Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 29, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20Cb/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203739
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8719203739.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu U.. Z. I., nar.

XX.XX.XXXX, adresa pobytu Z., Y. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so
sídlom Košice, Žriedlová 3, IČO: 35 553 961, proti žalovaným v 1/ rade A. D., nar. XX.X.XXXX, adresa
pobytu Z., K. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Máriou Kapinusovou, bytom Poprad, Teplická 2156/3 a v 2/
rade E-CON PLUS, s. r. o., so sídlom Poprad, Štúrova 130/29, IČO: 43 980 767, v spore o uloženie
povinnosti-predloženieúčtovnýchzáznamovobchodnejspoločnostiT.P.T.-investments.r.o.,sosídlom
Poprad, Hraničná 12, IČO: 47 378 956 s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1/ a 2/ rade majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých
súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým budú žalovaní v 1/ a 2/ rade
zaviazaní povinnosťou umožniť žalobcovi nahliadnutie do účtovných záznamov spoločnosti T.P.T. -
investment, s.r.o. a tiež umožniť vyhotovenie si fotokópií účtovných záznamov.
Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že je spoločníkom obchodnej spoločnosti T.P.T. - investment,
s.r.o., ktorá prostredníctvom konateľa - žalovaného v 1/ rade uzavrela dohodu o vedení účtovníctva

so žalovanou v 2/ rade, avšak žalobcovi ako spoločníkovi spoločnosti opakovane nebolo umožnené
nahliadnuť do účtovných záznamov spoločnosti a nemá tak možnosť realizovať svoje práva spoločníka.
Poukázal tiež na skutočnosť, že v zbierke listín vedenej v rámci obchodného registra je založená
účtovná uzávierka spoločnosti T.P.T. - investment, s.r.o. za roky 2017 a 2018, pričom žalobca poprel,
že by tieto účtovné závierky boli riadne schválené. Vzhľadom na existujúce pochybnosti vo vzťahu k
vedeniu spoločnosti sa žalobca domáha umožnenia nahliadnutia do účtovných záznamov spoločnosti
a vyhotovenia si prípadných fotokópií podanou žalobou.

2. Žalovaný v 1/ rade sa k podanej žalobe písomne vyjadril a uviedol, že žalovaný v 2/ rade má
zodpovednosť výlučne vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade ako konateľovi spoločnosti. Ďalej uviedol, že
požiadavku na predloženie dokladov za roky 2013 až 2016 považuje za absurdnú, nakoľko predmetné
doklady mal žalobca k dispozícii dňa 15.8.2017. Žalovaný v 1/ rade považuje za splnenú svoju povinnosť
uzavretím Zmluvy o vedení účtovníctva so žalovanou v 2/ rade a súčasne uviedol, že účtovné závierky
za roky 2017 a 2018 boli do zbierky listín obchodného registra založené ako neschválené, čo zákon

umožňuje. Podľa žalovaného v 1/ rade žalobca nemá záujem o hospodársky stav spoločnosti, ale
dožadoval sa konkrétnych zmlúv o pôžičke uzavretých medzi spoločnosťou T.P.T. - investment, s.r.o.
a spoločnosťou KM Tatry s.r.o. Podľa žalovaného v 1/ rade právo spoločníka nahliadať do dokladov
spoločnosti nie je neobmedzené, ale ale vzťahuje sa len na významnejšie informácie a doklady, ktoré satýkajú hospodárenia spoločnosti a nakladanie s jej významnejším majetkom, ktoré môžu mať vplyv na
likviditu spoločnosti a hodnotu obchodného podielu spoločníka. Súčasne poukázal na to, že uznesením
valného zhromaždenia zo dňa 16.10.2018 bol žalobca ako spoločník zo spoločnosti T.P.T. - investment,

s.r.o. zo spoločnosti vylúčený.

3. Žalovaná v 2/ rade sa k podanej žalobe písomne vyjadrila a uviedla, že medzi ňou a spoločnosťou
T.P.T. - investment, s.r.o. nebola nikdy uzavretá žiadna zmluva o spolupráci a uvedenej spoločnosti nikdy
žiadne služby ani nefakturovala. Doklady za roky 2016 až 2018 boli odovzdané žalovanému v 1/ rade, s

ktorým konateľka žalovaného v 2/ rade komunikovala všetky záležitosti. Na pojednávaní dňa 25.5.2020
uviedla, že všetky doklady spoločnosti boli vydané žalovanému v 1/ rade, pričom účtovníctvo spoločnosti
T.P.T. - investment, s.r.o. spracovávala bez písomnej zmluvy.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a štatutárnej zástupkyne žalovaného v 2/ rade,
ako aj listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

5. Zo žiadosti o zaslanie kópií účtovných dokladov súd zistil, že žalobca sa od spoločnosti T.P.T. -
investment, s.r.o. a žalovaných v 1/ a 2/ rade domáhal predloženia zmlúv o pôžičkách poskytnutých
spoločnosti KM Tatra s.r.o. a nahliadnutia do účtovníctva spoločnosti.

6. Zo zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 14.6.2018 súd zistil, že jej predmetom o.i. bolo
schválenie účtovnej závierky spoločnosti T.P.T. - investment, s.r.o. za rok 2017, ukončenie zmluvného
vzťahu so žalovanou v 2/ rade, ako aj požiadavka na odovzdanie účtovníctva novej účtovnej spoločnosti.

7. Z výzvy zo dňa 24.9.2018 súd zistil, že žalobca sa od konateľa spoločnosti - žalovaného v 1/ rade

o.i. domáhal bezodkladného ukončenia zmluvy o vedení účtovníctva, odovzdania dokladov spoločnosti
konateľovi Ing. A. L. a súčasne bol žalovaný v 1/ rade upozornený na porušovanie zákazu konkurencie
a možnosť jeho vylúčenia zo spoločnosti.

8. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti T.P.T. - investment, s.r.o. súd zistil, že žalobca je naďalej

evidovaný ako spoločník a konateľ spoločnosti, rovnako ako žalovaný v 1/ rade a tiež U.. A. L. s totožnou
výškou obchodného podielu. Súčasne je uvedené, že v mene spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia a
pri právnych úkonoch vykonaných v písomnej forme pripoja konatelia k obchodnému menu spoločnosti
svoj podpis a pečiatku.

9. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

10. Podľa § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo
spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.

11. Podľa § 114 Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka
a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k
základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

12. Podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa

riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v
spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.

13. Podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov
informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

14. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.

15. Podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie
predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o
záležitostiach spoločnosti.16. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu

rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

17. Podľa § 261 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iných vzťahov vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou
spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti,
ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo
členomštatutárnychadozornýchorgánovvspoločnostiaobchodnouspoločnosťou,akoajvzťahymedzi
spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti a záväzkové vzťahy

medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

18. Podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločníci majú najmä právo požadovať
od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom

zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách (§ 122
ods. 1 Obchodného zákonníka).
Každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky,
ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý
je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v

rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý
žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti
(ods. 3).

19. Z ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka (ktorého aplikácia a interpretácia bola

rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej) priamo nevyplýva, že právo spoločníka nahliadať do
dokladov spoločnosti je neobmedzené, a teda či je spoločník oprávnený nahliadať do všetkých dokladov
spoločnosti, alebo či predmetné oprávnenie spoločníka podlieha určitým obmedzeniam.
Po zohľadnení systematiky ustanovenia § 122 Obchodného zákonníka je zrejmé, že odsek 2 uvedeného
zákonného ustanovenia nie je možné pri posudzovaní rozsahu práva spoločníka na informácie a

na nahliadanie do dokladov spoločnosti vykladať samostatne, ale výlučne v spojení s oprávneniami
spoločníka vyplývajúcimi mu z § 122 ods. 1, resp. ods. 3 Obchodného zákonníka.
Základným právom spoločníka je právo podieľať sa na riadení spoločnosti a kontroly jej činnosti na
valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách (§
122 ods. 1 Obchodného zákonníka). Valné zhromaždenie sa považuje za najvyšší orgán spoločnosti. Je

to práve valné zhromaždenie rozhoduje o najzávažnejších otázkach spoločnosti, a ktoré môže udeľovať
pokyny konateľom, prípadne obmedziť ich konateľské oprávnenie.
Za účelom realizácie predmetného oprávnenia zákon v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka
zakotvil právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka na nahliadanie
do dokladov spoločnosti. Právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka

na nahliadanie do dokladov spoločnosti tak predovšetkým sleduje, aby mal spoločník pri využívaní
oprávneniapodľa§122ods.1Obchodnéhozákonníkakdispozíciirelevantnéinformácieozáležitostiach
spoločnosti (jej majetku a záväzkoch, ich predpokladanom vývoji, prípadne o budúcom podnikateľskom
zámere spoločnosti, na ktorej podnikaní sa ako spoločník zúčastňuje svojim vkladom) a aby tieto
informácie mohol využiť predovšetkým pri hlasovaní na valnom zhromaždení, resp. pri hlasovaní mimo

valného zhromaždenia podľa § 130 Obchodného zákonníka.

20. Právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti je späté aj s jeho oprávnením uplatňovať
v mene spoločnosti nároky (spoločnosti) voči konateľom na náhradu škody (prípadne iné nároky), resp.
s jeho oprávnením uplatňovať v mene spoločnosti nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je

v omeškaní s jeho splatením, prípadne nároky na vrátanie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore
so zákonom.
Aby mohol spoločník uplatniť v mene spoločnosti nároky uvedené v ustanovení § 122 ods. 3
Obchodného zákonníka, je nevyhnutné, aby mal preukázané, či zo strany konateľa (konateľov)spoločnostidošlokporušeniupovinnostipodľa§135aObchodnéhozákonníka.Natojenevyhnutné,aby
sa spoločník oboznámil s účtovnými dokladmi spoločnosti, prípadne s inými dokumentmi spoločnosti,
z ktorých je zrejmé, akým spôsobom konateľ nakladal s podstatným majetkom spoločnosti, napr.

či nedošlo k zjavne nevýhodnému predaju majetku spoločnosti, či spoločnosť nenadobudla majetok
za neprimerane vysokú sumu, či nedošlo k neprimeranému zaťaženiu majetku spoločnosti, alebo či
spoločnosť neprebrala na seba neprimerané majetkové riziká. Pokiaľ ide o právo spoločníka uplatňovať
v mene spoločnosti nároky spoločnosti voči spoločníkom, taktiež platí, že na realizáciu predmetného
právajenevyhnutné,abymuboloumožnenénahliadnuťdoúčtovnýchdokladovspoločnostinaoverenie,

či spoločník si splnil svoju povinnosť riadne a včas splatiť vklad, na ktorý sa zaviazal, prípadne či
niektorému zo spoločníkov spoločnosť nevyplatila plnenie v rozpore so zákonom, ktoré by bola povinná
spätne od tohto spoločníka vymáhať.

21. Právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka nahliadať do
dokladov spoločnosti je tak späté s takými informáciami a dokladmi spoločnosti, ktoré sa týkajú

najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti
a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu
spoločníka na zisku spoločnosti.

Z ustanovenia § 122 Obchodného zákonníka však nemožno vyvodiť právo spoločníka nahliadať do

všetkých dokladov spoločnosti. Toto právo zákon zveruje členom na to povolaného orgánu spoločnosti
s ručením obmedzeným - t. j. členom dozornej rady - ktorí sú oprávnení žiadať od konateľov informácie
a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných
kníh a iných dokladov spoločnosti (k tomu viď aj ustanovenie § 138 ods. 2 Obchodného zákonníka). Na
predmetnom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že dozorná rada je v rámci spoločnosti s ručením

obmedzeným konštruovaná ako fakultatívny orgán, keď jej zriadenie závisí výlučne od vôle spoločníkov
vyjadrenej v spoločenskej zmluve.
Nemožno tak jednoznačne dospieť k záveru, že oprávnenie spoločníka nahliadať do dokladov
spoločnosti podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka je koncipované rovnako široko, ako je to v
prípade oprávnenia členov dozornej rady. Tento záver platí aj vtedy, ak spoločnosť nemá dozornú

radu zriadenú. Na spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nemá zriadenú dozornú radu,
neprechádzajú oprávnenia, ktoré zákon zveruje dozornej rade ako kontrolnému orgánu spoločnosti (§
138 ods. 1 Obchodného zákonníka), resp. jej jednotlivým členom (§ 138 ods. 2 Obchodného zákonníka).

22. Ako už z vyššie uvedeného vyplýva, právo spoločníka na informácie a na nahliadanie do dokladov

spoločnosti v zmysle ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka podlieha určitým limitom.
V prvom rade sa jedná o rozsah informácií, ktoré môže spoločník žiadať, a dokladov, do ktorých
je oprávnený nahliadať. Tento rozsah je daný najvýznamnejšími úkonmi a záležitosťami spoločnosti
týkajúcimi sa hospodárenia a významnejšieho majetku spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na
likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na

výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti.
Uvedené znamená, že do obsahu práv spoločníka vymedzených v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka nepatrí právo dožadovať informácií (alebo sprístupnenia dokladov), ktoré sa týkajú bežného
choduspoločnosti(t.j.obstarávaniebežnéhospotrebnéhomateriálu,resp.bežné,každodennéúkony,ku
ktorým dochádza v rámci činnosti spoločnosti, ale aj personálne zabezpečenie spoločnosti, aby mohla

vôbec vykonávať činnosť).
Ďalším obmedzením pre výkon práv spoločníka upravených v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka je, že ich uplatňovanie nesmie byť uskutočňované šikanóznym spôsobom. Z uvedeného
vyplýva, že spoločník nesmie uplatňovať svoje práva predovšetkým spôsobom, ktorý by obmedzoval
spoločnosť pri výkone svojej činnosti, alebo ktorý by ukladal spoločnosti neprimerané povinnosti.

Zároveň však platí, že v rozsahu, v akom je spoločník oprávnený nahliadať do dokladov spoločnosti, je
spoločnosť povinná umožniť nahliadnuť mu do nich, prípadne mu umožniť, aby si z nich vyhotovil výpisy,
odpisy prípadne ich kópie. (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/21/2019). Rozsah
možností spoločníka obchodnej spoločnosti nahliadať do dokladov spoločnosti môže byť sporným,
avšak podstatnou otázkou v prejednávanej veci je identifikácia povinného z hľadiska pasívnej vecnej

legitimácie.

23. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu návrhu

nazačatiekonaniameritórnymrozhodnutím.Zhľadiskaposúdeniavecnejlegitimácieniejerozhodujúce,
či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

24. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),

alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009).

25. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,

oktorývkonaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom

procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-

právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

26. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, nárok spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným nahliadať do

dokladov spoločnosti je daný voči spoločnosti, ktorej je spoločníkom. Ust. § 122 Obchodného zákonníka
síce dáva spoločníkovi právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti, avšak
nahliadnutie do dokladov spoločnosti musí spoločník požadovať od spoločnosti ako takej. V tomto
smere súd poukazuje na existujúcu judikatúru, napr. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Obdo/21/2019 či rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Obo 88/2002 (63/2002 ZSP), z ktorých

jednoznačne vyplýva, že nahliadnuť do dokladov spoločnosti je povinná umožniť spoločnosť. Konateľ -
žalovaný v 1/ rade tak nie je pasívne legitimovaným v spore, i keď žalobca si uplatnil zákonný a nesporne
aj oprávnený nárok, avšak voči nesprávnemu subjektu.

27. Čo sa týka žalovanej v 2/ rade, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaná

v 2/ rade mala k dispozícii akúkoľvek dokumentáciu spoločnosti T.P.T. - investment, s.r.o., súd žalobu v
celom rozsahu zamietol, a to vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie a vo vzťahu v žalovanej v 2/ rade z dôvodu neodôvodnenosti podanej žaloby.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v zmysle zásady úspechu priznal

žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%,
o ktorých súd rozhodne v zmysle § 262 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.