vzniku škody - úplnému zhoreniu motorového
vozidla. V konaní teda boli preukázané také skutkové okolnosti z ktorých je zrejmá existencia zákonných
predpokladov osobitnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 421 O. z. a teda (ako už bolo uvedené
vyššie) i nutnosť aplikácie tohto ustanovenia.

Odporca v prvostupňovom ani v odvolacom konaní nepreukázal existenciu liberačného dôvodu, teda
že v tomto prípade ide o škodu, ktorá by nastala „i inak", teda i v prípade, ak by z jeho strany k
prevzatiu predmetného motorového vozidla a k následnej oprave nedošlo. Ako už bolo konštatované,
dôkazné bremeno ohľadom uvedeného výhradného liberačného dôvodu zaťažuje ten subjekt, ktorý
prevzal vec určenú k splneniu záväzku, teda v tomto prípade jeho. Nič mu nebránilo, aby existenciu
bližšie nešpecifikovaného liberačného dôvodu nie len tvrdil, ale aby existenciu konkrétneho liberačného

dôvodu preukázal, resp., aby aspoň jasne označil dôkazy z ktorých by bolo možné zistiť existenciu
konkrétneho liberačného dôvodu. Ním požadované kontrolné znalecké dokazovanie nie je v tomto
zmysle opodstatnené, pretože jednak neuviedol žiadnu konkrétnu objektívne overiteľnú okolnosť, ktorá
by mala byť predmetom kontrolného znaleckého posudku a čo je nie menej podstatné, vzhľadom na
skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo bolo v dôsledku škodovej udalosti úplné zničené, kontrolný

znalecký posudok by mohol vychádzať len z tých istých podkladov, ako v konaní realizovaný znalecký
posudok.

Odvolací súd nemohol prihliadať ani na ďalší odvolací dôvod odporcu, že „súd prvého stupňa sa v konaní
nezaoberal výškou škody, ktorá navrhovateľovi na základe jeho tvrdenia vznikla", pretože sporové súdne
konanie je charakterizované zásadou kontradiktórnosti (§ 120 ods. 4 O.s.p.) a taktiež koncentračnou

zásadou (§ 120 ods. 4 a § 205a ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu jednoznačne vyplýva,
že odporca v priebehu prvostupňového konania výšku škody uplatnenej navrhovateľom v súvislosti so
zničením vozidla (v sume 7.900,- Eur) nenamietal a na pojednávaní dňa 24. 08. 2012 po poučení podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p. nenavrhol vykonať dokazovanie v tejto otázke, hoci mu v tom objektívne nebránili
žiadne okolnosti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa
ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolaním nenapadnutý výroku rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol
(druhý výrok), zostal nedotknutý (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v

spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa vyššie
citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania
si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal odvolací
súd preukázaný ani zo spisu a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.