Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 7, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2CoE/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611204047
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5611204047.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.,
Mliekarenská10,Bratislava,IČO:35792752,zast.AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,
sosídlomKubániho16,81104Bratislava,IČO:47233516protipovinnej:G.B.,nar.XX.X.XXXX,bytom
U. Z. XXX, pre vymoženie pohľadávky 2.858,10 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Patríciusom Baďurom, Exekútorsky úrad so sídlom S. Y. X, N., pod sp.zn. Ex 424/2011, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 10Er/536/2011-14 zo dňa 8. 9.
2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 10Er/536/2011-14 zo dňa 8.9.2011 p o t v r
d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol v časti o vymoženie 1.068,05 Eur a v časti o vymoženie 14,25 % ročných
úrokov z omeškania zo sumy 1.068,05 Eur od 12. 10. 2008 až do zaplatenia.

Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že pred súdnym exekútorom JUDr. Patríciusom Baďurom
sa dňa 2. 5. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 424/2011 na vymoženie pohľadávky vo výške
2.858,10 Eur s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu
sp. zn. 33/09/09 zo dňa 24. 9. 2009.

Súdny exekútor v súlade s ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku požiadal tunajší súd u udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou súdu postúpil návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie zo dňa 14. 4. 2011, exekučný titul a zmluvu o revolvingovom úvere č. 80000027285 zo
dňa 18. 5. 2006. Okresný súd z rozhodcovského rozsudku zistil, že oprávnený sa domáhal žalobou
v rozhodcovskom konaní nárokov plynúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej mal
oprávnený poskytnúť povinnej úver vo výške 2.789,09 Eur. Nakoľko si povinná neplnila svoje povinnosti,

dostala sa do omeškania, došlo k okamžitej splatnosti úveru a oprávnenému vznikol nárok na zmluvné
sankcie. Oprávnený si uplatnil sumu 2.858,27 Eur pozostávajúcu z nesplatenej výšky úveru 1.790,22
Eur a zmluvných pokút vo výške 1.068,05 Eur.

Je nesporné, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a konkrétne spadá do pôsobnosti zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je v súčasnosti nahradený zákonom č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

Súd po preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere sa nestotožnil s názorom rozhodcu, že hoci suma
sankcie vyznieva ako neprimeraná vysoká, túto bez ďalšieho nepovažuje za dojednanú v rozpore sdobrými mravmi. Uvedenou sankciou je úhrn zmluvných pokút vo výške 1.068,05 Eur, ktoré si oprávnený
uplatnil na základe dojednania vo všeobecných obchodných podmienkach v článku 13, ods. 13. 1, 13.2
a 13. 3.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že priznaná zmluvná pokuta vo výške
1.068,05 Eur zodpovedá 38,29 % hodnoty poskytnutého úveru. Takáto vysoká zmluvná pokuta je ďaleko
za hranicou, ktorú treba považovať z hľadiska zabezpečovacej funkcie inštitútu zmluvnej pokuty za
primeranú. Uvedená výška zmluvnej pokuty predstavuje značný nepomer medzi vzájomnými právami
a povinnosťami účastníkov konania v neprospech spotrebiteľa, preto nemá za to, že oprávnenému v

dôsledku porušenia povinností zo strany povinného vznikla taká škoda, ktorá by odôvodňovala jeho
nárok na zmluvnú pokutu vo výške 38,29 % reálne poskytnutých finančných prostriedkov.

Súd v exekučnom konaní nevyhlasuje jednotlivé zmluvné podmienky za neprijateľné, môže však
odoprieť výkon takéhoto rozhodcovského rozsudku, ktorým priznal aj nároky plynúce z nekalých
podmienok. Na základe vyššie uvedeného preto súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia v časti
vymáhania zmluvných pokút vo výške 1.068,05 Eur a v časti o vymoženie 14,25 % ročných úrokov z

omeškania zo sumy 1.068,05 Eur od 12. 10. 2008 až do zaplatenia.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. V odvolaní uviedol, že z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd založil svoju argumentáciu na závere o neprijateľných zmluvných
podmienkach - dojednaniach o zmluvných pokutách, uvedených v zmluve o revolvingovom úvere č.
80000027285 zo dňa 23. 5. 2006. Exekučný súd je oprávnený v zmysle § 45 zák. č. 244/2002 Z. z.

preskúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu a posúdiť rozpor plnenia priznaného
exekučným titulom alebo plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v
súlade s dobrými mravmi. Postup súdu, kedy sa zaoberá zmluvou a posudzuje jej podmienky za účelom
posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa § 45 zákon o rozhodcovskom konaní
je postupom v rozpore so zákonom, resp. jeho obchádzaním. Keďže

- exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať, nakoľko jedinou procesne
relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní by bol preskúmania rozsudku
rozhodcom (o to žalovaný nikdy nepožiadal, hoci túto možnosť rozhodcovská doložka výslovne pripúšťa,
čl. 17 ods. 17.2.1.písm f) zmluvy) a/alebo postup v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku
(rovnako zo strany povinného nevyužitá),

- exekučný súd takýmto postupom porušil elementárnu zásadu sporového konania - dispozičnosť
a kontradiktórnosť vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva
preskúmaná. Ochrana spotrebiteľa, na ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej
aplikácie relevantných ustanovení zrejme pokúšal zaviesť napadnutým uznesením, nemôže spočívať v
porušovaní zákonných ustanovení a principiálnych ustanovení právneho poriadku.

Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút exekučný súd vychádzal z dvoch nesprávnych záverov
a to porovnaním výšky zmluvných pokút s výškou reálneho poskytnutého úveru a uplatňovanie sankcií
za to isté porušenie zmluvy. Ako vyplýva z článku 13 zmluvy, výlučným dôvodom pre vznik a uplatnenie
nároku na zmluvnú pokutu je omeškanie dlžníka (povinného zo splácaním.). Zmluvná pokuta teda
vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu -

splatenie dlhu v splátkach. Vznik nároku na zmluvné pokuty závisí od správania povinného (čl. 13.1,
13.2. a 13.3 zmluvy a tam uvedené predpoklady pre vznik nárokov). Podľa čl. 13.1 zmluvy predpokladom
nároku na zmluvnú sankciu je omeškanie s úhradou splátky, pričom výška pokuty je 0,2 % z výšky
splátky za každý deň omeškania, podľa čl. 13.2 zmluvy sa vyžaduje omeškanie dlžníka o viac ako 15
dní, podľa čl. 13.3 zmluvy je potrebné omeškanie viac ako 30 dní, z uvedeného dôvodu oprávnený

považuje tvrdenie súdu o neprijateľnosti týchto podmienok zmluvy a o ich neplatnosti za nedôvodné a v
závere súdu, kedy porovnával len výšku sankcií bez zreteľa na vyššie uvedené, vedie nielen k záveru
o obsolentnosti zmluvných pokút, aj rovnako k tomu, že dlhodobé porušovanie povinností zo strany
dlžníka (povinného) je akceptovateľný stav.

Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil na

ďalšie konanie.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 45 ods. 3 zák. o rozhodcovskom konaní), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Odvolacísúdsastotožnilsozáveromokresnéhosúdu,ževprípadeprávnehovzťahumedzioprávneným
a povinnou (založeného zmluvou o revolvingovom úvere č. 80000027285 zo dňa 23. 5. 2006) išlo o

vzťah spotrebiteľský, na ktorý je potrebné vždy aplikovať spotrebiteľské právne normy. Skutočnosť,
že dlžník (povinná) uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, v dôsledku čoho sa na právny vzťah
medzi ním a veriteľom (oprávnený) vzťahujú normy na ochranu spotrebiteľa (zák. č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené odvolací súd
sa stotožňuje s názorom exekučného súdu, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi
oprávneným a povinnou má charakter zmluvy spotrebiteľskej, v dôsledku čoho sa na vzniknutý právny

vzťah aplikujú spotrebiteľské právne normy. Práva spotrebiteľov, ako slabšej zmluvnej strany je potrebné
chrániť extenzívnym spôsobom. Uvedený trend nastolil Európsky súdny dvor vo viacerých rozsudkoch
(Rozsudok zo 4.10.2007 Rampion a Godard C-429/05, v ktorom vyslovil, že spotrebiteľ nemá prostriedky
na právne zastúpenie, preto má úlohu právneho zástupcu suplovať sám súd). Podľa § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výpočet
neprijateľných podmienok v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je (a vždy bol) len demonštratívny.
Z toho vyplýva, že neprijateľnou podmienkou nemusia byť výlučné ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy
výslovne vymedzené v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Práve naopak, neprijateľnou podmienkou
môže byť akékoľvek ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ spĺňa charakteristiku zadefinovanú v

citovanom ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

K odvolacej námietke oprávneného vytýkajúcej súdu prvého stupňa hodnotenie sankcie v podobe
zmluvných pokút vo výške 0,2 % denne z výšky splátky za každý deň omeškania, súčasne zmluvnú
pokutu vo výške 5 % z výšky dlžnej splátky, ak je dlžník v omeškaní viac ako 15, prípadne zmluvnú
pokutu vo výške 10 % z výšky dlžnej splátky, ak omeškanie trvá viac ako 30 dní. Popri týchto sankciách

má oprávnený nárok na zmluvnú pokutu vo výške 50% nominálnej výšky úveru, ak dôjde k porušeniu
zmluvy podľa čl. 13 ods. 13.1. Nemožno v žiadnom prípade považovať za primerané, naopak, možno
ich kvalifikovať ako neprimerané vysoké sankcie spojené s nesplnením záväzku spotrebiteľa.

Odvolací súd zároveň podotýka, že predpisy (normy európskeho práva) sú súčasťou platného právneho
poriadku Slovenskej republiky a boli jeho súčasťou aj v čase uzatvárania zmluvy. Smernica 93/13/

EHS v bode 1. svojej prílohy označuje podmienku, ktorej účelom alebo zmyslom je požadovať od
spotrebiteľa, ktorý nesplní svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu, za nekalú
v zmysle čl. 3. Aj konformným výkladom dotknutej smernice a z toho vyplývajúceho jej nepriameho
účinkubybolopotrebnédospieťkzáveruodohodezmluvnýchpokútakoneprijateľnejpodmienkyzmluvy
ako zmluvy spotrebiteľskej. Vo vzťahu ku komunitárnemu právu krajský súd poukazuje na aktuálnu

judikatúru týkajúcu sa priamo právnej úpravy v Slovenskej republike - prípad C-76/10 rozhodnutie zo
16.11.2010. Exekučný súd je oprávnený určiť, či podmienka spotrebiteľskej zmluvy neupravuje sankciu
v neprimerane vysokej výške. V prípade kladnej odpovede je povinný vnútroštátny súd zabezpečiť,
že spotrebiteľ nebude takouto podmienkou viazaný. Z predmetného záveru Súdneho dvora EÚ je
nepochybné,ževzmyslekomunitárnehoprávaexekučnýsúdjenielenoprávnenýaleajpovinnývykonať

tiež vecný prieskum rozhodcovského rozsudku práve tým, že posúdi charakter jednotlivých podmienok
spotrebiteľskej zmluvy.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že okresný súd neprekročil rámec prieskumu právomoci
formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné a rozhodnutie

prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdtak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ
- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.nemáprávonaichnáhradu.Naprotitomupovinnásináhradutrovodvolaciehokonanianeuplatnila

(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky jej ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.