Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115219543
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3115219543.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Ústav turizmu, s.r.o., so
sídlom Odborárske nám. 3, 812 07 Bratislava, IČO: 35 682 396, právne zastúpený ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. Margita Hrivňáková & partners,
s.r.o.,sosídlomMájkova3,82005Bratislava,IČO:36855545,protižalovanej:U.C.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX T. nad Q., právne zastúpený Advokátska kancelária Hagara-Hagarová,
s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, o zaplatenie 13.277,57 eur s
príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/360/2015-412
zo dňa 09. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 37Cb/360/2015-412 výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II.
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100% a výrokom III. zrušil zabezpečovacie opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu

Trenčín č. k. 37Cb/360/2015-236 zo dňa 18.05.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 8Cob/61/2018-265 zo dňa 28.08.2018, ktorým súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu ako
záložného veriteľa na zabezpečenie peňažnej pohľadávky voči žalovanej na nehnuteľnosť a byt vo
vlastníctve žalovanej a to nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie T.
nad Q., obec T. nad Q., okres G., a to k pozemku parcela registra "C" číslo XXXX/XX, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, spoluvlastnícky podiel: XX/XXX, byt zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie T. nad Q., obec T. nad Q., okres G., nachádzajúci sa v obytnom

dome súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "C" č. XXXX/XX a to byt č. 7, vchod XX,
prízemie s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XXX a ktorým zriadil
záložné právo
v prospech žalobcu ako záložného veriteľa na zabezpečenie peňažnej pohľadávky voči žalovanej k
obchodnému podielu žalovanej v obchodnej spoločnosti Haluškáreň, s.r.o.,
so sídlom Sv. Martina 285, 013 06 Terchová, IČO: 47 437 812, zapísanej v Obchodnom registri
Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 60399/L, a to v celom rozsahu s poukazom na § 1 ods. 2,

§ 59a ods. 1, § 66 ods. 2, § 135 ods. 1, § 135a ods. 1, 2, 5, § 136 ods. 1 písm. a), § 261 ods. 6 písm. a), §
373,§379ods.1Obchodnéhozákonníka,§4ods.1,2zák.č.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii,
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 343 ods. 1, 2, § 344, § 335 ods. 1 CSP. V odôvodnení rozhodnutiauviedol, že žalobca sa domáhal rozhodnutia o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 13.277,57 eur
spolu s úrokom
vo výške 7,25 % ročne zo 13.277,57 eur od 11.03.2006 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo

výške 9,00 % ročne zo 13.277,57 eur od 01.01.2011 do zaplatenia a zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že veriteľ, spoločnosť žalobcu vymáhal v konaní
vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 10Cb/184/2013 voči dlžníkovi COVERA, s.r.o. pohľadávku
vo výške 13.277,57 eur s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu poskytnutých finančných prostriedkov
v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.03.2006 dlžníkovi COVERA, s.r.o. a to poukázaním dohodnutej

sumy na účet dlžníka dňa 10.03.2006. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/184/2013
zo dňa 05.12.2014 súd uznal právny dôvod a výšku pohľadávky a zaviazal dlžníka COVERA, s.r.o.
zaplatiť veriteľovi (žalobcovi) istinu vo výške 13.277,57 eur spolu s úrokom vo výške 7,25 % ročne zo
sumy 13.277,57 eur od 11.03.2006 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo
sumy 13.277,57 eur od 01.01.2011 do zaplatenia, trovy konania vo výške 796,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.345,20 eur. Žalobca svoju pohľadávku voči dlžníkovi nemôže reálne vymôcť,

nakoľko v čase od uplatnenia pohľadávky na súde a jeho rozhodnutia, došlo k prevodu všetkého
bonitného majetku dlžníka, a to spornými úkonmi žalovanej
v pozícii konateľa citovaného dlžníka. Existenciou citovaných skutočností, žalobcovi preto svedčí
aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania a preukazuje dôvodnosť nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Počas vymáhania pohľadávky oprávneného veriteľa - žalobcu od

spoločnosti COVERA, s.r.o. lustráciou majetkových pomerov dlžníka veriteľ zistil, že dlžník - právnická
osoba konajúca štatutárnym orgánom, jediným konateľom, U. C. (predtým N. rod. M.) úmyselne,
nepostupovaním s odbornou starostlivosťou primeranou funkcii, konaním v rozpore s dobrou vierou
a záujmami spoločnosti, a to úkonmi v prospech spriaznenej blízkej osoby previedla všetok aktívny
(bonitný) nehnuteľný a hnuteľný majetok z vlastníctva dlžníka (povinného), spôsobujúce vznik škody

dlžníkovi, a ktorými sa dlžník voči veriteľom stal platobne neschopným. Dokonaním konania ku škode
spoločnosti COVERA, s.r.o. bolo založenie novej obchodnej spoločnosti s rovnakým sídlom a s
konkurenčným predmetom podnikania, ako
i výmaz žalovanej ako jediného konateľa dlžníka z obchodného registra, čím absolútne paralyzovala,
znefunkčnila právnickú osobu - dlžníka. Na spoločnosť začal ex offo registrový súd Okresný súd

Žilina konanie o zrušení spoločnosti sp. zn. 26CbR/124/2014. Veriteľ si preto oprávnenú (judikovanú)
pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti dlžníka (právo nevymožiteľné). Žalobca má za
to, že žalovaná vo funkcii konateľa dlžníka postupom bez odbornej starostlivosti pri správe cudzieho
majetku v rozpore so záujmami spoločnosti
a jej všetkých spoločníkov spôsobila (zavinila) svojím úmyselným, nezákonným, účelovým, cieleným

konaním spoločnosti COVERA, s.r.o. (dlžníkovi) škodu - úbytok majetku
a následne znemožnila žalobcovi (veriteľovi) uspokojiť oprávnenú pohľadávku. Žalovaná pri výkone
funkcie konateľa dlžníka preukázateľne svojim protiprávnym konaním (obchádzaním zákona, v rozpore
s dobrými mravmi, neúčinnými, odporovateľnými úkonmi medzi spriaznenými a blízkymi osobami,
ovládanými a ovládajúcimi spoločnosťami) zrealizovala prevod aktívneho majetku (nehnuteľného a

hnuteľného) vlastníka bez adekvátneho plnenia (fingovanými úkonmi, bez primeraného protiplnenia)
na spriaznenú blízku osobu, čím spoločnosti COVERA, s.r.o. (dlžníkovi) spôsobila škodu vo výške
viac ako 335.093,95 eur. Žalobca (veriteľ) preto uplatnil súdnou cestou nároky spoločnosti na náhradu
spôsobenej (vzniknutej) škody dlžníka, voči konateľovi. Žalobca (veriteľ) svoju existujúcu (judikovanú)
pohľadávku vo výške 13.277,57 eur s príslušenstvom nemôže uspokojiť z majetku dlžníka, spoločnosti

COVERA, s.r.o., v ktorej žalovaná vykonávala samostatne funkciu jediného konateľa od 24.4.2010 do
14.2.2014. Skutočná škoda spôsobená spoločnosti dlžníka (COVERA, s.r.o.) spočíva v zmenšení jej
majetku (aktív), jeho platobná neschopnosť konaním žalovanej (konateľa, U. C.) v hodnote prevedených
nehnuteľností (rekreačné zariadenie, pozemok - LV č. XXXX, LV č. XXXX) vo výške 300.882,30
eur, ako aj hnuteľných vecí - inventáru rekreačného zariadenia (technológia kuchyne, reštaurácie,

baru,...) vo výške 34.211,65 eur na spriaznenú a blízku osobu (manžela), nového vlastníka, G.. P..
O. C., a to na základe právne neúčinných zmlúv (zmlúv o pôžičke bez reálneho prijatia finančných
prostriedkov dlžníkom) a absolútne neplatných zmlúv (záložnej zmluvy, kúpnej zmluvy bez adekvátneho
protiplnenia). Z internetovej stránky www.covera.sk je zrejmé, že v nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka
už sídli nová spoločnosť Haluškáreň, s.r.o., IČO: 47 437 812, so sídlom Sv. Martina 285, Terchová 013

06, zap. v OR OS Žilina, odd.: Sro, vl. č.: 60399/L, ktorá zároveň podniká v zhodnej činnosti ako dlžník
a dokonca prevzala internetovú stránku dlžníka, kde už vystupuje pod svojim citovaným obchodným
menom. Zakladateľmi spoločnosti Haluškáreň, s.r.o. sú práve žalovaná (konateľa spoločník poškodenej spoločnosti dlžníka) a manžel, G.. P.. O. C. (jediný zakladateľ a konateľ
spoločnostiP.,s.r.o.,ktorájetretímspoločníkompoškodenéhodlžníka).Žalobcamázato,žespoločnosti
COVERA, s.r.o. bola konateľom spôsobená nielen skutočná škoda, ale aj ušlý zisk v dôsledku škodovej

udalosti naplnením kvalifikovanej skutkovej podstaty fiktívnych, fingovaných úkonov (nerealizované
príjmy finančných prostriedkov zo zmlúv o pôžičke do spoločnosti COVERA, s.r.o.), úmyselných úkonov
(prevod vlastníctva aktívneho majetku produkujúceho zisk - rekreačného zariadenia
s pohostinskou činnosťou na spriaznenú osobu dlžníka) a ukracujúcich úkonov žalovanej ku škode
dotknutej spoločnosti. Keďže v sídle (a zariadení) dlžníka podnikateľskú činnosť už vykonáva nová

spoločnosť Haluškáreň, s.r.o., poškodená spoločnosť bola takýmto spôsobom podnikateľsky utlmená
(nedosahuje zisky), strata očakávaných výnosov, nedochádza
k rozmnožovaniu majetkových hodnôt dlžníka, ktoré boli predpokladané v prípade riadneho
prevádzkovania zariadenia a vykonávania funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou. Následným
návrhom žalovanej na výmaz konateľa z poškodenej spoločnosti v obchodnom registri a aj vykonaním
výmazu žalovanej ako jediného konateľa spoločnosti dlžníka

z obchodného registra došlo k zmene práv a povinností osôb dotknutých zápisom zmeny údajov o
spoločnosti v obchodnom registri - spoločníci stratili všetky nemajetkové práva (reálnu možnosť podieľať
sa na riadení spoločnosti a jej kontrole), ako aj majetkové právo (podieľať sa na zisku spoločnosti),
nakoľko dlžník nemá v obchodnom registri už viac ako
3 mesiace zapísaného žiadneho konateľa. Bez existencie štatutárneho orgánu tak spoločnosť dlžníka

nemôže vykonávať reálnu obchodnú činnosť, na ktorú bola založená. Žalovaná ako konateľ dlžníka
svojím protiprávnym konaním zapríčinila dlžníkovi vznik škody vo výške viac ako 335.093,95 eur. Dlžník
(poškodená spoločnosť) bol v čase uzatvorenia Zmluvy
o poskytnutí pôžičky zo dňa 8.3.2006 s Dodatkami, vlastníkom hnuteľného aj nehnuteľného majetku a
žalobca (veriteľ) nemal žiadnu pochybnosť o splatení dlhu dlžníkom. Dlžník bol vlastníkom nehnuteľností

(rekreačné zariadenie súp. č. XXX na parc. č. XXX, parcela č. XXX
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m) zapísaných E. úradom N., katastrálnym odborom,
na LV č. XXXX (predtým LV č. XXXX) E.: N., E.: S., O. územie: S.. Majetkové pomery dlžníka sa
podstatne zmenili nasledovnými úkonmi žalovanej (konateľa dlžníka) porušením povinnosti spravovať
cudzí majetok

s odbornou starostlivosťou a v rozpore s dobrou vierou, ku škode dlžníka žalovaná, U. C. bola konateľom
spoločnosti COVERA, s.r.o. od 24.4.2010. Dňa 24.4.2010 do spoločnosti COVERA, s.r.o. vstúpil nový
spoločník, a to spoločnosť P., s.r.o., konajúca prostredníctvom jediného konateľa a spoločníka G.. P.. O.
C.. Spoločnosť COVERA, s.r.o., prostredníctvom štatutárneho orgánu, U. C., uzatvorila zmluvy, ktorými
si spoločnosť COVERA, s.r.o. mala údajne požičať peňažné prostriedky v celkovej výške 188.000 Eur,

od G.. P.. O. C. (spriaznená osoba spoločnosti COVERA, s.r.o. a zároveň osoba blízka konateľovi
spoločnosti COVERA, s.r.o., druh U. C. od roku XXXX a manžel od roku XXXX), a to: Zmluvou o pôžičke
zo dňa 1.6.2010 finančné prostriedky vo výške 33.000,- eur, Zmluvou o pôžičke zo dňa 15.9.2010
finančné prostriedky vo výške 55.000,- eur, Zmluvou o pôžičke zo dňa 1.1.2011 finančné prostriedky
vo výške 50.000,- eur, Zmluvou o pôžičke zo dňa 1.1.2012 finančné prostriedky vo výške 50.000,- eur.

Žalobca spochybnil reálnosť poskytnutia (akúkoľvek dispozíciu) citovaných finančných prostriedkov v
prospech dlžníka, ktoré preukázal neodôvodnenosťou ich poskytnutia resp. nepoužitím pre účely dlžníka
a uskutočnené zrejme s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti
s cieľom zmocniť sa bonitného majetku ku škode dlžníka (fiktívne úkony). Zároveň žalobca poukázal,
že uvedené zmluvy

o pôžičkách ani nenadobudli účinnosť, a to v zmysle § 59a ods. 1,3 Obch. zák., pretože ak spoločnosť
nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom, spoločníkom alebo osobami
blízkymi zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo
ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti za protihodnotu vo výške najmenej 10
% hodnoty základného imania, táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu

so znaleckým posudkom
v Zbierke listín. Citovanými zmluvami mala COVERA, s.r.o. získať od G.. P.. O. C. majetkový prospech
- finančné prostriedky vo výške 33.000,- eur (t.j. 58,48 % hodnoty základného imania), 55.000,- eur (t.j.
97,47 % hodnoty základného imania)
a 2 x 50.000,- eur (t.j. 88,61 % hodnoty základného imania), a preto tieto zmluvy podliehali uloženiu

(zverejneniu) v Zbierke listín za účelom kontroly nadobudnutia majetku spoločnosti. Nenadobudnutie
účinnosti citovaných zmlúv znamená, že účinnosť nenadobudli práva
a povinnosti z nich vyplývajúce pre obe zmluvné strany. Spoločnosť COVERA, s.r.o., v zast. žalovanou,
U. C., konateľom a G.. P.. O. C. zároveň uzatvorili Záložnú zmluvu na nehnuteľnosti zo dňa 24.1.2011, nazabezpečenie splnenia akoby (fiktívnych) záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.6.2010
a Zmluvy
o pôžičke zo dňa 15.9.2010 so zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve COVERA,

s.r.o. (rekreačné zariadenie kat. úz. S., LV č. XXXX, predtým LV č. XXXX), čím sa G.. P.. O. C. stal
záložným (zvýhodneným) veriteľom spoločnosti COVERA, s.r.o. Spoločnosť COVERA, s.r.o., v zast.
žalovanou, U. C., konateľom, a G.. P.. O. C. následne pristúpili k uspokojeniu akoby pohľadávky, avšak
nie výkonom záložného práva, ale uzatvorili Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľností zo
dňa 5.2.2013, ktorou vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX (predtým LV č.

XXXX)získal,G..P..O.C.,ktorýjezároveňspriaznenouosoboudlžníka(spoločníkomdlžníka)ajosobou
blízkou konateľovi (manžel U. C.). Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 300.882,30 eur, avšak táto
sa do dispozície spoločnosti COVERA, s.r.o. nikdy nedostala, pretože mala byť zaplatená vzájomným
započítaním pohľadávky predávajúceho, COVERA, s.r.o. s pohľadávkou kupujúceho,
G.. P.. O. C., v zmysle citovaných Zmlúv o pôžičke zo dňa 1.6.2010, 15.9.2010, 1.1.2011 a 1.1.2012.
Žalobca mal za to, že aj kúpna zmluva nenadobudla účinnosť v zmysle

§ 59a ods. 1, 3 Obch. zák., nakoľko ňou mala spoločnosť COVERA, s.r.o. získať majetkový prospech
vo výške 300.882,30 eur (t.j. 533,20 % hodnoty základného imania), a preto podlieha režimu uloženia
(zverejnenia) v Zbierke listín. Úkonom konateľa v rozpore s dobrou vierou a ku škode dlžníka bolo
následne vzdanie sa funkcie jediného konateľa a iniciovanie konania o svoj výmaz v obchodnom registri
dňa 13.2.2014. Hoci uvedené konanie (vzdanie sa funkcie konateľa na údajnom Valnom zhromaždení)

nie je predmetom tohto sporu, je však potvrdením úmyslu, cieľa žalovanej, v rozpore s dobrou vierou a
postupu hospodára bez odbornej starostlivosti, a to previesť majetok spoločnosti na svojho manžela a
následne sa dať vymazať z pozície jediného štatutárneho orgánu spoločnosti z Obchodného registra,
s úmyslom zrušenia spoločnosti ex offo v zmysle § 68 ods. 6 písm. a) Obch. zák., spôsobujúce škodu
dlžníkovi. Navyše žalovaná, v prípade ak by sa účinne vzdala funkcie konateľa dňa 27.1.2014, už nebola

oprávnenou osobou na podanie návrhu na svoj výmaz ako konateľa
z Obchodného registra (§ 5 ods. 5 zák. č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, § 66 ods.
2 Obch. zák.). Vyššie uvedené cielené konanie žalovanej, ktoré smerovalo k zbaveniu dlžníka majetku
bez prijatia vhodných opatrení k ozdraveniu spoločnosti, uspokojeniu veriteľov (dohoda s veriteľmi,
prípadné včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu,...), je v rozpore s objektívnym právom.

Porušenie právnej povinnosti (subjektívna zodpovednosť) spočíva
v existencii protiprávneho konania, ale aj opomenutia toho, čo sa malo v súlade
s právom vykonať. Objektívne tak vznikol rozpor medzi tým, ako žalovaná konala (prípadne opomenula
konať) a tým, ako konať mala, aby si splnila svoje povinnosti. Žalovaná porušila povinnosť konateľa
dodržať postup pri nadobúdaní majetku podľa § 59a Obch. zák. Žalovaná porušila svoje zákonné

povinnosti ustanovené v zmysle § 135a Obch. zák.: Záujmom dlžníka je predovšetkým konsolidovanie
stavu spoločnosti, dosahovanie zisku a uspokojovanie pohľadávok veriteľov. Je evidentné, že pri výkone
pôsobnosti žalovanej ako konateľa dlžníka boli úmyselne uprednostnené osobné záujmy a záujmy
manželapredcelkovýmizáujmamispoločnostivrozporesdobrouvierou.Žalovanáporušilaspoločenskú
zmluvu.

V zmysle čl. IV bod 5 Spoločenskej zmluvy zo dňa 16.4.2010: "Konatelia sú povinní konať vo všetkých
záležitostiach so starostlivosťou riadneho obchodníka." Žalovaná porušila povinnosť v zmysle § 66 ods.
2 posledná veta Obch. zák. Žalovaná neinformovala spoločnosť o žiadnych nevyhnutných opatreniach
na odvrátenie škody, nakoľko vzhľadom na úkony by to bolo v rozpore so zámerom (získanie prospechu
pre seba a manžela, zbavenie spoločnosti všetkého bonitného majetku) ku škode dlžníka. Okrem vyššie

uvedených konaní, ktoré sú
v rozpore s objektívnym právom, žalovaná porušila zákaz konkurencie podľa § 136
ods. 1 písm. a) Obch. zák., a to zákaz vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré
súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti. Žalovaná vykonávala činnosti, ktorými vznikol konflikt
záujmov medzi spoločnosťou dlžníka, v ktorej žalovaná vykonávala funkciu konateľa, a novovzniknutou

spoločnosťou Haluškáreň, s.r.o., v ktorej je žalovaná spoločníkom a manžel spoločníkom a konateľom.
Medzi spoločnosťami existuje boj
o zákazníkov a hrozba ujmy z porušenia zákazu konkurencie. Žalovaná uzatvárala obchody
v okruhu činností, ktorý súvisí s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, dokonca s totožným predmetom
podnikania, pričom možno považovať obchody medzi manželmi za obchody uzatvárané na vlastný účet

žalovanej. Spoločnosť Haluškáreň, s.r.o. sídli na adrese spoločnosti dlžníka a zhodnú činnosť aj reálne
vykonáva. Žalovaná porušením zákazu konkurencie zmarila možnosť úspešnej realizácie činností z
predmetu podnikania, ale aj súvisiacich činností spoločnosti dlžníka. Žalovaná porušila povinnosť v
zmysle § 4 zák.č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len "ZoKR"), tým že neprijala žiadne opatrenia na
odvrátenie škody, nakoľko vzhľadom na úkony by to bolo v rozpore so zámerom (získanie prospechu
pre seba a manžela, zbavenie spoločnosti všetkého bonitného majetku) ku škode dlžníka. Zo strany

žalovanej išlo o úmyselné, vedomé porušenie právnych povinností, vyplývajúcich z ustanovení Obch.
zák., ZoKR a Spoločenskej zmluvy zo dňa 16.04.2010. Kauzálny nexus medzi porušením povinností
a vznikom škody. Nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu (veriteľa) z majetku spoločnosti
dlžníka konkrétnymi protiprávnymi úkonmi žalovanej pri výkone svojej pôsobnosti konateľa dlžníka -
zmenšenieresp.úplnézbaveniedlžníkahnuteľnéhoanehnuteľnéhomajetkuvjehovlastníctve,platobnú

neschopnosť, paralyzovanie podnikateľského subjektu (výmaz jediného konateľa, konanie
o zrušení spoločnosti ex offo, založenie konkurenčnej spoločnosti), spôsobila žalovaná škodu
(majetkovú ujmu) dlžníkovi, spoločnosti COVERA, s.r.o. vo výške viac ako 335.093,95 eur, pričom ako
konateľ zodpovedná celým svojim majetkom aj za záväzky dlžníka samotnému žalobcovi (veriteľovi),
ktorý nemôže reálne uspokojiť svoj nárok (pohľadávku vo výške 13.277,57 eur s príslušenstvom) z
majetku dlžníka. Dlžník nevlastní žiadny majetok, ani obchodné podiely v iných spoločnostiach, dokonca

nemá už viac ako 3 mesiace ani štatutárny orgán a na adrese sídla podnikania s konkurenčným
predmetom podnikania sídli spriaznená nová spoločnosť Haluškáreň, s.r.o., ktorej jedinými spoločníkmi
sú Ing. P.. O. C. a žalovaná. Žalobca ním tvrdené skutočnosti navrhol preukázať listinnými dôkazmi
a výsluchom svedka G.. U. W.. Žalovaná v celom rozsahu poprela nárok žalobcu a navrhla žalobu
zamietnuť.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v spore preukázal a to právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Žilina č. k. 10Cb/184/2013-148 zo dňa 23.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 13Cob/183/2017 zo dňa 21.03.2018, že je veriteľom pohľadávky proti spoločnosti COVERA, s.r.o.
a to vo výške 13.277,57 eur spolu

s úrokom vo výške 7 % ročne zo sumy 13.277,57 eur od 11.03.2006 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.277,57 eur od 01.01.2011 do zaplatenia.
Z listinných dôkazov je zrejmé, že majetok spoločnosti v roku 2013 bol predĺžený, spoločnosť vykazovala
k uvedenému dátumu záporné vlastné imanie a to vo výške 191.161,- eur, a teda je predpoklad že k
uspokojeniu žalobcu by nemuselo dôjsť, vzhľadom k výške záväzkov 236.834,- eur. Súd prvej inštancie

uviedol, že uvedené môže iba predpokladať, riadne preukázané to zo strany žalobcu v spore nemal.
Majetok predmetnej spoločnosti k 31.12.2013 podľa súvahy bol 45.673,- eur, t. j. na uspokojenie nároku
žalobcu
k rozhodnému dňu by postačoval, samozrejme nie na uspokojenie všetkých veriteľov. Avšak pre
rozhodnutie je podstatný stav v čase vyhlásenia rozsudku. Žalobca napriek tomu, že ide

o základnú otázku, ktorú musí mať súd preukázanú na to, aby mohol vôbec konštatovať aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby, v spore netvrdil ani nepreukázal stav majetku
spoločnosti minimálne ku koncu roka 2017. Žalobca
v spore len preukázal, že voči spoločnosti COVERA, s.r.o. je aktuálne vedené konanie
o zrušenie predmetnej spoločnosti, a to na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 26CbR/124/2014.

Žalobca predložil do spisu zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 26CbR/124/2014 uznesenie zo
dňa 13.10.2015, a to o prerušení konania na dobu dvoch rokov, z ktorého súd zistil, že Sociálna
poisťovňa eviduje voči spoločnosti COVERA, s.r.o. preplatky, rovnako ako Daňový úrad, iný majetok
podľa predmetného rozhodnutia zistený nebol. Z uvedeného je zrejmé, že došlo v spoločnosti COVERA,
s.r.o. od poslednej účtovnej závierky a súvahy, ktorú žalobca do spisu predložil z roku 2013, k

nejakým majetkovým posunom. Žalobca však bližšie majetok spoločnosti COVERA, s.r.o. nedefinoval
ani napríklad znaleckým posudkom v spore nepreukázal jeho reálny stav. Žalobca sa ani vo vzťahu k
majetku, na ktorý poukazoval súd v konaní pod sp. zn. 26CbR/124/2014 v uznesení zo dňa 13.10.2015
bližšie nevyjadril ani jeho výšku nešpecifikoval. Súd nemôže v tomto smere nahrádzať aktivitu žalobcu. Z
výsluchusvedka,Ing.P..O.C.vyplynulo,žezáväzkyspoločnostimalibyťpostupnevysporiadané.Keďže

prebieha voči spoločnosti COVERA, s.r.o. konanie o zrušenie spoločnosti, je predpoklad, že majetok
spoločnosti je minimálny, avšak či je tomu tak skutočne aj v uvedenom prípade súd prvej inštancie v
spore preukázané nemal. V tomto smere zaťažovalo bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu žalobcu
a žalobca ho v tejto základnej otázke neuniesol. Už len preto
z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia a bremena dôkazu o nemožnosti uspokojenia nároku žalobcu

z majetku spoločnosti COVERA, s.r.o., súd prvej inštancie nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu na podanie predmetnej žaloby (nakoľko iba taký veriteľ sa môže domáhať náhrady škody, ktorý
nemôžeuspokojiťsvojupohľadávkuzmajetkuspoločnosti),pretoužlenzuvedenéhodôvodusúdžalobu
zamietol. Vo vzťahuk samotnému nároku na náhradu škody, ktorú žalobca uplatňoval za spoločnosť COVERA, s.r.o. súd
ďalej uviedol, že vzťah medzi štatutárnym zástupcom spoločnosti a spoločnosťou je v zmysle § 261
odsek 5 písm. a) Obchodného zákonníka obchodnoprávnym vzťahom.

Vprípadezodpovednostizaškoduvobchodno-právnychvzťahochplatíšpeciálnaúpravazodpovednosti
za škodu z porušenia povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je založená na objektívnej
zodpovednosti (§ 373 Obchodného zákonníka). Súd prvej inštancie, že žalobca sa domáha nároku na
náhradu škody voči štatutárnemu zástupcovi. Aj v prípade zodpovednosti štatutárneho zástupcu za
náhradu škody je potrebné, aby boli kumulatívne splnené všetky všeobecné predpoklady a to vznik

škody, porušenie povinnosti konateľa
a kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením povinnosti. V prvom rade nebolo zrejmé,
aká konkrétna škoda v uvedenom prípade vznikla. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalovaná
spôsobila škodu spoločnosti COVERA, s.r.o. viac ako 335.093,95 eur. Pričom k jej vzniku malo dôjsť
prevodom aktívneho majetku (nehnuteľného a hnuteľného) bez adekvátneho plnenia, t. j. fingovanými
úkonmi, úkonmi bez primeraného protiplnenia na spriaznenú osobu. Čo konkrétne však uvedená suma

predstavuje z odôvodnenia žaloby nebolo veľmi dobre zrejmé, obzvlášť ak je aj škoda vymedzená
slovom viac ako. Následne žalobca tvrdil škodu vo výške 300.882,30 eur, ktorá mala predstavovať
hodnotu predaných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX v katastri okresu
G., E. T. nad Q., katastrálne územie T. nad Q. a hnuteľných vecí vo výške 34.211,65 eur a to ako hodnotu
inventáru rekreačného zariadenia, technológie kuchyne, reštaurácie, baru ...a zrejme ďalšie). Žalobca

však v spore nepreukázal, že hodnota predmetných hnuteľných a nehnuteľných vecí, ak by súd aj ustálil,
že ide o škodu v hodnote týchto vecí, ktorá spoločnosti vznikla, bola skutočne v tvrdenej výške. Žalovaná
počas celého sporu rozporovala všetky tvrdenia žalobcu a tvrdila, že žalobca nepreukázal predpoklady
vzniku nároku na náhradu škody. Súd prvej inštancie nevedel ani ustáliť, či v uvedenom rozsahu aj
prípadným úbytkom majetku vznikla spoločnosti COVERA, s.r.o. škoda

v uvedenom rozsahu. Žalobca zároveň tvrdil, že konaním žalovanej došlo aj k spôsobeniu nielen reálnej
škody t. j. reálnemu úbytku majetku spoločnosti COVERA, s.r.o., ale aj ušlému zisku, ktorého výšku
žalobca v spore netvrdil ani ako reálnu škodu nepreukázal. Aj
zuvedenéhodôvodu,jepretopotrebnépovažovaťžalobužalobcuzanedôvodnú,týmževlastnežalobca
v spore nepreukázal ani základný predpoklad uplatneného nároku, a to vznik škody. Žalobca v spore

nepoukázal na žiadne rozhodnutie resp. konanie, ktoré uvedené aj
v rámci trestnoprávnej roviny, tvrdenie žalobcu preukazovalo. V rámci porušenia povinností pri
správe cudzieho majetku žalobca poukazoval na prijaté pôžičky, ktoré považoval za údajné a reálne
neposkytnuté. Súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že spoločnosti
COVERA, s.r.o. boli pôžičky zo strany G.. P.. O. C. poskytované. Súd poukázal na to, že mu nebolo

veľmi dobre zrejmé, aký má súvis prijatie pôžičky a správa majetku spoločnosti a v tejto súvislosti
porušenie nejakej povinnosti. Prijatím pôžičky žalovaná práve zabezpečila, aby spoločnosť mala k
dispozícii nejaký majetok, finančné prostriedky na výkon svojej podnikateľskej činnosti. K poskytnutiu
pôžičiek súd uviedol, že ich reálnosť súd mal v spore preukázanú z výpisu z účtu, predloženého do
spisu zo strany žalovanej, ktorá tvrdenie žalobcu o ich nereálnosti rozporovala ako aj z výsluchu svedka

G.. P.. O. C., ktorý poskytnutie pôžičiek pri svojej svedeckej výpovedi výslovne potvrdil. Žalobca tvrdil
opak. Tvrdil, že žiadne pôžičky spoločnosti COVERA, s.r.o. poskytnuté neboli, že išlo o tržby samotnej
spoločnosti, ktoré boli G.. P.. C. vkladané na účet spoločnosti COVERA, s.r.o.
z výkonu jej vlastnej podnikateľskej činnosti. Malo ísť o tržby za poskytnuté služby. Súd však toto tvrdenie
v spore vykonaným dokazovaním preukázané nemal. Po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi z

ktorých vyplývajú vklady G.. P.. C. na účet spoločnosti COVERA, s.r.o. a po vykonaní aj jeho vlastného
výsluchu, súd považoval tvrdenia žalovanej o poskytnutí pôžičiek za preukázané. Naopak žalobca v
tomto smere nenavrhol vykonať žiadny dôkaz k preukázaniu opaku. K samotným písomným zmluvám
o pôžičke, súd uviedol, že v tomto smere je potrebné si uvedomiť, čo vlastne pôžička je. Zmluva o
pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka je zmluvou, ktorou jedna strana, veriteľ, prenecháva

druhej strane, dlžníkovi, veci určené podľa druhu, a druhá strana, dlžník, sa zaväzuje vrátiť po čase,
veci rovnakého druhu. Podstatou zmluvy o pôžičke je ponechanie veriteľom dlžníkovi určitého množstva
druhovo určených vecí na voľné nakladanie počas určitej doby. Charakteristickým znakom zmluvy o
pôžičke je jej reálna povaha, t. j. na vznik uvedeného záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy
o pôžičke, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Tým sa uvedený zmluvný typ odlišuje

od zmluvy o úvere, na uzavretie ktorého postačuje konsenzus zmluvných strán o uvedenom zmluvnom
type. Na rozdiel pri zmluve o pôžičke dochádza k jej uzavretiu až poskytnutím reálneho plnenia zo
strany veriteľa dlžníkovi. V uvedenom prípade výsluchom svedka ako aj listinnými dôkazmi súd malza preukázané, že k poskytovaniu pôžičiek medzi svedkom a spoločnosťou COVERA, s.r.o. reálne
dochádzalo, pričom písomné zmluvy o pôžičke boli vyhotovované dodatočne,
v podstate dá sa povedať iba ako nejaké potvrdenie o pôžičkách, ktoré už boli poskytnuté. Čo sa

týka nezrovnalostí v sumách, ktoré sú uvedené na účte spoločnosti COVERA, s.r.o., dá sa povedať
potvrdeniach v podobe zmlúv o pôžičke, tak súd v tomto smere poukázal na výsluch svedka z ktorého
vyplýva, že poskytol pôžičiek viac ako sú uvedené na účte, nakoľko finančné prostriedky odovzdával aj
priamo žalovanej ako konateľke spoločnosti, čo sa následne na účte neprejavilo ako jeho vlastný vklad.
Opakovane súd poukázal na to, že žalobca rozporoval všetky tvrdenia ktoré na pojednávaní zazneli aj

vyplynuli aj z výsluchu svedka, avšak opak v spore nepreukázal. Súd preto v súvislosti s poskytnutými
pôžičkami nevidel nejaké konanie žalovanej v rozpore s § 135a Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej
namietol, že predmetné zmluvy o pôžičke ako ani ďalšie zmluvy (konkrétne zmluvy
o prevode nehnuteľností ) nenadobudli účinnosť, a to s poukazom na § 59a odsek 1, odsek
3 Obchodného zákonníka. Súdu však nebolo zrejmé, ak by uvedené zmluvy neboli účinné, akým
spôsobom pochybila resp. porušila svoje povinnosti žalovaná. K nenadobudnutiu účinnosti však súd

považoval za potrebné uviesť, že ustanovenie § 59a sa týka nadobúdania majetku od spoločníka
alebo zakladateľa spoločnosti vo výške najmenej 10 % základného imania, ktorého hodnota musí byť
určená znaleckým posudkom. Súd však mal za to, že pri prevode majetku, v prípade kúpnej zmluvy o
nadobúdaní majetku nie je možné hovoriť. Rovnako podľa názoru súdu o majetok v zmysle uvedeného
ustanovenia nejde, v prípade poskytnutia pôžičiek, pri ktorých sa majetok síce do spoločnosti nadobúda

v podobe finančných prostriedkov, avšak súd nepovažoval za racionálne, aby sa k hodnote pôžičky
vypracovával znalecký posudok. Súd poukázal aj na to, že pôžičky boli poukazované postupne vo
výškach, ktoré 10 % hodnoty základného imania t. j. 5.643,- eur ani nedosahovali. Žalobca ďalej
považoval za úkon žalovanej v rozpore s jej povinnosťami konateľa aj vzdanie sa funkcie konateľa.
Súd ani v tejto časti argumentáciu žalobcu nepovažoval za dôvodnú. Vychádzajúc z tejto argumentácie,

štatutárni zástupcovia spoločnosti by sa nemohli bez hrozby uplatnenia voči nim nárokov na náhradu
škody, vzdať funkcie konateľa. Výkon funkcie konateľa je založený na slobodnej vôli tej ktorej osoby,
a preto, ak sa raz konateľ svojej funkcie vzdá, opäť je to jeho rozhodnutie, ktoré nemôže byť
sankcionované porušením nejakej zákonnej povinnosti. Ak sa vzdá konateľ svojej funkcie
o porušení jeho povinnosti už ani hovoriť nie je možné. Vzhľadom k tomu, že ide o slobodné rozhodnutie

konateľa, nemožno ho podradiť pod porušenie nejakej povinnosti v zmysle
§ 135a Obchodného zákonníka. Žalobca namietal ďalej, že žalovaná potom ako sa vzdala funkcie
neupozornila spoločnosť, že jej hrozí vznik škody a aké opatrenia sú potrebné na to, aby sa škode
predišlo. Súd uviedol, že v spore nemal ustálené aká škoda spoločnosti vlastne vznikla, kedy vznikla a
v čom spočívala. Preto aj porušenie tejto povinnosti, ktorú tvrdil žalobca, že zo strany žalovanej došlo

súd nepovažoval v spore za preukázanú. Rovnako ani ďalšie tvrdené porušenia zo strany žalovanej a to
konanie žalovanej v rozpore s dobrou vierou a starostlivosťou dobrého hospodára pri prevode majetku
spoločnosti súd v spore nepovažoval za preukázané. Žalobca namietol, že žalovaná porušila povinnosti
aj tým,
že neprijala vhodné ozdravné opatrenia, avšak bez nejakého konkrétneho poukázania na to,

čo vlastne žalovaná mala urobiť a čo v rozpore so zákonom, resp. spoločenskou zmluvou neurobila.
Poukázal ďalej na to, že uprednostňovala svoje záujmy a záujmy manžela, neuhrádzala záväzky
spoločnosti, uvedené opakovane zostalo iba v rovine tvrdení, nakoľko stav majetku spoločnosti a tým
aj stav záväzkov súd v spore preukázaný nemal. Žalovaná tvrdila úhradu záväzkov spoločnosti, pričom
uvedené preukázala aj výsluchom svedka, na čo žalobca nereagoval a nepreukázal opak. Ďalej žalobca

tvrdil porušenie povinnosti viesť riadne evidenciu a účtovníctvo, zoznam spoločníkov a informovať
spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Ani tieto tvrdenia zo strany žalobcu neboli preukázané. Žalobca
v súvislosti
s touto tvrdenou skutočnosťou navrhol výsluch svedka G.. U. W., avšak potom, ako svedok svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, žalobca súdu výslovne uviedol, že na výsluchu tohto

svedka netrvá a jeho výsluch sa preto neuskutočnil. Naopak z výsluchu G.. P.. O. C. vyplynulo, že
G.. U. W. bol o záležitostiach spoločnosti informovaný. Ďalej žalobca poukázal na porušenie zákazu
konkurencie žalovanej v zmysle § 136 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého konateľ
nesmie vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou
činnosťou spoločnosti. Žalobca poukázal na to, že žalovaná uzatvárala obchody v mene spoločnosti

Haluškáreň, s.r.o., ktorá je konkurenčnou spoločnosťou spoločnosti COVERA, s.r.o. Žalobca v spore
však bližšie nedefinoval o aké konkrétne obchody išlo a z akej pozície ich žalovaná za spoločnosť
Haluškáreň, s.r.o. uzatvárala. Súd poukázal na to, že z listinného dôkazu predloženého do spisu
samotným žalobcom vyplynulo, že žalovaná nebola konateľom spoločnosti Haluškáreň, s.r.o. t. j. nebolaosobou, ktorá by konala za spoločnosť. Bola iba spoločníkom, čo ju na konanie v mene spoločnosti
bez ďalšieho neoprávňuje. Nejaké iné oprávnenie konať za spoločnosť či už na základe plnej moci, či
iného právneho vzťahu (napr. zamestnaneckého) súd v spore zo strany žalobcu preukázané nemal.

Konateľom spoločnosti bol manžel, pričom konanie manželom žalovanej, je konanie inou, samostatnou
osobou ako žalovanou a s konaním žalovanej resp. s porušením zákazu konkurencie nemá žiaden
súvis. Rovnako súd nemal preukázané ani ďalšie tvrdenie žalobcu, že žalovaná spôsobila úpadok
spoločnosti a následne neprijala žiadne potrebné opatrenia v zmysle § 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a na jeho odvrátenie. Súd uviedol, že stav majetku spoločnosti, od ktorého

sa odvíja aj stav úpadcu spoločnosti, žalobca relevantne v spore nepreukázal. Vzhľadom k tomu, že
súd prvej inštancie nemal v spore preukázané ani žiadne z tvrdených porušení povinností žalovanej, aj
z uvedeného dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Ak nebolo preukázané porušenie povinností, súd nemal preukázanú ani príčinnú súvislosť (kauzálny
nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Nakoľko súd nemal v spore preukázaný vznik
škody, nemohol ustáliť ani priebeh premlčacej doby, preto sa ďalej

k vznesenej námietke premlčania nevyjadroval.

3. Súd prvej inštancie v spore nevykonal dokazovanie uznesením o priznaní trov právneho zastúpenia
v konaní pred Okresným súdom Žilina, nakoľko tento dôkaz nepovažoval vzhľadom k meritu veci za
dôkaz s predmetom sporu súvisiaci a dôkaz, ktoré by prispel k zmene skutkového stavu. O trovách

konania súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorý mal v spore plný úspech priznal nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalobcovi t. j.
v rozsahu 100 %.

4. Vzhľadom k tomu, že po začatí konania v predmetnom spore súd uznesením č. k. 37Cb/360/2015-236

zo dňa 18.05.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/61/2018-265 zo dňa
28.08.2018rozhodolonariadenízabezpečovaciehoopatrenia,súdpostupompodľa§344CSPvspojení
s § 335 ods. 1 CSP vzhľadom k tomu, že žalobu
v uvedenom prípade zamietol, zároveň rozhodol aj o zrušení zabezpečovacieho opatrenia
v celom rozsahu.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že s
rozhodnutím v celom rozsahu v znení výrokov I., II. a III., ako i s jeho odôvodnením sa nestotožňuje
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že má aktívnu vecnú legitimáciu
na podanie žaloby. Odôvodnenie súdu je vo svojich záveroch protichodné
a protirečivé. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že majetok dlžníka k 31.12.2013 podľa súvahy
bol 45.673,- eur, čo postačovalo na uspokojenie nároku žalobcu k rozhodnému dňu. Avšak exekučný

titul - Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/184/2013 zo dňa 23.6.2017 v spojení s Rozsudkom
KrajskéhosúduŽilinasp.zn.13Cob/183/2017zodňa21.3.2018nadobudolprávoplatnosťdňa18.4.2018
a vykonateľnosť vo výroku I. dňa 24.4.2018. Na r. 051 súvahy dlžníka COVERA s.r.o. k 31.12.2013
je evidovaná pohľadávka voči spoločníkom vo výške 45.212,- eur, pričom táto pohľadávka v rovnakej
výške je evidovaná už od roku 2010 v zmysle r. 051 Súvahy dlžníka k 31.10.2010. V čase, keď mohol

žalobca iniciovať nútený výkon rozhodnutia, resp. aj v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie už bola citovaná pohľadávka dlžníka evidovaná v súvahe k 31.12.2013 premlčaná -
nevymáhateľná (pohľadávka dlžníka evidovaná v účtovníctve už
8 rokov, bez jej vymáhania dlžníkom), pričom nie je zrejmý ani právny dôvod citovanej pohľadávky,
resp. jej oprávnenosť. Preto nie je vôbec zrejmá úvaha súdu prvej inštancie, ako dospel k záveru,

že aj vzhľadom k záväzkom dlžníka vo výške 236.834,- eur, by na uspokojenie pohľadávky žalobcu
postačovala pohľadávka dlžníka evidovaná v súvahe
k 31.12.2013 vo výške 45.673,- eur (z toho minimálne vo výške 45.212,- eur preukázateľne už
nevymáhateľná, pričom zvyšok vo výške 461,- eur by rovnako nepostačoval na uspokojenie pohľadávkyžalobcu a vymožiteľnosť rovnako otázna). Žalobca relevantnými listinnými dôkazmi (Súvaha k
31.12.2013, Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 26CbR/124/2014 zo dňa 13.10.2015 o prerušení
konania o zrušenie spoločnosti, Kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 5. 2. 2013)

mal za preukázanú nemožnosť uspokojenia svojej pohľadávky z majetku dlžníka, z dôvodu jeho zrejmej
nemajetnosti
a začatia konania o zrušenie spoločnosti. Účtovné doklady za rok 2013 sú poslednými účtovnými
dokladmi vyhotovenými dlžníkom, vzhľadom k prevodu jediného bonitného majetku spoločnosti
COVERA, s.r.o., na ktorom bola založená podnikateľská činnosť, žalovanej, spoločnosť nevykonáva

už žiadnu podnikateľskú činnosť (nemá žiadneho konateľa, v sídle zapísanom v OR SR vykonáva
podnikateľskú činnosť nová, spriaznená spoločnosť Haluškáreň s.r.o.), a teda žiadny posun v majetkovej
sfére dlžníka ani nemohol reálne nastať. Súd prvej inštancie považoval za dôkaz nejakého majetkového
posunu Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 26CbR/124/2014 zo dňa 13.10.2015, podľa ktorého
SociálnapoisťovňaaDaňovýúradevidujevočispoločnostiCOVERA,s.r.o.preplatky,pričominýmajetok
zistený nebol. V citovanom Uznesení Okresného súdu Žilina sp. zn. 26CbR/124/2014 zo dňa 13.10.2015

(viď str. 3) je však tiež uvedené, že: ,,Listom doručeným súdu dňa 22.8.2010 spoločníci spoločnosti U.
C. (pozn. žalovaná) a P., s.r.o. zhodne uviedli, že spoločnosť nedisponuje žiadnym majetkom potrebným
na likvidáciu
a dlhodobo nepodniká. Zároveň uviedli, že nie je ani predpoklad, že by došlo k zmene stavu,
nakoľko spoločníci nedokážu navzájom pre dlhodobé konflikty uzatvárať žiadne dohody. Podľa tvrdenia

žalovanej ,,keď nastúpila do spoločnosti ako konateľ, tak táto spoločnosť bola na pokraji krachu“ (str. 3,
riadok 28, 29 Zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.4.2018). Súd
prvej inštancie uviedol, že k majetku uvedenom v Uznesení Okresného súdu Žilina sp. zn.
26CbR/124/2014 zo dňa 13.10.2015 (t.j. preplatkom dlžníka na Sociálnej poisťovni
a Daňového úradu) sa žalobca bližšie nevyjadril, ani ich výšku nešpecifikoval. Žalobca sa však až z

napadnutého rozhodnutia dozvedel, že túto skutočnosť považoval súd za spornú resp. rozhodnú pre
posúdenie veci samej. Nakoľko túto skutočnosť nenamietala v rámci procesnej obrany ani žalovaná,
bolo takéto posúdenie súdom prvej inštancie pre žalobcu prekvapivé. Žalobca pritom predložil ako dôkaz
Súvahu dlžníka k 31.12.2013, kde na r. 052 je evidovaná pohľadávka voči Sociálnej poisťovni vo výške
213 eur a na r. 053 daňová pohľadávka vo výške 38 eur (a rovnako za predchádzajúce účtovné obdobie

roku 2012). Výška pohľadávok dlžníka voči Sociálnej poisťovni a Daňovému úradu - preplatkov nebola
sporná.Jepritomzrejmé,ževýškapreplatkovdlžníkaabsolútnenepostačujenauspokojeniepohľadávky
žalobcu a žiadny majetkový posun nenastal. Žalovaná tvrdenie žalobcu
o nemajetnosti dlžníka žiadnym spôsobom nenamietala (nakoľko ho písomne v konaní
o zrušenie spoločnosti potvrdila, táto skutočnosť nebola v konaní sporná), žalobca nemajetnosť

preukázal predloženými relevantnými listinnými dôkazmi, a preto považuje vykonanie znaleckého
dokazovania aktuálneho stavu majetku dlžníka na svoje ďalšie náklady za neúčelné a nehospodárne.
Dotknutá spoločnosť v dôsledku práve spochybnených
a neplatných úkonov žalovanej nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť (neplatnosť zmlúv o pôžičke,
neexistujúci záväzok voči blízkej osobe čo do právneho dôvodu a výšky, neplatný zápočet nespôsobilých

pohľadávok na započítanie, prevod majetku, strata sídla, vzdanie sa funkcie konateľa, vznik spriaznenej
spoločnosti v prevedenom majetku, účtovníctvo dlžníka nie je vedené od roku 2014), nevlastní majetok,
z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu, žiadny majetkový posun u dlžníka nenastal
(podnikateľská činnosť ochromená). Obzvlášť súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedka G.. P.. O.
C., že záväzky spoločnosti mali byť postupne vyporiadané. Záväzok dlžníka voči žalobcovi vyporiadaný

preukázateľne nebol a v konaní nebolo žiadnym relevantným dôkazom ani preukázané, žeby dlžník
uhradil svoje záväzky voči veriteľom. Výpoveď G.. P.. O. C. je pritom objektívne možné hodnotiť za
účelovú, tendenčnú a nedôveryhodnú, nakoľko sa jedná o manžela žalovanej a súčasného vlastníka
nehnuteľnosti penziónu COVERA (predtým v majetku dlžníka), pričom v dotknutej nehnuteľnosti
vykonáva so žalovanou podnikateľskú činnosť prostredníctvom spoločnosti Haluškáreň s.r.o., ako aj

z dôvodu spochybnenia jeho tvrdení žalobcom (nepreukázané tvrdenia). Považuje za preukázané
nemožné uspokojenie pohľadávky žalobcu už na základe skutočnosti, že prebieha konanie o zrušenie
spoločnosti, o ktorom žalobca súd v predmetnej veci informoval,
a v ktorom samotná žalovaná (vyjadrenie konateľa a spoločníka zo dňa 26.4.2018) potvrdila, že
spoločnosť nedisponuje žiadnym majetkom. Žalobca považuje túto okolnosť prípadu za nespornú,

jeho tvrdenia v tomto smere neboli žalovanou namietané, spochybňované v tomto konaní a nebolo
preukázané, ani tvrdené, že by spoločnosť COVERA s.r.o. nejakým majetkom na uspokojenie
pohľadávky disponovala. Žalobca nemá k dispozícii účtovné doklady danej spoločnosti, preto takútonegatórnu skutočnosť (neexistenciu majetku) nemá akým iným spôsobom preukázať. Pokiaľ súd
konštatoval existenciu preplatkov spoločnosti
u sociálnej poisťovne a daňovom úrade - nekonkretizoval o preplatky v akej výške by mali byť a či by

tieto na uspokojenie pohľadávky žalobcu postačovali. Jeho vyjadrenia a závery
v tejto súvislosti sú preto nedostatočné, nezrozumiteľné a neodôvodnené (podľa vedomosti žalobcu
preplatky v minimálnej výške). Nedostatok majetku v spoločnosti COVERA s.r.o. na uspokojenie
pohľadávky je nesporný, nespochybniteľný a žalobca ani na základe postupu súdu v danom konaní
nepovažoval za potrebné v tomto smere akýmkoľvek spôsobom dopĺňať dokazovanie. Súd 1. inštancie

vôbec neodôvodnil, ako dospel k určeniu majetnosti dlžníka,
a tým k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a prečo nevychádzal z účtovných dokladov
dlžníka (deklarujúcich úpadok spoločnosti - dlžníka v oboch jeho formách - insolvencie a predĺženia) a
z tvrdení samotnej žalovanej (posledného konateľa dlžníka)
a spoločníka dlžníka o nemajetnosti dlžníka. Súd prvej inštancie neuviedol, z čoho konkrétne mal teda
žalobca uspokojiť svoju pohľadávku ku dňu 9.11.2018. Žalobca nepreukázal ani základný predpoklad

uplatneného nároku, a to vznik škody. Tvrdenia súdu sú nepravdivé. Žalobca tvrdil a v konaní aj
preukázal vznik škody presahujúcej 300 tis. eur, pričom podmienkou úspešnosti žaloby ani nemôže byť
presné vyčíslenie škody spôsobenej žalovanou spoločnosti COVERA s.r.o., ale že k tomuto postačuje
preukázanie škody presahujúcej výšku pohľadávky žalobcu v zmysle judikovanej pohľadávky vo vyššie
uvedených rozhodnutiach Okresného súdu Žilina. Naviac, žalobca tvrdil vznik škody aj v podobe ušlého

zisku, nakoľko prevod dotknutého majetku bez protiplnenia, bol hlavným a jediným zdrojom príjmu
spoločnosti COVERA s.r.o.. Žalobca tvrdil v konaní, že škoda vznikla dlžníkovi vo výške hodnoty
prevedeného nehnuteľného majetku bez prijatia ekvivalentného protiplnenia - kúpnej ceny (žalovaná
ako konateľ dlžníka previedol na svojho manžela všetok majetok dlžníka bez toho, aby za to dlžník
prijal ekvivalentné plnenie, bol spôsobený úbytok na majetku dlžníka = škoda), ktorú žalobca aj

preukázal výškou dohodnutej kúpnej ceny v zmysle Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností
zo dňa 5.2.2013 vo výške 300.882,30 eur a ďalej hnuteľného majetku vo výške 34.211,65 eur podľa
inventúrneho súpisu a fotodokumentácie. Pokiaľ došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s dohodnutou
výškou kúpnej ceny, ktorú dlžník nikdy neprijal (neplatné započítanie kúpnej ceny s neexistujúcimi
pôžičkami a neexistujúcim prevzatím dlhu kupujúcim), má žalobca za preukázané, že dlžníkovi vznikla

škoda v tejto výške. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia mal za spornú skutočnú
hodnotu predmetného majetku v čase pôsobenia žalovanej vo funkcii konateľa. Súd prvej inštancie
nesprávne uviedol, že malo ísť o nehnuteľnosti v okrese G., obec T. nad Q., kat. úz. T. nad Q. (správne
však LV č. XXXX, okres: N., obec: S., kat. úz. S.). Žalobca predložil dôkazy preukazujúce hodnotu
dotknutého majetku v zmysle Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 5.2.2013

vo výške 300.882,30 eur, ako aj v zmysle inzercie zo dňa 16.6.2015, 23.1.2015 a 21.11.2014 ktorou
žalovaná a manžel ponúkali na predaj dotknutú nehnuteľnosť vo výške 359.900,- eur. Aj samotná
žalovaná predložila dôkaz k hodnote majetku v čase jej pôsobenia ako konateľa,
a to Znalecký posudok č. 3/2011 zo dňa 1.2.2011, ktorým preukazovala hodnotu nehnuteľnosti vo výške
211.779,91 eur. Napriek tomu, že podľa žalobcu bola cena nehnuteľnosti podľa žalovanej predloženého

znaleckého posudku podhodnotená resp. v čase predaja (r. 2013) neaktuálna, je zrejmé, že v konaní
nebola žiadna prekážka proti ustáleniu rozsahu škody súdom, a to z dohodnutej kúpnej ceny v zmysle
Kúpnejzmluvyoprevodevlastníctvanehnuteľnostízodňa5.2.2013,inzercie,alebominimálnevrozsahu
Znaleckým posudkom č. 3/2011 zo dňa 1.2.2011 stanovenej hodnoty ku dňu 4.11.2010, zo škody
vo výške 34.211,65 eur, čo predstavuje hodnotu hnuteľného zariadenia v zmysle Zoznam zariadení

(inventáru) dlžníka (Príloha č. 6 k Žalobe žalobcu zo dňa 12.6.2015)
a fotodokumentácie zariadenia (Príloha č. 7 - 10 k Žalobe žalobcu zo dňa 12.6.2015), ktorý bol
prevedený na manžela konateľa dlžníka spolu s nehnuteľnosťou v roku 2013. Žalobca túto hodnotu
hnuteľného majetku uviedol ako minimálnu, keďže mal informáciu o kúpe zariadenia dlžníkom vo
výške 1.030.660,20 Sk dlžníkom asi v roku 2007 aj prostredníctvom leasingu, avšak bolo zrejmé, že

dlžník vlastnil aj iné zariadenia žalobcovi neznámej hodnoty. Žalovaná potvrdila hodnotu hnuteľného
majetku dlžníka, a tým odstránila jej spornosť. Hodnota hnuteľného majetku dlžníka v konaní v čase
vyhlásenia rozhodnutia nebola sporná. Súd prvej inštancie sa vôbec ani len nezaoberal výškou hodnoty
prevedenej nehnuteľnosti a hnuteľných vecí, preto nie je zrejmé ako dospel k úvahe o nemožnosti
ustálenia škody v určitom rozsahu. Súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo vôbec nevyhodnotil, nepoužil

pri posúdení skutočnej ceny majetku predložené dôkazy. Taktiež sa vôbec nezaoberal ani námietkou
žalobcu (vyslovenou vo Vyjadrení žalobcu zo dňa 10.10.2018, predloženého súdu žalobcom
v písomnej forme a predneseného na pojednávaní dňa 11.10.2018) o neprevzatí dlhu vo výške 120.000,-
eur manželom žalovanej Ing. P.. O. C. a nemožnosti započítania tejto pohľadávky s kúpnou cenouv zmysle Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 5.2.2013, a teda absolútnou
neplatnosťou započítania uskutočneného
v citovanej zmluve. Aj v prípade, ak v konaní súd prvej inštancie nemal za preukázanú hodnotu ušlého

zisku, rozsah a výška škody mohla byť súdu zrejmá minimálne v sume prevedeného nehnuteľného
a hnuteľného majetku dlžníka už z predložených listinných dôkazov. Podľa žalobcu žalovaná ako
konateľ dlžníka COVERA, s.r.o. porušila svoju povinnosť opatrovať, spravovať majetok spoločnosti,
nakladať s ním v zmysle ustanovených povinností. Súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnemu skutkovému zisteniu o existencii pôžičiek v žalovanou tvrdenej výške. Úvaha súdu

o zabezpečení majetku prijatím pôžičiek nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko ak dlžník
COVERA, s.r.o. bol v nepriaznivej finančnej situácii, prijatím ďalších pôžičiek by bol práve ešte viac
neprimerane zadlžovaný. V konečnom dôsledku sa podľa žalovanej dlžník COVERA, s.r.o. zadlžil
natoľko, že bez prijatia akéhokoľvek peňažného plnenia (úhradou kúpnej ceny započítaním) žalovaná
ako konateľ dlžníka previedol všetok majetok na manžela Ing. P.. O. C., s ktorým predtým ako konateľ
dotknuté Zmluvy o pôžičke uzatváral. Súd 1. inštancie nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že sumy

vkladané na účet dlžníka COVERA, s.r.o. boli tržby. Pritom penzión Covera s reštauráciou prevádzkovali
žalovaná spolu s G.. P.. O. C., pričom tvrdenie žalobcu o tržbách potvrdzujú nasledovné skutočnosti: v
zmysle účtovných dokladov spoločnosť COVERA, s.r.o. dosahovala ročne nasledovné tržby: podľa r. 05
Výkazu ziskov a strát k 31.12.2013 vo výške 90.716,- eur a za bezprostredne predchádzajúce účtovné
obdobie t.j. za rok 2012 vo výške 103.528,- eur, podľa r. 05 Výkazu ziskov a strát k 31.12.2011 boli tržby

vo výške 124.924,- eur a za predchádzajúce účtovné obdobie t.j. za rok 2010 vo výške 125.605,- eur, v
zmysle inzercie zo dňa 16.6.2015, 23.1.2015 a 21.11.2014 ktorou žalovaná a manžel ponúkali na predaj
dotknutú nehnuteľnosť sami uvádzali, že ,,Zariadenie je zabehnuté so stálou klientelou, predpokladaná
návratnosť zhruba 5 rokov.“ Čo potvrdzuje, že dlžník dosahoval tržby
v dostatočnej výške, tržby z prevádzky zabehnutého penziónu s reštauráciou boli pravidelne vkladané

na účet spoločnosti COVERA, s.r.o. prevádzkarmi (žalovanou a manželom), nakoľko aj z bankových
výpisov predložených žalovanou nevyplýva iný príjem spoločnosti,
v zmysle žalobcom spochybňovanej platnosti Zmlúv o pôžičkách zo dňa 1.6.2010, 15.9.2010, 1.1.2011
a 1.1.2012 a bankových výpisov spoločnosti COVERA, s.r.o. vyplýva, že za obdobie uvedené v čl. II bod
1 Zmlúv o pôžičkách boli G.. P.. O. C. vložené na účet dlžníka prostriedky len vo výške 53.125 eur (7.160

eur + 17.220 eur + 9.100 eur + 19.645 eur. Z bankových výpisov spoločnosti COVERA, s.r.o. vyplýva,
že k prijatiu finančných prostriedkov od G.. P.. O. C. vo výške 188.000 eur podľa Zmlúv o pôžičkách zo
dňa 1.6.2010, 15.9.2010, 1.1.2011 a 1.1.2012, vôbec nedošlo podľa čl. II bod 1 Zmluvy o pôžičke zo
dňa 1.6.2010 sumu vo výške 33.000 eur ,,poskytol veriteľ dlžníkovi
v priebehu mesiacov apríl - máj 2010“. V skutočnosti podľa bankových výpisov spoločnosti COVERA,

s.r.o. za mesiace 04 - 05/2010 G.. P.. O. C. vložil na účet vedený
v E. banke prostriedky vo výške 7.160 eur, a to dňa 5.5.2010 sumu 5.000 eur, dňa 17.5.2010 sumu 1.165
eur, dňa 26.5.2010 sumu 995 eur, podľa čl. II bod 1 Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.9.2010 sumu vo výške
55.000 eur ,,poskytol veriteľ dlžníkovi v priebehu mesiacov máj - október 2010“. V skutočnosti podľa
bankových výpisov spoločnosti COVERA, s.r.o. za mesiace 06 - 10/2010 G.. P.. O. C. vložil na účet

vedený v C. banke prostriedky vo výške 17.220 eur, a to dňa 3.6.2010 sumu 1.000 eur, dňa 4.6.2010
sumu 2.800 eur, dňa 29.6.2010 sumu 850 eur, dňa 4.7.2010 sumu 1.100 eur, dňa 5.7.2010 sumu 1.100
eur, dňa 6.7.2010 sumu 590 eur, dňa 19.7.2010 sumu 1.800 eur, dňa 2.8.2010 sumu 1.200 eur, dňa
17.8.2010 sumu 500 eur, dňa 24.8.2010 sumu 550 eur, dňa 30.8.2010 sumu 220 eur, dňa 25.10.2010
sumu 110 eur, dňa 29.10.2010 sumu 5.400 eur, podľa čl. II bod 1 Zmluvy

o pôžičke zo dňa 1.1.2011 sumu vo výške 50.000 eur ,,poskytol veriteľ dlžníkovi v priebehu mesiacov
október 2010 - január 2011“. V skutočnosti podľa bankových výpisov spoločnosti COVERA, s.r.o. za
mesiace 11/2010 - 01/2011 G.. P.. O. C. vložil na účet vedený v C. a Q. banke prostriedky vo výške
9.100 eur, a to na účet v C. banke: dňa 22.11.2010 sumu 2.200 Eur, dňa 22.12.2010 sumu 3.350
eur, dňa 22.11.2010 sumu 2.200 eur, na účet vo Q. banke: dňa 26.11.2010 sumu 1.400 eur, dňa

4.1.2011 sumu 850 eur, dňa 24.1.2011 sumu 1.300 eur, podľa čl. II bod 1 Zmluvy o pôžičke zo dňa
1.1.2012, podpísanej až dňa 7.2.2013 podľa osvedčovacej doložky, so splatnosťou do 31.8.2011 (reálna
nesplniteľnosť záväzku), sumu vo výške 50.000 eur ,,poskytol veriteľ dlžníkovi v priebehu mesiacov
október 2011 - január 2012“. V skutočnosti podľa bankových výpisov spoločnosti COVERA, s.r.o. za
mesiace 10/2011 - 01/2012 G.. P.. O. C. vložil na účet vedený vo Q. a C. banke prostriedky vo výške

19.645 eur, a to na účet vo Q. banke: dňa 17.10.2011 sumu 520 eur, dňa 27.10.2011 sumu 810 eur, dňa
2.11.2011 sumu 2.300 eur, dňa 15.11.2011 sumu 100 eur, dňa 18.11.2011 sumu 400 eur, dňa 21.11.2011
sumu 450 eur, dňa 5.12.2011 sumu 1.000 eur, dňa 16.12.2011 sumu 1.800 eur, dňa 29.12.2011 sumu
900eur,dňa30.12.2011sumu1.760eur,naúčetvC.banke:dňa2.1.2012sumu1.800eur,dňa4.1.2012sumu400eur,dňa8.1.2012sumu1.300eur,dňa9.1.2012sumu700eur,dňa16.1.2012sumu1.100eur,
dňa 23.1.2012 sumu 1.165 eur, dňa 25.1.2012 sumu 20 eur, dňa 30.1.2012 sumu 3.120 eur. Vklady sú
vkladmi tržieb samotnej spoločnosti COVERA, s.r.o. na jej bankový účet v súvislosti s prevádzkovaním

podniku penziónu COVERA s reštauráciou žalovanej a G.. C., keďže jednotlivé hotovostné vklady súm
boli označené ako ,,vklad cavojsky“ resp. ,,vklad cavojsky karol“ a nie ,,pôžička“ (z citovanej sumy
označené vklady ako pôžička boli len vo výške 17.730,- eur - špecifikácia uvedená nižšie). Pritom
až po uskutočnení vkladov tržieb na účet boli dodatočne vyhotovené platnosťou spochybnené zmluvy
o akoby ,,pôžičkách“ a s cieľom budúceho prevzatia majetku dlžníka neodôvodnením obohatením

(prostredníctvom započítania kúpnej ceny s týmito akoby pôžičkami). Aj
z výpovede G.. P.. O. C. zo dňa 11.10.2018 vyplynulo, že zmluvy
o pôžičkách boli vyhotovené až dodatočne: ,,keď som poskytol peniaze, vždy koncom roka sa urobila
zmluva. Zmluvy sa robili spätne, pôžičky už reálne poskytnuté boli.“ V zmysle bankových výpisov dlžníka
na účet dlžníka boli vkladané tržby aj samotným konateľom, prípadne zamestnancami spoločnosti -
pri niektorých vkladoch nebola identifikovaná osoba, ktorá ich vložila, napriek tomu tieto vklady od

konateľa ako aj neidentifikované vklady nesprávne žalovaná zarátala na celkovú sumu tvrdenej pôžičky
od manžela. Pravidelné hotovostné vklady (nielen C.) potvrdzujú, že išlo o tržby dlžníka. Ak by skutočne
reálne G.. P.. O. C. požičal dlžníkovi finančné prostriedky v období uvedenom
v zmluvách o pôžičkách, tieto pôžičky by boli označené poznámkou pôžička pri ich bezhotovostnom
prevode z účtu C. alebo vklade, ako to vyplýva z bankových výpisov dlžníka nasledovne dňa

22.12.2010 prevod označený ,,PÔŽIČKA C.“ vo výške 3.350 eur, dňa 2.11.2011 prevod ,,cavojsky
pozicka platby 10/2011“ vo výške 2.300,- eur, dňa 15.11.2011 vklad ,,čavojský pôžička“ vo výške 100,-
eur dňa 18.11.2011 prevod ,,pozicka cavojsky okna kancelaria“ vo výške 400,- eur, dňa 16.12.2011
vklad ,,pozicka cavojsky uvery a platby“ vo výške 1.800,- eur, dňa 29.12.2011 prevod ,,cavojsky pozicka
platby“ vo výške 900,- eur, dňa 30.12.2011 prevod ,,cavojsky pozicka vyplaty“ vo výške 1.760,- eur,

dňa 2.1.2012 prevod ,,cavojsky pozicka na uvery“ vo výške 1.800,- eur, dňa 4.1.2012 prevod ,,cavojsky
pozicka na SSE“ vo výške 400,- eur, dňa 9.1.2012 prevod ,,cavojsky pozicka na platby“ vo výške
700,- eur, dňa 16.1.2012 vklad ,,cavojsky, pozicka na platby“ vo výške 1.100,- eur, dňa 30.1.2012
prevod ,,cavojsky pozicka vyplaty a platby“ vo výške 3.120,- eur. Vyššie uvedené sumy vkladané na
účet dlžníka s poznámkou pôžička sú len vo výške 17.730,- eur a preukázateľne nie vo výške 188.000

eur aká bola uvedená v spochybňovaných Zmluvách o pôžičke zo dňa 1.6.2010, 15.9.2010, 1.1.2011
a 1.1.2012. Zároveň žalobca poukázal na ľubovoľnú dispozíciu, G.. P.. O. C. s účtom dlžníka, keďže z
bankových výpisov sú preukázané aj osobné výbery C. alebo prevody na jeho účet (napr. dňa 9.8.2010
- 779,45 eur, 27.8.2010 - 811 eur, dňa 1.8.2011 - 2.200 eur, dňa 4.9.2012 - 7.500 eur a ďalšie). Keby
išlo skutočne o reálne poskytnuté pôžičky dlžníkovi vo výške 17.730,- eur, tak z výberov je zrejmé, že už

došlo aj k ich čiastočnej úhrade, splateniu. Konajúci súd sa vôbec nezaoberal ich platnosťou a neuviedol,
v akej výške mal vlastne pôžičky od G.. P.. C. za preukázané. Preto ani nemohol správne posúdiť, či
bol zápočet uskutočnený v Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 5.2.2013 platný,
a či bolo dlžníkom prijaté plnenie (započítaním pôžičiek v určitej výške) ekvivalentné vzhľadom na
dohodnutú výšku kúpnej ceny za prevod nehnuteľnosti dlžníka. Sumy označené v bankových výpisoch

ako ,,pôžička“ ani čiastkové vklady uskutočnené C. (za obdobie uvedené v zmluvách) vo svojom súčte
absolútne nedosahujú výšku pôžičky 188.000 eur (ani výšku tvrdenú žalovanou 290.479,11 eur - v bode
Ad d.) Vyjadrenia žalovanej k vyjadreniu žalobcu z 11.09.2018). Žalobca tvrdil, že zmluvy o pôžičkách bo
li účelovo dovyrobené až neskôr ako je v nich uvedené, čo mal súd prvej inštancie za preukázané. V
zmysle čl. 2 bod 2 Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.1.2012, podpísanej až dňa 7.2.2013 (podľa osvedčovacej

doložky obce Terchová), bola účastníkmi dohodnutá splatnosť dňa 31.8.2011 (v takom prípade reálna
nesplniteľnosť záväzku). Žalovaná v písomnom podaní (viď. bod Ad d. Vyjadrenia žalovanej k vyjadreniu
žalobcu z 11.09.2018) uviedla, že: ,,Žalovaná uznáva aj vytýkané chyby v písaní pri údaji o splatnosti
pôžičky, ktorej splatnosť bola dohodnutá medzi dlžníkom a veriteľom na 31.8.2013.“ Ak bola splatnosť
pôžičky vo výške 50.000 eur dohodnutá na deň 31.8.2013, v čase zápočtu pohľadávok dňa 5.2.2013

(uskutočneného v Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 5.2.2013) ešte nebola táto
pohľadávka splatná (neplatnosť započítania). Súd prvej inštancie nezrovnalosti
v sumách (pričom sa nezrovnalosťou v dátume splatnosti absolútne nezaoberal, a teda ani neplatnosťou
započítania pohľadávok) opätovne jednostranne odôvodnil výpoveďou svedka G.. P.. O. C. z ktorého
podľa súdu ,,vyplýva, že poskytol pôžičiek viac ako sú uvedené na účte, nakoľko finančné prostriedky

odovzdával aj priamo žalovanej.“ Súd prvej inštancie si toto tvrdenie manžela žalovanej osvojil, napriek
tomu, že v konaní nebolo žiadnym relevantným dôkazom preukázané, či išlo o pôžičky, v akej výške,
či boli splatné, či boli spôsobilé na započítanie s kúpnou cenou. Aj v prípade, ak by nejaké prostriedky
vkladané C. na účet dlžníka boli ústne dohodnutými a reálne poskytnutými pôžičkami, tieto by nemaližiadny vplyv na posúdenie úhrady kúpnej ceny započítaním, nakoľko v zmysle čl. III bod 3 Kúpnej zmluvy
o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 5.2.2013 sa zmluvné strany dohodli na zaplatení kúpnej
ceny nasledovne: a) prvá časť kúpnej ceny vo výške 120.000 eur bude započítaná voči prevzatému dlhu

(pozn. k prevzatiu dlhu voči Q., a.s. C. nikdy nedošlo, nakoľko dlžník aj naďalej splácal tento dlh sám -
žalobca bližšie špecifikoval úhrady v bode II. 5 Vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.10.2018, keďže v zmysle
bankových výpisov spoločnosť COVERA, s.r.o. uhrádzal zo svojho účtu platby hypotekárneho úveru na
účet záložného veriteľa Q., a.s. (č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX) aj po prevode nehnuteľnosti a po právnom
úkone zápočtu pohľadávok, b) druhá časť kúpnej ceny vo výške 180.882,30 eur bude započítaná voči

pohľadávke kupujúceho (C.)
k predávajúcemu (dlžníkovi), vyplývajúca zo zmlúv o pôžičkách: 1. zo dňa 1.6.2010 na sumu 33.000 eur,
splatnej 31.12.2010 2. zo dňa 15.9.2010 na sumu 55.000 eur, splatnej 31.12.2010 3. zo dňa 1.1.2011 na
sumu 50.000 eur, splatnej 31.8.2011, započítanej v čiastke 42.882,30 eur 4. zo dňa 1.1.2012 na sumu
50.000 eur, splatnej 31.8.2012. Pri posúdení započítania pohľadávok s kúpnou cenou sú relevantné len
pôžičky v zmysle písomných Zmlúv

o pôžičkách zo dňa 1.6.2010, 15.9.2010, 1.1.2011 a 1.1.2012 (výslovne uvádzajúce za ktoré obdobie
malC.poskytnúťprostriedky),keďžeKúpnazmluvaoprevodenehnuteľnostízodňa5.2.2013špecifikuje
v započítaní len tieto pôžičky v zmysle konkrétnych písomných zmlúv o pôžičkách, a nie žiadne iné (ani
akoby pôžičky za iné obdobie ako je uvedené
vpísomnýchzmluvách,anivinýchsumách).Súdprvejinštanciesavôbecnezaoberalnámietkoužalobcu

aj o absolútnej neplatnosti započítania pohľadávok C. z titulu prevzatia dlhu vo výške 120.000,- eur a
z titulu spochybňovaných pôžičiek v zmysle Zmlúv
o pôžičkách zo dňa 1.6.2010, 15.9.2010, 1.1.2011 a 1.1.2012 vo výške 180.882,30 eur
s pohľadávkou spoločnosti COVERA, s.r.o. z titulu kúpnej ceny v zmysle Kúpnej zmluvy
o prevode nehnuteľností zo dňa 5.2.2013 vo výške 300.882,30 eur. Žalobca tvrdil absolútnu neplatnosť

započítania a podrobnou špecifikáciou z bankových výpisov dlžníka preukázal, že neboli splnené
podmienky na započítanie pohľadávok pre neexistenciu pohľadávky C. z titulu prevzatia dlhu vo výške
120.000,- eur a z titulu pôžičky v celkovej uvádzanej výške 180.882,30 Eur, spôsobilých na započítanie
na strane C.
a neurčitosti právneho úkonu započítania. Súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, ak by boli zmluvy

neúčinné, akým spôsobom porušila svoje povinnosti žalovaná. Súd prvej inštancie odôvodnil, že
pôžičkami žalovaná zabezpečila majetok, ale v evidentnom rozpore so svojím predchádzajúcim
odôvodnením už ďalej uviedla, že pôžičkami nebol nadobudnutý majetok. Tento rozpor súd prvej
inštancie neobjasnil. Uloženie zmlúv do zbierky listín plní informačnú funkciu voči ostatným spoločníkom
spoločnostiaveriteľompreprípadnéuplatnenienárokovvočištatutárnemuorgánuspoločnosti.Dotknuté

Zmluvy o pôžičkách zo dňa 1.6.2010, 15.9.2010, 1.1.2011, 1.1.2012 a Kúpna zmluva o prevode
vlastníctva nehnuteľností zo dňa 5.2.2013 nenadobudli účinnosť, a to v zmysle § 59a ods. 1, 3 Obch.
zák., nakoľko neboli založené v Zbierke listín, pretože dlžník COVERA, s.r.o. mal nadobudnúť majetok
na základe zmluvy uzatvorenej s C. (blízka osoba konateľovi dlžníka - manžel od roku 2011, spriaznená
osoba dlžníka - jediný spoločník a konateľ spoločníka dlžníka - P. s.r.o.) za protihodnotu vo výške

najmenej 10 % hodnoty základného imania, a to: finančné prostriedky vo výške 33.000,- eur (t.j. 58,48
% hodnoty základného imania), 55.000,- eur (t.j. 97,47 % hodnoty základného imania), 2 x 50.000,- eur
(t.j. 88,61 % hodnoty základného imania), kúpnu cenu vo výške 300.882,30 eur (t.j. 533,20 % hodnoty
základného imania). V rozpore
s obsahom zmlúv o pôžičkách a bez vysvetlenia logických súvislostí súd konštatoval, že pôžičky boli

poukazované vo výškach nepresahujúcich 10 % základného imania spoločnosti COVERA. Na inom
mieste odôvodnenia (bod. 18) v súvislosti s písomnými Zmluvami
o pôžičkách konštatoval, že išlo „iba o nejaké potvrdenie o pôžičkách, ktoré už boli poskytnuté“.
Tvrdenie súdu je zneistením žalobcu s dôsledkom nemožnosti preskúmania správnosti záverov súdu
ako aj kvalifikovane voči nim argumentovať, keďže z nich nie je zrejmé, či za zmluvy o pôžičkách

považoval zmluvy v ich písomnom vyhotovení zo dňa 1.6.2010, 15.9.2010, 1.1.2011, 1.1.2012 alebo
nejaké iné právne úkony, v súvislosti s ktorými nebolo preukázané a nimi zisťované, kto ich vykonal,
kedy a s akým konkrétnym obsahom. Má za to, že zmluvy o pôžičkách sú neplatné, dodatočne
vyhotovené a v rozpore s existenciou a rozsahom poskytnutých finančných prostriedkov, pričom
otázkou neplatnosti sa súd absolútne nezaoberal a iba konštatoval, že sú iba nejakými potvrdeniami

o už skorej uzavretých zmluvách (konkludentných alebo ústnych). Ak by žalovaná predmetné úkony
neurobila dlžník by disponoval majetkom, za ktorého reálnym predajom získal reálny výťažok (kúpnu
cenu) a mohol uspokojiť svojich veriteľov. Žalobca v konaní uviedol celý rad porušení povinností
žalovanou, ako konateľkou spoločnosti, s ktorými sa súd nedostatočne vysporiadal, keď sa bez jasnéhoa zrozumiteľného vysvetlenia svojich úvah a posudzovaných súvislostí stotožnil s tvrdeniami žalovanej.
Najmä neozrejmil na základe akých kritérií hodnotil postup žalovanej ako výkon funkcií konateľa s
odbornou starostlivosťou a so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov (§ 135a ods. 1 Obch. zák.), keď

táto „starostlivosť“ priviedla spoločnosť do bezvýchodiskového stavu - spoločnosť nedisponuje žiadnym
majetkom, je bez štatutárneho zástupcu, čo podľa žalovanej odôvodňuje zrušenie spoločnosti bez
likvidácie. Je nepochybné, že prvoradým záujmom spoločnosti aj jej spoločníkov je výkon obchodnej
činnosti za účelom ktorej bola založená, ktorý v danom prípade logicky nie je možný bez akéhokoľvek
majetku (podniku, reštauračného zariadenia), ktorý však bol cieleným predmetom prevodu. Žalobca

má za to, že v rozpore s právnym názorom súdu prvej inštancie je uprednostňovanie záujmov
žalovanej a manžela jednoznačne zrejmé už zo skutočnosti, že na manžela previedla celý obchodný
majetok spoločnosti COVERA a s týmto si založila novú obchodnú spoločnosť Haluškáreň, s.r.o., s
rovnakým predmetom činnosti ako spoločnosť COVERA, ktorú aj naďalej s manželom vykonáva práve
v nehnuteľnostiach
a s hnuteľným vybavením, čo v neposlednom rade svedčí o životaschopnosti spoločnosti COVERA,

ktorá v týchto priestoroch s rovnakým predmetom činnosti mohla podnikať, pokiaľ by si konateľ svoje
povinnosti riadne a včas plnil a mal na zreteli záujem tejto spoločnosti. Žalobcom vymedzené skutkové
tvrdenia a dôkazný stav preukázali porušenie povinností žalovanou pri výkone pôsobnosti ako konateľa
COVERA, s.r.o. postupovať s odbornou starostlivosťou. Žalobca má za to, že pre oprávnené uplatnenie
nároku za aplikácie § 135a Obch. zák. splnil všetky predpoklady, a to porušenie povinnosti, vznik škody a

príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Súd prvej inštancie mal za preukázanú
úhradu záväzkov dlžníka. Výpoveď C. považuje za neobjektívnu (blízka, spriaznená osoba, účelovú
a žiadnym relevantným dôkazom úhrada záväzkov dlžníka preukázaná nebola, práve naopak bolo
preukázané, že dlžník je v úpadku. Aj žalobca je veriteľom dlžníka, nakoľko nemá svoju pohľadávku
uhradenú. Žalovaná sa vzdala funkcie konateľa dlžníka na valnom zhromaždení dňa 27.1.2014, preto

ani neexistovala osoba, ktorá by mohla záväzky dlžníka vyplatiť (dlžník bez konateľa nemohol vykonávať
žiadne právne úkony) a dlžník nemal ani žiadny majetok, z ktorého by bolo možné záväzky v takej výške
vyplatiť. Nakoľko stále trvá existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pričom žalobca má svoj
nárok pre účely trvania zabezpečovacieho opatrenia v konaní, ktoré nebolo právoplatne skončené, trvá
na ochrane svojich práv zabezpečovacím opatrením nariadeným uznesením Okresného súdu Trenčín

č. k. 37Cb/360/2015-236 zo dňa 18. 5. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. k.
8Cob/61/2018-265 zo dňa 28. 8. 2018 (poukázal na bod 10. uznesenia odvolacieho súdu, v ktorom sa
stotožnil s argumentáciou o nemožnosti vymoženia plnenia od spoločnosti COVERA, s.r.o.). Žalobca
má za to, že súd prvej inštancie neaplikoval správne právnu normu, nevysporiadal sa so všetkými
podstatnými námietkami žalobcu ani všetkými aspektami zisteného skutkového stavu, skutkový stav

nezistil dostatočne, svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočne. Odôvodnenie rozhodnutia nie je logické,
presvedčivé, ani právne správne, neobsahuje odpovede na evidentné rozpory
a vznesené námietky. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch svedka - spoločníka
spoločnosti COVERA, G.. W.. K výpovedi daného svedka sa žalobca vyjadril len na základe
telefonického dopytu konajúceho súdu v deň pojednávania dňa 11.10.2018 v súvislosti s jeho

ospravedlnením nemožnosti účasti v daný deň, a to v záujme aby bolo pojednávanie vykonané v určený
deň a pod podmienkou, že aj súd vypočutie tohto svedka považuje za potrebné ho k danej veci vypočuť,
čo žalobca považuje za nespravodlivé
a vyjadrenie o netrvaní vypočutia na danom pojednávaní, považované v neprospech žalobcu, z dôvodu
potrebyzisteniarozhodujúcichskutočností,súdomzistenýskutkovýstavneobstojí.Navrholodvolaciemu

súdu v zmysle § 389 CSP, aby odvolaním napadnutý Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn.
37Cb/360/2015- 412 zo dňa 9.11.2018 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje

za správny, a to ako v časti skutkových zistení, tak i čo do jeho právneho zdôvodnenia. Odvolanie
žalobcu považuje za bezpredmetné, nakoľko je z podstatnej časti zdôvodnené skutkovými vyjadreniami
a právnymi dôvodmi, ktoré boli žalobcom uvádzané ešte v štádiu konania pred súdom prvej inštancie a
tento sa s nimi v napadnutom rozsudku aj riadnym spôsobom už vysporiadal. V časti tvrdení o existencii
alebo neexistencií majetku spoločnosti COVERA, s.r.o., ktoré zistenie má priamy vplyv na rozhodnutie o

aktívnej legitimácií žalobcu v tomto konaní, žalobca nepredložil, ale ani len neoznačil žiadne relevantné
dôkazy o tom, či spoločnosť COVERA, s.r.o., ktorej konateľkou bola žalovaná toho času má alebo nemá
majetok. Súd opakovane a správne poukázal na to, že nemôžev tomto smere nahrádzať procesnú aktivitu žalobcu. Žalobca sa rôznymi nekomfortnými právnymi
konštrukciami a aplikáciou zvláštnej logiky snaží preukazovať svoje tvrdenia, avšak to až v rámci
podaného odvolania, pričom tieto svoje tvrdenia neopiera o žiadne iné nové dôkazy, ktoré by doposiaľ

nemohol predložiť. Žalovaná poukázala na to, že tvrdenia žalobcu sú tendenčné a nepravdivé,
čo preukazuje nasledovným: Spoločnosť ÚSTAV TURIZMU, s.r.o. je jedným z navrhovateľov v
konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina, Obchodným registrom, ktoré je vedené pod sp. zn.
26Cbr/124/2014, v ktorom sa jedná
o zrušení spoločnosti COVERA, s.r.o. Právnym zástupcom spoločnosti ÚSTAV TURIZMU, s.r.o. je

aj v označenom konaní ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA U. P. M. & partners, s.r.o. Dňa 12.10.2018
doručil Okresný súd Žilina ako právnemu zástupcovi zrušovanej spoločnosti Vyjadrenie k odvolaniu
a doplneniu dôvodov odvolania voči Uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 36CbR/124/2014, kde
ÚSTAV TURIZMU, s.r.o. uviedol v bode II. 2 (3.strana) cit.: „ Spoločnosť COVERA, s.r.o. vlastní majetok,
postačujúci na úhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora a to na základe
písomných oznámení príslušných štátnych orgánov registrový súd zistil, že Sociálna poisťovňa a daňový

úrad evidujú preplatky spoločnosti COVERA, s.r.o., hnuteľný majetok - kompletné zariadenie penziónu
COVERA vo výške 70.000,- eur, ktorý je stále vo vlastníctve dotknutej obchodnej spoločnosti COVERA,
s.r.o., nakoľko nebol predmetom žiadneho prevodu na tretiu osobu. Uvedený obchodný majetok
nebol ani predmetom prevodu vlastníctva spochybňovanou Kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva
nehnuteľností zo dňa 5.2.2013 a nebol ani predmetom určenia hodnoty nehnuteľnosti znalcom v

Znaleckom posudku č. 3/2011 zo dňa 1.2.2011 na základe objednávky zadávateľa Ing. C., konateľa
obchodnej spoločnosti P., s.r.o. (spoločník spoločnosti COVERA, s.r.o.), ktorým U. C. odôvodňuje výšku
kúpnej ceny za predaj nehnuteľností manželovi, nehnuteľný majetok (LV č. XXXX, predtým LV č. XXXX,
k. ú. S., rekreačné zariadenie sup. č. XXX na parc. č. XXX, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 550 m2),

o ktorý sa vedie spor na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 38Cb/402/20l5 proti žalovaným: 1./ COVERA,
s.r.o., 2./ G.. P.. O. C. o neplatnosť právnych úkonov,... “
Z uvedeného vyjadrenia je preto zrejmé, že žalobcove odôvodnenia uvádzané ako v priebehu
predchádzajúceho štádia toho konania a ani tie, ktoré uviedol v jeho odvolaní nie sú pravdivé a súčasne
je zrejmé, že žalobca tendenčne prispôsobuje podľa potrieb svojej procesnej taktiky svoje vyjadrenia v

jednotlivých súdnych konaniach. Faktom však je to, že konajúci súd sa
v tomto konaní správne a logicky a v súlade s platným právnym poriadkom vysporiadal
s takýmito tvrdeniami žalobcu. Poukázal na nelogickosť podstaty tvrdení žalobcu v tomto konaní, kedy
na jednej strane uviedol, že prevod nehnuteľností spoločnosti COVERA
v hodnote presahujúcej sumu 300.000,- eur je neplatný a táto spoločnosť nehnuteľnosti aj ďalej vlastní

a zároveň žalobca uviedol, že táto spoločnosť nemá majetok potrebný na úhradu jeho judikovanej
pohľadávky vo výške 13.277,57 eur a prísl. (k dnešnému dňu je tak výška celej pohľadávky cca
35.000,- eur). Vzhľadom na aktuálne štádium tohto konania (všeobecná nemožnosť predkladať a
označovať ďalšie dôkazy) žalovaná uviedla, že s týmto vyjadrením predkladá označené vyjadrenie
žalobcu z konania vedeného pred OS Žilina sp.zn. 26CbR/124/2014, a to aj napriek tomu, že súd

prvej inštancie na pojednávaní dňa 11.10.2018 vyhlásil Uznesenie, ktorým dokazovanie vyhlásil za
skončené. Spolu so samotným textom vyjadrenia žalobcu predložil aj potvrdenie o tom, že predmetné
vyjadrenie žalobcu bolo právnemu zástupcovi žalovanej doručené až 12.10.2018 (t.j. nasledujúci deň
po skončení dokazovania) a žalovaná ho tak nemala možnosť predložiť ako dôkaz v rámci vykonaného
dokazovania a predkladá ho preto až v rámci tohto vyjadrenia. S poukazom na vyjadrenia uvádzané

v čl. II. tohto vyjadrenia považovala z dôvodu hospodárnosti žalovaná za bezpredmetné bližšie sa
vyjadrovať k ďalším skutkovým tvrdeniam a právnym odôvodneniam odvolania žalobcu. Tieto všetky
vyjadreniažalobcupovažuježalovanázanesprávne,nedôvodnéanepreukázané.Jezrejmé,žežalobca
nepreukázal splnenie základného predpokladu na vedenie tohto konania, t.j. že nie je možné uspokojiť
jeho judikovanú pohľadávku z majetku spoločnosti COVERA, s.r.o. ako jeho dlžníka, čím mu vznikla

aktívna legitimácia pre vedenie tohto konania. Žalovaná sa súčasne v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku, tak ako ho uviedol súd prvej inštancie a preto navrhla, aby
Krajský súd v Trenčíne, ako súd druhej inštancie v celom rozsahu potvrdil žalobcom napadnutý
Rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.11.2018 sp. zn. 37Cb/360/2015
a súčasne priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospelkzáveru,ženapadnutýrozsudok súduprvejinštanciejepotrebnéakovecnesprávnyvovšetkých
jeho výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolaciehopojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením, dňa 23.1.2020 a na webovej stránke Krajského súdu
v Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím

súdom.

9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd
prvej inštancie dodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z príslušných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016 (ďalej len O.s.p.) ako aj ustanovenia Civilného
sporového poriadku platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len CSP).

10. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu
k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na
zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku
uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd
prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril
k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovanej, uviedol z akých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP
k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii
§ 387 ods. 2 CSP, odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie
skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.

I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005).

11. Žalobca v odvolaní okrem iného namietal tvrdenie súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že v konaní
nebolpreukázanýstavmajetkuspoločnostiCOVERAs.r.o.Odvolacísúdsastoutoodvolacounámietkou
nestotožňuje a uvádza, že konanie na súde prvej inštancie začalo dňom 28.8.2015, súd prvej inštancie

rozhodol dňa 9.11.2018, pričom žalobcove tvrdenia ako aj predložené dôkazy sa vzťahovali k roku 2013.
Ani samotná skutočnosť, že Okresný súd Žilina začal konanie o zrušenie tejto spoločnosti nepreukazuje
žalobcove tvrdenia.

12. Odvolací súd konštatuje, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že jeho pohľadávka je od

dlžníka nevymožiteľná. Konajúci súd nemôže uvedené predpokladať, alebo vychádzať z nepriamych
dôkazov. Uvedenú skutočnosť musí mať súd jednoznačne preukázanú (napr. rozhodnutím exekučného
súdu o zastavení exekúcie, ....), nemôže nevymožiteľnosť len predpokladať a vyvodzovať z dôkazov,
ktoré nie sú aktuálne. Nemožnosť vymoženia svojej pohľadávky od dlžníka je jedným zo základných
predpokladov na aplikáciu ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka a teda na aktívnu

legitimáciu žalobcu, ktorým je veriteľ nevymožiteľnej pohľadávky a pasívnu legitimáciu žalovanej, ktorým
je konateľ spoločnosti dlžníka v spore o náhradu škody. Spoločnosť veriteľa má právo na náhradu škody
voči konateľovi a zákon určuje prechod tohto práva na veriteľa spoločnosti a dáva mu možnosť žalovať
priamo konateľa spoločnosti dlžníka. Konateľ spoločnosti dlžníka nezodpovedá za dlhy spoločnosti za
predpokladu, že neporušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z funkcie konateľa. Aby bolo možné

hovoriť o zodpovednosti konateľa, musí dôjsť k porušeniu jeho povinností, ktoré mu vyplývajú zo zákona.
Konateľ musí spoločnosti spôsobiť škodu. Ani jedna z uvedených podmienok nebola v predmetnom
konaní preukázaná.

13. Súd prvej inštancie dal všetky odpovede na žalobcove námietky vznesené v konaní pred súdom

prvej inštancie, ktoré boli totožné s odvolacími námietkami. Odvolacie dôvody prezentované žalobcom v
odvolaní nemajú oporu v zistenom skutkovom stave ani v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Odvolacia námietka týkajúca sa porušenia práva na spravodlivý proces je podľa odvolacieho súdu
nedôvodná. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Hlavnýmdôvodom ich nevykonania súdom prvej inštancie bola skutočnosť, že sa súdu ich vykonanie javilo ako
nadbytočné. S týmto konštatovaním súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd. Vykonávanie
ďalšieho dokazovania, napr. ohľadne neplatnosti zmlúv o pôžičke, neplatnosti započítania a iných,

by bolo nadbytočné z dôvodu nepreukázania základného predpokladu a to nemožnosti vymoženia
pohľadávky od spoločnosti dlžníka. K ďalšiemu namietaniu nevykonania výsluchu svedka odvolací
súdu uvádza, že z úradného záznamu zo dňa 11.10.2018 (č.l. 391) vyplýva, že žalobca na výsluchu
navrhnutého svedka Ing. W. netrval a za postačujúce považoval výsluch druhého navrhnutého svedka.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.10.2018 nevyplýva, že by žalobca trval na vypočutí svedka Ing.

W.. Na otázku súdu prvej inštancie ohľadne ďalšieho dokazovania právny zástupca žalobcu uviedol, že
už nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

14. Výrok III. napadnutého rozsudku odvolací súd potvrdil ako vecne správny, nakoľko ide o výrok závislý
od prejednávanej veci v zmysle ustanovenia § 335 ods. 1 CSP. Žaloba bola súdom prvej inštancie
zamietnutá a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie uznesenie o nariadení zabezpečovacieho

opatrenia v celom rozsahu zrušiť. K námietke žalobcu, že v Uznesení Krajského súdu v Trenčíne č.k.
8Cob/61/2018-265 zo dňa 28.8.2018 sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu o nemožnosti vymoženia
plneniaodspoločnostiCOVERAs.r.o.odvolacísúduvádza,žev konaníonariadeniezabezpečovacieho
opatrenia, resp. neodkladného opatrenia, súd tvrdené skutočnosti len osvedčuje a nedokazuje.

15. Za vecne správny považoval odvolací súd aj výrok II. o nároku na náhradu trov konania, kedy súd
prvej inštancie správne priznal žalovanej, ako strane sporu, ktorá bola úspešná, nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% proti žalobcovi, ako strane neúspešnej.

16. Ani v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol
zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnej žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxedovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa
§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom

(§ 429 ods. 1 CSP).