Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611209516
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1611209516.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov

senátuJUDr.MartinaMurgašaaMgr.JanyJanicsBajánkovejvprávnejvecižalobcov:X/W..T.Š.,P..,N..
XX.XX.XXXX, A. W. Š. Č.. XXX, X/ F.. F. Š., P.., N.. XX.X.XXXX, A. W. Š. Č.. XXX, obaja zast. advokátom
JUDr. Samuelom Baránikom, ul. Podjavorinskej 7, Bratislava proti žalovanej: M. G., N.. XX.XX.XXXX,
A. A. Č.. XX, A., zast. Adriana Sojková-ADVOKAT DCA s.r.o., Námestie Matice slovenskej č. 4262/23,
Dubnica nad Váhom, IČO: 47 253 142, o určenie vlastníctva a iné, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Malacky, č. k. 5C/173/2011-260 zo dňa 6.10.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá

p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku o trovách konania sa napadnutý rozsudok m e n í tak, že žalovanej sa priznáva voči
žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovanej sa priznáva voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia (po zmene
žalobného petitu pripustenej na pojednávaní 6.10.2016, č.l. 228) domáhali voči žalovanej: a) určenia, že
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 dielu č. 1 o výmere 21m2 (pôvodne vedený ako súčasť
pozemku s W.. Č.. E.-K. XXXX/X - D. W. P. N. o výmere 281m2) a dielu č. 2 o výmere 7m2 (pôvodne

vedený ako súčasť pozemku s W.. Č.. E.-K. XXXX/X - D. o výmere 701m2), ktoré oba diely budú ďalej
vedené v katastri nehnuteľností ako súčasť pozemku s W..Č.. E.-K. XXXX - D. Y. M. 406m2, vedeného
na R. Č.. XXX pre k.ú. W. Š. a dielu č. 4 o výmere 28m2 (pôvodne vedený ako súčasť pozemku W..
Č.. E.-K. XXXX/X - D. o výmere 701 m2), ktorý bude a to všetko podľa GP vyhotoviteľa Geodet Myjava
s.r.o. č.:XX/XXXX, ktorý autorizačne overil dňa 08.09.2009 J.. W. W. a úradne overila dňa 10.09.2009
pod číslom XXXX/XX Správa katastra V., b) uloženia povinnosti odstrániť na vlastné náklady z pozemku
W.. Č.. E.-K. XXXX/X - D. W. P. N. o výmere 498 m2 (ako bol identifikovaný podľa GP vyhotoviteľa

Geodet Myjava s.r.o. č.:XX/XXXX, ktorý autorizačne overil dňa 08.09.2009 J.. W. W. a úradne overila
dňa 10.09.2009 pod číslom XXXX/XX Správa katastra V.) jej vodovodnú prípojku definovanú ako úsek
vodovodného potrubia od rozbočenia potrubia smerujúceho k domu B.. Č.. XXX až po hranicu pozemku
a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodolpodľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že plne procesne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%, o ktorých výške si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobcovia kúpili na základe
kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21.03.1990, zaregistrovanej rozhodnutím bývalého ŠN A. - M. zo dňa
03.04.1990 pod č. k. RI 656/90 nehnuteľnosti pozemok W.. Č.. XXXX/X D.. W. Y. M. XXX V. P. W..
Č.. XXXX Y. W. Y. M. XXXmX, K..Ú.. W.Ý. Š. P. B. T. F. B.. Č.. XXX N. B. na W.. Č.. XXXX/X od

Q. S. a Z. S.. Sporná parcela Č.. XXXX/X bola prvý krát zameraná geometrickým plánom č. XXX-
XXX-XXXX/XX (čl. 55), pričom bolo zistené, že jej výmera je 586 m2. Podľa tohto geometrického
plánu je zakreslené oplotenie medzi pozemkami par. Č.. XXXX/X P. W.. XXXX/X tak, že oplotenie je
v predĺžení pravej bočnej steny rodinného domu B.. Č.. XXX z pohľadu od ulice. Znalec Ing. Roman
Wágner vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedol, že tento geometrický plán bol urobený bez
„zadefinovania novovytvorených bodov ich súradnicami“ a tiež konštatoval, že vo vytyčovacom náčrte č.

240-241-064-99 boli vytýčené body zadefinované v miestnom súradnicovom systéme. Z výsluchu Q. S.
súd prvej inštancie zistil, že pri predaji nehnuteľností upozornil žalobcov, že plot, tak ako je postavený,
nie je totožný so skutočnou hranicou predávaných pozemkov a susedného pozemku (akt. vo vlastníctve
žalovanej), že správna hranica medzi pozemkami je posunutá oproti plotu, tak ako bol v prírode
postavený,ajkeďnevedelpresneuviesťrozsahposunu.Svedokobjasnil,žesusednépozemkypôvodne

patrili jeho svokrovcom a s ohľadom na tento blízky príbuzenský vzťah mali susediace nehnuteľnosti
vybudovanú iba jednu vodomernú šachtu. Svedok vypovedal, že medzi pozemkami bol postavený plot
so zabudovanou bránkou, ktorú bežne obe rodiny používali. Svedok tiež uviedol, že jeho manželka so
sestrou predávali rodinný dom po úmrtí svokrovcov (manželov L.), pričom záujemcov o kúpu upozornili,
že pozemok nie je úplne v poriadku a upozornili ich aj na to, že časť ich pozemku je aj za domom.

Noví vlastníci (právni predchodcovia žalovanej) si potom nechali sami zamerať pozemok. Žalobcovia
postavili na hranici pozemkov súčasný plot, čím znemožnili novým vlastníkom susedných pozemkov
užívať ich v celom rozsahu. K predmetu sporu svedok S. tiež uviedol, že pozemky, ku ktorým žiadajú
žalobcovia určiť svoje vlastníctvo nikdy neboli súčasťou ich rodinného vlastníctva, čo môžu potvrdiť aj
ďalší príbuzní. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že noví vlastníci pozemkov W.. Č.. XXXX/X P. W.. Č..

XXXX/X V. A. T. P. Q. A. T. požiadali Okresný úrad v V. o určenie priebehu hraníc medzi pozemkami
W.. Č.. XXXX/X P. XXXX/X zapísaných na R. Č.. XXX P. W.. Č.. XXXX/X P. na R. Č.. XXX a o zistenie
výmery uvedených pozemkov. Na základe žiadosti V. A. T. P. Q. A. T. (právni predchodcovia žalovanej)
vo veci určenia hraníc pozemkov Okresný úrad V., katastrálny odbor v rozhodnutí č. H-7/99 zo dňa
08.10.1999 skonštatoval, že výmery pozemkov W.. Č.. XXXX/X, XXXX/X P. W.. Č.. XXXX/X sú správne

a že táto hranica pozemkov je na katastrálnej mape č. ZS XX-19-13 vyznačená podľa geometrického
plánu č. XX-XX/XXXX-XXX-XX. Z geometrického plánu Č.. XX/XXXX súd prvej inštancie ďalej zistil, že
žalobcovia zasahujú do vlastníctva žalovanej v rozsahu 21 m2, čo je diel 1 tohto geometrického plánu
a v rozsahu 7 m2, čo je diel 2 geometrického plánu, pričom táto časť pozemku bola pôvodne súčasťou
W. Č.. XXXX/X a ďalej zasahujú v rozsahu 28 m2, pričom táto časť pozemku bola súčasťou pozemku

W. Č.. XXXX/X. Z vykonaného súdnoznaleckého dokazovania ďalej skutkovo vyplynulo, že žalobcovia
užívajú z pozemkov vo vlastníctve žalovanej spolu výmeru 56 m2 (viď znalecký posudok znalca Ing.
Wagnera Č.. XX/XXXX). Z rozhodnutia Okresného úradu V. č. H-7/99 zo dňa 08.10.1999 a Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 17.02.2000 súd zistil, že Okresný úrad v Malackách, katastrálny odbor, sa
na základe žiadosti V. A. T. P. Q. A. T. zaoberal otázkou hranice medzi pozemkami W. Č.. XXXX/X,

XXXX/X a rozhodol tak, že táto je vyznačená podľa geometrického plánu Č.. XX-XX/XXXX-XXX-XX
na katastrálnej mape č. ZS XX-19-13. Vtedajší vlastníci pozemkov W.. Č.. XXXX/X P. XXXX/X žiadali
oplotenie pozemkov dať do stavu podľa vytyčovacieho náčrtu č. XXX-XXX-XXX-XX, čo je iný stav ako
nehnuteľnosti žalobcovia a žalovaná užívajú.

3/ Z takto zisteného skutkového stavu, odkazujúc na § 3 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods.1, 2, § 134
ods. 1, 2, 3, 4, § 135c ods. 1, 2, 3 Obč. zák., § 67c a § 18 písm. a/, b/, c/, d/ zákona č. 162/1995 Z.z.
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Pokiaľ ide o nárok týkajúci sa určenia
vlastníckeho práva k spornej parcele súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom prípade na strane
žalobcovabsentujúdvezozákonnýchpodmienokvydržaniaatooprávnenosťdržbyauplynutiezákonom

určenej vydržacej doby. Žalobcovia svoju nehnuteľnosť kúpili, a teda nadobudli ju zákonným spôsobom.
Ich nehnuteľnosti v čase kúpy však geometricky zamerané neboli. Kúpnu zmluvu s kupujúcimi uzatvorili
žalobcoviadňa21.03.1990.ZmluvabolaregistrovanábývalýmŠNA.-M.dňa03.04.1990,odkedynastali
účinky nadobudnutia vlastníctva. Žalobcovia vstúpili aj do držby časti pozemku, ktorý nebol predmetomkúpy a predaja. Neskôr sa zistilo, že sa jedná o zásah do vlastníctva na úkor vlastníkov susednej
nehnuteľnosti v rozsahu 56 m2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania - výsluch svedka
S. a z geometrických plánov za preukázané, že žalobcovia od začiatku, od momentu jednania o kúpe

vedeli, že nehnuteľnosť tak ako ju kupujú, nie je ohraničená v správnych hraniciach. V prípade, ak by
aj žalobcovia neboli „dostatočne zrozumiteľne“ oboznámení s tým, že nehnuteľnosť kúpili vo väčšom
rozsahu ako im to prináleží, dozvedeli sa o tejto skutočnosti z oficiálnych úradných dokladov a to priamo
z katastra nehnuteľností, keď im bolo oznámené, že hranica medzi spornými nehnuteľnosťami
je vyznačená podľa GP č. XX-XX/XXXX-XXX-XX na katastrálnej mape č. ZS XX-19-13. V tomto

smere bolo žalobcom doručené rozhodnutie Okresného úradu M. V., katastrálny odbor č. H-7/99 zo dňa
08.10.1999. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že argumentácia žalobcov o tom, že pozemok pri kúpe
nemal žiadne právne vady nepreukazuje, ako prebiehala skutočná hranica medzi pozemkami. Doklady,
na ktoré sa žalobcovia odvolávajú slúžili na účely prevodu sporných nehnuteľnosti, avšak ich súčasťou
nebola informácia ohľadom zameraní hranice medzi pozemkami. Priebeh hranice medzi pozemkami
bol zistený geometrickým plánom vyhotoviteľa GEODET Myjava s.r.o., Č.. XX/XXXX a znaleckým

dokazovaním nariadeným súdom. Z obidvoch týchto dôkazov súd prvej inštancie zistil, že stavba
plotu sa nachádza na časti pozemku, ktorú vlastní žalovaná. Z vykonaného dokazovania mal tak súd
prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia od začiatku nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam neboli dobromyseľní v tom, že im patrí vlastnícke právo k pozemkom v rozsahu 1020
m2.Žalobcovianebolidobromyseľnípridržbespornejčastipozemku,keďžebolipredávajúcimpripredaji

upozornení na nesprávny priebeh hranice pozemkov. Žalobcovia, aj keď spochybňujú skutočnosť, že
pri kúpe im žiadnym kvalifikovaným spôsobom nebolo oznámené, že preberajú do vlastníctva väčšiu
výmeru ako v skutočnosti kúpili, o tejto skutočnosti sa kvalifikovaným spôsobom dozvedeli najneskôr
na jeseň v roku 1999, z ktorého dôvodu nebolo splnené ani časové obdobie 10 ročnej nepretržitej
oprávnenej držby. Z uvedených dôvodov žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k spornej

časti nehnuteľnosti.

4/ Pokiaľ išlo o žalobný návrh v časti týkajúcej sa odstránenie vodovodnej prípojky definovanej ako úsek
vodovodného potrubia od rozbočenia potrubia smerujúceho k domu B.. Č.. XXX až po hranicu pozemku,
súd prvej inštancie, právne odkazujúc na § 135c Obč. zák., uviedol, že v prípade vodovodnej prípojky

sa jedná o drobnú stavbu, ktorá plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, ide o povolenú stavbu, keďže
pôvodní vlastníci rodinných domov B.. Č.. XXX P. XXX boli rodičia a dcéra s manželom, postavenú v
prospech oboch pôvodných vlastníkov, keďže slúžila a slúži na dodávku vody. Dodal, že v súčasnosti sú
vlastnícke vzťahy medzi účastníkmi nedoriešené pre prebiehajúci súdny spor, a za toho stavu žalobkyňa
nemá možnosť zriadiť si samostatnú prípojku, v čom videl dôvod, pre ktorý by bolo s poukazom na §

3 Obč. zák. nariadenie jej odstránenia nesprávne. Súd prvej inštancie ozrejmil, že odstránenie stavby
je výnimočným riešením sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy, na čo neboli splnené predpoklady.
Keďže v prejednávanom prípade ide o zásah do vlastníckeho práva žalobcov minimálny, teda taký, ktorý
žalobcov nejako neobmedzuje, postup podľa § 135c ods. 1 Obč. zák. by bol v rozpore s dobrými mravmi.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie aj v tejto časti žalobu zamietol.

5/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Uviedol,
že žalovaná požadovala od žalobcov zaplatenie trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a
trov právneho zastúpenia. Vo veci boli žalobcovia úspešní v celom rozsahu a vzniklo im preto právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6/ Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Súdu prvej inštancie vytkli, že vykonal
eklektický výber dôkazov v prospech žalovanej pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka S.. Argumentovali
tým, že v čl. IV kúpnej zmluvy predávajúci žalobcom uviedli, že ručia za nespornosť a bezbremennosť
odpredávaných nehnuteľností, pričom súčasťou prevodu a kúpnej ceny bolo aj oplotenie, v hraniciach

ktorého bol pozemok predávajúcim odovzdávaný. Predávajúci odovzdali žalobcom k sporným
pozemkom dokumentáciu, a to darovaciu zmluvu na pozemok medzi W.. P. L. a jej dcérou Z. S., v ktorej
sa uvádza v bode 4/, že na darovaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne skryté závady a geometrický
plán Č.. XXX-XXX-XXX/XX overený Strediskom geodézie A.- zo dňa 17.12.1984, ktorý potvrdzuje, že
hranica medzi pozemkami je tak, ako bol plot v teréne aj postavený (č. l. 55); žalobcovia preberali hranice

pozemku s plotom, ktorý bol dlhodobo postavený na tom mieste, kde stojí dodnes, išlo teda o pokojný
stav. V zmluvách nie je zmienka o spornosti hranice, resp. o tom, že by časť predávaného majetku
mala byť v užívaní tretích osôb (žalobcov). V kúpnej zmluve zo dňa 29.9.1997 predávajúci Z. S. P.
V. L. v čl. III vyhlásili kupujúcim manželom A., že na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadneťarchy, obmedzenie a nemajú žiadne vady, na ktoré by mali kupujúcu upozorniť. Následne pri predaji
nehnuteľnosti manželmi A. žalovanej, títo v čl. IV ods. 5 kúpnej zmluvy zo dňa 11.1.2007 vyhlásili, že
ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nie je obmedzené žiadnym zmluvným vzťahom alebo dohodou

s treťou osobou, či už v písomnej alebo ústnej, ktorá by mohla akýmkoľvek spôsobom nepriaznivo
ovplyvniť vlastnícke právo kupujúceho, pričom kupujúca vyhlásila v čl. III zmluvy, že skutočný stav
nehnuteľnosti zodpovedá stavu, v akom ich kupuje. V písomných dokladoch o prevodoch nehnuteľností
nie je žiadna zmienka o spornosti hranice, a teda aj tieto doklady vyvracajú tvrdenia svedka S.. Pokiaľ
ide o svedeckú výpoveď tohto svedka, žalobcovia majú za to, že svedok zámerne klamal s úmyslom

poškodiť ich, pretože sa cítil byť žalobcami poškodený. Svedok totiž sám požiadal žalobcov pri predaji
nehnuteľnosti, aby mu dohodnutú kúpnu cenu vyplatili v roku 1990 v nemeckých markách, zakrátko
po predaji však došlo ku kurzovému prepadu nemeckej marky, na základe čoho sa svedok S. obrátil
na žalobcov a žiadal ich o navýšenie kúpnej ceny o kurzový prepad nemeckej marky, čo žalobcovia
odmietli. Svedok S. je odvtedy voči žalobcom negatívne naladený, čo malo vplyv aj na obsah jeho
výpovede. Súd prvej inštancie sa však relevantnými námietkami žalobcov voči svedkovi nezaoberal.

Žalobcovia ďalej namietali, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy inštitút vydržania a vychádzal z
údajov o pozemkoch, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností. Východisková situácia bola taká, že
žalobcovia majú postavený plot na pozemku žalovanej a žalovaná má postavenú vodomernú šachtu
na pozemku vo vlastníctve žalobcov, pričom obidve tieto stavby (plot aj vodovodnú šachtou) zhotovila
rodina L., teda ani žalobcovia, ani žalovaná. Keď žalovaná žiadala odstrániť plot žalobcov zo svojho

pozemku, okresný súd v konaní sp. zn. 5C 520/2009 jej návrhu vyhovel, ale keď žiadali žalobcovia
súd, aby uložil žalovanej povinnosť odstrániť vodovodné potrubia z ich pozemku, súd prvej inštancie
uzavrel, že postup žalobcov podľa § 135c Obč. zák. je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia ďalej
svoje odvolanie odôvodnili tým, že na pojednávaní dňa 24.5.2016 navrhli zmenu petitu žaloby, pričom
písomné znenie žaloby založili na pojednávaní krátkou cestou do spisu. Súd prvej inštancie pripustil

zmenu petitu na pojednávaní 6.10.2016 avšak podľa bodu 8 rozsudku je vymedzený predmet konania
v porovnaní s návrhom na zmenu žaloby užšie (bez určenia vlastníctve k dielu č. 4 o výmere 28 m2) a
odlišne (diely č. 1 a 2 mali podľa návrhu žalobcov tvoria súčasť pozemku B. W.. Č.. E.-K. XXXX/X -D. W.
P.N.ovýmere498m2aniesúčasťpozemkuB.W.Č..E.-K.XXXX-D.Y.M.406m2).Podľažalobcovsúd
prvej inštancie pochybil aj v tom, že za dôkaz považoval aj rozhodnutie Okresného úradu V., katastrálny

odbor č. H-7/99 zo dňa 8.10.1999, opomenul však vziať v úvahu, že na základe rozsudku KS v Bratislave
sp. zn. 27S 267/99 bolo toto rozhodnutie zrušené z dôvodu, že ho vydal orgán bez právomoci. Súd prvej
inštancie tak priznal nulitnému rozhodnutiu vznik právnych následkov. Žalobcovia ďalej namietali, že
súd prvej inštancie čerpal podstatné skutkové zistenia z výpovede svedka S., hoci nejde o neutrálneho
svedka, ktorý nehovoril pravdu, keď tvrdil, že žalobcov pri predaji domu upozorňoval na to, že hranica

medzi pozemkami je nesprávne oplotená. Naviac, z geometrického plánu z roku 1984 je zrejmé, že aj
svedok Q. S., resp. jeho zosnulá manželka Z. S. ako vlastníčka pozemku bola v domnienke, že hranica
medzi pozemkami je tak, ako je postavený plot, a to najneskôr od roku 1984, kedy sa daný geometrický
plán vyhotovoval. Manželia S. geometrický plán z roku 1984 akceptovali, keď jeho nesprávnosť
nereklamovali. Súd prvej inštancie tak podľa odvolateľov postavil svoje závery na neúplných skutkových

zisteniach založených výhradne na svedeckej výpovedi Q. S. a rozhodnutí Okresného úradu V. č.
H-7/99. Žalobcovia ďalej argumentovali tým, že napadnutý rozsudok v časti posúdenia oprávnenosti
držby žalobcov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na
rozhodovaciu činnosť NS SR a NS ČR (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 87/2010, uznesenie NS ČR
sp. zn. 28Cdo 890/2011, rozsudky NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1848/98 a sp. zn. 22Cdo 1594/2004). Podľa

tejto judikatúry vydržanie hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Pokiaľ ide o pomer
výmery pozemku prevedeného a pozemku (jeho časti), ku ktorej malo byť vlastnícke právo vydržané,
žalobcovia odkázali na rozhodnutia, v ktorých sa presadzuje názor zohľadňujúci výšku tohto pomeru.
Žalobcovia v tomto kontexte akcentovali, že sa chopili držby na základe riadnej kúpnej zmluvy zo dňa
21.3.1990, kupovali 964 m2, pričom sa v teréne nevedomky ujali držby 1.020 m2, t. j. o necelých 6%

výmery viac, ako bolo uvedené v kúpnej zmluve. Pri prevode nebolo vykonané geodetické zameranie
predávaných nehnuteľností, predávajúcimi neboli upozornení na spornosť hraníc pozemkov, pričom
akúkoľvek pochybnosť by aj tak rozptýlil oficiálny dokument predložený predávajúcimi, a to geometrický
plán z roku 1984. Z uvedeného je zrejmé, že tak žalobcovia, ako aj ich právni predchodcovia boli v
skutkovom omyle, že hranica medzi pozemkami ide tak, ako to stanovuje geometrický plán z roku

1984 a plot postavený od nepamäti, pričom žalobcovia takto spornú nehnuteľnosť užívali aj k 1.1.1992.
Najneskôr vyhotovením geometrického plánu v roku 1984 bola založená domnienka, že hranice medzi
pozemkami sú tak, ako sú zakreslené v tomto geometrickom pláne, a teda od tohto roku začala plynúť
dobromyseľná držba hranice právnym predchodcom žalobcov a na jej plynutie v súlade s § 134 ods. 3Obč. zák. naviazali oprávnenou držbou aj žalobcovia. Vydržacia doba teda uplynula najneskôr uplynutím
roku 1994, kedy sa zo žalobcov stali vlastníci spornej nehnuteľnosti. Podľa žalobcov súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil aj alternatívne uplynutie vydržacej doby žalobcami samotnými. Keďže rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave bolo rozhodnuté, že Okresný úrad Malacky nie je orgán s právomocou
riešiť spornosťhranicemedzipozemkami,podaniepaniV.A. nazačatiekatastrálnehokonaniaohľadom
určenia hranice s pozemkami žalobcov na Okresný úrad V. zo dňa 6.7.1999 nemalo žiadne právne
následky, keď W.. A. už následne ďalšie relevantné konanie neinicioval. Uvedený počin V.. A. teda
nemohol mať vplyv na plynutie vydržacej lehoty.

7/ Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh na odstránenie
vodovodnej prípojky žalobcovia namietali správnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie, že
žalovaná nemá možnosť zriadiť si samostatnú vodovodnú prípojku, keď obecné vodovodné potrubie ide
popred dom žalobcov aj popred dom žalovanej, pričom si žalovaná za minimálne náklady môže zriadiť
samostatné pripojenie na vodu z obecnej cesty na svoj pozemok, čo však z dôvodu vlastnej pohodlnosti

nezrealizovala. Ako nepravdivé označili žalobcovia skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že ich
vodovodná prípojka žalovanej nejako neobmedzuje. Pokiaľ ide o posúdenie tejto časti uplatneného
nároku súdom prvej inštancie žalobcovia namietali, že si súd nesprávne stotožnil stavbu nepovolenú
(tzv. čiernu stavbu) so stavbou neoprávnenou, pričom medzi stranami ide o prípad neoprávnenej stavby
- stavba vodovodnej prípojky žalovanej sa nachádza na pozemku žalobcov, pričom v tomto kontexte

považujú rozsudok v tejto časti za vnútorne rozporný, keď v bode 60 sa uvádza, že ak ide o skutočne
neoprávnenú stavbu, nemôže súd žalobu na jej odstránenie zamietnuť, pričom vo výroku súd prvej
inštancie žalobcu v tejto časti zamietol.
8/ Žalobcovia tiež namietali vecnú nesprávnosť výroku o trovách konania pre jeho neurčitosť, nakoľko v
ňom chýba označenie strany povinnej, pričom z tohto výroku nie je zrejmé, či k náhrade trov sú zaviazaní

žalobcovia obaja alebo iba jeden z nich. Na túto otázku nedalo odpoveď ani samotné odôvodnenie
napadnutého výroku, pretože v ňom súd prvej inštancie zmätočne uviedol, že v tejto veci boli žalobcovia
úspešní v celom rozsahu a vzniklo im právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9/ Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalobcov, že súd prvej inštancie prihliadol na rozhodnutie Okresného
úradu V., katastrálny odbor č. H-7/99 zo dňa 8.10.1999 napriek tomu, že ide o nulitné rozhodnutie
žalovaná uviedla, že len samotná skutočnosť, že žalobcovia boli účastníkmi tohto správneho konania,
predmetom ktorého bola spornosť hranice medzi susediacimi pozemkami, je preukázaním nedostatku
ich dobromyseľnosti v tom, že im pozemok patrí. Žalovaná nesúhlasila ani s argumentáciou žalobcov,

že by právni predchodcovia žalobcov boli v akomkoľvek skutkovom omyle ohľadom hranice medzi
pozemkami, pretože právny predchodca žalobcov potvrdil, že mal vedomosť o skutočnej hranici
pozemkovalogickyakonzistentnevysvetlilajdôvodaokolnosti,prečobolvminulostiplotumiestnenýna
mieste mimo geodetickej hranice pozemkov. Nemožno teda odvodzovať dobromyseľnosť od právneho
predchodcuanadviazaťnaplynutiejeho vydržacejdobyvprípade,aktentosamotnýprávnypredchodca

svoju dobromyseľnosť popiera a z obsahu jeho výpovede je zrejmé, že nikdy subjektívne nebol v
právnom postavení držiteľa sporného pozemku majúceho pozemok vydržať. Pokiaľ ide o odvolaciu
námietku žalobcovi ohľadom odstránenia vodovodnej prípojky má žalovaná a to, že v tejto časti ani
nemal byť žalobný petit rozšírený.

10/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie čo do veci samej nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi
napadnutého rozsudku ohľadom veci samej a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

11/ Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie konštatované nesplnenie zákonných predpokladov na
nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej časti pozemkov vydržaním žalobcami, odvolací súd dodáva,
že z obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami ako kupujúcimi a Q. S. P. Z. S. ako
predávajúcimi zo dňa 21.3.1990 (Štátnym notárstvom A. - M. zaregistrovanú dňa 3.4.1990) vyplýva, že
žalobcovia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti W.. Č.. XXXX/X M. M. XXX V.

P. W.. Č.. XXXX M. M.V. XXX V.. Žalobcom tak svedčí právny titul na pozemky tak ako boli definované
(aj čo do ich výmery) v kúpnej zmluve. Právni predchodcovia žalovanej V. A. P. Q. A. nadobudli na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.9.1997 Y. Z. S. P. V. L. do vlastníctva pozemok W.. Č.. XXXX/X Y.
M. XXX V. a pozemok W.. Č.. XXXX/X Y. M. XXX V. (viď kúpna zmluva na č. l. 209, 210), následnesa žalovaná kúpnou zmluvou zo dňa 11.1.2007 stala vlastníčkou pozemkov W.. Č.. XXXX/X Y. M.
XXX V., W.. Č.. XXXX/X Y. M. XXX V., W.. Č.. XXXX/XX Y. M. XXX V. P. W.. Č.. XXXX/XX Y. M. XX V..
V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaná alebo jej právni predchodcovia vlastníctva tejto časti

pozemku vzdali. Na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že rodina L., ktorá pôvodne vlastnila všetky
vyššie označené pozemky, si vybudovaním oplatenia (s možnosťou voľného prechodu) stanovila ich
užívanie v rozpore so skutočnými hranicami pozemkov, pretože, ako vypovedal svedok Q. S., takto im
to vyhovovalo. Do úvahy by pripadal prípadný ospravedlniteľný omyl žalobcov pri držbe susediaceho
pozemku, ktorý (podľa rozhodnutí NS ČR sp. zn. 22b Cdo 1838/2010, sp. zn. 22Cdo 1421/2011) nie je

vylúčený ani v prípade, že si držiteľ nenechal vytýčiť hranice ním vlastnených pozemkov a nezistil tak, že
drží aj časť pozemku, ktorého vlastníkom nie je, avšak len za splnenia ostatných zákonných podmienok
vydržania. V tomto kontexte však z pohľadu žalobcov ide o rozlohu 56 m2, t. j. necelých 6% z celkovej
výmery pozemkov, z pohľadu žalovanej však ide o závažný zásah, pretože vzdaním sa navrhovanej
rozlohy pozemkov by stratila prístup k zadnej časti svojho rodinného domu, čo je výrazné obmedzenie
jej užívacieho práva k rodinnému domu.

12/ Ohľadom odvolacej námietky žalobcov, že preukázali dobromyseľnosť, odvolací súd uvádza,
že dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú
vec alebo ňou disponuje. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré
samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti

vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda
okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí.
Takýmito okolnosťami sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace
o poctivosti nadobúdateľa. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia túto
zákonnú podmienku nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním nepreukázali. Skutočnosť, že samotní

predávajúci manželia Q. S. P. Z. S. mali vedomosť, že oplotenie pozemkov nie je v súlade so skutočnou
hranicou pozemkov, bráni tomu, aby bolo možné započítať ich držbu spornej časti pozemkov do
vydržacej doby v prospech žalobcov. Svedok S. totiž v konaní pred súdom prvej inštancie vypovedal,
že to bol on (resp. jeho manželka a švagriná), ktorí oznámili novým vlastníkom (manž. A.), že hranice
pozemkov tak ako sú oplotené, nie sú v poriadku a upozornili ich, že časť ich pozemku je aj za ich

domom(viďvýpoveďnač.l.69). Pokiaľteda Q.S.P.Q.V.Z.Z.S.malivedomosť,žeoploteniepozemkov
nekorešponduje so skutočnou výmerou, nemohli byť dobromyseľní, že im pozemky o rozlohe 56 m2 za
oplatením skutočne patria. Pokiaľ ide o uplynutie 10 ročnej vydržacej doby samotných žalobcov, táto
doba by začala plynúť dňom 3.4.1990 a skončila by dňom 3.4.2000. Žalobcovia sa však najneskôr dňa
8.10.1999 dozvedeli prostredníctvom manželov A. o existencii Protokolu o vytýčení hranice pozemku

Č.. XXX-XXX-XXX-XX vyhotovenom Geodéziou Bratislava, a.s. (listinný dôkaz na č.l. 105 a nasl.) a teda
o skutočnosti, že výmery pozemkov W.. Č.. XXXX/X P. XXXX/X D. na R. Č.. XXX P. W. W.. Č.. XXXX/
X na R. Č.. XXX M. K.. Ú. W. Š. sú správne. Zistili tak s určitosťou ešte počas plynutia vydržacej doby,
že užívajú časť pozemkov o rozlohe 56 m2, ktoré im nepatria. V tomto momente tak zanikla ich dobrá
viera, pretože sa zoznámili so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že im

vec, t. j. pozemky žalovanej o rozlohe 56 m2 po práve patria. Na tomto závere nemení nič ani fakt,
že rozhodnutie Okresného úradu M. V. č. H-7/99 zo dňa 8.10.1999 bolo zrušené rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave a právni predchodcovia žalovanej nepodali návrh na určenie vlastníckeho práva k
spornej časti pozemku. Právni predchodcovia žalovanej totiž nemali dôvod určovaciu žalobu podávať,
pretože vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľnosti vo vzťahu k ich pozemkom W.. Č.. XXXX/X P.

XXXX/X A. na R. Č.. XXX pre K.. Ú. W. Š. bolo zapísané správne a v ich prospech. Dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať vlastníctvo totiž zaťažuje toho, kto nie je v evidencii zapísaný ako
vlastník (teda žalobcov). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobcovia
nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k spornej časti pozemkom vydržaním podľa § 134 Obč. zák., a to
pre absenciu splnenia zákonných podmienok oprávnenosti držby (§ 130 Obč. zák.) a uplynutie zákonom

stanovej doby oprávnenej držby.

13/ Pokiaľ ide o žalobný návrh v časti uloženia povinnosti žalovanej na vlastné náklady odstrániť z
pozemku W.. Č.. E. - K. XXXX/X jej vodovodnú prípojku, odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti
tejtočastinapadnutéhorozsudkudodáva,žebolopovinnosťoužalobcov ohľadomtohtonárokuskutkovo

tvrdiť a dôkazne preukázať, že ide o stavbu neoprávnenú. V tomto smere však žalobcovia nesplnili ani
bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu, čo vyplýva z obsahu ich návrhu na zmenu žaloby na č.l. 155.
Podľa § 135c Obč. zák. sa totiž vlastník pozemku môže domáhať odstránenia stavby umiestnenej
na jeho pozemku len v prípade, ak ju zriadil ten, kto na to nemal právo. Z vykonaného dokazovaniavyplynulo, že predmetná vodovodná prípojka bola vyhotovená na pozemku žalobcov v minulosti, pričom
obe sporové strany svoje nehnuteľnosti za tohto stavu nadobudli do vlastníctva. Prípojka bola nesporne
postavená v čase, keď oba susediace pozemky patrili jednej rodine a preto nemožno ustáliť, že išlo

o stavbu neoprávnenú. Naviac, zo zápisnice z obhliadky nehnuteľností na č.l. 82 a nasl. vyplýva, že
sporná vodovodná prípojka sa nachádza približne v polovici bočnej steny rodinného domu B.. Č.. XXX
(ide o rodinný dom žalovanej) vo vzdialenosti 110 cm, pričom okraj poklopu - vstup do vodomernej
šachty sa nachádza vo vzdialenosti 90 cm od začiatku základu stavby vodomernej šachty, čo skutočne,
vzhľadom na rozlohu pozemkov žalobcov, predstavuje nepatrný zásah do ich vlastníckeho práva.

Uvedený záver však neznamená, že žalobcovia nemajú voči žalovanej príslušný satisfakčný nárok,
tento však musia uplatniť správne zvoleným rozsudočným petitom.

14/ K odvolacej námietku žalobcov ohľadom vymedzenia predmetu konania v odôvodnení napadnutého
rozsudku odvolací súd uvádza, že z kontextu celého odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je
zrejmé, že súd pojal celý predmet konania a išlo len o písaciu chybu.

15/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa
§ 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

16/ Odvolací súd sa čiastočne stotožňuje s odvolacou argumentáciou žalobcov ohľadom vecnej

nesprávnosti výroku o trovách konania a jeho odôvodnenia, keď súd prvej inštancie síce správne priznal
žalovanej ako plne procesne úspešnej sporovej strane náhradu trov konania v rozsahu 100% s odkazom
na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., avšak bližšie nešpecifikoval voči komu jej tento nárok patrí.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd odstránil túto vecnú nesprávnosť napadnutého výroku o trovách
konania tak, že ho podľa § 388 C.s.p. z m e n i l tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia.

17/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že vo veci samej plne procesne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcom nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
18/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).