Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2013

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 2Er/397/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509204810
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Masárová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2013:3509204810.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vo veci exekučného konania oprávneného: Home Credit Slovakia,
a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti povinnému: H. W., N.. XX.XX.XXXX,
A. N. R. X, V., o vymoženie 544,05 Eur s príslušenstvom v exekúcii EX 1144/2009 vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Adrianou Juhásovou, Exekútorský úrad Trnava, Matuškova 1, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu súd z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Poverením tunajšieho súdu zo dňa 18.08.2009 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre
vymoženie 544,05 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku
vydanéhorozhodcomJUDr.RadimomKuchtom,sosídlomvHolíči,sp.zn.:A4781/2008dňa19.11.2008.

Podľa§57ods.2zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejlen„Exekučný
poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného

zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský
rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie

aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).V zmysle ustanovenia § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní proti rozhodnutiu
súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

S poukazom na ustanovenie § 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a subsidiárne podľa §
52 Občianskeho zákonníka, súd predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

V zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že sa vymáha plnenie z úverovej zmluvy č. 3706151154 uzavretej
dňa 20.06.2007 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej sa

veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a dlžník sa zaviazal tieto vrátiť v mesačných
splátkach, pričom predmetná úverová zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Ustanovenie zmluvných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, či charakter
úveru ako absolútneho obchodu (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) však nemá za následok
skutočnosť, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho

zákonníka, t. j. ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, rovnako ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
vychádzajúc zo zásady špeciality zákona o spotrebiteľských úveroch.

Vyššie uvedená zmluva je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou medzi veriteľom
- oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i.

poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, či poskytovanie spotrebiteľských úverov
nebankovým spôsobom a spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Takisto zo
zmluvy nevyplýva, že ide o prípady v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa

tohto zákona. Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným spĺňa charakteristiku štandardných
spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou
zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené
už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, môže súd zastaviť exekúciu, ak to vyplýva z ustanovení
osobitného zákona. V danom prípade za takéto ustanovenie považuje súd ustanovenie § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje súdu skúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti i bez návrhu. Súlad
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Uvedené ustanovenie má nielen vo vzťahu k
exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam
Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku

za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo
k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe
rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda
nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a)
alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok
odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho
nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie
uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd

zistil, že sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Súd zistil, že v úverových zmluvných podmienkach oprávneného, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v hlave
14 § 18 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle zhora citovaného
ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedenej doložky, sa zmluvné strany dohodli,

že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným
rozhodcom.

Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,

nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zastaviť exekúciu, ak vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný. (Viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.

októbra 2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011).

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak

je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

V predmetnej veci nemal exekučný súd preukázané, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v úverových podmienkach oprávneného, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere.

Na individuálne dojednanie je potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy
ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľovi za stavu,
keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú
pozornosť tejto časti zmluvných podmienok sa zneužíva k absurdným záverom o individuálnom
vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie

doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste (hárku) papiera. (Rozhodnutie KS v Prešove 6CoE 66/2012 zo dňa 27.03.2012).Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,
pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu
súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví. Keďže takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použil, v takomto prípade

ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd musel zastaviť exekúciu v celom rozsahu, nakoľko
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu (rozhodcovského súdu), ktorý svoju právomoc
odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 4 OZ, § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z.z., § 44 EP).

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská

zmluvavyjadrílenvpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnýmipodmienkamivštandardnej
zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom
procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu

dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že
slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže
náležité naplánovať, sú plne namieste.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v

predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak
než v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu. Rozhodcovské konanie je pritom paušálnym spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach
ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej
veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná
v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení
spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Už

len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná
a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka neplatná. Záver má oporu z hľadiska historického výkladu aj v ustanovení

§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako
inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na
účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4

písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (zákon č. 568/2007 Z. z. účinný
od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s
dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský
právny poriadok, a teda exekučný súd bude aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, resp. v tomtoprípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor vymáhaného
plnenia s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia

a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v
Land Nordrhein- Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených
prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v

Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98),
Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). V predmetnom rozsudku Súdny dvor
o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho
alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle
presného znenia a účelu tejto smernice. V konkrétnej exekučnej veci treba mať na zreteli predovšetkým
čl. 6 ods. 1 vyššie uvedenej smernice, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok a bod 1 písm. q)
prílohy smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom
je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať

akýkoľvekinýopravnýprostriedok,najmävyžadovaťodspotrebiteľa,abyriešilsporyvýhradnearbitrážou
podľa pravidiel, ktoré nie sú upravené právnymi predpismi, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Súd považuje za potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/08 - Asturcom

Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z dňa
5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky

obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na
základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

Z uvedených dôvodov súd podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zák. č.
244/2002 o rozhodcovskom konaní exekúciu ex offo zastavil.

O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením po ich vyčíslení súdnym exekútorom a po
predložení dokladov preukazujúcich dôvodnosť vynaložených nákladov a účelnosť vykonaných úkonov
exekučnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne, písomne prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postupsúdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy.