Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 1, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoCsp/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619203378
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6619203378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej, v
právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedu¨šovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3479/3A,
841 05 Bratislava, proti žalovanej H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., XXX XX J., o zaplatenie 300,-- Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 6Csp/85/2019-70 zo
dňa 20. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 6Csp/85/2019-70 zo dňa 20. januára 2020 v napadnutej

časti tretej výrokovej vety, ktorou vo zvyšku žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 6Csp/85/2019-70 zo dňa 20. januára 2020 prvou výrokovou
vetou žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 250,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 250,-- Eur od 24.03.2017 do zaplatenia. Druhou výrokovou vetou povolil
žalovanej zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 15,-- Eur vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc
právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

Treťou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol a štvrtou výrokovou vetou žalovanej nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 23.03.2016 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 300,--Eur a žalovaná
sa zaviazala uvedené finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok vo výške 74,40 Eur a poplatok za
expresné spracovanie úveru vo výške 100,- Eur, t.j. zaviazala sa zaplatiť celkovo sumu 474,40 Eur v

12 mesačných splátkach, a to prvé štyri splátky vo výške 1,-- Eur a ďalšie splátky vo výške 58,80 Eur
vždy k 23. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 23.04.2016. Odplata bola dohodnutá vo výške 0,-
Eur, úrok je vo výške 32,22 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade
riadneho splatenia úveru predstavuje sumu 74,40 Eur a ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len
„RPMN“) je vo výške 37,43%. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku vo výške 474,40 Eur v 12
mesačných splátkach. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti nastal dňa 23.03.2017 (súd
prvej inštancie nesprávne uviedol 23.03.2016). Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaná potvrdila

poskytnutie úveru vo výške 250,-- Eur, pričom podľa vyjadrenia žalovanej jej prostriedky z úveru boli
vyplatené v hotovosti ešte v deň, keď o úver požiadala. Taktiež žalovaná tvrdila, že náležitosti zmluvy
jej neboli vysvetlené a pri uzavretí zmluvy predložila len občiansky preukaz.3. Po preskúmaní veci súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 23.03.2016 došlo medzi stranami
sporu k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorého bol žalovanej poskytnutý úver
vo výške 250,-- Eur. Súd prvej inštancie vychádzal z uvedenej sumy z dôvodu, že žalobca nepoprel

skutkové tvrdenia uvádzané žalovanou na pojednávaní konanom dňa 02.12.2019. Zároveň žalobca
nepoprel tvrdenia žalovanej, že peňažné prostriedky boli žalovanej poskytnuté v hotovosti. Súd prvej
inštancie teda vychádzal z toho, že úver bol žalovanej poskytnutý v hotovosti. Konštatoval, že v čase
poskytovania úveru zákon výslovne zakazoval poskytovanie úverov v hotovosti, pričom pre prípad
porušenia uvedenej povinnosti sa poskytnutie úveru sankcionovalo bezúročnosťou a bezodplatnosťou

úveru. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť aj na to, že žalovaná tvrdila, že predkladala žalobcovi len
občianskypreukaz.Žalobcanepopreltietotvrdeniažalovanej.Nazákladeuvedenéhosúdprvejinštancie
dospel k záveru, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, a teda neskúmal príjem žalovanej, jej
výdavky t.j. neskúmal schopnosť žalovanej požadovaný úver splatiť. Žalobca teda hrubo porušil svoje
povinnosti vyplývajúce mu z § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o

spotrebiteľských úveroch“), preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bezodplatný. Vzhľadom
na to, že úver bol poskytnutý v hotovosti a žalobca nepostupoval pri poskytovaní úveru s odbornou
starostlivosťou, súd prvej inštancie zmluvu o úvere považoval za bezúročnú a bez poplatkov.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca má nárok len na

zaplatenie úveru vo výške, ktorá bola v skutočnosti aj žalovanej poskytnutá. Vychádzal zo zhodných
tvrdení účastníkov sporu, pričom žalovaná poprela výšku 300, - Eur a uviedla, že jej bola poskytnutá len
výška 250,- Eur, čo naopak žalobca žiadnym spôsobom nepoprel. Žalobca zároveň v žalobe tvrdil, že na
poskytnutý úver neuhradila žiadnu splátku, pričom žalovaná nevedela uviesť, či platila na úver a ak áno,
koľko. Svoje tvrdenia však nevedela podložiť žiadnym dôkazom. Súd prvej inštancie preto vychádzal

z toho, že žalovaná na úver nezaplatila žiadnu čiastku a mal preukázané, že výška dlhu žalovanej
predstavuje sumu 250,-- Eur. Preto v tejto časti vyhovel žalobe a zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť
žalobcovi požadovanú sumu. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s vrátením úveru, vznikol
žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo
výške 5 % počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti dlhu.

5. Rozhodnutie o povolení zaplatiť dlh v mesačných splátkach súd prvej inštancie odôvodnil tým, že
žalovaná žiadala o zaplatenie dlhu v splátkach po 10,-- Eur z dôvodu, že je poberateľkou podpory v

hmotnej núdzi, pričom do vyhlásenia rozsudku sa žalovanej podarilo zamestnať. Žalobca súhlasil s
úhradou dlhu v splátkach, pričom pri určení výšky splátky súd prvej inštancie prihliadol na námietku
žalobcu ohľadom navrhovanej výšky splátky ako aj na to, že došlo k čiastočnému zlepšeniu finančnej
situácie na strane žalovanej, keď táto sa zamestnala ako upratovačka. Preto žalovanej povolil zaplatiť
dlh v mesačných splátkach po 15,-- Eur pod hrozbou straty výhody splátok.

6. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti úroku z
omeškania od 29.07.2016 do 23.03.2017. Súd prvej inštancie zamietol žalobu tiež v časti zmluvnej
pokuty vo výške 40,- Eur, nakoľko ju v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Mal za to že ide len o formulárovú zmluvu a zmluvná

pokuta nebola individuálne dojednaná medzi zmluvnými stranami. Keďže žalobca nepreukázal súdu, že
zmluvná pokuta bola individuálne dojednaná, súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu za individuálne dojednanú nepovažoval. Vzhľadom na to, že
ustanovenie zmluvy o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou súd prvej inštancie dospel k záveru,
že podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je toto ustanovenie neplatné. Súd prvej

inštancie nepriznal žalobcovi ani nárok na zaplatenie upomienok, a to z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena zo strany žalobcu. Žalobca nepreukázal súdu, že došlo k vyhotoveniu a následnému doručeniu
upomienok žalovanej tak, ako to tvrdil vo svojej žalobe. Súd prvej inštancie z uvedeného dôvodu
žalobcovi tento nárok ani nepriznal.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z.z. (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že žalobca bol úspešný na 48,08 % a neúspešný na 51,92
% . Žalovaná bola naopak úspešná na 51,92 % a neúspešná na 48,08 %. Z uvedeného je zrejmé, že
úspešnejšou bola žalovaná, pričom jej čistý úspech bol na 3,84 % (51,92% - 48,08%). Vzhľadom naskutočnosť, že žalovanej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie jej nepriznal
nárok na ich náhradu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Z
obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný odvolaním napadol tretiu výrokovú vetu, ktorou súd prvej
inštancie vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo

dňa 23.03.2016 poskytol žalovanej, ako dlžníkovi úver vo výške 300,-- Eur. Žalovaná svoju vôľu uzavrieť
zmluvu o úvere potvrdila svojim podpisom a bola si vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej
zmluvy o úvere. Preto nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Žalovaná nevyužila právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych
dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s
obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského

úveru. Žalovaná žiadnym spôsobom nebola k podpisu zmluvy o úvere donútená a podpisy urobila
bez akéhokoľvek psychického, či fyzického nátlaku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/343/2013. Žalovaná svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdila
svojim podpisom. Žalovaná si bola vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o
úvere. Nakoľko dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom, mal za to,

že ju nemožno považovať za právny úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalovaná v zmluve o úvere vyhlásila, že sa oboznámila s obsahom zmluvy vrátane Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a že nemá k nej žiadne
výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Nakoniec uviedol, že podpísané potvrdenie o prevzatí hotovosti
sa nachádza na konci zmluvy o úvere, ktorá bola súčasťou žalobného návrhu. Žalovaná slobodným,

vážnym a zrozumiteľným prejavom vôle potvrdila prevzatie finančných prostriedkov vo výške 300,--
Eur, čo potvrdila svojim vlastnoručným podpisom. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie podané nebolo.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobcu v
rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie

(§ 385 ods. 1 CSP) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto podľa §
387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie napadnutej časti tretej výrokovej vety ako vecne správny
potvrdil.

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobou zo dňa 26.07.2019 sa žalobca proti žalovanej domáhal

zaplatenia istiny vo výške 300,-- Eur, zmluvnej pokuty vo výške 40,-- Eur, poplatkov za upomienky vo
výške 180,-- Eur, zmluvného úroku vo výške 32,22 % ročne zo sumy 300,-- Eur od 23.03.2016 do
zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300,-- Eur od 29.07.2016
do zaplatenia na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 611501750 zo dňa 23.03.2016 uzavretej
medzi žalobcom a žalovanou (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“, resp. „zmluva o úvere“). Zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej spotrebiteľský úver
v sume 300,-- Eur. V zmluve o úvere sa žalovaná zaviazala zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných
prostriedkov vo výške 0,-- Eur, úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 74,40 Eur a poplatok
za expresné spracovanie úveru vo výške 100,-- Eur, t.j. zaviazala sa zaplatiť celkovú čiastku 474,40 Eur
v 12 mesačných splátkach tak, že prvé štyri splátky zaplatí vo výške 1,-- Eur a ďalšie splátky zaplatí

vo výške 58,80 Eur vždy k 23. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.04.2016. Zmluvné strany
si v zmluve o úvere dohodli úrok vo výške 32,22 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného
uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 74,40 Eur
a RPMN vo výške 37,43 %. Zmluvné strany si ďalej dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín poslednej splátky spotrebiteľského úveru nastane dňa 23.03.2017 a že v prípade, ak sa

žalovaná (spotrebiteľ) dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, sa žalovaná zaviazala veriteľovi
zaplatiťzmluvnúpokutuvovýške10%ročnezdlžnejčiastky.Žalovanáakospotrebiteľvzalanavedomie,
že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je vo výške 21,61 %. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 31.07.2019 vyzvalžalobcu, aby preukázal svoje tvrdenie, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 300,-- Eur z titulu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere predložením výpisu z účtu. Žalobca na uvedenú výzvu súdu prvej
inštancie žiadnym spôsobom nereagoval a súdom prvej inštancie požadované listiny nepredložil. Na

pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 02.12.2019 žalovaná potvrdila poskytnutie úveru
vo výške 250,-- Eur s tým, že táto suma jej bola vyplatená v hotovosti v deň uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavetia zmluvy o

spotrebiteľskomúverespotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na

meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo
úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Spotrebiteľskýmúveromsúajmladomanželskýúverpodľaosobitnéhopredpisu,niektoréstavebnéúvery
a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely

rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa
poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku
3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

15. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

17. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

18. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

19. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

20. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

21. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil, že medzi stranami sporu
boladňa23.03.2016uzavretázmluvaospotrebiteľskomúvere,nazákladektorejbolpovinnejposkytnutý
spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie v danej veci tiež v súlade s § 295 CSP vyzval žalobcu, abypreukázal svoje skutkové tvrdenia, a to že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 300,-- Eur na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere predložením výpisu z účtu. Žalobca však na uvedenú výzvu žiadnym
spôsobom nereagoval a na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložil ani súdom požadovaný doklad.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere tiež nevyplýva, že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky
vyplatenévhotovostivdeňuzavretiatejtozmluvy.Súdprvejinštanciepotomdospelksprávnemuzáveru,
že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že žalovanej poskytol úver vo výške 300,--
Eur. Keďže žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdila poskytnutie úveru len vo výške 250,--
Eur, ktorú skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nepoprel, súd prvej inštancie dospel k správnemu

záveru, že žalovanej bol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutý úver len vo výške 250,--
Eur. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu dospel k správnemu záveru, že žalovanej bol žalobcom poskytnutý úver
vo výške 250,-- Eur a preto aj správne rozhodol, keď vo zvyšnej časti žalobcom uplatnenej istiny
predstavujúcej sumu 50,-- Eur (300,-- Eur - 250,-- Eur) žalobu žalobcu zamietol.

22. Vzhľadom na to, že podľa § 379 CSP odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania a žalobca v
odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd prvej
inštancie zamietol žalobu vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku, odvolací súd sa ostatnými
dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol nezaoberal.

23. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v
predmetnej veci na základe správne zistených skutkových zistení vec správne právne posúdil, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tretej výrokovej vety, ktorou žalobu vo zvyšku zamietol,
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
odvolacom konaní mala žalovaná úspech v plnom rozsahu, avšak žalovanej v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

25. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).