Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708209726
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8708209726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Rabaka reklamné panely, s.r.o.,
sídlo Rampová č. 5, 040 01 Košice, IČO: 36 213 136, zastúpenému JUDr. Vladimírou Běhalovou,
advokátkou, Rastislavova 68, 040 01 Košice, proti žalovanému: M.S.I. Slovakia, s.r.o., sídlo Štúrova 15,
059 21 Svit, IČO: 36 492 205, zastúpenému JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom, Murgašova 3, 043
21 Košice, o zaplatenie 1.264,02 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č. k. 18Cb/221/2008-128 z 29. novembra 2011, zhodou hlasov členov takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej, ako aj

vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Vladimíry Běhalovej nahradiť
trovy odvolacieho konania vo výške 182,46 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.264,02 eur
s 13 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 790,01 eur od 16.8.2006 do 31.12.2008 a s 12,5 % p.a. úrokom
z omeškania od 1.1.2009 do 30.6.2009 a s 11 % p.a. úrokom z omeškania od 1.7.2009 do 30.6.2011 a zo
sumy 474,01 eur s 13 % p.a. úrokom z omeškania od 17.11.2006 do 31.12.2008 a s 12,5 % p.a. úrokom
z omeškania od 1.1.2009 do 30.6.2009 a s 11 % p.a. úrokom z omeškania od 1.7.2009 do 30.6.2011
a od 1.7.2011 do zaplatenia s úrokom z omeškania zo sumy 1.264,02 eur, ktorého výška v každom

kalendárnom polroku, v ktorom omeškanie trvá je určená výškou základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky, platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka zvýšenej o 10 %, maximálne
však 13 % a nahradiť trovy konania k rukám právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Vladimíry Běhalovej,
advokátky, Rastislavova 68, Košice vo výške 1.789,96 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca proti žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie cien
vyúčtovanýchfaktúrouč.07342006z1.8.2006afaktúrouč.11282006z2.11.2006.Uvedenýmifaktúrami

žalobca žalovanému na základe uzavretej zmluvy vyúčtoval nájomné za prenájom 2 ks bilboardov
v mesiaci august 2006, tlač 3 plagátov i prenájom 3 ks bilboardov v mesiaci novembri 2006. Proti
vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom poukázal na to, že jemu vznikol
nárok proti žalobcovi súvisiaci s tým, že žalobca sa dopustil nekalosúťažného konania, keď bez
súhlasu žalovaného neoprávnene použil fotografie z jeho apartmánu pre reklamu iného podnikateľského
subjektu. Tým mu spôsobil škodu presahujúcu sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Oznámil
preto, že predmetný nárok započítava proti pohľadávke uplatnenej žalobcom v konaní. Z vykonanéhodokazovania mal súd za preukázané, že podľa objednávky žalovaného zo 4.7.2006 bola ústne uzavretá
dohoda, predmetom ktorej bol nájom 3 ks reklamných panelov i tlač 3 ks plagátov na tieto reklamné
panely. Faktúrou č. 0734/2006 na sumu 790,01 eur žalobca vyúčtoval žalovanému nájom za 2 ks

bilboardov za mesiac august 2006 a tlač 3 ks plagátov. Faktúrou č. 1128/2006 na sumu 471,04 eur
žalobca vyúčtoval žalovanému prenájom 3 ks bilboardov za mesiac november 2006. Cena vyúčtovaná
týmito faktúrami nebola žalovaným v dohodnutej lehote splatnosti zaplatená. Účastníci nedohodli pre
prípad omeškania výšku úrokov z omeškania. Po citácii ust. § 261 ods. 1 Obch. zák., § 1 ods. 2 Obch.
zák. a § 663, § 671 ods. 1 Obč. zák. i § 536 ods. 1, § 548 ods. 1 Obch. zák. súd prvého stupňa dospel

k záveru, že žalobca mal nárok na vyúčtované ceny za realizované plnenia. Žalovaný nepreukázal,
že by žalobca mu spôsobil škodu, ktorú uplatnil započítaním. Nemohlo preto dôjsť k zániku záväzku
žalovaného týmto spôsobom. Žalovaný nepreukázal existenciu splatnej pohľadávky a ani vzájomnosť
pohľadávok, ktoré by mali byť predmetom započítania. Preto súd ohľadom uplatňovanej istiny žalobe
vyhovel. Výrok o priznaných úrokoch z omeškania súd odôvodnil aplikáciou ust. § 365, § 369 ods. 1, 2
Obch. zák. i § 768f Obch. zák.. Zdôraznil, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažných záväzkov,

preto žalobcovi boli priznané aj úroky z omeškania. Pre priznanie týchto úrokov z omeškania sa použila
zákonná úprava, ktorá sa vzťahuje na omeškanie záväzkov vzniknutých pred 15.1.2009. Nad priznanú
výšku úrokov z omeškania žalobný návrh bol zamietnutý.

Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Špecifikoval jednotlivé
položky priznaných trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku i z trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Poukazuje na to, že podáva odvolanie proti
všetkým výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa s tým, že podľa jeho názoru sú dané odvolacie
dôvody, tak ako sú upravené v ustanovení § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.. Žalovaný trvá
na tom, že žalobca sa pri plnení povinnosti zo zmluvného vzťahu, založeného objednávkou zo
4.7.2008, preukázateľne dopustil protiprávneho konania, ktorý zakladá nárok žalovaného na náhradu

škody, resp. konania, ktoré zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože bez súhlasu
žalovaného a bez akejkoľvek protihodnoty žalobca neoprávnene použil fotografie z apartmánov v jeho
ubytovacom zariadení pre reklamu iného podnikateľského subjektu. Neoprávnené použitie fotografií
interiéru nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného bolo realizované v celoslovenskej kampani, tak
prostredníctvom bilboardov, ako aj na webovej stránke www.mojhrad.sk .

Takéto konanie žalobcu je protiprávnym. Malo za následok vznik škody žalovanému, resp. žalobca sa
na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil. Žalovaný preto jednostranným právnym úkonom započítal
žalobcom uplatnenú pohľadávku 1.264,02 eur proti pohľadávke žalovaného voči žalobcovi v rozsahu
v akom sa tieto vzájomne kryjú. Žalovaný ako právnická osoba je odvodeným subjektom autorského
práva a je vlastníkom diela funkčného a priestorového usporiadania apartmánu. Nie je relevantné, kto

je autorom interiérovej architektúry. Žalobca vedomý si svojho protiprávneho konania nechcel predložiť
ani nepredložil súdu žiadne zmluvy, fotografie a iné listiny súvisiace s celoslovenskou bilboardovou
a webovou kampaňou www.mojhrad.sk . Pretože došlo k použitiu fotografií
interiéru v reklame bez súhlasu žalovaného, žalobca tak získal majetkový prospech. Jeho výšku
predstavuje obvyklý honorár, ktorý by inak musel byť uhradený za použitia fotografie interiéru so

súhlasom vlastníka. Žalovaný poskytol žalobcovi podklady pre tlač jeho plagátov len a výlučne na
jeho reklamnú kampaň, a nedal žalobcovi súhlas na použitie podkladov k inej reklamnej kampani ako
jeho vlastnej. Žalobca napriek tomu použil dielo ( funkčné, priestorové usporiadanie apartmánu ) vo
vlastníctve žalovaného, ktoré žalobca získal v kampani pre žalovaného na úplne inú kampaň, pre
úplne iný subjekt. Žalovaný namieta aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho odôvodnení je

nepresvedčivé, nepresné a nedáva odpoveď na nastolené skutočnosti. Vytýka súdu prvého stupňa, že
dôvody rozhodnutia neobsahujú ako sa súd vyporiadal s postupom žalobcu, ktorý použil žalovaného
veci na tvorbu inej reklamnej kampane, a s tým súvisiacou otázkou obohatenia na úkor žalovaného.
Žalovaný preto navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vrátiť mu vec na
ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
Žalovaný opätovne uvádza skutočnosti, ktoré uvádzal už pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd
prvého stupňa aj vyporiadal. Obrana žalovaného spočíva v tvrdení, že žalobca podklady získané od
žalovaného ( pre tlač plagátov pre žalovaného ) použil v inej reklamnej kampani pre iný subjekt. Tietotvrdenia však žalovaný nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca neviedol webovú ani
birboardovú kampaň mojhrad.sk. Jeho činnosť spočívala iba v tom, že prenajal bilboard, na ktorý bol
umiestnený plagát propagujúci www.mojhrad.sk . V konaní žalobca ozrejmil,

že si nevedie evidenciu podľa toho, čo je na plagátoch umiestnených na ním prenajatých bilboardoch
zobrazené, a preto s odstupom času nevie ani uviesť komu prenajal bilboard, na ktorom bol umiestnený
plagát propagujúci www.mojhrad.sk , ani to či vôbec vyhotovil grafický návrh
tohto plagátu. Z tohto dôvodu žalobca nevie doložiť ani zmluvu, ani iné podklady týkajúce sa umiestnenia
plagátu na jeho bilboarde. Ani z fotografií, ktoré žalovaný predložil súdu, nebolo zrejme, či ide o totožné

fotografie, teda, že na bilboarde sa vôbec nachádza fotografia zo zariadenia City Residence. V podanom
odvolaní žalovaný namieta dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Z odvolania však nevyplýva, aký
dôkaz ním navrhnutý súd nevykonal. Súd prvého stupňa v predmetnej veci dostatočne zistil skutkový
stav veci. Dokonca vykonal i dôkaz navrhnutý žalovaným za účelom zistenia, kto realizoval kampaň
„mojhrad“, avšak bezvýsledne. Ani dôvod odkazujúci na aplikáciu § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. nie je
daný. Súd prvého stupňa neporušil žiadne z ustanovení § 132 až 135 O.s.p. a na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Nemožno uznať ani dôvod odkazujúci na § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa správne na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu
normu, teda vec aj správne právne posúdil. Odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku, ktorým bola
žaloba zamietnutá je podané neoprávnenou osobou. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania.

Na prejednanie podaného odvolania odvolací súd nariadil pojednávanie ( § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ).
V nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného i obsah odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa
dal žalovanému priestor, aby sa vyjadril k otázkam:

a) identickosti fotografie interiéru ( č. l. 71 spisu ), s tým čo bolo na plagáte na bilboarde ( č. l. 70 spisu ),

b) jedinečnosti, neopakovateľnosti toho, čo je znázornené na fotografii z interiéru žalovaného ( č. l. 71

spisu ) i možnej aplikácii noriem autorského zákona, najmä jeho ust. § 56 ods. 1 písm. f/,

c) tvrdenej ujmy, ktorá mala žalovanému vzniknúť konaním žalobcu, a to aj v súvislosti s dôkazom
predloženým žalovaným pred súdom prvého stupňa

( potvrdenie na č. l. 78 spisu ),

d) k zodpovednosti prenajímateľa bilboardu za obsah toho, čo nájomca použil na prenajatý bilboard,

e) k určitosti prejavu vôle o započítaní pohľadávok, ak v ňom absentuje výška pohľadávky žalovaného,

f) k tvrdenej obrane aplikujúcej ust. § 3 ods. 5 zák. o reklame.

Žalovaný vo vyjadrení na odvolacom pojednávaní zotrval na tvrdení o identickosti toho, čo je na fotografii
z jeho interiéru s tým, čo je na bilboarde. Poukázal na jedinečnosť, neopakovateľnosť usporiadania
použitých predmetov v interiéri, na to, že jeho započítacia námietka je určitá, pretože výška i dôvod jeho

pohľadávky bola určená v odpore proti platobnému rozkazu. Ak by vedeli preukázať ako dlho sa ich dielo
využívalo v reklamnej kampani, s použitím obsahu predloženého potvrdenia ( č. l. 78 spisu ), by vedeli
určiť aj prípadne vyšší rozsah ujmy, ktorá im vznikla. Ak žalobca bez ich súhlasu použil pre reklamnú
kampaň iného fotografie z jeho interiéru, vznikla im tým ujma. Za to, čo je zobrazené na prenajatom
bilboarde nezodpovedá nájomca, ale prenajímateľ, ktorý je šíriteľom reklamy. Žalovaný zároveň pred

odvolacím súdom uviedol, že upúšťa od svojej obrany použitej pred súdom prvého stupňa odkazujúcej
na nekalosúťažné konanie zo strany žalobcu.

Žalovaný na odvolacom pojednávaní tiež zotrvával na svojich doterajších prednesoch a poukázal na
to, že žalovanému v súvislosti s konaním žalobcu nevznikla žiadna škoda, a nie je daná ani žiadna
príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu a prípadným vznikom škody žalovanému. Podľa

jeho názoru nie je to, čo žalobca tvrdí ani dielom podľa autorského zákona. Žalovaný nepreukázal, žeby žalobca zneužil alebo použil ním predložené fotografie na inú reklamnú kampaň, nepreukázal ani
identickosť fotografií z jeho interiéru s tým, čo bolo použité na bilboarde neskôr.

Odvolací súd aj na základe výsledkov vyplývajúcich z realizácie nariadeného pojednávania preskúmal

napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods.
1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol
oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné
vadykonania,pokiaľbymalizanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Vtejtosúvislostitrebazdôrazniť
tú skutočnosť, že žalovaný na odvolacom pojednávaní výslovne uviedol, že ním podané odvolanie

nesmerovalo proti tomu výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým v prevyšujúcej časti bola
žaloba zamietnutá. Tento výrok rozsudku súdu prvého stupňa teda nadobudol právoplatnosť, a nebolo
oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu v tomto odvolaním nenapadnutom výroku rozhodnutie
súdu prvého stupňa preskúmavať ( § 159 od. 1, 2, § 206 ods. 2 O.s.p. ).

Po preskúmaní napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa i konania, ktoré mu predchádzalo
dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či

zrušenie napadnutých výrokov rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní nebolo medzi stranami sporným, že žalobca žalovanému poskytol
plnenie, za ktoré mu vznikol nárok na peňažné plnenia vyúčtované faktúrou č. 07342006 1.8.2006
na sumu 23.800,- Sk a faktúrou č. 11282006 zo dňa 2.11.2006 na sumu 14.280,- Sk. Napokon z
obsahu prednesov účastníkov na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 13.5.2010 vyplynulo aj

to, že žalovaný zaplatil žalobcovi aj faktúru č. 12882006 na sumu 14.280,- Sk, týkajúcu sa nárokov
z predmetného vzťahu za iné obdobie, ktorá bola neskôr splatná ako faktúry, ktoré sú predmetom
tohto konania. Niet preto pochybnosti o tom, že vzťah založený písomnou objednávkou žalovaného a
následnou ústnou dohodou založil právo na plnenia realizované žalobcom pre žalovaného, a následne
aj právo žalobcu na zaplatenie ceny týchto plnení.

Ani obsah podaného odvolania nerozporuje vznik nárokov žalobcu súvisiacich s prenájmom bilboardov,
či s tlačou plagátov na bilboardy. Obrana žalovaného sa zamerala na zánik nároku žalobcu v súvislosti s
uplatnenou námietkou započítania, použitou žalovaným až v podanom odpore proti platobnému rozkazu
vydanému v tejto veci.

Úspech takejto obrany žalovaného je závislý na tom, či z dokazovania realizovaného pred súdom prvého

stupňa v tomto civilnom sporovom súdnom konaní, podľa procesnej iniciatívy strán ( účastníkov ) možno
pri aplikácii ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vyvodiť záver o existencii pohľadávky žalovaného spôsobilej na
započítanie, a tiež o existencii platného prejavu vôle o započítaní.

Pri aplikácii ust. § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdenia o týchto skutočnostiach i dôkazoch
o nich zaťažovali žalovaného. Obsah spisu ( obsah predvolaní na pojednávanie i samotný obsah

zápisníc o pojednávaniach pred súdom prvého stupňa ) svedčia o tom, že o týchto povinnostiach
( so zdôraznením aplikácie § 120 ods. 4 O.s.p. ) bol žalovaný opakovane poučený. Sporové civilné
konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočnosti a navrhovanie
dôkazov ich preukazujúcich je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava realizovaná v Občianskom
súdnom poriadku súčasne vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva zásadne

na účastníkoch, ktorým ukladá označiť aj dôkazy na preukázanie tvrdení. Zákon účastníkovi ukladá
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočností. Potrebnosť, teda okruh rozhodnutých skutočností, je
určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov.

Žalovaný pred súdom prvého stupňa zameral svoju iniciatívu skôr na to, pod aké ustanovenia právnych
noriem, by podriadil svoju obranu v konaní. Stručné skutkové tvrdenie „o neoprávnenom použití fotografií

z jeho apartmánu pre reklamu iného podnikateľského subjektu“ najskôr kvalifikoval ako nekalosúťažné
s odkazom na ust. § 44 a nasl. Obch. zák., spojeným so vznikom jeho nároku na náhradu škody, neskôrtvrdíporušenienoriemautorskéhoprávasúvisiacesúdajnýmneoprávnenýmpoužitímarchitektonického
diela a výkonom tohto práva odvodeným subjektom autorského práva a napokon aj aplikáciou ust. § 3
ods. 1, 5 písm. m/ zák. č. 147/2001 Z. z., či aplikáciou ust. § 451 ods. 2 Obč. zák..

Skutkovo však takúto obranu v potrebnom rozsahu nekonkretizoval a nepodporil produkovanými
dôkazmi tak, aby sa pri aplikácii ust. § 153 ods. 1 O.s.p. mohol prijať záver o identickosti fotografií z jeho
interiéru s tým, čo je na bilboarde, o tom, že by to, čo je na fotografii z jeho interiéru, spĺňalo náležitosti
architektonického diela, a napokon ani o tom, aká ujma s prípadným využitím tohto architektonického
diela vo finančnom vyjadrení mu vznikla. Z obsahu dôkazov nevyplýva ani to, z akého dôvodu by mal

prenajímateľ bilboardu zodpovedať za to, čo na prenajatom bilboarde je použité nájomcom.

Žalovaný v odvolaní namieta nesprávne zistený skutkový stav veci. Neuvádza však, aké dôkazy
produkovalprezistenieskutočnéhostavuvoveci,ktorésúdprvéhostupňaneakceptoval.Nekonkretizuje
teda bližšie odvolací dôvod odkazujúci na ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p..

Nemožno vyhodnotiť ani za opodstatnený uplatnený odvolací dôvod poukazujúci na to, že na
základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Aj výsledky odvolacieho

pojednávania potvrdili správnosť záveru súdu prvého stupňa o neexistencii pohľadávky žalovaného,
ktorá by bola spôsobilá na započítanie. V tomto smere zo skutkového hľadiska treba nadviazať na vyššie
uvedené, ak sa konštatuje to, že obsah dôkazov vykonaných dôkazov nesvedčí pri aplikácii ust. § 153
ods. 1 O.s.p. o identickosti fotografie z interiéru žalovaného s tým, čo bolo použité na bilboarde, ani o
tom, že by prípadný interiér apartmánového domu ( ktorý však nie je identický s tým, čo je použité na

bilboarde ) bol dielom interiérovej architektúry. Len všeobecné konštatovanie žalovaného o priestorovom
využití veci a ich usporiadaní v interiéri nie je možné z hľadiska skutkového podriadiť pod záver o
výsledku tvorivej duševnej činnosti s prejavom individuality osobností, tvorivej fantázie a jedinečnosti
toho, čo bolo v interiéri usporiadané a napokon zachytené na predloženej fotografií.

Pre vec je určujúcim to, že žalovaný nepreukázal použitie fotografií poskytnutých mu žalovaným za

účelom ich využitia v reklamnej kampani, ktorú na bilboardoch žalobcu mal použiť iný subjekt.

Žalovaný nepresvedčivo sa vyjadril aj v súvislosti s tvrdenou zodpovednosťou prenajímateľa bilboardu
za obsah toho, čo na tento bilboard umiestni nájomca. Odkaz na aplikáciu § 3 ods. 5 písm. m/
zák. č. 147/2001 Z. z. je podobne, ako pri iných argumentáciách žalovaného skôr len pokusom
o podriadenie určitých neadresných skutkových tvrdení pod určitú právnu normu bez patričného

skutkového zdôvodnenia.

V zmysle ust. § 580 Obč. zák. a ust. § 358 a nasl. Obch. zák. započítanie ( kompenzácia )
je spôsob zániku záväzku nahradzujúci splnenie. Právna úprava rozlišuje dva prípady započítania:

1) započítanie jednostranným právnym úkonom, ktorým jedna strana, ak sú dané zákonom ustanovené
predpoklady, aj bez súhlasu druhej strany zrušuje vzájomné pohľadávky za predpokladu, že sa kryjú,

2) započítanie dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou.

Započítaniejednostrannýmprávnymúkonomjeprípustné,akveriteľadlžníkmajúvzájomnépohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo
započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Následkom započítania je, že vzájomne započítané
pohľadávky sa zrušujú, pokiaľ sa kryjú.

V predmetnej veci však pri absencii skutkového záveru o existencii nároku žalovaného proti žalobcovi
nemožno urobiť ani záver o takých účinkoch, aké sú spojené so započítaním podľa uvedených
ustanovení Obč. zák. i Obch. zák.. Ak nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní započítaním nezanikol,neboli preto ani prekážky pre to, aby žalobnému návrhu v rozsahu ako to rozhodol súd prvého stupňa
bolo vyhovené.

Uplatnené odvolacie dôvody sa v ničom nedotýkajú výšky priznaných úrokov z omeškania, ani výšky

priznanej náhrady trov konania žalobcovi. Pri absencii takýchto konkrétnych odvolacích dôvodov
odvolací súd pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ) nemal oprávnenie ani
povinnosť tieto výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa bližšie preskúmavať.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutých
výrokoch, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj vo výroku súvisiacom, t. j. vo výroku o náhrade trov
prvostupňového konania potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ).

V odvolacom konaní bol žalobca úspešný. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom
aj v lehote danej ust. § 151 ods. 1 O.s.p. po realizácii odvolacieho pojednávania predložil súdu vyčíslenie
s upresnenou výškou uplatňovanej náhrady trov odvolacieho konania oproti prednesu realizovanému na
odvolacom pojednávaní. Žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním vznikli výdavky spojené s právnym
zastúpením. Vo veci bolo podané vyjadrenie k podanému odvolaniu dňa 15.5.2012, za ktoré podľa §

10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. patrí zastupujúcemu advokátovi odmena vo
výške 61,41 eur. Za účasť na odvolacom pojednávaní 25.4.2013 má advokát nárok na tarifnú odmenu
aj s použitím ust. § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. vo výške 61,41 eur. Podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. patrí
advokátovináhradavýdavkov-režijnýpaušálzaúkonrealizovaný15.5.2012vovýške7,63eurazaúkon
realizovaný 25.4.2013 vo výške 7,81 eur. Okrem toho vznikli advokátovi náklady súvisiace s účasťou

na nariadenom odvolacom pojednávaní. Podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl. za 2 začaté polhodiny pri ceste na
pojednávanie a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške 26,02 eur ( 2 x 13,01 eur ). Pri
aplikácii ust. § 16 ods. 4 a zák. č. 283/2002 Z. z. ( § 7 ods. 1 cit zák. v spojení s opatrením č. 632/2008
Z. z. o paušálnej náhrade ) pri použitom motorovom vozidle Volkswagen Passat e. č. KE 966 GM pri
najazdených kilometroch 70, s priemernou spotrebou 5,6 l nafty na 100 km, a cenou nafty 1,37 eur/l

patrí cestovná náhrada vo výške 18,18 eur. Z týchto dôvodov odvolací súd priznal žalobcovi na náhrade
trov odvolacieho konania celkom náhradu vo výške 182,46 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.