Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 27, 2012

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4Er/242/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4405212645
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamonczová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2012:4405212645.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská
10, Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinnému: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. ul. č. XXXX/XX, L.
X., o zaplatenie 1412,90 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu

exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60
náhradu trov exekúcie vo výške 58,92 eura.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 08.07.2005 domáhal vykonania exekúcie voči
povinnému na sumu vo výške 1412,90 eura s príslušenstvom, keď poukázal na zmenkový platobný
rozkaz č. 16Zm2000/03-8 zo dňa 22.09.2004, ktorý vydal Krajský súd v Bratislave.

Poverením tunajšieho súdu 4Er 242/05-11 zo dňa 01.08.2005 bol vykonaním exekúcie poverený súdny
exekútor Mgr. Drahomír Kriváň, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Ružová dolina 6 (ďalej len
exekútor).

Prípisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.02.2010 exekútor podal návrh (podnet) na zastavenie
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a návrh na úhradu trov exekučného konania, k podaniu
pripojil aj súhlas oprávneného so zastavením exekučného konania. Exekútor vo svojom podaní uviedol,

že povinný nemá dlhodobo zriadené účty v žiadnej z bánk na území SR. Nevlastní žiadny dopravný
motorový prostriedok a taktiež žiadnu hnuteľnú vec ani nehnuteľnosť, prípadne cenné papiere. Povinný
pracoval v spoločnosti Shi Heung Precision Slovakia, s.r.o. do 13.10.2005. Povinný v súčasnosti nie je
evidovaný v databáze Sociálnej poisťovne. Keďže povinný nemá žiaden majetok, exekútor má za to,
že nie je možné úspešne pokračovať vymáhaním vyššie uvedenej exekúcie. V podaní si exekútor voči
oprávnenému uplatňoval trovy exekúcie vo výške 121,76 eura.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.2

V danom prípade súd zastavil exekúciu, nakoľko mal zo spisu súdneho exekútora EX 232/05
preukázané, že povinný nemá dostatok majetku, ktorý by postačoval aspoň na

náhradu trov exekúcie. Z pripojeného spisu, zo šetrení exekútora súd zistil, že povinný nemá zriadený
účet v banke ani v pobočke zahraničnej banky. Nevlastní nehnuteľnosť na území Slovenska. Povinný
nie je registrovaný v databáze Sociálnej poisťovne. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, z ktorých vyplýva
nemajetnosť povinného súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane

z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 37 ods. 1, veta druhá Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom
konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení účinnom do 31. 8. 2005 ( ďalej len vyhlášky ), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania

exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti
sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé
úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm.a) je 6,64 eura za každú začatú
hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej

činnosti.Podľa§14ods.3citovanejvyhláškypaušálnasumazakaždýjednotlivýúkonexekučnejčinnosti
je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;

3

táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky.

Súd na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, nakoľko sú splnené všetky podmienky, ktoré
predpokladá § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda prišlo k zastaveniu exekúcie a dôvodom
zastavenia bolo, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia súd teda uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť

poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 58,92 eura.

Súd priznal exekútorovi nasledovné trovy exekúcie:

- podľa § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d), h) a j) Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 31. 8. 2005 (ďalej len vyhlášky) vo výške 23,24
eura za tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1 x doručenie príkazu na začatie

exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
1x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 2x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 1x zisťovanie
majetku povinného (DI), spolu 7 x 3,32-eura).

Podľa § 14 ods.2 vyhlášky súd priznal exekútorovi za vypracovanie výzvy zamestnávateľovi - 30 minút, a
jednu začatú hodinu exekučnej činnosti vo výške 6,64 eura a za správu o priebehu exekučného konania

pre oprávneného - 30 minút, a jednu začatú hodinu exekučnej činnosti vo výške 6,64 eura, spolu vo
výške 13,28 eura.

Súd priznal exekútorovi podľa § 22 ods. 1 vyhlášky náhradu hotových výdavkov - poštovné vo výške
12,58 eura (poštovné za doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 1,56 eura, poštovné
za doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie vo výške 1,56, poštovné za doručenie exekučného

príkazu (3x) vo výške 4,68 eura, 1x poštovné za doručenie žiadosti o poskytnutí súčinnosti vo výške 1,56
eura, poštovné za doručenie výzvy zamestnávateľovi vo výške 1,56 eura, kolok v hodnote 1,66 eura).

Súd priznal exekútorovi daň z pridanej hodnoty 20% z odmeny 49,10 eura vo výške 9,82 eura.

Súd nepriznal exekútorovi odmenu za 10x doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke. Uvedené nepriznal z toho dôvodu, že exekútor si nemôže v rámci odmeny

podľa § 15 ods. 1 písm. b), citovanej vyhlášky uplatňovať náhradu za každé jedno doručenie, nakoľko
sa jedná iba o jednorázovú paušálnu náhradu. Ak by mal zákonodarca na mysli odmenu za každé
jedno doručenie predmetných písomností, upravil by výslovne tento svoj zámer v citovanom ustanovení
podobne ako to upravil v § 15 ods. 1 písm. g) až j) citovanej vyhlášky, kde je táto skutočnosť vyjadrená
slovom „každé“. Súd ďalej poukazuje i na tú skutočnosť, že exekútor zbytočne umelo navýšil trovy

exekúcie, keď príkaz na začatie exekúcie doručoval naraz všetkým peňažným inštitútom. Je nesporné,
že exekútor

rozoslaním príkazov zvolil lacnejšiu alternatívu, ako najskôr zisťovať u bánk, či povinný má niekde
vedený účet, nakoľko tieto služby sú finančne náročné, avšak mohol a mal postupovať obozretnejšie a
to tým spôsobom, že mal zasielať príkazy bankám postupne, a tým nenavyšovať trovy exekúcie. Mohol

a mal zaslať príkazy peňažným inštitútom, u ktorých je najväčší predpoklad, že povinný by mohol mať
na účtoch nimi vedenými peňažné prostriedky

4a až v prípade negatívnej odpovede z týchto bánk, mal zasielať príkazy ďalším a nie naraz rozoslať 11
príkazov a navýšiť tak niekoľkonásobne trovy exekúcie.

Súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 citovanej vyhlášky náhradu hotových výdavkov (kolok a poštovné)

za doručenie písomnosti o ktorom doručenka sa nachádza v pripojenom spise súdneho exekútora

Súd nepriznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov za overenie poverenia 14x, poštovné za
doručenie exekučného príkazu 2x, poštovné za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zrážkami
zo mzdy 2x, poštovné za doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti 1x, poštovné za doručenie správy
o priebehu konania, poštovné za doručenie návrhu na zastavenie konania, nakoľko v exekučnom spise

chýbajú doručenky od týchto písomností a je na nich odkaz na iné číslo konania, a nie je preto možné
priznať náhradu poštovného v tomto konaní, nakoľko sa nedá zistiť či v inom konaní už priznané
nebolo. Súd nepriznal ani hotové výdavky za overenie poverenia, nakoľko zo spisu žiadnym spôsobom
nevyplýva, že exekútor takéto úkony vykonal.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto
uznesenia.

O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má

popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.