Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/408/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111228447
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3111228447.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Údernícka
č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného P. T., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Z. č. X,. J.,
proti odporkyni: S. C., bytom G. D. XXX/XX, P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
X. L. Y., G., E. XX, IČO XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. S. C., advokátom so sídlom v D., L.. K., o
zaplatenie 2.139,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného

súdu Trenčín č.k. 12C/37/2012-47 zo dňa 11. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi z m e ň u j e tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške vo
výške 237,41 eur k rukám zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. S. C., advokáta, č.ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX, do troch dní.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania -
trov právneho zastúpenia vo výške 22,10 eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
S. C., advokáta, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho
poplatku za návrh v sume 121,37 eur cestou Daňového úradu v Bratislave navrhovateľovi. Žiadnemu z

účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že navrhovateľ sa proti odporkyni domáhal zaplatenia istiny 2.139,16 Eur s prísl. na základe zmluvy
k úverovému účtu zo dňa 22.06.2004. Pred prvým pojednávaním po doručení vyjadrenia vedľajšieho
účastníka na strane odporcu, obsahujúceho námietku premlčania, navrhovateľ zobral návrh späť v
celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Na základe tohto súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 a
3 O.s.p. Súd poukázal na ust. § 96 ods. 1, 3, § 146 ods. 1 písm. c), 2 O.s.p. a § 11 ods. 3,4 zák.

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestu. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
súd nepriznal odporkyni náhradu trov konania, pretože jej žiadna nevznikla. Podľa tohto ustanovenia
súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania právneho zastúpenia z dôvodu neúčelnosti
a nadbytočnosti ich vynaloženia. Súd videl neúčelnosť a nadbytočnosť v tom, že Združenie L. bolo
založené za účelom poskytovania ochrany spotrebiteľovi a malo by byť teda samé schopné poskytovať
právnu ochranu spotrebiteľovi, má podpredsedu s právnickým vzdelaním (JUDr. W. E.) a vo svojom

vyjadrení k prejednávanej veci namietlo len premlčanie. Okrem uvedeného súd pri doručení žaloby
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na jeho žiadosť ho nevyzval, aby sa k žalobnému návrhu
vyjadril. Teda išlo o jeho vlastnú iniciatívu, tak ako si sám iniciatívne zistil zoznam všetkých konaní v
spotrebiteľských veciach dopytom na správu tunajšieho súdu. Iné trovy konania, ako súdne poplatky
alebo cestovné vedľajšiemu účastníkovi nevznikli. Okrem uvedeného nejde o zastupovanie na podnet
alebo žiadosť odporkyne, ale ide o vlastnú iniciatívu vedľajšieho účastníka a o hromadné zastupovania v

spotrebiteľských veciach, avšak bez konzultácie s odporkyňou, ktorej záujmy združenie má hájiť, pričomsa však súdnych pojednávaní nezúčastňuje. Neúčelnosť takého zastupovania spočíva aj v neúmernej
vzdialenosti vedľajšieho účastníka a jeho právneho zástupcu od miesta bydliska odporkyne.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podal

v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná náhradu trov prvostupňového konania 237,41 eur a
trovyodvolaciehokonania63,94eur.Namietal,žeuznesenievnapadnutejčastivychádzaznesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Vstup združenia ako vedľajšieho účastníka
do konania na strane spotrebiteľa považoval za dostatočne účinný prostriedok zabrániť dodávateľom

porušovať spotrebiteľské práva. Namietal, že súčasná vnútroštátna úprava neumožňuje súdu prihliadať
na premlčanie ex offo, preto tak robia združenia na ochranu práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník
legitímnym a zákonným postupom podľa § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpil do konania z vlastného podnetu,
pričom tento vstup je úplne zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého
z účastníkov, urobenej prostredníctvom súdu. Ďalej namietal, že okresný súd pri nepriznaní trov
vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora

EÚ, v rozpore s ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. V tejto súvislosti poukázal
na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, č.k. 38 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, novelizované
znenie § 137 O.s.p. s účinnosťou od 01.01.2012, ako aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22.12.2010
vo veci DEB proti Spolková republika Nemecko C-279/09, z ktorého vyplýva, že združenie na ochranu
spotrebiteľov má právo na advokáta aj náhradu trov konania. Účelnosť trov vynaložených na právnu

pomoc odvodzoval z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Svoje tvrdenia podporil i odkazom na judikatúru súdov
Slovenskej republiky. Mal za to, že súd mal v danej veci jednoznačne aplikovať § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p. V prípade pochybností odvolacieho súdu navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor
EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, týkajúcich sa práva na náhradu trov konania vedľajšieho
účastníka - združenia na ochranu práv spotrebiteľov.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania
63,93 eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch.
Zastával názor, že takýto vedľajší účastník musí byť sám, z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť
právnu pomoc v súdnom konaní. Podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR má združenie členov,

ktorímajúprávnickévzdelanie,pričomzdruženiemôžepodľa§25z.č.250/2007Z.z.využívaťajpodporu
ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co 26/2012
a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 164/2012. Citoval z dôvodovej správy k z.č. 384/2008
Z.z. a vyvodil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na tento účel
zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal

na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom
pred oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie
opakuje procesné podania nadbytočne, bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu
sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp.zn. 6Co 141/2012 a
Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 91/2012. V zmysle uvedeného zastáva názor, že trovy

vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo
je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Súd nepriznaním náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47
ods. 2, 3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co 100/2012. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa

možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporkyňu v konaní nezastupuje. K návrhu
vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej otázky uviedol, že tento návrh je nedôvodný, a
nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania, vzhľadom k tomu, že v každom jednotlivom prípade je
nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v

napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov
konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému
došlopresprávanieodporcu,pričomnávrhbolpodanýdôvodne,zakladáprávonavrhovateľananáhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok

konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a
len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal
návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo
v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných
dôvodov.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom voči odporkyni domáhal zaplatenia 2.139,16 eur

s príslušenstvom a náhrady trov konania. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa
13.06.2012, vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil.
Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporkyni bolo späťvzatie
návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporkyňa splnila
to, čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhala. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá

O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporkyni
preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto jej ich súd prvého stupňa nepriznal.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal, pretože pomoc právneho zástupcu z radov advokátov nepovažoval za účelné

uplatnenie alebo bránenie práva z dôvodu, že už z podstaty združenia na ochranu spotrebiteľa vyplýva,
žejeschopnéposkytovaťprávnupomocprisúdnychkonaniachvspotrebiteľskýchveciachspotrebiteľom
samostatne. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. Podľa názoru
odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo
zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom

uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z
Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2.

Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo
výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 237,41 eur. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia
2.139,16 eur s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
sa určuje len z istiny /nie z príslušenstva/ a podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov

právnych služieb /rok 2012/ predstavuje 91,29 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal 2
úkonyprávnejslužby,atoprípravaaprevzatiezastúpenia(§14ods.1písm.a/cit.vyhlášky)avyjadrenie
k žalobnému návrhu (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej
výške 182,58 eur. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 7,63 eur,

t.j. spolu vo výške 15,26 eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom
danezpridanejhodnoty,zvýšilasaodmenaanáhradyvovýške197,84eurpodľa§18ods.3cit.vyhlášky
o 20 % DPH, t.j. o sumu 39,57 eur. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa tak
spolu predstavujú sumu vo výške 237,41 eur.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 3, § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 22,10
Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 237,41 Eur, predstavujúca náhradu trov konania, a

preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne
zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 21,58 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby,
t.j. 10,79 Eur za podanie odvolania dňa 14.08.2012, režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH z odmeny a
náhrad, t. j. 3,68 eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 22,10 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.