Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/312/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510207646
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7510207646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a členov

senátu JUDr. Zuzany Šoltýsovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu O.. J. D., nar. X.X.XXXX,
bývajúceho v P., Š. Č.. X, zastúpeného D.. O. U., advokátom so sídlom kancelárie v P., R.Á. Č.. XX, proti
žalovaným: 1/ E. T., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v T. Č.. X a 2/ Z. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v
T. Č.. XXX, obom zastúpeným D.. D. Q., advokátom so sídlom kancelárie v P., Z. Č.. XX, o zaplatenie
10.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo
dňa 8.6.2011 č.k. 7C/145/2010-93 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť

žalovanému 1/ trovy konania v sume 1.211,37 eura k rukám D.. D. Q., advokáta, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na zaplatenie sumy 10.000,- eur a uložil
povinnosť navrhovateľovi (žalobcovi) nahradiť odporcovi v 1. rade (žalovanému v 1.rade) trovy konania
vo výške 1.374,62 eura na účet zástupcu odporcu v l. rade JUDr. D. Q., advokáta, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe žalobcu (navrhovateľa), ktorou sa domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy
10.000,- eur pozostávajúcej zo sumy 5.000,- eur titulom náhrady škody zodpovedajúcej cene

betónových panelov v počte 8 ks, ktoré mu boli podľa jeho tvrdenia odcudzené žalovanými v l. a 2.rade
v dňoch 1.5.2010 a 7.5.2010 a sumy 5.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla
konaním žalovaných ich zásahom do jeho práva na ochranu dobrého mena a povesti. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 420 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a výsledky
vykonaného dokazovania objednávkami obce T.S. zo dňa 1.5.2010 a 7.5.2010, výpoveďou svedka
S. Č., starostu obce T. v roku 2010, ako aj výpoveďami samotných žalovaných l/ a 2/ uzavrel, že
žalovaní pri odstraňovaní panelov vo vlastníctve žalobcu konali na základe objednávky obce, preto za

prípadnú škodu, ktorá bola spôsobená žalobcovi nezodpovedajú. Žalovaní l/ a 2/ nie sú vecne pasívne
legitimovanými účastníkmi konania a preto žalobu o náhradu škody spôsobenej odstránením panelov
zamietol.Zdôraznil,žežalobca aninepreukázalexistenciuškody,keďzvýpovedežalovanýchasvedkovS. Č. I. J. C. vyplýva, že označené panely sa nachádzajú na verejne prístupnom mieste pri cintoríne
priamo v obci Budimír a žalobca napriek svojmu tvrdeniu, ich poškodenie v konaní nepreukázal.

V prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s poukazom na ust. § 11, 13 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalobca nepreukázal tvrdenie, že došlo k zásahu do jeho práva
na ochranu osobnosti konaním žalovaných l/ a 2/. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo,
že títo žalovaní postupovali tak, ako tvrdil žalobca t.j., že ho sťahovali z odstraňovaných panelov.
Nepreukázal ani to, že ich konaním došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej
miere, zakladajúcej právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, lebo z výpovedí žiadneho zo

svedkov nebolo preukázané, že by v príčinnej súvislosti s tvrdeným konaním žalovaných došlo k zmene
postoja obyvateľov obce Budimír k žalobcovi. Z týchto podstatných dôvodov žalobu zamietol aj v časti
o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (t.j. podľa zásady úspechu v konaní) a
úspešnému žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.374,62 eura
(za celkovo 6 úkonov právnej služby a režijný paušál). Z dôvodu, že pri porade s advokátom dňa

7.6.2011 ani žalovaný 1/ a ani jeho zástupca neuviedli žiadne nové skutkové tvrdenia a ani právne
dôvody a súdu nepredložili žiadne dôkazy, vyhodnotil, že náklady tohto úkonu právnej služby nie sú
účelne vynaloženými trovami konania, preto náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon nepriznal.
Žalovanému 2/ (aj napriek úspechu v konaní) náhradu trov konania nepriznal, pretože náhradu trov
konania nežiadal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a návrhu v
celom rozsahu vyhovieť, prípadne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť na opätovné
prejednanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., t. j. namietal, že
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam.

Poukázal na to, že aj keď po odstránení panelov z jeho súkromnej cesty žiadal obec Budimír o
podanie vysvetlenia, či k odstráneniu došlo na ich pokyn, obec na jeho list žiadnym spôsobom
nereagovala. Ani pri samotnom odstraňovaní panelov mu nebola predložená žiadna objednávka zo
strany obce, preto nemal dôvod podávať žalobu proti obci. O existencii objednávky obce na odstránenie

panelov sa dozvedel až v priebehu súdneho konania. Zdôraznil, že žalovaní 1/ a 2/ rade nie sú
zamestnancami obce a aj z tohto dôvodu celú situáciu vyhodnotil tak, že zodpovedajú za spôsobenú
škodu. Na daný prípad preto nie je možné použiť ust. § 420 ods. 2 posledná veta Občianskeho
zákonníka, t.j., že žalovaní za takto spôsobenú škodu nezodpovedajú a ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je dotknutá. Vytýkal súdu prvého stupňa to, že v konaní nezohľadnil,

že k odstráneniu panelových kvádrov došlo bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu
vo forme predbežného opatrenia bolo vydané až 14.6.2010, a ak by v čase odstraňovania existovalo,
určite by ho rešpektoval. Namietal, že žalovaní nemali právo vstupovať bez súhlasu na jeho súkromný
pozemok, preto akýkoľvek zásah do jeho vlastníckeho práva a odstránenie panelov, ktoré mu patria
vyhodnotil ako krádež. Záver súdu prvého stupňa, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú pasívne vecne legitimovaní

vovzťahukjehonárokunanáhraduškodypretonepovažovalzasprávny.Tvrdil,žeodstránenímpanelov
mu vznikla škoda aj preto, že nie je jeho povinnosťou zisťovať, kde žalovaní v obci panely uložili, a či
ide skutočne o panely, ktoré mu boli odcudzené.

Knárokunanáhradunemajetkovejujmynamietal,žezáversúduprvéhostupňaonepreukázanízásahov
do jeho práva na ochranu osobnosti je nesprávny. Celý spôsob odstraňovania panelov bol zaznamenaný

televíziou TA3 a bol odvysielaný v jej spravodajstve. Aj napriek skutočnosti, že v v priebehu konania
navrhoval zabezpečiť tento záznam, súd takto nepostupoval a takýto dôkaz nevykonal. Ako svedka
nevypočul aniIng.S.D.,čímneúplnezistilskutkovýstavveci. PoukazovalnavýpovedesvedkovO..T.Á.
H. I. J. C., z výpovede ktorých vyplynulo, že panely pri ich odstraňovaní bránil vlastným telom, panelov
sa držal a žalovaní 1/ a 2/ ho pri ich odstraňovaní (dňa 7.5.2010) z nich sťahovali a ohmatávali. Záznam

televízie bol odvysielaný na území celého Slovenska, preto sa cíti závažným spôsobom poškodený zhľadiska ochrany svojho dobrého mena a vážnosti v spoločnosti, keďže bola vážne znížená aj jeho
dôstojnosť. Poukázal na svoj spoločenský status, pretože bol dlhé roky riaditeľom strednej školy, učil na
vysokej škole a vykonáva funkciu súdneho znalca, pozná ho veľký počet ľudí, ktorí si tento ponižujúci

protiprávny zásah mohli pozrieť v televízii, čím došlo k tvrdenému následku.

Namietal aj proti výroku o trovách konania (proti súdom priznanej hodnote úkonu právnej služby, ako aj
účelnosti niektorých úkonov právnej služby, za ktoré bola priznaná náhrada).

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§214ods.2O.s.p.prejednalbeznariadenia
pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je z hľadiska odvolacích dôvodov

uplatnených žalobcom vecne správny.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení a jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby zodpovedá
zistenému skutkovému stavu a zákonu. Vzhľadom na skutočnosť, že ani počas odvolacieho konania
nedošlo k zmene skutkového, ani právneho stavu veci, odvolací súd na skutkové zistenia súdom prvého

stupňa a na jeho právne posúdenie poukazuje a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje (§ 219 ods. 2
O.s.p.).

Na doplnenie odôvodnenia a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody
za odstránené panely, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za tvrdený zásah do jeho práva na

ochranu dobrého mena a povesti konaním žalovaných 1/ a 2/ pri odstraňovaní panelov v dňoch 1.5.2010
a 7.5.2010.

Občiansky zákonník v ustanovení § 420 ods. 2 vychádza zo zásady, že fyzická a právnická osoba
zodpovedá za výber osôb, ktoré použil pri svojej činnosti a za škodu nimi spôsobenú pri tejto činnosti.
Takéto pravidlo sa vzťahuje nielen na zamestnancov, resp. členov a spoločníkov právnickej osoby, ktoré

pre neho vykonávali činnosť mimo pracovného pomeru, ale aj na ďalšie osoby, ktoré postupovali podľa
pokynov právnickej osoby a to bez ohľadu na druh právneho vzťahu medzi právnickou osobou a osobou,
ktorá za ňu konala. Musí však ísť o druh poverenia, v ktorom je obsiahnuté a vymedzené poverenie
na určitú činnosť.

Za takéto poverenia, vymedzujúce konkrétnu činnosť žalovaných 1/ a 2/ možno nepochybne považovať

objednávky obce T. v rozsahu "odstránenie nepovolených betónových zábran z miestnej komunikácie a
nasledovné uskladnenie" z cesty žalobcu v jeho súkromnom vlastníctve v dňoch 1.5.2010 a 7.5.2010.
Žalovaný v 1.rade pritom konal ako živnostník a pri výkone tejto činnosti použil motorové vozidlo s
potrebným technickým vybavením na naloženie a vyloženie panelov vo vlastníctve žalovaného v 2.rade,
ktorý mu taktiež pri tejto práci pomáhal. V priebehu konania nebolo sporným, že Obec T. v tom čase

bola oprávnenou z vecného bremena zriadeného k parcele, na ktorej boli panely žalobcu umiestnené,
a ich odstránenie objednala za účelom zabezpečenia priechodnosti označenej komunikácie.

Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú hmotnoprávne legitimovaní v časti
nároku žalobcu na náhradu škody za odstránené panely, pretože túto činnosť vykonávali na základe
objednávky obce v rámci rozsahu udeleného poverenia. Správny je tiež záver súdu prvého stupňa, že

žalobca v konaní nepreukázal existenciu škody odstránením týchto panelov, pretože tieto v prípade ich
odstránenia dňa 1. 5. 2010 sám žalobca previezol opätovne na pôvodné miesto a v prípade odstránenia
dňa 7. 5. 2010 boli uložené na odstavnej ploche pri verejnom cintoríne v obci, ktorá skutočnosť bola
v konaní preukázaná.Neobstoja odvolacie námietky žalobcu, že žalovaní nemali právo vstupovať bez jeho súhlasu na
súkromný pozemok, a už vôbec nie na súkromnú cestu, pretože podľa výpisu z listu vlastníctva
č. 1266 kat. územia T., časť " C : ťarchy " zo dňa 16. 5. 2010 vlastník parcely č. 188/5 bol povinný

strpieť umiestnenie stavby " miestna komunikácia, vodovod a dažďová kanalizácia" (ťarcha označená
č. V 86/02 bola vymazaná dňom 21. 3. 2011), teda je zrejmé, že išlo o verejne prístupnú miestnu
komunikáciu, spravovanú obcou.

Neopodstatnená je aj námietka žalobcu týkajúca sa tvrdenia o poverení obcou Budimír žalovaných 1/
a 2/ na výkon protiprávnej činnosti (krádeže panelov), pretože žalovaní sa touto činnosťou nedopustili

žiadneho protiprávneho konania, o čom svedčí aj Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Košiciach - okolie, Odboru poriadkovej polície, Obvodné oddelenie policajného W. P. zo dňa 22. 6.
2010, č. ČVS: ORP - 753/KY - KS - 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 15. 7. 2010, z ktorého
vyplýva, že ich konaním nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu krádeže.

Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie smerujúce proti osobnej a mravnej
integritefyzickejosoby,ktoréjeobjektívnespôsobiléznížiťjejdôstojnosť,vážnosťačesť, ktoré ohrozuje

jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

Peňažné zadosťučinenie má miesto len v prípade, že primerané morálne zadosťučinenie sa nejaví
ako postačujúce a to s prihliadnutím na demonštratívny výpočet dôvodov uvedených v zákone, a
to keď v značnej miere bola znížená dôstojnosť dotknutej fyzickej osoby, jej vážnosť v spoločnosti
alebo z iného vážneho dôvodu. O zníženie dôstojnosti fyzickej osoby či jej vážnosti v spoločnosti v

značnej miere ide najmä vtedy, pokiaľ ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzická osoba vzhľadom na
povahu,intenzitu,opakovanie,trvanieaširšíokruhpôsobenianepriaznivéhonásledkupociťujeaprežíva
ako závažnú. Zadosťučinenie v peniazoch predstavuje inštitút, ktorým nemožno použiť na vyváženie a
zmiernenie bežnej, či len celkom krátkodobo pôsobiacej nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby.
Predpokladom pre jej prisúdenie je nedostatočnosť morálneho zadosťučinenia a vznik nemajetkovej

ujmy ( § 11 až 13 Občianskeho zákonníka).

Súd prvého stupňa správne uzavrel, že nie sú splnené ani predpoklady na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy požadovanej žalobcom v rámci ochrany jeho osobnosti. V spore nebolo skutkovo
preukázané, že konaním žalovaných došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Ani z
výpovede svedkyne O.. T. H. a ani z výpovede svedka J. C. nemožno uzavrieť, že žalovaní v 1. a 2.

rade pri nakladaní panelov postupovali spôsobom tvrdeným žalobcom, t.j. ohrozovali jeho život a keď si
na panely ľahol, tak ho obchytkávali, čo bolo ponižujúce nepríjemné a dehonestujúce. Je nepochybné,
že žalobca dňa 7. 5. 2010 aktívne bránil žalovaným 1/ a 2/ v naložení a odvezení panelov, z výpovede
svedkov však vyplýva že sám pritom nadával, skákal na panely a neprimerane sa správal. V konaní
nebol preukázaný ani ďalší predpoklad zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným

zásahom do osobnosti fyzickej osoby a to zníženie dôstojnosti žalobcu v značnej miere, jej vážnosti v
spoločnosti, prípadne iného vážneho dôvodu, ktoré by boli nepochybne v príčinnej súvislosti s konaním,
žalovaných pri odstraňovaní panelov dňa 7.5.2010 (žalobca pri ich odstraňovaní dňa 1.5.2010 prítomný
nebol). Za takejto situácie vykonávanie ďalšieho dokazovania na návrh žalobcu by už bolo neúčelné.

Z týchto podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne

správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu verejne vyhlásil podľa ust. § 156
ods. 1 O.s.p. dňa 28.3.2013, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 21.3.2013.

Čiastočne dôvodné je však odvolanie žalobcu vo vzťahu k priznaným trovám konania žalovaného 1/,
pretože súd prvého stupňa pri určovaní hodnoty úkonu právnej pomoci pochybil, ak za úkon právnej

služby priznal náhradu vo výške 270,54 eura, namiesto správnej výšky 237,34 eura (v konaní boli
uplatnené 2 nároky - náhrada škody [tarifná hodnota 5.000 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnejpomoci]anáhradanemajetkovejujmy,
[ tarifná hodnota 2.000 eur, podľa § 10 ods. 8 označenej vyhlášky]). Žalovanému 1/ tak patrí náhrada zacelkovo 6 úkonov právnej pomoci, ktoré odvolací zhodne so súdom prvého stupňa hodnotí ako účelné
(prevzatie a príprava zastúpenia - 237,34 eura + 7,41 eura, účasť na pojednávaní dňa 7. 3. 2011 vo
výške 1/4 - 59,33 eura + 7,41 eura , účasť na pojednávaní dňa 18. 4. 2011 -237,34 eura + 7,41 eura ,

ďalšia porada s klientom dňa 6. 5. 2011 vo výške 2/3 - 158,22 eura + 7,41 eura , účasť na pojednávaní
v dňoch 9. 5. 2011 a 8. 6. 2011 - 2 x 237,34 eura a 2 x 7,41 eura ), spolu v sume 1.211,37 eura.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil a žalobcu zaviazal zaplatiť
žalovanému v 1.rade náhradu trov prvostupňového konania v uvedenej výške.

Rozhodnutieboloprijatésenátompomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004Z.z.vzneníúčinnom

od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.