Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118209605
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Olekšák

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4118209605.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Marekom Olekšákom v spore žalobcu: Slovenská kancelária

poisťovateľov so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému v 1. rade:
Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom: T. hájom XXX/XX, XXX XX M. a žalovanému v 2. rade: Y. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: M. F. XXXX/X, XXX XX A. Y. o zaplatenie 1.700,67 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 1.700,67 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 1.700,67 eura od 18.11.2016 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.08.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na
zaplatenie sumy 1.700,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 1.700,67
eura od 18.11.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou zriadenou zákonom
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnou poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o PZP“), žalovaný v 1. rade je fyzickou osobou, ktorá bola v čase vzniku škody vlastníkom

a držiteľom motorového vozidla zn. DAEWOO s EČV: A., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda
a žalovaný v 2. rade je fyzickou osobou, ktorá bola vodičom uvedeného motorového vozidla v čase
vzniku škody. Dňa 19.08.2016 spôsobil žalovaný v 2. rade v dôsledku dopravnej nehody na Hlavnej
ulici v Topoľčiankach v areáli Ústredného skladu Ministerstva vnútra škodu na motorovom vozidle zn.
Škoda s EČV: T., ktorého držiteľom bol v tom čase U. S.. Keďže v čase škodovej udalosti nebolo
k motorovému vozidlu zn. DAEWOO uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o PZP

povinnosť uhradiť poškodenému škodu z poistného garančného fondu. Žalobca poskytol poškodenému
dňa 13.10.2016 z poistného garančného fondu sumu vo výške 1.870,74 eura, z ktorého suma 170,07
eura predstavuje delegačný poplatok, ktorý si žalobca neuplatňuje. Žalobca vyzval žalovaných na
zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 17.11.2016, ale keďže tak neurobili, uplatňuje si od nasledujúceho
dňa aj úroky z omeškania v zákonnej výške.
2. Súd vo veci vydal dňa 10.10.2018 Platobný rozkaz č. k. 9C/95/2018 - 64, ktorým zaviazal žalovaných
na žalovanú sumu s príslušenstvom. Keďže ho nebolo možné doručiť žalovanému v 2. rade, súd ho

Uznesenímč.k.9C/95/2018-84zodňa11.04.2019zrušil.Oznámenieopodanejžalobebolozverejnené
na úradnej tabuli a webstránke súdu od 29.05.2019 do 29.06.2019.3. Následne súd Uznesením č. k. 9C/95/2018 - 95 zo dňa 16.10.2019 vyzval žalovaných na vyjadrenie sa
k žalobe, uvedenie rozhodujúcich skutočností v rámci procesnej obrany, predloženie listín a označenie
dôkazov preukazujúcich ich tvrdenia.

4. Dňa 04.02.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade, ktorý uviedol, že popiera nárok
žalobcu z dôvodu, že škodu by mal uhradiť vodič, ktorý ju spôsobil, a to žalovaný v 2. rade, ktorého
nepozná. Ďalej uviedol, že motorové vozidlo zn. DAEWOO odkúpil od predchádzajúceho držiteľa R. V.,
bytom Y. 53X/XX, XXX XX M. dňa 11.05.2016 a po jednom týždni sa ho rozhodol predať z dôvodu, že
jeho technický stav nebol podľa jeho očakávaní. Po vzájomnej dohode s p. V. U., bytom Q. č. XXX, XXX

XX Q. si tento od neho vozidlo odkúpil dňa 17.05.2016 a dohodli sa, že vozidlo si žalovaný v 1. rade
nebude prehlasovať na seba, ale že si ho prihlási na seba p. V. U. alebo ho ďalej predá. Vozidlo bolo
v tom čase nepoistené, o čom mal žalovaný v 1. rade informovať p. U. a mal mu zdôrazniť, aby sa na
ňom nejazdilo kým nebude zaplatená zákonná poistka. Podľa žalovaného v 1. rade V. U. s najväčšou
pravdepodobnosťou vozidlo odpredal žalovanému v 2. rade, ktorý spôsobil škodovú udalosť. Záverom
uviedol, že v čase škodovej udalosti už nebol vlastníkom motorového vozidla, pretože po dohode s V.

U. mal kúpnu cenu vyplatenú a čakal iba na prepis na nového majiteľa a má za to, že ústna dohoda o
predaji motorového vozidla medzi ním a V. U. bola záväzná a nemenná. K svojmu vyjadreniu nepripojil
žiadne listinné dôkazy a neoznačil ani iné dôkazy.
5. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.03.2020.
K námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade uviedol, že žalovaný v 1.

rade v čase škodovej udalosti bol podľa výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel evidovaný
ako držiteľ a vlastník motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Ako oprávnený
držiteľ motorového vozidla si nesplnil svoju zákonnú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Poukázal na § 3 ods. 1 a ods. 3 Zákona o
PZP, v zmysle ktorých podľa žalobcu vyplýva, že povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má v prvom rade

ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, v tomto prípade žalovaný v
1. rade. Ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedá voči
poškodeným na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a zároveň má za to, že na strane žalovaného
v 1. rade neprišlo k naplneniu liberačného dôvodu podľa § 428 OZ. K tvrdeniu žalovaného v 1. rade o

uzavretí ústnej kúpnej zmluvy uviedol, že zatiaľ v konaní žiadnym spôsobom jej existenciu nepreukázal.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaný v 1. rade.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na žalobe, keďže od podania žaloby nedošlo k zmene
skutkového stavu a pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade,
žalobca vychádzal z centrálnej evidencie motorových vozidiel, podľa ktorej bol žalovaný v 1. rade v

rozhodujúcom čase vlastníkom aj držiteľom, t.j. prevádzkovateľom motorového vozidla. Vo vzťahu k
tvrdenému prevodu vlastníctva motorového vozidla uviedol, že tento prevod žalovaný v 1. rade dosiaľ
nepreukázal. Žalovaný v 1. rade uviedol, že poukazuje na svoje vyjadrenie k žalobe; motorové vozidlo
odpredal pánovi U. asi po troch až štyroch dňoch po tom, ako ho sám zakúpil, keďže bolo nepojazdné a
pán U. ho pravdepodobne odpredal ďalej žalovanému v 2. rade. Neskôr ho vyhľadal ďalší vlastník, ktorý

chcel motorové vozidlo previesť a spolu ho prepísali. O dopravnej nehode sa dozvedel od svojej matky,
ktorá prevzala výzvu od žalobcu v čase, keď bol vo výkone trestu.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu a nasledovnými
listinnými dôkazmi: Výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel (na č. l. 13-21), Záznam o nehode
(na č. l. 22), Oznámenie poškodeného o uplatnení si nároku na náhradu škody (na č. l. 23-24), Zápis o

poškodení vozidla (na č. l. 25-27), Faktúra č. 16184 (na č. l. 28), Faktúra č. FV160093 (na č. l. 29-31),
Výpočet výšky škody (na č. l. 32-34), Oznámenie o poukázaní náhrady škody (na č. l. 35-39), Výpis z
bankového účtu žalobcu (na č. l. 40), Výzva na náhradu poistného plnenia s doručenkou (na č. l. 41-45),
Pokus o zmier (na č. l. 46).
8. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný čo do právneho základu

ako aj do výšky. Zároveň žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
9. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.
10. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
11. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
12. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.13. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

14.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o PZP, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie
Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
17. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o PZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom

vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla,6a)
v ostatných prípadoch ten, kto je
vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená
nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

18. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o PZP, osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového
vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná
takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie
Slovenskej republiky.

19. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti.
20.Podľa§24ods.3ZákonaoPZP,poškodenýmáprávouplatniťnároknanáhraduškodypodľaodseku
2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti

poisťovateľovi podľa tohto zákona.
21. Podľa § 24 ods. 7 Zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods.
1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo

plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).
22. Podľa 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“), držiteľ vozidla je povinný
osobne oznámiť orgánu Policajného zboru prevod držby vozidla na inú osobu.
23. Podľa § 116 ods. 2 Zákona o cestnej premávke, vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla splnomocnený

na tento úkon vlastníkom vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru, ktorý vozidlo
eviduje, zmenu vlastníckeho práva k vozidlu.
24. Podľa § 116 ods. 3 Zákona o cestnej premávke, skutočnosti podľa odseku 1 písm. a), b), d) a odseku
2 je držiteľ vozidla a vlastník vozidla povinný oznámiť do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala,
orgánu Policajného zboru, kde je vozidlo evidované; skutočnosti podľa odseku 1 písm. c) a e) až g)

je držiteľ vozidla a vlastník vozidla povinný oznámiť do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala,
ktorémukoľvek orgánu Policajného zboru. Orgán Policajného zboru zapíše zmenu podľa odseku 1 písm.
a),d)aleboodseku2lensosúhlasomvlastníkavozidlaalebonazákladerozhodnutiapríslušnéhoorgánu
a zmenu podľa odseku 1 písm. b) zapíše, ak okresný úrad vyznačil túto zmenu v osvedčení o evidencii
časť II a nevydal úplné osvedčenie o evidencii časť II. Orgán Policajného zboru pred vykonaním zmeny

v evidencii vozidiel podľa odseku 1 písm. a) a odseku 2 preverí, či z registra prevádzkových záznamov
vozidiel bol poskytnutý výpis, ak držiteľ vozidla alebo vlastník vozidla uvedie číslo tohto výpisu.
25. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
26. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
27. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
28. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.29. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
30. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že

žaloba je dôvodná. Podanou žalobou si žalobca uplatňoval proti žalovaným právo na náhradu poistného
plnenia vyplateného poškodenému U.X.. Dňa 19.08.2016 spôsobil žalovaný v 2. rade v dôsledku
dopravnej nehody na Hlavnej ulici v Topoľčiankach v areáli Ústredného skladu Ministerstva vnútra škodu
na motorovom vozidle zn. Škoda s EČV: T., ktorého držiteľom bol v tom čase U.X.. Keďže v čase
škodovej udalosti nebolo k motorovému vozidlu zn. DAEWOO uzatvorené povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle § 3
ods. 1 Zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému škodu z poistného garančného fondu.
31. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až §
431 OZ je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe
objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. To
však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená.

Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto
zodpovednosti bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného prostriedku bola škoda spôsobená.
Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi
spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Čo treba považovať za osobitnú povahu prevádzky

Občiansky zákonník priamo nevymedzuje. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva
pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného
prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického
charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym
spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva

spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič nemôžu vplývať. Preto je
odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko
z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla (kde
škodlivéudalostinastávajúvzhľadomnarozvojmotorizmunajčastejšie)jetotorizikoznášanianásledkov
zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo

zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (Zákon o PZP). Objektmi zodpovednosti za škodu vyvolanou osobitnou povahou prevádzky
dopravného prostriedku sú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu. OZ nevymedzuje pojem
prevádzkovateľ dopravného prostriedku; je to pojem širší ako pojem vlastník, pretože okrem vlastníka
zahŕňa aj inú osobu, ktorá je na základe iného než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku

motorového vozidla. Prevádzkovateľ, ktorý požičal inému motorové vozidlo ostáva prevádzkovateľom
motorového vozidla, a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú zodpovednosť obidvoch žalovaných za škodu
vzniknutú na motorovom vozidle poškodeného. Žalovaný v 1. rade za spôsobenú škodu zodpovedá
podľa § 427 a nasl. OZ ako prevádzkovateľ (nepoisteného) motorového vozidla zn. DAEWOO, keďže bol

v čase škodovej udalosti evidovaný ako vlastník a držiteľ motorového vozidla. Žalobcovi podľa § 24 ods.
7 Zákona o PZP vzniklo proti žalovanému v 1. rade právo na náhradu poistného plnenia poskytnutého
poškodenému z poistného garančného fondu. Zodpovednosť žalovaného v 2. rade za vzniknutú škodu
vyplýva z ust. § 420 ods. 1 OZ v nadväznosti na generálnu prevenciu zakotvenú v ust. § 415 OZ. Súd
mal preukázané, že škoda na motorovom vozidle poškodeného nesporne vznikla, a to ako následok

protiprávneho konania žalovaného v 2. rade ako škodcu (žalovaní túto skutočnosť ani nepopierali). Zo
žalobcom predložených listín vyplýva, že žalobca v súvislosti s likvidáciou predmetnej poistnej udalosti
vyplatil poškodenému náhradu poistného plnenia v celkovej výške 1.870,74 eura, z čoho čiastka 170,07
eura predstavuje delegačný poplatok, ktorý si však žalobca neuplatňoval a podanou žalobou sa od
žalovaných domáhal zaplatenia rozdielu, t. j. sumy 1.700,67 eura.

33. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného v 1. rade, súd mal za to, že nie je dôvodná. Žalovaný v
konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by osvedčili jeho tvrdenie, že v čase škodovej udalosti nebol
vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Naopak, dôkazy predložené žalobcom
(konkrétne výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel) svedčili o tom, že žalovaný v 1. rade bol
vlastníkom aj držiteľom motorového vozidla ku dňu 19.08.2016. V zmysle § 3 ods. 1 Zákona o PZP

mal žalovaný v 1. rade povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu, keďže bol v dokladoch zapísaný ako držiteľ
motorového vozidla. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o PZP mal žalovaný povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla, pričom bolo preukázané, že túto povinnosť si
nesplnil. Táto povinnosť sa na držiteľa motorového vozidla zapísaného v dokladoch vozidla vzťahuje bezohľadu na to, či bol alebo nebol v čase škodovej udalosti vlastníkom vozidla. Za predpokladu, že by bolo
tvrdenie žalovaného v 1. rade o zmene vlastníctva pravdivé, svojej zodpovednosti by sa zbavil vtedy,
ak by si splnil aj ďalšiu zákonnú povinnosť a to nahlásiť zmenu držiteľa/vlastníka motorového vozidla

v zmysle vyššie citovaného § 116 ods. 3 Zákona o cestnej premávke. Súd tak dospel k záveru, že sú
splnené všetky predpoklady na priznanie žalovaného nároku. Súd v súvislosti s obranou žalovaného
v 1. rade poukazuje aj na Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/45/2019 zo dňa 27.05.2019
ako odvolacieho súdu (rozhodoval o odvolaní proti Rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 24. augusta
2018, č. k. 4C/78/2017-90, ktorý v obdobnej právnej veci dospel k rovnakým záverom. Žalovaný v 1.

rade navrhoval v konaní vypočuť p. V.M., ktorý mal dosvedčiť prevod vlastníctva k motorovému vozidlu
na jeho osobu, avšak súd tomuto návrhu na dokazovanie nevyhovel, keďže žiadne ďalšie dôkazy a
okolnosti nenasvedčovali tvrdeniu žalovaného v 1. rade o tom, že k prevodu vlastníctva došlo. Vo výpise
zcentrálnejevidenciemotorovýchvozidieljeakovlastníkadržiteľuvedenýod17.09.2004do11.05.2016
pán Jozef Kosorú, následne od 11.05.2016 do 12.10.2016 žalovaný v 1. rade, následne počas dňa
12.10.2016 opäť pán R. V. a následne od 12.10.2016 pani J. Y.. Vo výpise tak nefiguruje ani p. V. U. ani

žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade tento rozpor na otázku súdu nevedel vysvetliť.
34. Žalobca žalovaných vyzval na dobrovoľné splnenie povinnosti písomnou výzvou s lehotou plnenia
do 17.11.2016, o čom predložil listinné dôkazy. Keďže žalovaní na výzvu nereagovali, dostali sa v zmysle
§ 517 ods. 1 OZ do omeškania s plnením peňažného dlhu a podľa § 517 ods. 2 OZ patrí žalobcovi nárok
na úroky z omeškania, ktoré si uplatnil a súd mu ich priznal v zákonnej výške v zmysle § 3 Vyhlášky

č. 87/1995 Z. z., keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu (ku dňu 18.11.2016) bola vo výške 0%.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Pokiaľ ide náhradu trov konania, súd vychádzal zo zásady úspešnosti v konaní. Keďže žalobca bol
úspešný v celom rozsahu uplatňovaného nároku, súd mu priznal voči žalovanému v 1. a 2. rade nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany aleboh) ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.