Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4Tv/4/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110010750
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Jamrich
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1110010750.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v K. l, samosudca B.. B. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. XX. XXXX, rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. sa obžalovaný:

O.. Z. J.. T.. B. M., nar. XX. XX. X. v C., bytom C. -

A., K.. G. Č.. XX/XX, prechodne bytom

V. A. Č.. X.

pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. X písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
tým, že:

od presne nezisteného času od decembra XXXX do XX. XX. X.X v V. A. č. XXX týral osobu, ktorá s ním v
tom čase žila v spoločnej domácnosti, L. L., nar. XX. XX. X., trvale bytom C., K. X./X a to tým spôsobom,
že poškodenú viackrát bezdôvodne fyzicky napadol, fackal ju po tvári, udieral ju po celom tele, vykrúcal
jej ruky, tlačil jej hlavu o drevenú dosku, dusil ju, zhodil ju na zem, vyhrážal sa jej, že ju vyhodí z domu,
ponižoval ju, že je menejcenná, neschopná,

o s l o b o dz u j e

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej
L. L., svedkov Q. L., M. K., J. K., B. M., J. M., Q. W., T. W., M. Š., M. C.Ž., O.. Z. A., M.. Q. V., O.. N. Z.,
M. L., B. A., M. O., B. B., vyslúchol znalcov M.. K. K. Q. M.. C. J., prečítal A. - správy od poškodenej,
oboznámil sa s ostatným spisovým materiálom.

U. T.. B. M. na hlavnom pojednávaní dal vyhlásenie, že sa necíti byť vinný zo žalovaného skutku.

Z., že s poškodenou sa spoznal na prelome rokov XXXX - XXXX, chodili spolu na diskotéky a poškodená
niekedy v apríli XXXX pred známymi uviedla, že spolu chodia. C. víkend cestoval domov do C., aby sa
mohli stretávať. G. sa mu posťažovala, že má problémy s matkou a že by chcela zmeniť zamestnanie.
Z. jej prácu v A. a od septembra XXXX začali spolu bývať v V. A., pričom na víkendy chodili do C..

Na konci roku XXXX mu povedala, že je s ním nespokojná, že sa jej málo venuje. K. veľmi žiarlivá,
vytýkala mu, že chodí za inými ženami. G. mal skúškové obdobie a učil sa, venoval sa jej málo.

A. sa nehádali, nebili sa, nevyhrážal sa jej že ju vyhodí z bytu, iba ju požiadal aby sama odišla. P. dosť
hystericky, keď ju požiadal, aby sa nasťahovala do ubytovne A., nechcela ísť. O., že neodíde a niekedy
v nedeľu večer zavolala svojej matke a asi okolo desiatej sama dobrovoľne odišla s tým, že matka jej
vybavila ubytovanie.

U. poprel, že by fyzicky napadol poškodenú, fackal ju, udieral, vykrúcal jej ruky, hlavu tlačil o dosku, dusil
ju, prípadne zhodil na zem. G. jej nepovedal, že je neschopná lebo menejcenná.

Po odchode z bytu poškodená niekoľkokrát za deň mu telefonovala, tvrdila, že je jej bez neho smutno,
že sa chce vrátiť a je jej ľúto, že sa to takto skončilo. M. poškodenej sa snažila ovplyvniť jeho matku, aby
na neho vplývala a aby aj naďalej spolu žili. M. mala na poškodenú veľký vplyv, diktovala poškodenej
čo má robiť.

A. - poškodená L. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným sa zoznámila v roku XXXX
a asi po X mesiacoch začali spolu chodiť. Q. od augusta XXXX začali spolu bývať v V. A.. O. mesiac sa
správal slušne, ale potom sa často hádali. C. po nej, že nie je poriadna žena, že je kurva a podobne.
U. ju viackrát zbil, dal jej facky, keď ležala na posteli, hlavou jej búchal o drevený okraj postele, svojou
hlavou jej tlačil na krk, viackrát ju hodil na zem, kde jej koleno búchal o zem, vykrúcal jej ruky.

G. po A. XXXX ju vyhodil z bytu, odišla večer asi o pol jedenástej k J. K. kde bývala asi X dni, potom
týždeň bývala na ubytovni A. a matka prišla pre ňu a zobrala ju domov.

U. ju bil prvé X mesiace možno raz za týždeň počas víkendu. Po tele a na tvári mala modriny, ktoré
sa snažila zakrývať. G. sa nezdôverila že obžalovaný ju bije, nebola ani u lekára, nenavštevovala ani
psychiatra.

O. krát matke povedala že ju obžalovaný zbil v júli XXXX. C. jej obžalovaný dal facku, vždy mu ju vrátila.
O. neodišla na ubytovňu počas X mesiacov čo ju mal obžalovaný biť uviesť nevedela.

Po rozchode s obžalovaným mu neposielala žiadne A. správy ani mu nevolala.

E. oznámenia podala jej matka, nakoľko ona ho nebola schopná podať.

A. Q. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej dcéra sa po určitej dobe nasťahovala k
obžalovanému do V. A.. E. boli v kontakte. V. jej nikdy nepovedala že ju obžalovaný bije. Až keď sa
natrvalo vrátila domov, zdôverila sa jej, že ju bil. G. nebola svedkom hádky alebo bitky medzi nimi. V.
sa jej nikdy na obžalovaného nesťažovala. V jeden večer jej dcéra volala, že ju obžalovaný vyhadzuje
z bytu, že nemá kam ísť. F. preto za matkou obžalovaného a prosila ju, aby to nejako vybavila. M. aj
obžalovaného volala, dohovárala mu, avšak obžalovaný jej zložil telefón.

O. postupne jej rozprávala, že obžalovaný zdvihol válendu a zhodil ju dolu keď mu nechcela poskytnúť
sex, strčil jej hlavu medzi postele, hlavu jej pritlačil až nemohla dýchať, na zemi ju viackrát dokopal,
nasilu si vynucoval sex.

A. M. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v spoločnosti s obžalovanou bol asi XX krát. Q. X krát
boli u neho na návšteve a zbytok bol on u nich na návšteve. V jednom prípade mu ukázala modrinu na
ramene a povedala mu, že to jej spravil obžalovaný. V jeden večer prišla poškodená a povedala, že ju
obžalovaný vyhodil z bytu. U. mu povedal, že odišla sama. On jej vybavil ubytovanie u J. K.U..

A. J. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že XX. XX. XXXX jej volal jej brat M. K., či by na pár dní
neubytovala poškodenú, nakoľko ju obžalovaný vyhodil z bytu. U. súhlasila a poškodená jej povedala, že
obžalovaný ju facká, nedáva jej peniaze a vyhráža sa jej vyhodením z bytu. J. modriny na nej nevidela.

A. B. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného vychovával od malička a snažil sa aby
mal dobré vlastnosti. U. je kľudný, nenásilný, nekonfliktný. O. videl asi X krát avšak spolu nekomunikovali.
O určitých problémoch sa dozvedel od bývalej manželky. O. mu, že matka poškodenej bola za ňou
vyjednávať, aby sa vzťah neskončil, aby zostali spolu a aby sa obžalovaný poškodenú postaral. Ak by
aj nejaké problémy mali, poškodená mohla kedykoľvek odísť od obžalovaného.

A. J. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že zo strany obžalovaného išlo o silný citový vzťah avšak
u poškodenej sa jej nezdalo, že ide o väčší citový vzťah. G. nebola svedkom agresívneho správania sa
obžalovaného k iným osobám. Na poškodenej nikdy nevidela žiadne poškodenie na tele. Od septembra
XXXX bola v osobnom kontakte s obžalovaným aj poškodenou asi raz za mesiac. V. 8. 2. XXXX prišla
matka poškodenej za ňou, bola rozčúlená a povedala jej, že obžalovaný káže poškodenej odísť z bytu a
že ona nemá kam ísť. U. zavolala syna a ten jej povedal, že poškodená má X týždne na vysťahovanie
a že môže ísť bývať na ubytovňu.

A. Q. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je susedom obžalovaného. V roku XXXX žila s
obžalovaným aj poškodená. G. nepočul žiadne hádky, kričanie o pomoc a poškodená sa nikdy
nesťažovala na obžalovaného. V lete roku XXXX videl, že poškodená má na nohe modrinu.

A. T. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodená sa správala voči obžalovanému hrubším
spôsobom. P. počula hádku v kúpeľni ktorú vyprovokovala poškodená a obžalovaný sa iba bránil.

V lete roku XXXX videla u poškodenej malé modriny na rukách a nohe, jednalo sa o staršie modriny. O.
v tom čase cez týždeň nevidela, iba cez víkendy.

A. M. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je susedou obžalovaného, avšak bližšie sa nepoznajú.
O. nepozná, nikdy nepočula žiadny krik, hádku z bytu obžalovaného.

A. M. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného aj poškodenú pozná, videl ju asi X krát.
U. povedal, že by si mal nájsť novú priateľku, nakoľko sa mu zdala mentálne zaostalá. Z. mali dobrý,
obžalovaný na poškodenú nekričal, nikdy nevidel na poškodenej žiadne modriny. O. sa mu nesťažovala
na obžalovaného.

A. O.. Z. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa XX. XX. XXXX vyšetrila poškodenú, ktorú k nej
doporučila psychiatrička. Z. zistila, že ide o primárne nevyrovnanú submisívnu osobnosť. J. začínajúce
prejavy posttraumatickej stresovej poruchy. A. je väčšinou závažná traumatická situácia. Ak bola v
detstve poškodená týraná otcom, táto skutočnosť mohla mať vplyv na túto poruchu. C. vyšetrením chcela
zistiť, či u poškodenej nejde o syndróm týranej ženy, avšak poškodená sa na vyšetrenie nedostavila.

A. M.. Q. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že prvý krát vyšetrila poškodenú v auguste XXXX a
bola uzatvorená adaptačná porucha s úzkostne depresívnym obrazom u nevyrovnanej osobnosti. Z. jej
osobnosti je labilnejšia so sklonom k záťažovým reakciám, je slabšia na zvládnutie záťažových situácií.

V. XX. XX. XXXX prišla v doprovode matky v zlom psychickom stave, strhnutá, roztrasená, slabá a
plačlivá. F., že došlo k rozchodu partnerského vzťahu, ktorý bol z počiatku pekný, neskôr na ňu začal
kričať, nadával na jej mamu, bil ju. M. modriny po tele, nikde to nehlásila, myslela si, že sa to zmení a
bude dobre ako predtým. Od obžalovaného by sama neodišla, vyhodil ju, bola sklamaná a ponížená.
E. uvádzala pri prvom vyšetrení.

V máji XXXX uviedla, že myslí na neho, má ho rada, myslí na to, čo mohlo pokaziť ich vzťah.

V apríli XXXX uviedla, že už na obžalovaného nemyslí.

Ak poškodená v minulosti bola týraná, malo by to vplyv na výrazne zníženú schopnosť zvládať záťažové
situácie.

Q. psychiater nie je schopná urobiť záver, že osoba je týraná.

A. O.. N. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodená bola k nej odoslaná psychiatričkou M..
V. s diagnózou posttraumatická stresová porucha.

O. k nej chodila raz mesačne a v marci XXXX už neprišla a od tej doby s ňou nie je v kontakte.

O. jej uviedla, že najskôr bol vzťah veľmi dobrý, neskôr sa objavili konflikty, kričal na ňu a bil ju. A.
poškodená priznala, že niekedy sama obžalovaného vyprovokovala. V začiatkoch liečby sa stále chcela
kontaktovať s obžalovaným. F., že jedným zo znakov týranej ženy je strata schopnosti brániť sa svojmu
agresorovi. O. vyšetrení neoverovali, či údaje uvádzané poškodenou a jej matkou sú pravdivé, alebo
majú sklony ku klamaniu.

A. M. L. na hlavnom pojednávaní nevedel uviesť nič bližšie ku skutku ani k osobe poškodenej, nakoľko
roky sa s ňou nestýka.

A. B. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je od roku XXXX jeho kolega v armáde. O.
viezol asi X -X krát s obžalovaným z C. do V. A. a X krát viezol poškodenú samú.

O. sa mu nikdy nesťažovala na obžalovaného, nikdy nevidel na poškodenej modriny alebo nejaké
poškodenie na tele.

A. sa k sebe normálne, nehádali sa, podľa neho sa mali radi.

A. M. O. na hlavnom pojednávaný vypovedal, že s obžalovaným vyrastal. U. nie je agresívny, skôr tichý
a slušne vychovaný. O. pozná, chodili spolu na ZŠ. C. začali obžalovaný s poškodenou chodiť, stretli sa
asi X - X krát. O. ako zamilovaný pár. G. sa mu nesťažovala na obžalovaného a nevidel na poškodenej
žiadne modriny ani zranenia.

A. B. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sa spoznal v roku XXXX, kedy spolu v
mesiaci júl a august spolu pracovali v K.. U. mu povedal aký má problém, sústavne mu vyzváňal telefón
aj XX krát denne, plus chodili mu A. správy od poškodenej. P. sa ozval on a poškodená sa ho spýtala

prečo B. nezdvíha telefón. O. jej, že s ňou už nič nechce mať aby neotravovala. O. mu, že s B. sa rozišli
a že by sa s ním chcela dať znovu dokopy aby jej pomohol.

U obžalovaného agresívne správanie nevidel, podľa jeho názoru je obžalovaný bojko, ktorý by neublížil
ani muche.

J. M.. K. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vyšetrením poškodenej zistil, že úroveň jej
intelektových schopností je v pásme subnormy a podobne aj pamäťové schopnosti. J. oslabenú
pozornosť, nezistil sklon patologickej lživosti, ani poruchu osobnosti ani psychotické ochorenie, avšak
zistil prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy. O. tejto poruchy súvisí pravdepodobne s domácim
násilím v primárnej rodine a pravdepodobne aj so spolužitím s obžalovaným.

G. sa vylúčiť, že človek u ktorého zistíte, že nemá sklon konfabulovať je schopný klamať v snahe
dosiahnuť nejaký svoj cieľ.

G. poškodenej na matku súvisí s domácim násilím v rodine zo strany otca a je spôsobená nízkym
sebavedomím poškodenej a jej vlastnou neistotou.

J. M.. C. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že psychologické vyšetrenie obžalovaného vykonal
v máji XXXX. U. obžalovaného je zintegrovaná, inteligenčný potenciál je v miernom nadpriemere. V
čase vyšetrenia netrpel žiadnou duševnou poruchou. C. a regulácia správania je primeraná bežným
situáciám. V kolíznych situáciách mal sklon k prejavom afektu hnevu. G. však o trvalú charakteristiku
alebo vlastnosť, skôr je to záťažou vyvolaný efekt. R. osobnosť má osvojené primerané morálne hodnoty
a postoje, ktoré sú spoločensky akceptovateľné.

U obžalovaného nezistil konfabulačné sklony jeho výpovede, nezistil nové motívy alebo nové
skutočnosti, ktorými by obhajoval svoje výpovede.

P. u obžalovaného nezistil známky, ktoré charakterizujú „tyrana“ ale zistil iba flustračný hnev, ide o
ojedinelé konanie pri nemožnosti realizovať svoje ciele.

O. týraní musí byť splnená vlastnosť jednoznačného rozdelenia roly tyrana a obete. O. obeť dokáže
vrátiť facku alebo nejaké verbálne invektívy, to znamená, že ten hnev pri tom ohrození dokáže uvoľniť
navonok aj vo vzťahu k údajnému tyranovi, nie je splnená podmienka týrania.

Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok OÚ W. zo dňa XX. 7. XXXX súd zistil, že Q. L., matka
poškodenej bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. X písm. d/ zák. č. XXX/XX Zb. za to, že dňa XX. 2. XXXX a XX. 2. XXXX zaslala výhražné A.
správy obžalovanému.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a dospel k jednoznačnému záveru, že
nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

U. je postavená na výpovedi poškodenej L. L., jej matky Q. L., pričom súd konštatuje, že ich výpovede
sa javia súdu ako nevierohodné, nakoľko nie sú podporované ďalšími dôkazmi.

E. oznámenie podala matka poškodenej dňa XX. 2. XXXX, teda až XX dní po odchode poškodenej od
obžalovaného, kedy sa už z medicínskeho hľadiska nedali zistiť údajné následky fyzického napadnutia.

E. oznámenie zo strany matky poškodenej sa súdu javí ako pomsta obžalovanému za to, že opustil
poškodenú a finančne sa o ňu nepostaral (výpoveď svedkyne J. M.). P. za zaslanie A. správ bola
postihnutá pokarhaním na OÚ W..

O. je naviazaná na matku, urobí všetko čo jej povie (výpoveď obžalovaného, znalca K.). Podľa znalca
M.. K. nie je vylúčené, že poškodená je schopná klamať v snahe dosiahnuť nejaký svoj cieľ.

Súd poukazuje na rozdielnosť výpovedí poškodenej ohľadne správania sa obžalovaného voči jej osobe
(spôsob týrania) a to na hlavnom pojednávaní, čo uviedla svojej matke a čo uviedla lekárom pri jej
vyšetrení.

O. ide o modriny na tele poškodenej, jedine svedkovia W. Q. W. videli nejaké modriny, boli však staré,
videli ich v lete a teda nemohol ich spôsobiť obžalovaný, keďže v lete nežili v spoločnej domácnosti a
po nasťahovaní sa poškodenej v auguste XXXX k obžalovanému, prvý mesiac sa k nej správal slušne
(výpoveď poškodenej).

Vo veci vypočul súd väčšie množstvo svedkov, ktorí boli v styku s obžalovaným aj poškodenou, avšak ani
jeden svedok nepotvrdil, že poškodená mala modriny, že obžalovaný sa k nej správal hrubo, poškodená
sa nikomu nesťažovala na správanie obžalovaného.

V., že poškodená a jej matka účelovo klamali počas celého trestného konania je skutočnosť,
že nevypovedali o predchádzajúcom psychiatrickom liečení poškodenej a o týraní zo strany otca
poškodenej, čo malo vplyv aj na vyjadrenie ošetrujúcich lekárov.

Z výpovedí svedkov M.. V., O.. Z. A., O.. N. Z. vyplýva, že u poškodenej nemôžu jednoznačne potvrdiť
syndróm týranej ženy.

J. M.. J. potvrdil, že u poškodenej neboli zistené znaky týranej osoby, nakoľko pokiaľ dokázala vrátiť
facku alebo nejaké verbálne invektívy (výpoveď svedkyne W., výpoveď obžalovaného) nie je naplnená
podmienka týrania.

P. aj svedkyňa O.. Z. vypovedala, že jedným zo základných symptómov týranej ženy je strata schopnosti
brániť sa.

J. M.. J. rovnako potvrdil, že u obžalovaného nezistil znaky, ktoré charakterizujú „tyrana“.

S poukazom na vyššie uvedené, najmä skutočnosť, že súd neuveril výpovediam poškodenej a jej matky a
neexistovali žiadne priame dôkazy, ktoré by preukazovali spáchanie skutku, súd obžalovaného oslobodil
spod obžaloby, pretože nebolo jednoznačne dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na podpísanom súde.

V Bratislave dňa 11. 04. 2013