Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 2, 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/348/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107235542
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5107235542.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

W. Š. - X., H.. I., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, právne zastúpená
JUDr. Štefanom Schnellym, advokátom s miestom výkonu činnosti Okružná 2134/76, 010 01 Žilina,
proti odporcovi: P. X., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XXXX/XX Ž., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr.
Romanom Kvasnicom, advokátom s miestom výkonu činnosti Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, o
určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to
pozemkov parcela KN-C č. XXX/X - orná pôda o výmere 547 m2 a parcely č. KN-C č. XXX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 30 m2, nachádzajúcich sa v kat. území Lietavská Lúčka, evidovaných na
LV č. XXX Správou katastra Žilina, z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 30.10.2007 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 12.12.2007 sa navrhovateľka voči
odporcovi domáhala vydania rozsudku, ktorým by bolo určené, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
KN parc. č. XXX v častiach 547 m2 - orná pôda a 30 m2 - zastavané plochy a nádvoria v k. ú. Lietavská
Lúčka, zapísaných na LV č. XXX v 1/1. Súčasne sa domáhala, aby súd o trovách konania rozhodol tak,
že by žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Svoj návrh navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že je na LV č. XXX vedená pod menom W. X. ako

podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti KN parc. č. XXX v častiach 547 m2 - orná pôda a 30 m2 -
zastavané plochy a nádvoria v k. ú. Lietavská Lúčka v 1/2. Podielovým spoluvlastníkom v 2. polovici
je vedený odporca, ktorý mal tento svoj spoluvlastnícky podiel nadobudnúť darovacou zmluvou zo dňa
03.07.2007. Predmetnú nehnuteľnosť však trvale nerušene a dobromyseľne užíva výlučne ona. Na
základe tejto skutočnosti aj právni predchodcovia odporcu, a to C. X. a M. X., rod. O. dňa 20.07.1989
výslovne vyhlásili, že si neuplatňujú vlastnícke právo na parc. č. 945 v k. ú. Lietavská Lúčka, nakoľko táto
je jej majetkom. Toto svoje vyhlásenie vykonali pred Štátnym notárstvom Kladno a ich podpis na čestnom

prehlásení bol overený, ako to vyplýva z knihy pre overovanie č. 0 1192/89. Originál tohto vyhlásenia
však nemôže predložiť, nakoľko podľa potvrdenia, ktoré vydal Okresný súd Kladno dňa 07.08.2007
pod č. j. 32 Nc 7403/2007-10 bola overovacia kniha bývalého Štátneho notárstva v Kladne, roč. 1989
skartovaná bez archívnej prehliadky ako písomnosť dokumentárne bezcenná. Právni predchodcovia
odporcu napriek vyššie uvedenému čestnému prehláseniu previedli svoje spoluvlastnícke podiely na
odporcu.Odporca sa k doručenému návrhu na výzvu súdu písomne vyjadril podaním zo dňa 21.09.2009
doručeným súdu dňa 23.09.2009, v ktorom uviedol, že návrh považuje za nedôvodný. Z obsahu
podaného návrhu nevyplýva, na základe akého právneho titulu sa navrhovateľka domáha určenia

svojho vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na sporných nehnuteľnostiach evidovaného
na LV č. XXX na odporcu. Tvrdenie, že predmetnú nehnuteľnosť (správne by malo byť uvedené
nehnuteľnosti) trvale nerušene a dobromyseľne užíva, nasvedčuje iba možnej existencii jej užívacieho
práva k spoluvlastníckemu podielu odporcu na sporných nehnuteľnostiach a ničomu inému. Ďalej obsah
návrhunasvedčujetomu,ženazákladenejakéhojednostrannéhoúkonuprávnychpredchodcovodporcu

zo dňa 20.07.1989 malo dôjsť týmto dňom k prechodu ich vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXX
na navrhovateľku. Ako vyplýva z LV č. XXX pre k. ú. Lietavská Lúčka, vlastníkmi nehnuteľností, a to
pozemku parc. č. XXX/X/X - orná pôda o výmere 547 m2 a pozemku parc. č. XXX/X/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 30 m2 sú podľa časti B LV navrhovateľka a odporca každý v spoluvlastníckom
podiele 1/2 k celku. Ako ďalej vyplýva z tohto LV, navrhovateľka nadobudla svoj spoluvlastnícky
podiel dedením v roku 1986 na základe dedičského rozhodnutia 5D 917/86 a odporca nadobudol svoj

spoluvlastnícky podiel darom na základe darovacej zmluvy zo dňa 17.05.2007, vklad vlastníckeho práva
na základe ktorej bol Správou katastra Žilina povolený dňa 03.07.2007 pod č. V 3455/07. Z kópií
listín, ktoré po uzavretí darovacej zmluvy odovzdali odporcovi C. X. a U. X. vyplýva, že C. X. a U. X.
nadobudli každý po 1/4-ine spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. XXX (teraz parc. č. XXX/
X/X, XXX/X/X, XXX/X Y. XXX/X), ktorý bol zapísaný v pozemkovej knihe v pk vložke č. XXX, k. ú.

Lietavská Lúčka, na základe kúpnej zmluvy uzavretej s P.H. N. a uznesenia Okresného súdu Žilina
čd. 186/62 zo dňa 21.06.1962, ktorým bola zmena zápisu v pozemkovej knihe, na základe uzavretej
kúpnej zmluvy, povolená. Až do roku 1988 pozemok vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2-ice
obrábali starí rodičia odporcu E. X. a Y. X., ktorí boli rodičmi pôvodného spoluvlastníka C. X.. Niekedy
po tomto roku otec odporcu P. X., ako splnomocnený zástupca E. X. a U. X., previedol na základe

vypracovaného geometrického plánu a uzavretej kúpnej zmluvy spoluvlastnícke podiely menovaných
na časti pozemku parc. č. XXX (teraz parc. č. XXX/X Y. XXX/X) na manželov Č.. Túto kúpnu zmluvu
nemá odporca vo svojej dispozícii. Svoj spoluvlastnícky podiel na tejto časti nehnuteľnosti na kupujúcich
určite previedla aj navrhovateľka. Ako odporcu informoval jeho strýko C. X., niekedy v roku 1989,
t. j. po tom, ako už jeho rodičia prestali pozemok užívať, pretože zomreli, prejavila záujem odkúpiť

spoluvlastnícke podiely na tomto pozemku od neho a jeho manželky navrhovateľka. C. X. s manželkou
však túto ponuku odmietli. S navrhovateľkou sa však dohodli, že môže ich spoluvlastnícke podiely v
predmetnej nehnuteľnosti bezodplatne užívať do doby, pokiaľ sa nerozhodnú užívať pozemok, v im
patriacich spoluvlastníckych podieloch sami, prípadne pokiaľ sa nerozhodnú svoje spoluvlastnícke
podiely predať. Po vklade vlastníckeho práva odporcu na základe predmetnej darovacej zmluvy do

katastra nehnuteľností navštívil na požiadanie odporcu navrhovateľku jeho otec P. X.. Navrhovateľku
informoval o uzavretej zmluve a navrhol jej uzavretie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k sporným nehnuteľnostiam. Navrhovateľka sa k tomuto návrhu najskôr postavila kladne, potom
súhlasila aj s tým, že v konkrétny deň sa stretnú s otcom odporcu na bývalej Geodézii v Žiline, kde
pôjdu za dohodnutým geodetom, aby im vypracoval geometrický plán na reálne rozdelenie spoločne

vlastnených nehnuteľností. V dohodnutý deň sa však navrhovateľka, ani žiadna ňou splnomocnená
osoba, neustanovila ku geodetovi. Pretože odporca mal záujem celú vec riešiť mimosúdne, písomným
podaním zo dňa 19.11.2007 zaslal navrhovateľke návrh na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Na tento návrh navrhovateľka nereagovala. Odporca v ďalšom poukázal
na znenie ust. § 70 v spojení s ust. § 7 zákona č. 162/1995 Z. z., ust. § 130 ods. 1 veta prvá,

§ 132 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s ust. § 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka odporca s odkazom na Komentár k Občianskemu zákonníku autorov prof. JUDr. Karola
Planka, DrSc. z roku 1996 uviedol, že oprávnená a teda chránená držba je výlučne takým faktickým
stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky, a to a) dobromyseľnosť držiteľa, že mu
vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie

má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky
patriť(napr. na základe absolútne neplatnej zmluvy, na základe ktorej sa osoba ujala držby, pričom
neplatnosťspočívavskutočnostiach,ktorévyžadujúkvalifikovanéprávneposúdenieadržiteľnatonemá
potrebné odborné predpoklady a pod.). Z toho vyplýva, že dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa
vedome zmocní veci protiprávne, alebo komu bola vec zverená iba na dobré slovo (tzv. výprosa), b)

ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva oprávnenia patriace do obsahu
vlastníckehopráva,t.j.držiteľnakladásvecouakososvojou.Súčasnevšakmusíexistovaťúkon,ktorým
bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Ďalej odporca poukázal na rozbor a zhodnotenie
rozhodovacej činnosti súdov SSR vo veciach ochrany vlastníctva k nehnuteľnostiam a stanoviskaobčianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SSR z 27.6.1972, Cpj 57/71, podľa ktorého vedomie, že
niekto vlastní iba spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti, vylučuje - ak nehnuteľnosť užíva celú výlučne
sám - dobromyseľnosť v tom, že mu vec patrí ako celá, ak nedošlo k udalosti, ktorá odôvodnene mohla

v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov. Ďalej
odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo 27/2005 a judikatúru Najvyššieho
súduČRspis.zn.2Cdon568/1996aRNsC1792/2003,vzmyslektorejdržbanehnuteľnostiopierajúcasa
oústnuzmluvunemôževiesťkvydržaniu.Ďalejodporcauviedol,ženakoľkovčasenadobudnutiasvojho
spoluvlastníckeho podielu navrhovateľkou časť pozemku pripadajúca na spoluvlastnícke podiely C. X.

a jeho manželky užívali rodičia C. X. E. X. a Y. X.Á., mohla navrhovateľka ako podielová spoluvlastníčka
vstúpiť iba do užívania druhej polovice pozemku. Po smrti rodičov C. X. začala navrhovateľka na základe
ústnej dohody s podielovými spoluvlastníkmi o bezodplatnom užívaní užívať aj druhú časť predmetnej
nehnuteľnosti. Jej povinnosťou bolo na základe uzavretej dohody iba platiť daň z nehnuteľnosti aj
za časť ňou užívaného pozemku pripadajúcu na spoluvlastnícke podiely C. X. a jeho manželky. Na
základe ústne uzavretej dohody s C. X. a jeho manželkou však navrhovateľka nemohla nadobudnúť

vlastnícke právo k ich spoluvlastníckym podielom, ale iba užívacie právo. Navrhovateľka ani následne
žiadnu zmluvu, na základe ktorej by nadobudla vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom právnych
predchodcov odporcu, s nimi neuzavrela a z toho dôvodu je tak iba podielovou spoluvlastníčkou
sporných nehnuteľností v podiele 1/2. Napokon odporca spochybnil aj skutkové tvrdenia navrhovateľky,
že by jeho právni predchodcovia vykonali nejaké vyhlásenie pred Štátnym notárstvom v Kladne a ak

by aj nejaké vyhlásenie existovalo, je pochybné koho podpisy na ňom sú. Rovnako títo navrhovateľke
ani nič nepodpisovali. Ak by aj však navrhovateľke podpísali nejaké čestné vyhlásenie , v ktorom by
bolo uvedené, že si neuplatňujú vlastnícke právo na parc. XXX v k. ú. Lietavská Lúčka, nakoľko táto
je majetkom navrhovateľky, nemohla by ani na základe tohto prehlásenia navrhovateľka po uplynutí
10 rokov od podpísania vyhlásenia právnymi predchodcami odporcu nadobudnúť ich spoluvlastnícke

podiely vydržaním podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka sa totiž nikdy
nestala oprávneným držiteľom sporných nehnuteľností, pretože nikdy nespĺňala zákonné náležitosti
vyžadované ust. § 130 Občianskeho zákonníka. Nebola totiž dobromyseľná v tom, že jej spoluvlastnícke
podiely právnych predchodcov odporcu patria, pretože s týmito nikdy neuzavrela písomnú zmluvu, čo aj
neplatnú, na základe ktorej by mohla odvodzovať vznik svojho vlastníckeho práva k týmto podielom a

nikdy jej ani tieto podiely neboli nimi odovzdané do držby, ale iba do užívania. Odporca tak žiadal návrh
v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľku nahradiť mu trovy konania.

Na základe návrhu navrhovateľky na pripustenie zmeny návrhu, súdu uznesením vyhláseným na
pojednávaní dňa 02.12.2011 v prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania pripustil zmenu
návrhu v znení: Súd určuje, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou parciel registra C, kat. územie

Lietavská Lúčka, a to parcely č. XXX/X - orná pôda o výmere 547 m2 a parcely č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 30 m2, evidované na LV č. XXX Správy katastra Žilina.

Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaniach dňa 25.09.2009 a 02.12.2011, pričom vykonal
dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, ako aj zabezpečenými
súdom a výsluchom navrhovateľky v mieste jej bydliska dňa 17.03.2010, odporcu a svedkov C. X. Y.

M. X..

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 02.12.2011 v záverečnom prednese uviedol, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka splnila podmienky uvedené v § 134
Občianskeho zákonníka, a to tým, že nerušene, dobromyseľne a po dobu viac ako 10 rokov užívala
sporné parcely. Práve dobromyseľnosť a oprávnenosť držby nadobudla tento dojem navrhovateľka

práve z čestného vyhlásenia zo dňa 17.09.1989, kde C. X. Y. M. X. sa vzdali práva k parcele XXX. Ďalšie
podmienky uvedené v § 134 boli naplnené s tým, že jednoducho navrhovateľka túto parcelu užívala ako
svoju, vykonávala tam určité činnosti, ako obrábanie, starala sa o ňu, dokonca i platila dane vecne a
miestne príslušnému Obecnému úradu Lietavská Lúčka.

Z hľadiska odporcu tento v zásade počas celého konania zotrval na svojej skutkovej, ako aj právnej

argumentácii vo veci, ako ju uviedol vo vyjadrení k návrhu zo dňa 21.09.2009.

Súd tak vychádzal pri rozhodovaní z nasledovného skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

Z výpisu z pkn vložky č. XXX, k. ú. Lietavská Lúčka vyplýva, že v tejto vložke bola v časti pod rad. č.
1 evidovaná pozemkovoknižná parcela č. XXX - roľa v intraviláne o výmere 1388 m2, pričom v častiB výpisu bola pod B1 ako výlučná vlastníčka tejto parcely evidovaná P. M., rod. Č. po tom, ako bola
predmetná pkn parc. XXX odpísaná z pkn vložky č. XX do novej pkn vložky č. XXX.

Pod B2 bol dňa 02.12.1939 pod čd. 7295/1939 vykonaný vklad vlastníckeho práva na 1/2 podielu P.

M., rod Č. pod B1 podľa darovacej zmluvy zo dňa 30.11.1939 pre jej dcéru P. I., H.. M. (súd zároveň
poukazuje na darovaciu zmluvu zo dňa 30.11.1939 na č.l. 93 spisu).

Pod B3 bol dňa 16.10.1958 pod čd. 761/1958 vykonaný vklad vlastníckeho práva na 1/2 podielu P. M.,
H. Č. pod B1 podľa právoplatného uznesenia Štátneho notárstva v Nových Zámkoch č. k. D 876/1956
zo dňa 03.12.1956 (súd zároveň poukazuje na uznesenie Štátneho notárstva v Nových Zámkoch č. k.

D 876/56 na č.l. 99 spisu) a dňa 14.08.1958 titulom dedenia pre P. N., H.. M. (Q. P. M., H.. Č. Y. T. Y.
M., H.. M.).

Pod B4 bol dňa 26.01.1962 čd. 186/1962 vykonaný vklad vlastníckeho práva na podiel P. N., H.. M. pod
B3 podľa kúpnej zmluvy danej v Žiline dňa 06.09.1960 pre manželov pod B4a C. X. v podiele 1/4 a pod
B4b U. X., H.. O. v podiele 1/4.

Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 06.09.1960 vo forme notárskeho protokolu č. N 970/60 vyplýva, že

túto uzavreli ako predávajúca P. N., H.. M. a ako kupujúci C. X. a jeho manželka U. X., H.. O., ktorej
predmetom bol spoluvlastnícky podiel pod B3 v 1/2 k pkn parc. XXX zapísanej v pkn vložke č. XXX, k.
ú. Lietavská Lúčka. V bode 4. zmluvy je uvedené, že kupujúci odkupujú uvedenú nehnuteľnosť, ktorá je
v prírode už rozdelená a odkupujú túto v tých istých hraniciach a medziach, v ktorých predávajúca túto
užívala a držala, poťažme užívať a držať oprávnená bola a ktoré sú kupujúcej známe. V bode 5 zmluvy

je uvedené, že kupujúci podotýkajú a predávajúca s tým súhlasí, že z uvedenej nehnuteľnosti bola časť
vyvlastnená pre cestu, o ktorú časť je parcela oproti pozemnoknižnému stavu menšia.

Dohodou uzavretou medzi Miestnym národným výborom Lietavská Lúčka na jednej strane a C. Č. s
manželkou P., H.. F. dňa 25.11.1975 bolo zriadené právo osobného užívania pozemku parc. EN č. XXX/
X o výmere 519 m2, k. ú. Lietavská Lúčka v prospech manželov C. Y. P. Č.. Dohoda bola registrovaná

na Štátnom notárstve v Žiline dňa 25.11.1975 pod č. RII 298/75.

Kúpnou zmluvou uzavretou medzi predávajúcim Obcou Lietavská Lúčka ako predávajúcim a manželmi
C. Č. X. P. P.S., H.. F. ako kupujúcimi dňa 16.07.2007 v spojení s rozhodnutím Správy katastra Žilina
o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa tejto zmluvy zo dňa 09.08.2004 pod č.
09.08.2004 došlo k prevodu vlastníckeho práva na manželov Č. ako bezpodielových spoluvlastníkov k

parc. KN-C č. XXX/X - orná pôda o výmere 518 m2.

Z identifikácie parciel č. j. O.-XXX/XXXX vyhotovenej Správou katastra Žilina dňa 27.01.2011 vyplýva,
že pkn. parc. č. XXX - roľa o výmere 1388 m2 vedenej v pkn vložke č. XXX, k. ú. Lietavská Lúčka
zodpovedajú: parcely KN-C č. XXX/X - orná pôda o výmere 547 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 30 m2, (obe LV č. XXX), č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2

(k tejto parc. nie je založený LV ako to vyplýva z výpisu parciel registra „C“ na č.l. 127 spisu), časť KN-C
parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 519 m2 (tejto časti podľa geometrického plánu
č. 761-123-75 zo dňa 15.05.1975 na č.l. 104 spisu zodpovedá 309 m2, pričom zvyšok parc. KN-C č.
XXX/X je tvorený vyčlenením z pkn. parc. č. XXX vedenej v pkn vložke č. XXX, k. ú. Lietavská Lúčka)
a časť parc. KN-C č. XXX/X - orná pôda o výmere 518 m2 (tejto časti podľa geometrického plánu č.

761-123-75 zo dňa 15.05.1975 na č.l. 104 spisu zodpovedá 308 m2, pričom zvyšok parc. KN-C č. XXX/
X je tvorený vyčlenením z pkn. parc. č. XXX vedenej v pkn vložke č. XXX, k. ú. Lietavská Lúčka), obe
KN-C parc. č. XXX/X Y. XXX/X zapísané na LV č. XXX.

Zgeometrickéhoplánuč.761-69-75zodňa15.05.1975nač.l.108spisuvyplýva,žetýmtogeometrickým
plánom bolo k pôvodnej parc. EN č. XXX - roľa o výmere 578 m2, k. ú. Lietavská Lúčka (vytvorenej z

časti pkn. parc. XXX zapísanej v pkn vložke č. XXX) pričlenených 420 m2 z parc. EN č. XXX/X - roľa o
výmere 420 m2 (vytvorenej z časti pkn. parc. č. XXX zapísanej v pkn vložke č. XXX) a 39 m2 z parc. EN
č. XXX/X - roľa o výmere 39 m2 (vytvorenej z časti pkn. parc. XXX zapísanej v pkn vložke č. XXX). Z
uvedeného vyplýva, že parc. EN č. XXX/X a XXX/X týmto zanikli a bola o tieto zväčšená parc. EN č. XXX
- roľa na výmeru 1037 m2, kde ako užívatelia tejto parcely boli vedení C.Š. Č. s manželkou P., H.. F..Z geometrického plánu č. 761-123-75 zo dňa 15.05.1975 na č.l. 104 spisu vyplýva, že týmto
geometrickým plánom boli vytvorené nové parc. EN č. XXX/X - roľa o výmere 519 m2 a č. XXX/X - roľa
o výmere 518 m2, a to tak, že parc. EN č. XXX/X bola vytvorená z časti parc. EN č. XXX - roľa o výmere

309 m2 celkovej výmery 578 m2 (parc. EN č. XXX bola vytvorená z časti pkn parc. XXX zapísanej v
pkn vložke č. XXX) a z časti parc. EN č. XXX/X - roľa o výmere 210 m2 celkovej výmery 420 m2 (parc.
EN č. XXX/X bola vytvorená z časti pkn parc. XXX zapísanej v pkn vložke č. XXX) a parc. EN č. XXX/
X bola vytvorená z časti parc. EN č. XXX - roľa o výmere 269 m2 celkovej výmery 578 m2 (parc. EN č.
XXX bola vytvorená z časti pkn parc. XXX zapísanej v pkn vložke č. XXX), z parc. EN č. XXX/X - roľa o

výmere 39 m2 (parc. EN č. XXX/X bola vytvorená z časti pkn parc. XXX zapísanej v pkn vložke č. XXX)
a z časti parc. EN č. XXX/X - roľa o výmere 210 m2 celkovej výmery 420 m2 (parc. EN č. XXX/X bola
vytvorená z časti pkn parc. XXX zapísanej v pkn vložke č. XXX). Podľa nového stavu v zmysle tohto
geometrického plánu došlo k zániku parc. EN č. XXX/X, Č.. XXX Y. Č.. XXX/X. Ako užívateľ a vlastník
nono vytvorených parc. EN č. XXX/X Y. Č.X. XXX/ je uvedený Čsl. štát - MNV Lietavská Lúčka.

Z geometrického plánu č. 16-94-SY zo dňa 03.03.1994 na č.l. 113 spisu vyplýva, že týmto geometrickým

plánom bola vytvorená parc. KN č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 113 m2 z časti pôvodnej pkn
parc. č. XXX zapísanej v pkn vložke č. XXX, k. ú. Lietavská Lúčka. Ako užívateľ je na výkaze výmer
uvedená G. I..

ZvýpisuzkatastranehnuteľnostízLVč.XXX,k.ú.LietavskáLúčkazodňa18.02.2011vyplýva,ževčasti
A LV sú evidované parc. KN-C č. XXX/X - orná pôda o výmere 547 m2 a č. XXX/X - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 30 m2, pričom v časti B LV sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci navrhovateľka
v podiele pod B1 v 1/2 titulom 5D 917/86 a odporca v podiele pod B4 v 1/2 titulom darovacej zmluvy
zo dňa 03.07.2007 č. V 3455/07 (z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 01.08.2007
vyplýva, že na tomto LV v časti A bola v tom čase evidovaná parc. KN-C č. XXX v častiach o výmere
547 m2 - orná pôda a o výmere 30 m2 - zastavané plochy a nádvoria, z ktorých častí boli podľa bodu 17

úradného záznamu Správy katastra Žilina o odstraňovaní dielov parciel č. R608/2010 zo dňa 22.09.2010
povoleného v katastri nehnuteľností pod č. R608/2010 dňa 23.09.2010 vytvorené súčasné prac. KN-C
č. XXX/X Y. Č.. XXX/X).

Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX, k. ú. Lietavská Lúčka zo dňa 26.01.2011 vyplýva, že v
časti A LV sú evidované parc. KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 519 m2 a č. XXX/

X - orná pôda o výmere 518 m2, pričom v časti B LV sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci P. Č., H..
F. v podiele pod B1 v 1/2 titulom RII 298/75, kúpa V 3249/04 a 21D 144/05, Dnot 13/05, X. Č. v podiele
pod B2 v 1/6 titulom 21D 144/05, Dnot 13/05, Ľ. Č. v podiele pod B3 v 1/6 titulom 21D 144/05, Dnot
13/05 a Y. C., rod. Č. v podiele pod B4 v 1/6 titulom 21D 144/05, Dnot 13/05.

V kópii čestného prehlásenia zo dňa 20.07.1989 sa udáva, že C. X. Y. M. X., H.. O. prehlasujú, že

neuplatňujú vlastnícke právo na parcelu č. XXX v Lietavskej Lúčke, ktorá je majetkom W. X., H.. I., nar.
dňa XX.XX.XXXX, bydliskom Ž. - M. Q.., D. J.. Č.. X. Na listine sa nachádzajú podpisy C. X. Y. M. X.,
ktoré boli podľa knihy pre overovanie č. 0 1192/89 Štátneho notárstva Kladno overené ako podpisy C.
X., A.. XX.XX.XXXX Y. M. X.E., A.. XX.XX.XXXX, E. W. W. XXX.

NazákladedarovacejzmluvyuzavretejmedziC.X.,A..XX.XX.XXXXY.U.X.E.,H..O.,A..XX.XX.XXXX,

ako darcami a odporcom ako obdarovaným dňa 17.05.2007 v spojení s rozhodnutím Správy katastra
Žilina o povolení vkladu vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy do katastra nehnuteľností zo dňa
03.07.2007 pod č. V 3455/07 došlo k zápisu vlastníctva odporcu k sporným nehnuteľnostiam - v tom
čase obom častiam parcely KN-C č. XXX orná pôda o výmere 547 m2 a zastavané plochy a nádvoria
o výmere 30 m2 v spoluvlastníckom podiele1/2 na LV č. XXX vedený Správou katastra Žilina, k. ú.

Lietavská Lúčka.

Štátne notárstvo v Žiline rozhodnutím č. k. 5D 917/86-15 zo dňa 02.09.1986 rozhodlo v dedičskej
veci po poručiteľke P. I., H.. M.Š., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, A. W. D. D. XX/XXX tak, že
schválilo dohodu dedičov ohľadne vyporiadania dedičstva po poručiteľke, v zmysle ktorej navrhovateľka
nadobudla 1/2-icu EN parc. č. XXX v Lietavskej Lúčke. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

02.09.1986.

Ostatné skutkové okolnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania súd nebude z dôvodu ich
nadbytočnosti a irelevantnosti k dôvodom tohto rozsudku v ďalšom udávať a ani sa nimi zaoberať. Čosa týka výpovede účastníkov, resp. svedkov, konkrétne podstatné skutkové zistenia vyplývajúce z ich
výpovedí, súd uvedie v ďalšom nižšie.

Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa ust.
§ 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení, údaje katastra, a to údaje o právach

k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej
jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované
geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie
je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je tak to, že
účastníci majú vecnú legitimáciu a zároveň, že je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ak
by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho zaoberania sa
vecou samou k zamietnutiu návrhu.

Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je

účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporný
právny vzťah alebo sporné právo týka.

Keďže predmetom určenia súdu malo byť deklarovanie práva navrhovateľky, že je výlučnou vlastníčkou
parciel KN-C č. XXX/X Y. XXX/X, k. ú. Lietavská Lúčka, vedených na LV č. XXX, pričom podľa výpisu
z tohto LV je navrhovateľka spoluvlastníčkou dotknutých parciel v podiele 1/2 a vzhľadom na to, že

odporca je spoluvlastníkom druhého podielu na sporných parcelách v 1/2, súd vychádzal z toho, že
obaja účastníci sú vecne legitimovaní.

Návrhom v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. tak môže navrhovateľ uplatniť pozitívne alebo negatívne
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Navrhovateľa tak zaťažuje dôkazné bremeno,
spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, má v čase rozhodovania

súdu naliehavý právny záujem. Tento je spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo
plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté.

Súd v ďalšom dospel k záveru, že navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení jej práva, a to vzhľadom k tomu, že záväznosť údajov katastra podľa ust. § 70 ods. 2 zákona
č. 162/1995 Z. z. evidovaných na LV č. XXX zatiaľ svedčí v prospech vlastníckeho práva odporcu

k spoluvlastníckemu podielu na sporných nehnuteľnostiach pod B4 v 1/2. Iba tak prostredníctvom
určovacieho návrhu podaného na súde môže byť neistota v právnom postavení navrhovateľky
odstránená, a to tak, že buď súd návrhu vyhovie a na základe takéhoto rozhodnutia súdu bude môcť
byť navrhovateľka zapísaná záznamom podľa ust. § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. ako výlučný
vlastník dotknutých nehnuteľností aj v podiele vedenom v súčasnosti na odporcu, alebo návrh zamietne

z dôvodu, že navrhovateľke vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu odporcu na základe ňou
uvedeného titulu nesvedčí.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1964, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1964, písomnú formu musia

mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov.

Podľa ust. § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom do
31.12.1991, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný,
že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.Podľa ust. § 133 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, osobné vlastníctvo k veci
možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo
na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom do 31.12.1991,
ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej
účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.

Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992
do 31.12.1992, ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou

zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom.

Podľa ust. § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom do
31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má
nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ
nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

Podľa ust. § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom do

31.12.1991, do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny
predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému
bremenu.

Podľa ust. § 407 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, na darovanie je
potrebné, aby obdarovaný ponuku daru prijal.

Podľa ust. § 407 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, darovacia zmluva musí
byť písomná, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci už pri darovaní.

Podľa ust. § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 509/1991 Zb.
účinnom od 01.01.1992, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím

štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností uvedených zákonom.

Podľa ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993,
ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra
nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (zákon č. 265/1992
Zb., neskôr zákon č. 162/1995 Z. z.)

Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o
hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľaust.§872ods.6Občianskehozákonníkaúčinnéhood01.01.1992,akideovydržanievlastníckeho
práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť
len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas,
po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, musí vychádzať z presvedčenia držiteľa jednak o tom, že
mu vec patrí, a súčasne z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré
nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne

neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby, pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré
vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod.),
inak povedané musí existovať nejaký titul, z ktorého existencie držiteľ odvodzuje svoje presvedčenie,
že mu vec alebo právo patrí. Najnovšia judikatúra Najvyššieho súdu SR vychádza z toho, že
dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ

je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska
(osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval

s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného
práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu

zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a
pripúšťa rôzny výklad. (pozri napr. uznesenie NS SR spis. zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 alebo
uznesenie NS SR spis. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011)

Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových
priestorov), ktorá je individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania okrem spôsobilého
predmetu vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu (§

131 ods. 1 Občianskeho zákonníka), b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav
užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a
pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny
nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny
predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo

prestane nakladať s vecou ako so svojou.

Súd považuje na tomto mieste ďalej za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 460 Občianskeho zákonníka
sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Nemožno ale opomenúť skutočnosť, že právna úprava
dedičského práva v SR (rovnako pred tým aj dedičského práva v Československu do 31.12.1992) sa
riadi princípom ingerencie, resp. účasti štátu pri nadobúdaní dedičstva. Uvedené sa prejavuje tým, že

konanie o dedičstve možno začať i bez návrhu a súčasne, že po každom poručiteľovi musí byť dedičstvo
prejednané v rámci zákonnom upraveného dedičského konania [v súčasnosti podľa ust. § 175a a nasl.
O.s.p., do 31.12.1992 podľa ust. § 26 a nasl. zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní
pred štátnym notárstvom (notársky poriadok)]. V dedičskom konaní musí byť tiež prejednaný majetok,
ktorý pri pôvodnom dedičskom konaní nebol známy (nebol zistený). Do tohto stavu k nadobudnutiu

dedičstva nepostačuje iba smrť poručiteľa (nadobudnutiu dedičstvu dedičom poručiteľa nedochádza
iba na základe smrti poručiteľa), ale v zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo
rozhodnuté v dedičskom konaní. Potom až na základe rozhodnutia o dedičstve, sa dedičstvo nadobúda
s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.

Súd sa tak vecne zaoberal otázkou, či navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k v návrhu uvedeným

pozemkom v podiele vedenom na odporcu, spôsobom ako to vymedzila v návrhu.

Navrhovateľka v návrhu zo dňa 30.10.2007 skutkovo odvodzovala svoje výlučné vlastnícke právo k
spornýmnehnuteľnostiamztoho,žetietotrvalenerušeneadobromyseľneužívavýlučneona,nazáklade
čoho aj právni predchodcovia odporcu (manželia FraA. X. Y. M., H.. O.) výslovne dňa 20.07.1989
vyhlásili, že si neuplatňujú vlastnícke právo na parc. č. XXX v Lietavskej Lúčke, nakoľko táto je majetkom

navrhovateľky. Vo svojej výpovedi dňa 17.03.2010 navrhovateľka uviedla, že to dostala po matke,pričom táto jej to odkázala v dedičstve. Súčasne na otázku, či sa domnieva, že jej patrí viac ako
polovica sporných pozemkov parc. KN-C č. XXX/X Y. Č.. XXX/X, ktorú získala v rámci dedičského
konania uviedla, že na cudzie sa nezmáha, teda sa nedomnieva. Napokon prostredníctvom svojho

právneho zástupcu na pojednávaní dňa 02.12.2011 odvodzovala svoje vlastnícke právo z toho, že bola
v presvedčení, že vyhlásením manželov C. Y. M. X. zo dňa 20.07.1989 nadobudla ich spoluvlastnícky
podiel darovaním. Je zjavné, že navrhovateľka v priebehu konania menila dôvody, na základe ktorých
má za to, že sa stala vlastníkom sporných nehnuteľností aj v spoluvlastníckom podiele vedenom na
LV č. XXX na odporcu. Z jednotlivých skutkových vymedzení je možné vyvodiť, že navrhovateľka bola

v presvedčení, že nadobudla vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na sporných pozemkoch
vedenému v katastri nehnuteľností na odporcu, resp. svoje výlučné vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam tak: 1) že sporné nehnuteľnosti zdedila v celosti po svojej matke P. I., H.. M., 2) že
spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 evidovaný v súčasnosti na ňu zdedila po svojej matke P. I., H..
M. a spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 evidovaný v súčasnosti na odporcu nadobudla darovaním od
právnych predchodcov odporcu.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiline č. k. 5D 917/86-15
zo dňa 02.09.1986, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.1986, nadobudla navrhovateľka dedením
po svojej matke ku dňu jej smrti, t. j. ku dňu 16.04.1986, len spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k parc.
EN č. XXX, k. ú. Lietavská Lúčka. V zmysle vyššie uvedeného všeobecného výkladu ingerencie štátu
pri nadobúdaní dedičstva tak nemožno vychádzať z toho, že by navrhovateľka nadobudla dedením po

svojej matke výlučné vlastníctvo (teda v oboch spoluvlastníckych podieloch evidovaných v súčasnosti
na LV č. XXX) k sporným nehnuteľnostiam, a to aj v prípade, že by jej matka bola v čase svojej smrti
výlučnou vlastníčkou.

Ďalejspoukazomnaznenieust.§46ods.1vspojenísoznenímust.§40ods.1Občianskehozákonníka,
v zmysle ktorých je absolútne neplatná zmluva o prevode nehnuteľností (t. j. aj darovacia), ak nebola

uzavretá písomne pre nedostatok formy, na znenie ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení
zákona č. 131/1982 Zb. účinnom do 31.12.1991 a v znení zákona č. 509/1991 Zb. v znení účinnom do
31.12.1992 a znenie ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom
od 01.01.1993, v zmysle ktorých sa vlastníctvo pri jeho prevode na základe zmluvy do 31.12.1992
nadobúdalo účinnosťou zmluvy, ku ktorej bola potrebná registrácia Štátnym notárstvom a od 01.01.1993

nadobúdalo vkladom do katastra nehnuteľností, nemožno vychádzať ani z toho, že by navrhovateľka
nadobudla spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam vedený v súčasnosti na LV č. XXX na
odporcu na základe darovacej zmluvy uzavretej s právnymi predchodcami odporcu. Navrhovateľka
nepreukázala totiž existenciu akejkoľvek písomnej zmluvy s právnymi predchodcami odporcu. Čo sa
týka vyhlásenia právnych predchodcov odporcu zo dňa 20.07.1989 (odhliadnuc teraz od jeho odporcom

namietanej neexistencii a neautenticite), nemožno z tohto absolútne vyvodzovať, že na základe tohto
došlomedzitýmitoanavrhovateľkoukuzavretiuústnejdarovacejzmluvykspornémuspoluvlastníckemu
podielu, keďže takéto vyhlásenie je v prípade jeho existencie možné považovať len za jednostranný
právny úkon právnych predchodcov odporcu, ktorý jednoznačne nesmeroval svojím obsahom k prevodu
sporného spoluvlastníckeho podielu a bolo by ho možné považovať len za akési uznanie už existujúceho

vlastníckeho práva navrhovateľky. Súd poukazuje súčasne na v tom čase účinné znenie ust. § 407 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že darovanie je dvojstranným právnym úkonom medzi
darcom, ktorý dar bezplatne odovzdáva obdarovanému a obdarovaným, ktorý tento dar od darcu prijíma.
Teda obdarovaný musí relevantne prejaviť svoju vôľu dar prijať a v prípade neexistencie prejavu vôle
obdarovaného, nemožno hovoriť o uzavretí darovacej zmluvy.

Napokon sa súd zaoberal otázkou, či navrhovateľka nenadobudla vlastnícke právo k spornému
spoluvlastníckemu podielu na dotknutých nehnuteľnostiach vedenému v súčasnosti na odporcu
vydržaním. Súd sa touto možnosťou v zásade zaoberal z dôvodu skutkových tvrdení navrhovateľky,
ktorá v konaní produkovala tvrdenia, že sporný pozemok parc. č. XXX, resp. parc. KN-C č. XXX/X
Y. XXX/X, (ako reálne vydelenú polovicu z pôvodnej pkn parc. č. XXX vedenej v pkn vložke XXX,

k. ú. Lietavská Lúčka) za života jej matky nerušene užívala jej matka a neskôr sama navrhovateľka
s manželom a po smrti jej matky výlučne nerušene a dobromyseľné sama navrhovateľka. Súčasne
po smrti svojej matky sporné nehnuteľnosti užívala jednak v presvedčení, že ich zdedila v celosti
po svojej matke (ako vypovedala dňa 17.03.2010) a jednak v presvedčení, že sporné nehnuteľnosti
v dotknutom spoluvlastníckom podiely vedenom v súčasnosti na odporcu nadobudla darovaním od

svojich právnych predchodcov (ako uviedol jej právny zástupca na pojednávaní dňa 02.12.2011).Súd však už len s poukazom na meniace sa navrhovateľkou udávané tituly nadobudnutia sporného
spoluvlastníckeho podielu k dotknutým nehnuteľnostiam vedeného v súčasnosti na odporcu, na základe
ktorých navrhovateľka mala založiť svoju dobromyseľnosť, že jej dotknuté nehnuteľnosti vlastnícky

výlučne patria, musí konštatovať, že neboli naplnené vyššie citované hmotnoprávne podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľky k spornému spoluvlastníckemu podielu na dotknutých
nehnuteľnostiach či už podľa ust. § 135a ods. 1 v spojení s ust. § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka
v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom do 31.12.1991, resp. následne v znení ust. § 134 ods. 1
v spojení s ust. § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od

01.01.1992. Rovnako súd poukazuje na to, že navrhovateľka nemohla byť dobromyseľná v tom, že
dotknuté nehnuteľnosti nadobudla dedením po svojej matke v celosti, ak by aj ona bola výlučným
vlastníkom týchto nehnuteľností, a to z dôvodu, že v predmetnom dedičskom rozhodnutí po jej matke
je bez akýchkoľvek pochybností vo výroku rozhodnutia uvedené, že navrhovateľka je nadobúdateľkou
1/2-ice EN parc. č. XXX v Lietavskej Lúčke (čo vyplýva zo schválenej dohody dedičov) a súčasne v
odôvodnení uvedené, že možno po právoplatnosti rozhodnutia v EN k. ú. Lietavská Lúčka na nový

LV vykonať zápis do A LV na meno navrhovateľky v 1/2 a na B LV parc. č. XXX - roľa o výmere
577 m2 (výmere zhodná so súčtom výmer súčasných parciel KN-C č. XXX/X o výmere 547 m2 a
XXX/X o výmere 30 m2). Súd opakovane zdôrazňuje, že týmto rozhodnutím Štátneho notárstva v
Žiline bola schválená dohoda dedičov, teda dedičia (vrátane navrhovateľky ako jednej z nich) museli
mať zjavne vedomosť o predmete a rozsahu dedičstva, o vyporiadaní ktorého sa v dohode dedičov

dohodli a súčasne poukazuje, že predmetné rozhodnutie bolo navrhovateľke riadne do vlastných rúk
doručené dňa 04.09.1986. Navrhovateľka sa tak nemohla na základe tohto rozhodnutia domnievať,
že dedením po matke nadobudla dotknutý pozemok parc. EN č. XXX v celosti, teda v 1/1. Súčasne
navrhovateľka nemohla byť ani dobromyseľná v tom, že by nadobudla následne po skončení dedičského
konania sporný spoluvlastnícky podiel na dotknutých nehnuteľnostiach (v tom čase parc. EN č. XXX)

vedený v súčasnosti na odporcu v roku 1989 darovaním od právnych predchodcov odporcu, keďže,
ako už bolo vyššie uvedené, čestné prehlásenie zo dňa 20.07.1989 nemožno považovať za prejav
vôle právnych predchodcov odporcu smerujúci k scudzeniu ich spoluvlastníckeho podielu na dotknutých
nehnuteľnostiach navrhovateľke darovaním. Navrhovateľka v ďalšom nepreukázala, že by mimo tejto
listiny došlo k uzavretiu čo i len ústnej darovacej zmluvy medzi právnymi predchodcami odporcu ako

darcami a ňou ako obdarovanou, ktorej premetom by bol sporný spoluvlastnícky podiel k dotknutej
parc. EN č. XXX, k. ú. Lietavská Lúčka. Rovnako takúto okolnosť nepotvrdili ani svedkovia C. X.
Y. M. X.. Svedok C. X. naopak vo svojej výpovedi rozhodne uviedol, že navrhovateľke odmietol
previesť svoj spoluvlastnícky podiel. U navrhovateľky tak absentuje vyššie vymedzený titul pre jej
dobromyseľnú držbu. V kontexte vyššie citovanej judikatúry NS SR (uznesenie NS SR spis. zn. 4Cdo

283/2009 zo dňa 27.10.2010 alebo uznesenie NS SR spis. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011) o
dobromyseľnej držbe navrhovateľky ako nevyhnutného predpokladu nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním už vôbec nemožno uvažovať, a to s poukazom na to, že právne predpisy platné na území
SR v čase od roku 1986 až doposiaľ (ako boli vyššie citované) jednoznačne formulujú jednotlivé
spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva. Prípadný právny omyl navrhovateľky prameniaci v jej

prípadnej neznalosti jednoznačne formulovaných ustanovení Občianskeho zákonníka tak nemôže byť
ospravedlniteľný a nemôže založiť dobromyseľnosť držby u navrhovateľky.

Podľa ust. § 562 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Stredný Občiansky zákonník
z roku 1950“) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne
pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.

Podľa ust. § 566 ods. 1 Stredného Občianskeho zákonníka, lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom
1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty,
počítanej odo dňa 1. januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo
dňa, keď lehota začala bežať.

Podľa ust. § 566 ods. 2 Stredného Občianskeho zákonníka, to isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

Podľa ust. § 115 Stredného Občianskeho zákonníka, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo,
ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľaust.§116ods.1StrednéhoObčianskehozákonníka,vlastníckeprávokhnuteľnejvecinadobudne,
kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba
desaťročná.Podľa ust. § 145 ods. 1 Stredného Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Pre úplnosť odôvodnenia tohto rozhodnutia si súd ešte dovolí poukázať na to, že určité skutkové zistenia

súdu vyplývajúce z vykonaného dokazovania, konkrétne z výpovede navrhovateľky, odporcu, ako aj
svedka C. X., ako aj z obsahu kúpnej zmluvy uzavretej medzi P. N., H.. M. a právnymi predchodcami
odporcu dňa 06.09.1960, nasvedčujú tomu, že po uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 30.11.1939 medzi
P. M., H.. Č. Y. P. I., H.. M., ktorou nadobudla P. I., H.. M. podiel 1/2 z pôvodnej pkn parc. XXX zapísanej
v pkn vložke XXX, k. ú. Lietavská Lúčka, došlo následne k rozdelenému užívaniu pôvodnej pkn parc.

XXX a súčasne, že časť pôvodnej pkn parc. č. XXX bola nadobudnutá štátom (tomu nasvedčujú jednak
už zmienená kúpna zmluva zo dňa 06.09.1960, ako aj neskoršie nadobúdacie tituly manželov Č. k parc.
KN-C č. XXX/X Y. XXX/X).

Na tomto mieste súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že do nadobudnutia účinnosti Stredného
Občianskeho zákonníka, t. j. do 01.01.1951, mali zápisy do pozemkovej knihy v zásade konštitutívny
charakter, t. j. k vzniku napr. vlastníckeho práva k pozemku sa vyžadoval zápis do pozemkovej knihy.

Bolo však možné nadobudnúť aj vlastnícke právo, a to mimo pozemkovej knihy, a to viacerými spôsobmi,
napr. dedením a vydržaním. Ďalej podľa práva platného pred rokom 1951 vec mohla byť spoločným
vlastníctvom viacerých tak, že každému spoluvlastníkovi veci istý (ideálny) podiel prislúcha (Fajnor, V.
- Záturecký A.: Nástin súkromného práva na Slovensku platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi.
Bratislava 1935, s. 145). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Československej republiky publikovaného

v Úradnej sbierke pod č. 911 (citované podľa Fajnor - Záturecký, s. 148) v dlho trvajúcom stave držby a
užívania nehnuteľností vpísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch,
podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní,
treba spatrovať dohodu strán o deľbe, po prípade o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby,
ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda totiž môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným

činom). Súčasne podľa práva platného pred rokom 1951 právo vlastníctva nehnuteľnosti bez vpisu
do pozemkovej knihy, aj proti vlastníkovi vpísanému do pozemkovej knihy nadobudne si ten, kto
nehnuteľnosť za 32 rokov ako svoju pokojne má v držbe. Ako svoju: totiž vo svojom mene a nie v mene
iného. Pokojne: lebo jestli pozemkovoknižný vlastník medzi časom podá žalobu proti držiteľovi o vydanie
nehnuteľnosti týmto sa vydržanie preruší... Vydržacia doba uplynuvšia u predchodcov v držbe, počíta

sa aj k dobru nástupcu v držbe, jestli tento držbu nehnuteľnosti po ňom zdedil (Fajnor - Záturecký, s.
140 - 141).

Zhrnúc vyššie uvedené možno konštatovať, že ak došlo podľa práva platného pred rokom 1951 k reálnej
deľbe nehnuteľnosti avšak táto nebol vpísaná do pozemkovej knihy, táto deľba mohla založiť titul pre
dobromyseľnosť držiteľa (jednotlivého spoluvlastníka) a pre následne nadobudnutie vlastníckeho práva

vydržaním reálne vydelenej časti spoločnej nehnuteľnosti mimo pozemkovej knihy za podmienky trvania
takejto držby po dobu 32 rokov, pričom po prijatí Stredného Občianskeho zákonníka sa pôvodne 32
ročná vydržacia doba skrátila na 10 rokov (§ 116 ods. 1 Stredného Občianskeho zákonníka) a uplynula
v zmysle ust. § 566 ods. 1 a 2 Stredného Občianskeho zákonníka dňa 01.01.1961.

Na základe vykonaného dokazovania však už nemožno vyvodiť rozhodný a nepochybný záver, či došlo

k vyššie opísanej reálnej deľbe (a v akom rozsahu) dotknutej pkn parc. č. XXX medzi P.Á. I., H.. M. a
ostatnýmspoluvlastníkommimopozemkovejknihy,nazákladektorejbymohlabyťprávnapredchodkyňa
navrhovateľky, teda jej matka P. I., H.. M. dobromyseľná v tom, že je výlučnou vlastníčkou reálne
vydelenejčastipôvodnejpknparc.č.XXX,ktorejbydneszodpovedaliparcelyKN-Cč.XXX/XY.Č..XXX/
X, pričom táto dobromyseľnosť by u nej mohla zakladať oprávnenú držbu nevyhnutnú pre vydržanie. Súd

však s poukazom na navrhovateľkou žiadané určenie sa takouto možnosťou nezaoberal, a to vzhľadom
k tomu, že ak by aj pred rokom 1951 došlo k reálnej deľbe pkn parc. č. XXX medzi jej spoluvlastníkmi,
právna predchodkyňa navrhovateľky by v prípade splnenia všetkým podmienok pre vydržanie v zmysle
ust. § 115, § 116 ods. 1 a § 145 ods. 1 Stredného Občianskeho zákonníka nadobudla vlastnícke právo
k reálne vydelenej časti pôvodnej pkn. parc. č. XXX najneskôr ku dňu 01.01.1961. Potom by však už

v čase svojej smrti bola výlučnou vlastníčkou takto vydelenej časti pôvodnej pkn parc. č. XXX, ktorá
by prípadne mohla zodpovedať parc. EN č. XXX. Navrhovateľka však v zmysle rozhodnutia Štátneho
notárstva v Žiline č. k. 5D 917/86-15 zo dňa 02.09.1986 výlučné vlastníctvo k takto vymedzenej, t.
j. reálne vydelenej časti pôvodnej pkn parc. č. 362, ktorej by príp. zodpovedala parc. EN č. XXX,
dedením nenadobudla a ako už bolo vyššie uvedené, nemohla ani na dedení po matke založiť svojudobromyseľnosť o oprávnenej držbe k takto vydelenej časti pôvodnej pkn parc. č. XXX, ktorej by príp.
zodpovedala parc. EN č. XXX.

Vzhľadom na uvedené, súd návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia
odsekov1a2platiaprimeranestým,želehotatrochpracovnýchdníplynieodprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.